Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/43/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 43/2006-121 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej

a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobkyne V.V., zastúpenej advokátom JUDr. S.K.,

proti žalovanej V.Š. zastúpenej JUDr. J.K., advokátom, o zaplatenie 43 855,-- Sk, ktorá sa

viedla na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2005 č. k. –

85, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu

v Prešove z 9. januára 2004, č. k. – 67 p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na účet jej zástupcu 63,-- EUR náhrady trov

odvolacieho konania.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove 3. apríla 2002 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej

zaplatiť žalobkyni 43 855,-- Sk s úrokmi a nahradiť jej trovy konania. Po podaní námietok

rozsudkom z 9. januára 2004 č. k. –67 zmenkový a platobný rozkaz zrušil.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka bola vydaná

ako zmenka zabezpečovacia pre prípad, že žalovaná nebude splácať dohodnuté splátky

na náhradu škody. Žalovaná vykonávala pre žalobkyňu činnosť na základe zmluvy

21 Obdo V 43/2006

o sprostredkovaní a zaobstaraní predaja z 28. decembra 2000. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy je dohoda o hmotnej zodpovednosti za prevzatý tovar, obaly a zariadenie. V zmluve

sú opísané povinnosti žalovanej, ktorá podľa jej obsahu mala v obchodnom zariadení

žalobkyne predávať tovar, ktorý bol majetkom žalobkyne, podľa pokynov žalobkyne a za ňou

určenú cenu. Táto zmluva svojím obsahom obchádza zákon o zamestnanosti a zakladá tzv.

čierny alebo skrytý pracovný pomer, ktorý sa navonok vydáva za vzťah dvoch podnikateľov,

pritom v skutočnosti ide o vzťah pracovnoprávny. Podmienkou podnikania v zmysle

živnostenského zákona, aj je samostatnosť, teda taká podmienka

podnikania, pri ktorej osoba podnikateľa musí sama rozhodovať, čo a ako bude robiť.

V danom prípade mala žalovaná na základe dohody so žalobkyňou v jej obchodnom zariadení

v obci Vechec predávať tovar, ktorý bol vlastníctvom žalobkyne podľa jej pokynov a za ňou

určené ceny. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou na základe takejto dohody je vzťahom

pracovnoprávnym, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka prace.

Súd prvého stupňa súhlasil s námietkou žalovanej, že iné spôsoby zabezpečenia

záväzkov – práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ako vyplývali a boli upravené

v §, 247 a 248 v znení platnom v čase podpísania zmluvy, boli podľa

vtedajšieho právneho stavu neprípustné. Vyplývalo to z ustanovenia § 244 ods. 1 Zákonníka

práce (v tom čase platného), ktorý ustanovoval, že v pracovnom práve sú prípustné len

zmluvy (dohody), upravené pracovnoprávnymi predpismi. Pri vystavení zmenky, ktorá je síce

záväzkom abstraktným, takmer vždy dochádza k dohode o vystavení zmenky a jej prípadnej

akceptácii, medzi tým, kto tieto zmenkové úkony robí a tým, v záujme ktorého sa tak robí.

Táto dohoda sa obvykle označuje ako zmenková zmluva. Za bežných okolnosti vždy jedna

strana vystavenie zmluvy navrhuje alebo požaduje a druhá strana s tým návrhom súhlasí. Ako

zmluvný typ nie je táto zmluva upravená a patrí medzi zmluvy nepomenované. Môže mať

povahu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, avšak nemôže mať povahu pracovnoprávnu,

pretože takýto typ zmluvy neupravuje a v pracovnom práve sú prípustné len

také zmluvy, ktoré pripúšťa. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné

na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu uzatvárať zmenkovú zmluvu

a takáto zmluva je ako zabezpečovací prostriedok neprípustná.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval námietku žalovanej

o neprípustnosti kauzy za dôvodnú a zmenkový platobný rozkaz zrušil.

31 Obdo V 43/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní žalobkyne, rozsudkom

z 18. októbra 2005 č. k. 1 Obo 109/ 2004–85 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalovanú zaviazal na náhradu trov

odvolacieho konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi sa nespravuje ani

ani , pretože vychádzajúc z obsahu

zmluvy z 28. decembra 2000 ide o vzťah obdobný pracovnoprávnemu vzťahu. Pri takomto

hodnotení vzťahu mohla byť uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Zostávalo tak

posúdiť, či záväzok z tohto vzťahu mohol byť zabezpečený zmenkou. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukázal na , z ktorého vyplýva, že

občan, teda aj fyzická osoba – podnikateľ a rovnako aj právnická osoba, môžu robiť všetko,

čo im zákon nezakazuje. ( ďalej len ), v znení platnom

v čase vystavenia zmenky, v ustanoveniach § 247 až § 249 a ani v iných ustanoveniach

nezakazoval zamestnancovi, alebo osobe v obdobnom právnom vzťahu, aby zabezpečil dlh,

ktorý vznikol z právneho vzťahu obdobnému pracovnoprávnemu vzťahu aj iným spôsobom,

ako je uvedený v až , a teda aj vlastnou zmenkou. Výpočet spôsobov

zabezpečenia záväzkov, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, alebo zo vzťahov im

obdobným, uvedených vo vyššie uvedených ustanoveniach, nemožno považovať za taxatívny,

ale iba za špecifickú úpravu obsiahnutú v týchto ustanoveniach. Preto nie je žiaden zákonný

dôvod pre tvrdenia, obsiahnuté v rozhodnutí prvostupňového súdu, že nie je možné

zabezpečiť záväzok, vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu (alebo vzťahu tomuto

obdobnému) vlastnou zmenkou. Odvolací súd nezistil, že by zmenka svojím obsahom

nespĺňala po formálnej stránke niektorú z podmienok, uvedenú v tomto zákone, preto ani

dôvod, pre ktorý by mal byť vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušený.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. decembra 2005.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. V dovolaní uviedla, že

nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, keď uvádza, že vzhľadom na obsah zmluvy zo dňa

28. februára 2000, ide o pracovnoprávny vzťah, založený napríklad dohodou o pracovnej

činnosti. Žalovaná nikdy uvedenú zmluvu so žalobcom neuzavrela a nepodpísala, o čom

41 Obdo V 43/2006

svedčí oznámenie Obvodného Úradu vo Vranove nad Topľou z 13. decembra 2005, že

žalovaná nikdy nebola vedená v živnostenskom registri, a preto nemohla takúto zmluvu

uzatvoriť, a to ešte v čase, keď jej dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola platná

do 31. decembra 2000. Zotrvala na námietke o neprípustnosti zabezpečenia práv z pracovného

vzťahu zmenkou. V ustanoveniach §, 247 a 248 sa kogentne upravujú spôsoby

zabezpečovania práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a tieto ustanovenia

nepripúšťajú, aby účastníci pracovného pomeru použili iné zabezpečovacie prostriedky. Tieto

ustanovenia nepripúšťajú zabezpečenie nároku z pracovnoprávneho vzťahu zmenkou. Preto je

zmenka neplatná. Podľa je neplatný právny úkon, ktorým sa

zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. Vystavením zmenky sa žalovaná vzdala vopred

svojho práva, aby jej zodpovednosť za škodu bola po vecnej stránke prejednaná a rozhodnutá

súdom. Preto je zmenka aj z toho dôvodu neplatná. Z uvedených dôvodov žiadala, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odmietnuť. Uviedla, že

odvolací súd rozhodol vo veci správne. Za základ svojho rozhodnutia vzal úvahu, že zmenkou

možno zabezpečiť aj nárok z pracovnoprávneho vzťahu. S týmto názorom sa stotožňuje aj

žalobkyňa. Nie je nikde zákonné obmedzenie, že zmenku nemožno použiť na zabezpečenie

takéhoto nároku. Zmenka je abstraktný právny úkon, s ktorým sa nespája žiadna kauza

právneho úkonu. To znamená, že v prípade konania o zaplatenie zmenkovej sumy súdy

skúmajú iba formálne náležitosti zmenky a spôsobu jej uplatnenia zmenkovým veriteľom.

Žiadnu kauzu zmenky ako právneho úkonu súdy ani neskúmajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie je prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu

stanovenom v a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že predmetná zmenka má zabezpečovací

charakter, teda veriteľ ju má použiť len vtedy, ak nie je riadne a včas splnený záväzok

z kauzálneho vzťahu. Hoci je zmenka abstraktným úkonom, takmer vždy tu existuje kauza,

inak sa hovorí o tzv. zmenkách planých, pri ktorých nie je žiadny hospodársky dôvod ich

vydania alebo použitia. Keďže má zmenka rýdzo abstraktný charakter, je aj planá zmenka

zmenkou platnou, pretože aj pre ňu platí, že abstraktný zmenkový záväzok nevyžaduje žiaden

51 Obdo V 43/2006

iný dôvod existencie, než samotnú platnú listinu obsahujúcu zmenkový dlh. Vlastník zmenky

síce nie je povinný preukázať dôvod (kauzu) zmenky, dlžník však má možnosť sa proti

plateniu brániť kauzálnymi námietkami.

V prejednávanej veci je dôvodom vydania zmenky uznanie záväzku zo 16. októbra

2001, ktorým žalovaná uznáva svoj dlh voči žalobkyni vo výške polovice inventúrou

zisteného schodku, ktorý sa zaväzuje splácať v splátkach minimálne 1 000,-- Sk mesačne. Pre

prípad, že bude s platením v omeškaní po dobu dlhšiu ako dva mesiace, zabezpečuje

splatenie záväzku zmenkou, ktorú na tento účel vystavuje. Tento úkon žalovanej má povahu

zmenkovej zmluvy, ktorá ako zmluva o zabezpečení zmenkou je bezprostredným dôvodom

vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojivom, ktoré spája všeobecný

záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Jej obsahom je určený charakter zmenky,

ako zmenky zabezpečovacej. Je to zmluva nepomenovaná a nie je upravená žiadnym

zo zákonov súkromného práva. Podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť

treba posúdiť podľa predpisu upravujúceho záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený.

Do úvahy prichádza najmä , ak sa má zabezpečiť občianskoprávny

záväzok a , ak sa zabezpečuje záväzok zo vzťahov nim upravených.

Podstatou obrany žalovanej v konaní je okrem námietky neexistencie dlhu, námietka

neplatnosti zmenky z dôvodu, že neumožňuje zabezpečenie záväzku

zmenkou.

Súd prvého stupňa, i odvolací súd dospeli k rovnakému záveru, že zmluvný vzťah

účastníkov konania, z ktorého vznikol záväzok, splnenie ktorého mala zmenka zabezpečiť, má

pracovnoprávny charakter a spravuje sa . Dospeli však k opačnému

právnemu záveru v otázke, či platná právna úprava umožňuje, aby bol záväzok z pracovného

vzťahu zabezpečený zmenkou.

( platný v čase uznania záväzku, ďalej len )

upravoval zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v §§ 246 až 248.

Upravoval druhy záväzkov, ktoré možno zabezpečiť, aj spôsoby ich zabezpečenia. Ako

možný spôsob zabezpečenia záväzku zamestnanca voči zamestnávateľovi upravoval dohodu

o zrážkach zo mzdy, ručenie a dohodu o obmedzení prevodu nehnuteľnosti. Keďže nemá

61 Obdo V 43/2006

ustanovenia obdobné § 51 Obč. zák. alebo § 269 ods. 2 Obch. zák. o možnosti strán uzatvárať

nepomenované zmluvy, treba vychádzajúc z považovať ustanovenia , upravujúce

zabezpečenie záväzkov za kogentné, nepripúšťajúce, aby sa účastníci pracovnoprávneho

vzťahu dohodli o zabezpečení záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom. Súd prvého

stupňa dospel k správnemu záveru, že neumožňuje na zabezpečenie záväzku

z pracovnoprávneho vzťahu použiť zabezpečovaciu zmenku. Žiada sa poznamenať, že

k rovnakému záveru by bolo treba dospieť aj na základe právnej úpravy účinnej od 1. januára

2002 ( ), keďže až na nahradenie dohody o obmedzení

prevodu nehnuteľnosti záložným právom, je úprava v podstate rovnaká (§ 20 v spojení

s § 18).

Zmluva o zaistení pracovnoprávneho záväzku zmenkou sa prieči zákonu, preto je

podľa neplatná. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je dôvodom

neplatnosti zmenky. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je však stav, ako keby žiadna

zmenková zmluva nebola, čo znamená, že nie je podklad preto, aby sa zmenka považovala

za zmenku zabezpečovaciu. Chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá

by ju mala zabezpečovať. Zmenka, o ktorej sa tvrdí, že je zabezpečovacou, v skutočnosti nič

nezabezpečuje. Zmenka v takom prípade nemá žiaden zmluvný základ. Ako už bolo uvedené,

plané zmenky sú síce zmenky platné (ak spĺňajú zákonom požadované formálne náležitosti),

avšak povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu

pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov oboch stupňov, že záväzok ktorý je

predmetom konania vnikol z pracovnoprávneho vzťahu. Činnosť, ktorú žalovaná vykonávala

pre žalobkyňu napriek označeniu zmluvy, ktorá bola podkladom pre jej vykonávanie,

za zmluvu o sprostredkovaní (zrejme podľa Obch. zák.), nemá znaky, ktoré sú

charakteristické pre podnikanie (činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť - § 2 ods. 2 Obch. zák). Naopak tak, ako to uvádza súd prvého

stupňa, činnosť vykonávala v mieste a čase určenom žalobkyňou, v rozsahu a za podmienok

ňou určených. Žalovaná v skutočnosti v obchodnom zariadení žalobkyne predávala tovar,

ktorý bol vlastníctvom žalobkyne.

Z uvedených dôvodov záväzok žalovanej, ktorý z tohto vzťahu vznikol, nemohol byť

platne zabezpečený zmenkou. Žalovaná v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu

71 Obdo V 43/2006

celkom jednoznačne namieta, že pracovnoprávne predpisy nepripúšťajú zabezpečenie

záväzku z pracovnoprávneho vzťahu zmenkou. Z tohto dôvodu síce považovala zmenkou

za neplatnú (čo nie je), vychádzajúc však z celkového obsahu a účelu námietky bolo treba

takto formulovanú námietku považovať za úspešnú, ktorou sa napriek platnosti zmenky,

v zmysle článku I. zákona zmenkového a šekového, zbavila

povinnosti zmenku zaplatiť preukázaním neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení.

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu

právnemu záveru. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového zistenia,

spočíva však na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 2

rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako

vecne správne potvrdil.

Žalovanej podľa v spojení s priznal trovy

odvolacieho konania. Trovy žalovanej v odvolacom konaní predstavujú trovy právneho

zastupovania pozostávajúce z odmeny advokátovi vo výške 1 763,-- Sk za jeden úkon právnej

pomoci (účasť na odvolacom pojednávaní) a 136,-- Sk náhrady hotových výdavkov

v paušálnej výške, spolu 1 899,-- Sk (v prepočte 63,-- EUR). V dovolacom konaní úspešná

žalovaná trovy dovolacieho konania nežiadala, preto jej dovolací súd náhradu dovolacích trov

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. marca 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu