Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 363 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (693)d88/375860.7170eb.pdf
PDF · 129.48 KB
No categories available
1ObdoV/43/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 43/2006-121 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej
a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobkyne V.V., zastúpenej advokátom JUDr. S.K.,
proti žalovanej V.Š. zastúpenej JUDr. J.K., advokátom, o zaplatenie 43 855,-- Sk, ktorá sa
viedla na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4 Zm 10/2004, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2005 č. k. 1 0bo 109/2004–
85, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 9. januára 2004, č. k. 4 Zm 10/2004 – 67 p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na účet jej zástupcu 63,-- EUR náhrady trov
odvolacieho konania.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove 3. apríla 2002 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej
zaplatiť žalobkyni 43 855,-- Sk s úrokmi a nahradiť jej trovy konania. Po podaní námietok
rozsudkom z 9. januára 2004 č. k. 4 Zm 10/02–67 zmenkový a platobný rozkaz zrušil.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka bola vydaná
ako zmenka zabezpečovacia pre prípad, že žalovaná nebude splácať dohodnuté splátky
na náhradu škody. Žalovaná vykonávala pre žalobkyňu činnosť na základe zmluvy
21 Obdo V 43/2006
o sprostredkovaní a zaobstaraní predaja z 28. decembra 2000. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy je dohoda o hmotnej zodpovednosti za prevzatý tovar, obaly a zariadenie. V zmluve
sú opísané povinnosti žalovanej, ktorá podľa jej obsahu mala v obchodnom zariadení
žalobkyne predávať tovar, ktorý bol majetkom žalobkyne, podľa pokynov žalobkyne a za ňou
určenú cenu. Táto zmluva svojím obsahom obchádza zákon o zamestnanosti a zakladá tzv.
čierny alebo skrytý pracovný pomer, ktorý sa navonok vydáva za vzťah dvoch podnikateľov,
pritom v skutočnosti ide o vzťah pracovnoprávny. Podmienkou podnikania v zmysle
živnostenského zákona, aj obchodného zákonníka je samostatnosť, teda taká podmienka
podnikania, pri ktorej osoba podnikateľa musí sama rozhodovať, čo a ako bude robiť.
V danom prípade mala žalovaná na základe dohody so žalobkyňou v jej obchodnom zariadení
v obci Vechec predávať tovar, ktorý bol vlastníctvom žalobkyne podľa jej pokynov a za ňou
určené ceny. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou na základe takejto dohody je vzťahom
pracovnoprávnym, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka prace.
Súd prvého stupňa súhlasil s námietkou žalovanej, že iné spôsoby zabezpečenia
záväzkov – práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ako vyplývali a boli upravené
v §§ 246, 247 a 248 Zákonníka práce v znení platnom v čase podpísania zmluvy, boli podľa
vtedajšieho právneho stavu neprípustné. Vyplývalo to z ustanovenia § 244 ods. 1 Zákonníka
práce (v tom čase platného), ktorý ustanovoval, že v pracovnom práve sú prípustné len
zmluvy (dohody), upravené pracovnoprávnymi predpismi. Pri vystavení zmenky, ktorá je síce
záväzkom abstraktným, takmer vždy dochádza k dohode o vystavení zmenky a jej prípadnej
akceptácii, medzi tým, kto tieto zmenkové úkony robí a tým, v záujme ktorého sa tak robí.
Táto dohoda sa obvykle označuje ako zmenková zmluva. Za bežných okolnosti vždy jedna
strana vystavenie zmluvy navrhuje alebo požaduje a druhá strana s tým návrhom súhlasí. Ako
zmluvný typ nie je táto zmluva upravená a patrí medzi zmluvy nepomenované. Môže mať
povahu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, avšak nemôže mať povahu pracovnoprávnu,
pretože Zákonník práce takýto typ zmluvy neupravuje a v pracovnom práve sú prípustné len
také zmluvy, ktoré zákonník práce pripúšťa. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné
na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu uzatvárať zmenkovú zmluvu
a takáto zmluva je ako zabezpečovací prostriedok neprípustná.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval námietku žalovanej
o neprípustnosti kauzy za dôvodnú a zmenkový platobný rozkaz zrušil.
31 Obdo V 43/2006
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní žalobkyne, rozsudkom
z 18. októbra 2005 č. k. 1 Obo 109/ 2004–85 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalovanú zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi sa nespravuje ani
Občianskym zákonníkom ani Obchodným zákonníkom, pretože vychádzajúc z obsahu
zmluvy z 28. decembra 2000 ide o vzťah obdobný pracovnoprávnemu vzťahu. Pri takomto
hodnotení vzťahu mohla byť uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Zostávalo tak
posúdiť, či záväzok z tohto vzťahu mohol byť zabezpečený zmenkou. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že
občan, teda aj fyzická osoba – podnikateľ a rovnako aj právnická osoba, môžu robiť všetko,
čo im zákon nezakazuje. Zákonník práce (zák. č. 65/1965 Zb. ďalej len ZP), v znení platnom
v čase vystavenia zmenky, v ustanoveniach § 247 až § 249 a ani v iných ustanoveniach
nezakazoval zamestnancovi, alebo osobe v obdobnom právnom vzťahu, aby zabezpečil dlh,
ktorý vznikol z právneho vzťahu obdobnému pracovnoprávnemu vzťahu aj iným spôsobom,
ako je uvedený v § 247 až § 249 ZP, a teda aj vlastnou zmenkou. Výpočet spôsobov
zabezpečenia záväzkov, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, alebo zo vzťahov im
obdobným, uvedených vo vyššie uvedených ustanoveniach, nemožno považovať za taxatívny,
ale iba za špecifickú úpravu obsiahnutú v týchto ustanoveniach. Preto nie je žiaden zákonný
dôvod pre tvrdenia, obsiahnuté v rozhodnutí prvostupňového súdu, že nie je možné
zabezpečiť záväzok, vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu (alebo vzťahu tomuto
obdobnému) vlastnou zmenkou. Odvolací súd nezistil, že by zmenka svojím obsahom
nespĺňala po formálnej stránke niektorú z podmienok, uvedenú v tomto zákone, preto ani
dôvod, pre ktorý by mal byť vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušený.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. decembra 2005.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. V dovolaní uviedla, že
nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, keď uvádza, že vzhľadom na obsah zmluvy zo dňa
28. februára 2000, ide o pracovnoprávny vzťah, založený napríklad dohodou o pracovnej
činnosti. Žalovaná nikdy uvedenú zmluvu so žalobcom neuzavrela a nepodpísala, o čom
41 Obdo V 43/2006
svedčí oznámenie Obvodného Úradu vo Vranove nad Topľou z 13. decembra 2005, že
žalovaná nikdy nebola vedená v živnostenskom registri, a preto nemohla takúto zmluvu
uzatvoriť, a to ešte v čase, keď jej dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola platná
do 31. decembra 2000. Zotrvala na námietke o neprípustnosti zabezpečenia práv z pracovného
vzťahu zmenkou. V ustanoveniach §§ 246, 247 a 248 ZP sa kogentne upravujú spôsoby
zabezpečovania práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a tieto ustanovenia
nepripúšťajú, aby účastníci pracovného pomeru použili iné zabezpečovacie prostriedky. Tieto
ustanovenia nepripúšťajú zabezpečenie nároku z pracovnoprávneho vzťahu zmenkou. Preto je
zmenka neplatná. Podľa § 242 ods. 1 písm. c/ ZP je neplatný právny úkon, ktorým sa
zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. Vystavením zmenky sa žalovaná vzdala vopred
svojho práva, aby jej zodpovednosť za škodu bola po vecnej stránke prejednaná a rozhodnutá
súdom. Preto je zmenka aj z toho dôvodu neplatná. Z uvedených dôvodov žiadala, aby
dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odmietnuť. Uviedla, že
odvolací súd rozhodol vo veci správne. Za základ svojho rozhodnutia vzal úvahu, že zmenkou
možno zabezpečiť aj nárok z pracovnoprávneho vzťahu. S týmto názorom sa stotožňuje aj
žalobkyňa. Nie je nikde zákonné obmedzenie, že zmenku nemožno použiť na zabezpečenie
takéhoto nároku. Zmenka je abstraktný právny úkon, s ktorým sa nespája žiadna kauza
právneho úkonu. To znamená, že v prípade konania o zaplatenie zmenkovej sumy súdy
skúmajú iba formálne náležitosti zmenky a spôsobu jej uplatnenia zmenkovým veriteľom.
Žiadnu kauzu zmenky ako právneho úkonu súdy ani neskúmajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie je prípustné (§ 239 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
stanovenom v § 242 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že predmetná zmenka má zabezpečovací
charakter, teda veriteľ ju má použiť len vtedy, ak nie je riadne a včas splnený záväzok
z kauzálneho vzťahu. Hoci je zmenka abstraktným úkonom, takmer vždy tu existuje kauza,
inak sa hovorí o tzv. zmenkách planých, pri ktorých nie je žiadny hospodársky dôvod ich
vydania alebo použitia. Keďže má zmenka rýdzo abstraktný charakter, je aj planá zmenka
zmenkou platnou, pretože aj pre ňu platí, že abstraktný zmenkový záväzok nevyžaduje žiaden
51 Obdo V 43/2006
iný dôvod existencie, než samotnú platnú listinu obsahujúcu zmenkový dlh. Vlastník zmenky
síce nie je povinný preukázať dôvod (kauzu) zmenky, dlžník však má možnosť sa proti
plateniu brániť kauzálnymi námietkami.
V prejednávanej veci je dôvodom vydania zmenky uznanie záväzku zo 16. októbra
2001, ktorým žalovaná uznáva svoj dlh voči žalobkyni vo výške polovice inventúrou
zisteného schodku, ktorý sa zaväzuje splácať v splátkach minimálne 1 000,-- Sk mesačne. Pre
prípad, že bude s platením v omeškaní po dobu dlhšiu ako dva mesiace, zabezpečuje
splatenie záväzku zmenkou, ktorú na tento účel vystavuje. Tento úkon žalovanej má povahu
zmenkovej zmluvy, ktorá ako zmluva o zabezpečení zmenkou je bezprostredným dôvodom
vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojivom, ktoré spája všeobecný
záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Jej obsahom je určený charakter zmenky,
ako zmenky zabezpečovacej. Je to zmluva nepomenovaná a nie je upravená žiadnym
zo zákonov súkromného práva. Podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť
treba posúdiť podľa predpisu upravujúceho záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený.
Do úvahy prichádza najmä Občiansky zákonník, ak sa má zabezpečiť občianskoprávny
záväzok a Obchodný zákonník, ak sa zabezpečuje záväzok zo vzťahov nim upravených.
Podstatou obrany žalovanej v konaní je okrem námietky neexistencie dlhu, námietka
neplatnosti zmenky z dôvodu, že Zákonník práce neumožňuje zabezpečenie záväzku
zmenkou.
Súd prvého stupňa, i odvolací súd dospeli k rovnakému záveru, že zmluvný vzťah
účastníkov konania, z ktorého vznikol záväzok, splnenie ktorého mala zmenka zabezpečiť, má
pracovnoprávny charakter a spravuje sa Zákonníkom práce. Dospeli však k opačnému
právnemu záveru v otázke, či platná právna úprava umožňuje, aby bol záväzok z pracovného
vzťahu zabezpečený zmenkou.
Zákon č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce platný v čase uznania záväzku, ďalej len ZP)
upravoval zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v §§ 246 až 248.
Upravoval druhy záväzkov, ktoré možno zabezpečiť, aj spôsoby ich zabezpečenia. Ako
možný spôsob zabezpečenia záväzku zamestnanca voči zamestnávateľovi upravoval dohodu
o zrážkach zo mzdy, ručenie a dohodu o obmedzení prevodu nehnuteľnosti. Keďže ZP nemá
61 Obdo V 43/2006
ustanovenia obdobné § 51 Obč. zák. alebo § 269 ods. 2 Obch. zák. o možnosti strán uzatvárať
nepomenované zmluvy, treba vychádzajúc z § 244 považovať ustanovenia ZP, upravujúce
zabezpečenie záväzkov za kogentné, nepripúšťajúce, aby sa účastníci pracovnoprávneho
vzťahu dohodli o zabezpečení záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom. Súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že ZP neumožňuje na zabezpečenie záväzku
z pracovnoprávneho vzťahu použiť zabezpečovaciu zmenku. Žiada sa poznamenať, že
k rovnakému záveru by bolo treba dospieť aj na základe právnej úpravy účinnej od 1. januára
2002 (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce), keďže až na nahradenie dohody o obmedzení
prevodu nehnuteľnosti záložným právom, je úprava v podstate rovnaká (§ 20 v spojení
s § 18).
Zmluva o zaistení pracovnoprávneho záväzku zmenkou sa prieči zákonu, preto je
podľa § 242 ods. 1 písm. a/ ZP neplatná. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je dôvodom
neplatnosti zmenky. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je však stav, ako keby žiadna
zmenková zmluva nebola, čo znamená, že nie je podklad preto, aby sa zmenka považovala
za zmenku zabezpečovaciu. Chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá
by ju mala zabezpečovať. Zmenka, o ktorej sa tvrdí, že je zabezpečovacou, v skutočnosti nič
nezabezpečuje. Zmenka v takom prípade nemá žiaden zmluvný základ. Ako už bolo uvedené,
plané zmenky sú síce zmenky platné (ak spĺňajú zákonom požadované formálne náležitosti),
avšak povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu
pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov oboch stupňov, že záväzok ktorý je
predmetom konania vnikol z pracovnoprávneho vzťahu. Činnosť, ktorú žalovaná vykonávala
pre žalobkyňu napriek označeniu zmluvy, ktorá bola podkladom pre jej vykonávanie,
za zmluvu o sprostredkovaní (zrejme podľa Obch. zák.), nemá znaky, ktoré sú
charakteristické pre podnikanie (činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť - § 2 ods. 2 Obch. zák). Naopak tak, ako to uvádza súd prvého
stupňa, činnosť vykonávala v mieste a čase určenom žalobkyňou, v rozsahu a za podmienok
ňou určených. Žalovaná v skutočnosti v obchodnom zariadení žalobkyne predávala tovar,
ktorý bol vlastníctvom žalobkyne.
Z uvedených dôvodov záväzok žalovanej, ktorý z tohto vzťahu vznikol, nemohol byť
platne zabezpečený zmenkou. Žalovaná v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
71 Obdo V 43/2006
celkom jednoznačne namieta, že pracovnoprávne predpisy nepripúšťajú zabezpečenie
záväzku z pracovnoprávneho vzťahu zmenkou. Z tohto dôvodu síce považovala zmenkou
za neplatnú (čo nie je), vychádzajúc však z celkového obsahu a účelu námietky bolo treba
takto formulovanú námietku považovať za úspešnú, ktorou sa napriek platnosti zmenky,
v zmysle § 17 článku I. zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, zbavila
povinnosti zmenku zaplatiť preukázaním neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení.
Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu
právnemu záveru. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového zistenia,
spočíva však na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 2
O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako
vecne správne potvrdil.
Žalovanej podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. priznal trovy
odvolacieho konania. Trovy žalovanej v odvolacom konaní predstavujú trovy právneho
zastupovania pozostávajúce z odmeny advokátovi vo výške 1 763,-- Sk za jeden úkon právnej
pomoci (účasť na odvolacom pojednávaní) a 136,-- Sk náhrady hotových výdavkov
v paušálnej výške, spolu 1 899,-- Sk (v prepočte 63,-- EUR). V dovolacom konaní úspešná
žalovaná trovy dovolacieho konania nežiadala, preto jej dovolací súd náhradu dovolacích trov
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. marca 2009
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu