Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/14/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mar-

ca 2009 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. M. Š., pre pokus trestného činu

vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o odvolaní

krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. októbra 2008,

sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol obžalovaný Ing. M.Š. podľa

účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod obžaloby Krajskej

prokuratúry v Bratislave zo dňa 8. marca 2004, sp. zn. , pre pokus trestného činu

vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom

základe, že

- dňa 23. marca 2003, asi o 22.15 hod. v B., na Ž. ul. č. X., na ceste pri E.P.,

po predchádzajúcom slovnom a fyzickom kontakte s poškodeným P. S. a po tom, ako

poškodený na neho namieril svoju pištoľ zn. Valtro, model 85 Combat, kal. 9 mm, výrobné

číslo X., nepodliehajúcu povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, obvinený M. Š.

z podpažného puzdra vytiahol svoju legálne držanú pištoľ, vzor ČZ 70, kal. X.,65mm,

výrobné číslo X. a touto najmenej sedemkrát vystrelil z bezprostrednej blízkosti na

poškodeného P. S., ktorému spôsobil viacnásobné strelné poranenia dutiny brušnej, tenkého

a hrubého čreva s prítomnosťou projektilu v mäkkých tkanivách v podkoží bočnej hrudnej

steny, strelnú ranu dutiny ústnej so strelným poranením mäkkého podnebia a hltana, priestrel

mäkkých tkanív zápästia ľavej hornej končatiny, priestrel mäkkých tkanív ramena nad lakťom

ľavej hornej končatiny, strelnú zlomeninu priečneho výbežku stavca a impresiu oblúka stavca

s ľahkým zúžením miechového kanála dvanásteho hrudného a prvého driekového stavca

chrbtice, zástrel mäkkých tkanív stehna so strelnou trieštivou zlomeninou stehnovej kosti

ľavej dolnej končatiny v oblasti pod chocholmi s posunom úlomkov a strelnej rany chrbta

vľavo, považované zo súdno-lekárskeho hľadiska za vážnu poruchu zdravia, pričom život

poškodeného sa podarilo zachrániť lekárskymi výkonmi rýchlej zdravotnej a dopravnej

služby, ako aj výkonmi v FNspP akad. L. Dérera v Bratislave.

Krajský súd súčasne podľa účinného do 1. januára 2006

poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Bratislava, s nárokom na náhradu

škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení podal krajský prokurátor

proti tomuto rozsudku odvolanie.

V odôvodnení odvolania uviedol, že so závermi krajského súdu sa nestotožnil. Podľa

jeho názoru prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, len v prospech

obžalovaného. Poukázal na výpovede svedkov V.G. a P.F., ktorí vo svojich výpovediach

uviedli, že obžalovaný strieľal aj do ležiaceho tela poškodeného P.S. pričom súd

ich výpovede vyhodnotil ako nepresné a skresľujúce.

Preto krajský prokurátor navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvo-

lacieho súdu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odvolaní krajského prokurátora

a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil

krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského

súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo podľa účinného do 1. janu-

ára 2006 zistil, že prvostupňový súd postupoval pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu

v súlade so zákonom a v intenciách predchádzajúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (sp. zn. zo dňa 15. marca 2006), keď na hlavnom pojednávaní

vykonal všetky potrebné a dostupné znalecké závery, ktoré potom náležite jednotlivo

aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré vyústili

do oslobodzujúceho výroku vo vzťahu k obžalovanému Ing. M. Š.

Krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy,

tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil v intenciách ustanovenia

účinného do 1. januára 2006 a dospel tak ku správnemu záveru, že žalovaný skutok

nie je trestným činom, a preto ho v konečnom dôsledku podľa spod

obžaloby krajského prokurátora oslobodil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si v celom rozsahu osvojil závery prvostupňového

súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, výsledkami dokazovania

bolo v konečnom dôsledku nepochybne preukázané, že obžalovaný v rozhodujúcich

momentoch skutkového deja konal za splnenia všetkých zákonných podmienok uvedených

v ustanovení § 25 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda za podmienok nutnej obrany. Tento záver

krajský súd správne oprel o celý rad dôkazov a skutočností, najmä o svedecké výpovede

svedkov K., B., M. a M.T., ďalej o závery znalcov z odborusúdneho lekárstva, psychiatrie,

psychológie ako aj závery expertov a expertíznych posudkov z oblasti balistiky.

Z týchto dôkazov možno vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaný v kritickom

momente strieľal na poškodeného z pomerne blízkej vzdialenosti potom, čo tento držal v ruke

pištoľ (i keď plynovú, čo však obžalovaný nemohol vedieť) a vyhrážal sa mu usmrtením.

V tejto situácii sa aj podľa názoru najvyššieho súdu obžalovaný nepochybne dostal do stavu

silného rozrušenia v dôsledku zľaknutia a strachu o svoj život , ako to zhodne konštatovali

vo svojich záveroch aj znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie a v takomto duševnom

rozpoložení v obave o svoj život vystrieľal do poškodeného celý zásobník svojej legálne

držanej zbrane.

Krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s okolnosťami, na ktorých

založil svoje odvolacie námietky krajský prokurátor. Ide najmä o otázku, či obžalovaný

strieľal do poškodeného v stojacej polohe, alebo či do neho nestrieľal aj v čase, keď tento

už zranený ležal na zemi. Svedok V. G. ako jediný v priebehu celého konania tvrdil,

že po prvom výstrele poškodený spadol na zem, a teda všetky ďalšie výstrely

už odzneli v jeho ležiacej polohe. Toto tvrdenie je však v rozpore s výpoveďou ďalšieho

svedka P. F., ktorý spolu s ním vykonával hliadku a ktorý tvrdil, že poškodený spadol na zem

až po treťom alebo štvrtom výstrele. Tu však treba zdôrazniť, že obaja títo svedkovia, oproti

iným, sledovali udalosť asi zo vzdialenosti takmer 50 metrov za slabého osvetlenia, pričom

sám svedok G. potvrdil, že videl len siluety oboch postáv, pričom ani ich zbrane nevidel.

V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov treba tiež uviesť, že jednotlivé ich výpovede

sú značne rozporné a nepresné aj v rade ďalších detailoch napríklad uvádzanie vzdialenosti

od miesta činu, intervaly medzi jednotlivými výstrelmi, celkový ich počet, ktorý z aktérov

držal v ruke zbraň, alebo aj popis okolností bezprostredne pred streľbou.

Za tejto situácie krajský súd správne vychádzal zo záverov MUDr. M.L. a MUDr. J.L.

a expertov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, ktorí

zhodne uviedli, že v prípade ak by bolo vystrelené na poškodeného v čase, keď ležal na zemi,

museli by sa nájsť adekvátne stopy pod jeho telom v podobe deformovaných striel

a deformácií na povrchu vozovky. Takéto stopy zistené na mieste činu neboli. Rovnako znalci

pripustili, že všetky strely zasiahli poškodeného v stojacej polohe, prípadne v čase pádu na

zem, pričom tomu zodpovedá aj veľký rozptyl striel na jeho tele. Žiaden zo znalcov

a expertov nevylúčil možnosť, že všetky strely vystrelené zo zbrane obžalovaného zasiahli

poškodeného v stojacej polohe.

Navyše treba pre úplnosť a nad rámec argumentácie krajského súdu uviesť, že ak by aj

niektorá strela bola vystrelená už v čase, keď poškodený padal na zem, alebo ležal na zemi,

ani táto skutočnosť by nevylučovala záver, že obžalovaný konajúc v silnom rozrušení

spôsobenom útokom strieľal na neho v nutnej obrane, keďže poškodený počas celej doby

držal v ruke svoju zbraň a obžalovaný musel ešte rátať s tým, že stále môže na neho vystreliť

aj v takejto polohe a usmrtiť ho, pretože objektívne nemal možnosť zistiť, či a v ktorom

momente bol paralyzovaný a či je alebo nie je schopný streľby.

Krajský súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného rozhodol správne a zákonu

zodpovedajúcim spôsobom, keď poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.,

Bratislava v zmysle účinného do 1. januára 2006 odkázal s nárokom na

náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie

podané krajským prokurátorom nie je opodstatnené a dôvodné, a preto ho podľa § 256

účinného do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. marca 2009

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypravoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová