Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32CoE/43/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, o vymoženie 6.566,69 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 15.01.2019, č. k. -21, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), a , a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), až 4, a v znení účinnom do 28.02.2010 (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť, pretože exekúcia sa navrhuje vykonať na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina z 03.10.2011, č. k. -10, ktorý bol preukázateľne vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou úverovou zmluvou z 27.09.2009 a v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej a predloženého originálu zmenky. Podľa súdu prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozpor s dobrými mravmi treba považovať samotnú dohodu o vyplnení blankozmenky dojednanú v bode 7.1. formulárovej úverovej zmluvy z 27.09.2009. Konštatoval, že pôvodný záväzkový vzťah je upravený , ktorý v čase vzniku zmenky výslovne nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola s povinnou individuálne dojednaná, keďže je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy, do ktorej obsahu spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemal možnosť zasiahnuť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou ako aj dohody o vyplnení vistazmenky, ktorým je posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená

podpísanie zmenky a ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka (spotrebiteľa) a je absolútne neplatná. Predtlačená dohoda o vyplnení zmenky stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil výšku jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Veriteľ môže jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon. Zmenkový súd však na uvedenú neprijateľnú podmienku neprihliadol, čo ani nemohol, keďže nemal pri rozhodovaní úverovú zmluvu k dispozícii. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, že vymáhaný nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

4. Včasným odvolaním sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd žiadosti vyhovie. Namietol, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný bol zaviazaný na plnenie zmenkovým platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je princíp stability súdnych rozhodnutí (vyjadrený jeho právoplatnosťou) dôsledkom princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (nález ÚS SR ). Princíp právnej istoty vylučuje, aby ktorýkoľvek iný súd opätovne posudzoval vecnú správnosť vydaného súdneho rozhodnutia a tým v podstate popieral právnu istotu účastníkov konania založenú právoplatným rozhodnutím. Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktoré zaväzuje na plnenie, je konečne a záväzne vyriešená aj otázka, že uložené plnenie je v súlade s verejným poriadkom. Inému súdu je v zmysle zakázané túto otázku skúmať znova. Preto treba vykladať ústavnokonformne tak, že sa môže týkať len iných rozhodnutí než rozhodnutí súdov a vzhľadom na to treba interpretovať tak, že sa nemôže týkať rozhodnutí, ktoré majú podľa právneho poriadku účinky právoplatného rozsudku. Medzi ne treba zaradiť aj zmenkové platobné rozkazy, proti ktorým neboli včas podané námietky ( ). Oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý bol vydaný v súdnom konaní, ktoré zodpovedalo všetkým právnym normám účinným ku dňu jeho konania a odopretie jeho výkonu je zásahom do práv oprávneného. Oprávnený nemá možnosť podať žalobu na obnovu konania pre uplynutie trojročnej objektívnej lehoty od právoplatnosti exekučného titulu a ani iným spôsobom dosiahnuť vydanie vykonateľného rozhodnutia, ktoré by bolo súladné s požiadavkami na rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Súd prvej inštancie bez vykonania dokazovania automaticky prezumuje, že každá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Týmto nesprávnym procesným postupom, keď v rozpore s ust. zastavil exekúciu bez toho, aby mal preukázané, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Exekučný súd musí identifikovať konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo v základnom konaní prihliadnuté. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý poukázal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, oprávnený namietal, že naň nemožno prihliadať, pretože tento sa týka pracovnoprávneho vzťahu, kde na zabezpečenie práv a povinností z neho vyplývajúcich nemožno použiť ako zabezpečovací prostriedok zmenkovú zmluvu, čo však nie je tento prípad, pretože v čase vzniku zmenky výslovne nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 06.02.2017, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (porov. ).

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:

9. Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa . Súd prvej inštancie po skonštatovaní spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy z 27.09.2009 pritom správne zisťoval existenciu dôvodov podľa ust. teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný 03.10.2011, teda podľa vtedy účinného (ďalej len „OSP“). Z ods. 1 tohto ustanovenia vyplývalo, že ak navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o ktorej pravdivosti niet dôvodu pochybovať, súd na jeho návrh vydá zmenkový platobný rozkaz. Opravným prostriedkom proti nemu boli námietky, na ktorých podanie bola ustanovená 3-dňová lehota. Ak odporca v tejto lehote námietky nepodal, podľa mal zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku a tým vytváral prekážku rozhodnutej veci aj pre civilné sporové konanie (porov. , ). Právna úprava účinná v tom čase neukladala zmenkovému súdu povinnosť skúmať kauzálny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na ktorého krytie zmenka slúžila, resp. posudzovať, či má spotrebiteľský charakter. Zmena nastala až novelou vykonanou , v rámci ktorej došlo aj k zmene Exekučného poriadku.

11. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v , , a , zavedenej sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka – spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením a zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

12. V dôvodovej správe k sa o. i. konštatuje, že účelom zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava mala zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľovi. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel sa upravuje možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

13. Námietky oprávneného týkajúce sa nemožnosti exekučného súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom založeným úverovou zmluvou a zabezpečeným zmenkou, preto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účelom a zmyslom ust. je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi pred exekúciou, ktorá by sa mala vykonať na podklade exekučného titulu vydaného v konaní (súdnom alebo rozhodcovskom), v ktorom sa uplatnil nárok zo zmenky a v ktorom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, a to bez ohľadu na to, či súd v základnom konaní mal alebo nemal povinnosť podľa procesnoprávnych predpisov dané skutočnosti skúmať.

14. Názor oprávneného, že tento prieskum sa môže týkať len iných rozhodnutí než rozhodnutí súdov a nemôže sa týkať rozhodnutí, ktoré majú podľa právneho poriadku účinky právoplatného rozsudku, je mylný. Novelizáciou Exekučného poriadku došlo k prelomeniu materiálnej právoplatnosti rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov. O tom, že zákonodarca mienil docieliť, aby došlo v základnom konaní k opätovnému preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, svedčí aj možnosť podať návrh (od 01.07.2016 žalobu) na obnovu konania [ ; ].

Ust. , na ktorý odkazuje aj sám oprávnený v odvolaní, výslovne predpokladá zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade „právoplatného rozsudku vydaného v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016“. To zjavne rozsudky všeobecných (civilných) súdov.

15. Oprávnený súdu prvej inštancie tiež vytýka, že bez vykonania dokazovania automaticky prezumuje, že každá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a v podstate rozhodol bez toho, aby mal preukázané, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ani táto námietka oprávneného neobstojí, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nebolo samoúčelné. Súd prvej inštancie sa podrobne venoval vyhodnoteniu povahy právneho vzťahu medzi účastníkmi (bod 14. a 15. napadnutého uznesenia) a posúdeniu otázky existencie neprijateľných podmienok. Takúto neprijateľnú podmienku pritom aj v skutočnosti identifikoval (bod 17. a 20. napadnutého uznesenia), a tiež odôvodnil a vysvetlil, prečo sa má považovať dohoda o vyplnení blankozmenky uvedená v bode 7.1. úverovej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ho viedlo aj k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

16. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že nemožno prihliadať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý poukázal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pretože tento sa týka pracovnoprávneho vzťahu, kde na zabezpečenie práv a povinností z neho vyplývajúcich nemožno použiť ako zabezpečovací prostriedok zmenkovú zmluvu, ani táto námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Aj keď v čase vzniku zmenky výslovne nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, neznamená to, že súd nesmie skúmať, či takéto dojednanie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to vzhľadom na formulárový charakter úverovej zmluvy a skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z takýchto odlišností je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dohoda o vyplnení blankozmenky poskytuje oprávnenému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon. Dohoda o vyplnení blankozmenky teda napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa a z toho dôvodu je absolútne neplatná podľa . Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zamietol.

17. Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného sú neopodstatnené, odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné zastavenie exekučného konania podľa ( ). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( ).

19. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.