Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58e/381107.69d400.pdf
PDF · 162.46 KB
No categories available
1TdoV/12/2011
Najvyšší súd 1 TdoV 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina
a sudcov Viliama Dohňanského, JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. JUDr. Štefana Michálika
a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci proti obvinenému V. G. a spol., vedenej na Krajskom súde
v Ţiline, pod sp. zn. 3 T 4/2001, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. októbra 2011
v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený V. G., zastúpený obhajcom JUDr. J. K., advokátom
v L. M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2010, sp. zn. 1
To 14/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného V. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 17. marca 2009, sp. zn. 3 T 4/2001, boli obvinení V.
G. a J. N. uznaní za vinných z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „ Tr. zák.“),
na tom skutkovom základe, ţe
spolu s L. A., nar. X., ktorý bol 30. apríla 1999 vyhlásený za mŕtveho, po predošlom
spolčení sa, naplánovaní a rozdelení si úloh 9. septembra 1994 o 8.20 hod. v Č., na kriţovatke
štátnej cesty č. 11 a miestnej komunikácie smerom z Č. do Ţ., s pouţitím samopalu juhoslovanskej
výroby zn. Model 56, kalibru 7,62 mm, výr. č. E., a ďalšieho doposiaľ nezisteného samopalu vzor
61, čsl. výroby, zn. Škorpión, kalibru 7,65 mm, donútili posádku osobného motorového vozidla zn.
Škoda Favorit, zelenej farby, ŠPZ: C., patriace Mestskému úradu v Č., zastaviť vozidlo, v ktorom
sedeli príslušníci Mestskej polície v Č.-J. R. a P. K. a pracovníci firmy
P. Č.- A. K. a J. P., takým spôsobom, ţe dvaja z obţalovaných zo samopalov viackrát za sebou
vystrelili dávkami do vozidla zn. Škoda Favorit, po zastavení vozidla zbraňami mierili na osoby vo
vozidle, ďalší z obţalovaných sa priblíţil s vozidlom zn. Fiat Tipo bordovej farby, ŠPZ: B.,
k odstavenému vozidlu zn. Škoda Favorit, následne obţalovaný G. vyzval osoby vo vozidle, aby
vydali tašky s peniazmi, otvoril zadné dvere na vozidle zn. Škoda Favorit, odkiaľ vzal tašky
s peniazmi a odniesol ich do osobného motorového vozidla zn. Fiat Tipo, ďalší z obţalovaných vzal
P. K. sluţobnú zbraň zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., a následne ušli vozidlom zn. Fiat Tipo do
obce O. v okrese Č., kde vozidlo N., prešli pribliţne 800 metrov a nastúpili do osobného
motorového vozidla zn. GEO Metro, červenej farby, ŠPZ: T., na ktorom ušli po štátnej ceste
smerom do Ţ., pričom odcudzením finančných prostriedkov spôsobili firme P. Č., škodu vo výške
3.736.654,-Sk, (124.034,18 Eur) a poškodením motorového vozidla zn. Škoda Favorit ŠPZ: C.
a odcudzením sluţobnej zbrane zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., spôsobili Mestskému úradu
v Č. celkovú škodu vo výške 25.959,15,-Sk, (861,69 Eur).
Za tento trestný čin uloţil krajský súd obvinenému V. G. podľa § 234 ods. 2, § 35 ods. 2 Tr.
zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov za súčasného zrušenia
výroku o treste, ktorý mu v trvaní 2 (dvoch) rokov uloţil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
z 10. februára 1999, sp. zn. 2 T 6/1996, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 2. septembra 1999, sp. zn. 2 To 36/1999, za trestný čin nedovoleného ozbrojovania
podľa § 185 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.; zrušené boli aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento
výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa §
39a ods. 3 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obvineného do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 2 Tr. zák. obvinenému uloţil i
trest prepadnutia veci, a to: 1 ks náboj vz. 52 Mosin, 3 ks nábojnice SoB 8x57 JS zn. Mauser 7,92, 1
ks zásobník do samopalu vz. 26, 1 ks puzdro na pištoľ z hnedej koţe, 1 ks vytierač s červenou
rúčkou, 1 ks drôt na čistenie.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. v znení účinného do 31. decembra 2005, obvineným V. G.
a J. N. uloţil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným S. p. o.z. Z., vo výške 3.736.562,-
Sk, (124.034,18 Eur) a mestu Č., spôsobenú škodu vo výške 25 959,15 Sk, (861,69 Eur). Podľa 229
ods. 2 Tr. por. bola S. p. Z., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na konanie
o občianskoprávnych veciach.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. septembra 2010, kedy Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 1 To 14/2009, podľa § 256 Tr. por.
účinného do 31. decembra 2005 odvolania obvinených V. G., J. N. a krajského prokurátora
zamietol. Odpis uznesenia dovolacieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený 3. januára
2011.
Krajský súd predloţil 3. júna 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie
obvineného G. z 11. marca 2011 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 29. septembra 2010, sp. zn. 1 To 14/2009, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/
Tr. por. v znení účinného do 31. augusta 2011.
Rozhodnutie je podľa obvineného zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom. Neopiera sa o správne právne posúdenie zisteného skutku, resp. o správne
pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nestotoţnil sa so závermi krajského a odvolacieho
súdu o vine a treste. Vo veci bol 10. februára 1999 vynesený rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorý oslobodil obţalovaných - V. G., J. N. - teraz B. a J. N. pre trestný čin lúpeţe podľa §
234 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/, 3 Tr. zák. a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
2. septembra 1999, vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s tým, aby doplnil dokazovanie
v intenciách najvyššieho súdu. Svedkovia (malo ísť o tzv. korunných svedkov), si na okolnosti lúpeţe
vzhľadom na odstup času nepamätali, alebo sa odvolávali na výpovede, ktoré urobili pred
vyšetrovateľom. Doplnené dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu neprinieslo odstránenie
pochybností, ktoré boli v prospech obvinených, ale práve naopak ešte viac zneprehľadnili dôkaznú
situáciu. Jednotlivé dôkazy z prípravného konania spochybňujú vinu všetkých obvinených. Poukázal
na pochybnosti metódy zisťovania zhody pachovej stopy rukavíc, vlastníctva zbraní a streliva, ako
aj zhody nábojníc, ktoré boli zaistené na miestach lúpeţného prepadnutia v Č. a P. a vystrelených
zo samopalu juhoslovanskej výroby, ktorý prechovával obvinený G. vo svojej chalupe a tieţ na
pochybnosti vo výpovediach svedkov P. K. a J. R., A. K. a Ing. K. Š., J. M., J. J. a nevieryhodnosť
výpovede svedka T. M. a ďalších. Tieto dôkazy, vykonané v podstatne skoršom časovom horizonte,
ako dôkazy, o ktoré sa opieral Krajský súd v Ţiline nevyvrátili ani nespochybnili pôvodné dôkazy.
Obidva súdy porušili ústavnú zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 2 Tr. por. V prípade
váţnych pochybností o skutku ustálenom obţalobou, je povinnosťou súdu za pouţitia zásady in
dubio pro reo prikloniť sa k moţnosti pre obţalovaného priaznivejšej. Obvinenému G. bol uloţený
navyše neprimeraný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, lebo od spáchania skutku do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej uplynulo šestnásť rokov. Trest nesplní účel ani voči
obţalovanému G. ani vo vzťahu k spoločnosti v rámci generálnej prevencie. V danom prípade keď
od spáchania skutku uplynulo viac ako desať rokov a obvinený nebol trestne stíhaný ani odsúdený,
vedie riadny ţivot pracujúceho človeka, zaloţil si rodinu, má dve maloleté deti a stále ţije
v usporiadanej rodine, by pouţitie ustanovenia § 40 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia
slobody bolo odôvodniteľné, pretoţe vzhľadom na pomery páchateľa, pouţitie trestnej sadzby
ustanovenej v § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu moţno
dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Obvinený ţiadal, aby dovolací súd, vyslovil, ţe týmto
uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol zákon porušený v jeho neprospech a navrhol, aby
dovolací súd z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2010, sp. zn. 1 To 14/2009
ako aj rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 17. marca 2009, sp. zn. 3 T 4/2001 a podľa § 388 ods. 1
Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa z procesných strán, 4. apríla 2011 k obsahu dovolania, vyjadril
len prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Po opätovnom preskúmaní a vyhodnotení dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní a rozsiahleho dokazovania na súde I. stupňa a oboznámení sa
s obsahom dovolania obvineného G. z 9. marca 2011 i naďalej zastáva názor, ţe dovolaním
napadnuté rozhodnutia súdov I. a II. stupňa, sú zákonné a zodpovedajú skutkovým zisteniam
vykonaného dokazovania. V týchto rozhodnutiach je podrobne rozobratí dôkazný stav, riadne
vyhodnotený a dostatočne presvedčivo odôvodnený. Poukázal na usvedčujúce dôkazy voči
obvinenému G., najmä na výpovede priamych svedkov lúpeţného prepadnutia A. K., J. P., ktorí
z fotoalbumov opoznali aj G. a popísali jeho činnosť pri prepade vozidla s finančnou hotovosťou,
svedka J. J., ktorý taktieţ z fotoalbumu opoznal obvinených G. a J. N., ako aj muţov, ktorí vystúpili
z odcudzeného vozidla Fiat Tipo v O. s čiernou cestovnou taškou, pričom jeden z nich odhodil
rukavice, ktoré asi o desať minút zaistili policajti a boli podrobené kriminalistickej expertíze. Dal
do pozornosti závery znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré sa zaoberali vyhodnotením
zaistených stôp z miesta činu, pachové stopy, svedeckú výpoveď J. A. a ďalších svedkov, obsahy
ktorých výpovedí podrobne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil prvostupňový a odvolací súd.
Prokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde ho moţno podať (§ 370 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom
do 31. augusta 2011), ale súčasne preskúmaním veci zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. v znení
účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní
opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktoré pôsobí ako dôleţitá
záruka stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane
dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho
opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania
sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne
užšie.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod obvinený uplatňuje
skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom. Obvinený v dovolaní výslovne neuvádza a bliţšie nerozoberá, v čom skutočne vidí
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por., za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité
objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného
ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok
vyţadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho
dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný
prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na
ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.
Podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvod
dovolania, spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom, bez akejkoľvek vecnej argumentácie a upozornenia, ktoré formálne
a materiálne podmienky neboli splnené. Na základe toho je zrejmé, ţe nie je naplnený dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011
dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd skúmať a meniť nemôže.
Spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, iné hodnotenie skutku (výpovedí
svedkov P. K., J. R., A. K., Ing. K. Š., M. F., J. B., vierohodnosti svedka T. M., objektívnosti
metódy zisťovania zhody pachovej stopy, spochybňovanie vlastníctva zbraní a streliva a iné)
predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, pritom citované ustanovenie Trestného
poriadku to nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania)
súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Z obsahu dovolania je nepochybné, ţe uplatnený dovolací dôvod je zaloţený na skutkových
výhradách obvineného. Podstatou dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil
vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, neţ
aké urobili prvostupňový a odvolací súd.
Obvinený v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom namietal i „neprimerane vysoký trest
odňatia slobody, ktorý je v rozpore s účelom trestu vyjadreným v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. zák.“
V rámci rozhodovania súdu o druhu a výške trestu nebola zohľadnená neprimeraná dĺţka konania
ako dôvod aplikácie § 40 Tr. zák. – mimoriadneho zníţenia trestu odňatia slobody.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., ak je súd presvedčený vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadom na pomery páchateľa, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom
kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom.
Moderačné ustanovenie § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decem-
bra 2005) o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho
charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom viaţe k všeobecným hľadiskám stanoveným pre
voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 23 ods. 1 a ods. 2, § 31 ods. 1 Tr. zák. (resp. § 34 ods. 1,
ods. 3, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decembra 2005) a túto úpravu dopĺňa. Na rozdiel
od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia § 41, § 42 Tr. zák. v znení účinnom
od 31. decembra 2005 o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu, ktoré sú taktieţ
hmotnoprávne a viaţu sa aj k rozhodovaniu o treste, toto ustanovenie nemoţno podriadiť pod „
nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Uplatnený dovolací dôvod podľa 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augu-
sta 2011 nie je obsahovo naplnený námietkou o neprimeranosti uloţeného trestu v dôsledku toho,
ţe nebolo pouţité ustanovenie § 40 Tr. zák.
Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je chybný
výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. v znení
účinnom do 31. augusta 2011 je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom
a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto
vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení
kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie
všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dôvodu, ktorý sa viaţe k takémuto výroku.
Neaplikovanie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augu-
sta 2011 nie je otázkou právneho posúdenia skutku, lebo nemá vzťah ku kvalifikácii skutku a nejde
ani o nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, na ktoré sa viaţe dovolanie
obvineného a nemôţe mať ani vzťah k výroku o treste za stavu, keď existuje uvedený špeciálny
dovolací dôvod týkajúci sa trestu.
Nad rámec dovolania je treba dodať, ţe ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/
Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 nie je naplnený tým, ţe obvinenému nebol uloţený
trest za pouţitia § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decembra 2005),
v dôsledku čoho uloţený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyuţil moderačné
oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníţenej trestnej sadzby,
nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný
čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení
trestu odňatia slobody nezakladá ţiadny dovolací dôvod (stanovisko č. 5, Zbierky stanovísk
NS a súdov SR 1/2011).
Dovolanie obvineného obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo zákonom
predpokladaných dovolacích dôvodov.
Na podklade vyjadreného je evidentné, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. Dovolací súd preto dovolanie obvineného G.
odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.) .
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2
Tr. por.).
V Bratislave, 18. októbra 2011
JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová