Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina

a sudcov Viliama Dohňanského, JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. JUDr. Štefana Michálika

a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci proti obvinenému V. G. a spol., vedenej na Krajskom súde

v Ţiline, pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. októbra 2011

v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený V. G., zastúpený obhajcom JUDr. J. K., advokátom

v L. M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2010, sp. zn. 1

To 14/2009, a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného V. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 17. marca 2009, sp. zn. , boli obvinení V.

G. a J. N. uznaní za vinných z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

v znení účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „ Tr. zák.“),

na tom skutkovom základe, ţe

spolu s L. A., nar. X., ktorý bol 30. apríla 1999 vyhlásený za mŕtveho, po predošlom

spolčení sa, naplánovaní a rozdelení si úloh 9. septembra 1994 o 8.20 hod. v Č., na kriţovatke

štátnej cesty č. 11 a miestnej komunikácie smerom z Č. do Ţ., s pouţitím samopalu juhoslovanskej

výroby zn. Model 56, kalibru 7,62 mm, výr. č. E., a ďalšieho doposiaľ nezisteného samopalu vzor

61, čsl. výroby, zn. Škorpión, kalibru 7,65 mm, donútili posádku osobného motorového vozidla zn.

Škoda Favorit, zelenej farby, ŠPZ: C., patriace Mestskému úradu v Č., zastaviť vozidlo, v ktorom

sedeli príslušníci Mestskej polície v Č.-J. R. a P. K. a pracovníci firmy

P. Č.- A. K. a J. P., takým spôsobom, ţe dvaja z obţalovaných zo samopalov viackrát za sebou

vystrelili dávkami do vozidla zn. Škoda Favorit, po zastavení vozidla zbraňami mierili na osoby vo

vozidle, ďalší z obţalovaných sa priblíţil s vozidlom zn. Fiat Tipo bordovej farby, ŠPZ: B.,

k odstavenému vozidlu zn. Škoda Favorit, následne obţalovaný G. vyzval osoby vo vozidle, aby

vydali tašky s peniazmi, otvoril zadné dvere na vozidle zn. Škoda Favorit, odkiaľ vzal tašky

s peniazmi a odniesol ich do osobného motorového vozidla zn. Fiat Tipo, ďalší z obţalovaných vzal

P. K. sluţobnú zbraň zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., a následne ušli vozidlom zn. Fiat Tipo do

obce O. v okrese Č., kde vozidlo N., prešli pribliţne 800 metrov a nastúpili do osobného

motorového vozidla zn. GEO Metro, červenej farby, ŠPZ: T., na ktorom ušli po štátnej ceste

smerom do Ţ., pričom odcudzením finančných prostriedkov spôsobili firme P. Č., škodu vo výške

3.736.654,-Sk, (124.034,18 Eur) a poškodením motorového vozidla zn. Škoda Favorit ŠPZ: C.

a odcudzením sluţobnej zbrane zn. ČZ 85, kalibru 9 mm, výr. č. A., spôsobili Mestskému úradu

v Č. celkovú škodu vo výške 25.959,15,-Sk, (861,69 Eur).

Za tento trestný čin uloţil krajský súd obvinenému V. G. podľa § 234 ods. 2, § 35 ods. 2 Tr.

zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov za súčasného zrušenia

výroku o treste, ktorý mu v trvaní 2 (dvoch) rokov uloţil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 10. februára 1999, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 2. septembra 1999, sp. zn. , za trestný čin nedovoleného ozbrojovania

podľa § 185 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.; zrušené boli aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento

výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa §

39a ods. 3 Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obvineného do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 2 Tr. zák. obvinenému uloţil i

trest prepadnutia veci, a to: 1 ks náboj vz. 52 Mosin, 3 ks nábojnice SoB 8x57 JS zn. Mauser 7,92, 1

ks zásobník do samopalu vz. 26, 1 ks puzdro na pištoľ z hnedej koţe, 1 ks vytierač s červenou

rúčkou, 1 ks drôt na čistenie.

Podľa v znení účinného do 31. decembra 2005, obvineným V. G.

a J. N. uloţil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným S. p. o.z. Z., vo výške 3.736.562,-

Sk, (124.034,18 Eur) a mestu Č., spôsobenú škodu vo výške 25 959,15 Sk, (861,69 Eur). Podľa 229

ods. 2 bola S. p. Z., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na konanie

o občianskoprávnych veciach.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. septembra 2010, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , podľa

účinného do 31. decembra 2005 odvolania obvinených V. G., J. N. a krajského prokurátora

zamietol. Odpis uznesenia dovolacieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený 3. januára

2011.

Krajský súd predloţil 3. júna 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie

obvineného G. z 11. marca 2011 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. septembra 2010, sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/

v znení účinného do 31. augusta 2011.

Rozhodnutie je podľa obvineného zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom. Neopiera sa o správne právne posúdenie zisteného skutku, resp. o správne

pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nestotoţnil sa so závermi krajského a odvolacieho

súdu o vine a treste. Vo veci bol 10. februára 1999 vynesený rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ktorý oslobodil obţalovaných - V. G., J. N. - teraz B. a J. N. pre trestný čin lúpeţe podľa §

234 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/, 3 Tr. zák. a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z

2. septembra 1999, vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s tým, aby doplnil dokazovanie

v intenciách najvyššieho súdu. Svedkovia (malo ísť o tzv. korunných svedkov), si na okolnosti lúpeţe

vzhľadom na odstup času nepamätali, alebo sa odvolávali na výpovede, ktoré urobili pred

vyšetrovateľom. Doplnené dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu neprinieslo odstránenie

pochybností, ktoré boli v prospech obvinených, ale práve naopak ešte viac zneprehľadnili dôkaznú

situáciu. Jednotlivé dôkazy z prípravného konania spochybňujú vinu všetkých obvinených. Poukázal

na pochybnosti metódy zisťovania zhody pachovej stopy rukavíc, vlastníctva zbraní a streliva, ako

aj zhody nábojníc, ktoré boli zaistené na miestach lúpeţného prepadnutia v Č. a P. a vystrelených

zo samopalu juhoslovanskej výroby, ktorý prechovával obvinený G. vo svojej chalupe a tieţ na

pochybnosti vo výpovediach svedkov P. K. a J. R., A. K. a Ing. K. Š., J. M., J. J. a nevieryhodnosť

výpovede svedka T. M. a ďalších. Tieto dôkazy, vykonané v podstatne skoršom časovom horizonte,

ako dôkazy, o ktoré sa opieral Krajský súd v Ţiline nevyvrátili ani nespochybnili pôvodné dôkazy.

Obidva súdy porušili ústavnú zásadu prezumpcie neviny v zmysle V prípade

váţnych pochybností o skutku ustálenom obţalobou, je povinnosťou súdu za pouţitia zásady in

dubio pro reo prikloniť sa k moţnosti pre obţalovaného priaznivejšej. Obvinenému G. bol uloţený

navyše neprimeraný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, lebo od spáchania skutku do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej uplynulo šestnásť rokov. Trest nesplní účel ani voči

obţalovanému G. ani vo vzťahu k spoločnosti v rámci generálnej prevencie. V danom prípade keď

od spáchania skutku uplynulo viac ako desať rokov a obvinený nebol trestne stíhaný ani odsúdený,

vedie riadny ţivot pracujúceho človeka, zaloţil si rodinu, má dve maloleté deti a stále ţije

v usporiadanej rodine, by pouţitie ustanovenia § 40 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia

slobody bolo odôvodniteľné, pretoţe vzhľadom na pomery páchateľa, pouţitie trestnej sadzby

ustanovenej v § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu moţno

dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Obvinený ţiadal, aby dovolací súd, vyslovil, ţe týmto

uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol zákon porušený v jeho neprospech a navrhol, aby

dovolací súd z dôvodov uvedených v a podľa

zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2010, sp. zn.

ako aj rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 17. marca 2009, sp. zn. a podľa § 388 ods. 1

prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

V zmysle sa z procesných strán, 4. apríla 2011 k obsahu dovolania, vyjadril

len prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Po opätovnom preskúmaní a vyhodnotení dôkazov

zabezpečených v prípravnom konaní a rozsiahleho dokazovania na súde I. stupňa a oboznámení sa

s obsahom dovolania obvineného G. z 9. marca 2011 i naďalej zastáva názor, ţe dovolaním

napadnuté rozhodnutia súdov I. a II. stupňa, sú zákonné a zodpovedajú skutkovým zisteniam

vykonaného dokazovania. V týchto rozhodnutiach je podrobne rozobratí dôkazný stav, riadne

vyhodnotený a dostatočne presvedčivo odôvodnený. Poukázal na usvedčujúce dôkazy voči

obvinenému G., najmä na výpovede priamych svedkov lúpeţného prepadnutia A. K., J. P., ktorí

z fotoalbumov opoznali aj G. a popísali jeho činnosť pri prepade vozidla s finančnou hotovosťou,

svedka J. J., ktorý taktieţ z fotoalbumu opoznal obvinených G. a J. N., ako aj muţov, ktorí vystúpili

z odcudzeného vozidla Fiat Tipo v O. s čiernou cestovnou taškou, pričom jeden z nich odhodil

rukavice, ktoré asi o desať minút zaistili policajti a boli podrobené kriminalistickej expertíze. Dal

do pozornosti závery znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré sa zaoberali vyhodnotením

zaistených stôp z miesta činu, pachové stopy, svedeckú výpoveď J. A. a ďalších svedkov, obsahy

ktorých výpovedí podrobne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil prvostupňový a odvolací súd.

Prokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolanie je prípustné (

ods. 1, ods. 2 písm. h/ ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde ho moţno podať ( v znení účinnom

do 31. augusta 2011), ale súčasne preskúmaním veci zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa v znení

účinnom do 31. augusta 2011 ( ).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní

opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktoré pôsobí ako dôleţitá

záruka stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane

dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho

opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania

sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne

užšie.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod obvinený uplatňuje

skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Obvinený v dovolaní výslovne neuvádza a bliţšie nerozoberá, v čom skutočne vidí

naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

Podľa , za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité

objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného

ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok

vyţadovaných alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho

dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný

prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na

ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.

Podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvod

dovolania, spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, bez akejkoľvek vecnej argumentácie a upozornenia, ktoré formálne

a materiálne podmienky neboli splnené. Na základe toho je zrejmé, ţe nie je naplnený dovolací

dôvod podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. augusta 2011

dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd skúmať a meniť nemôže.

Spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, iné hodnotenie skutku (výpovedí

svedkov P. K., J. R., A. K., Ing. K. Š., M. F., J. B., vierohodnosti svedka T. M., objektívnosti

metódy zisťovania zhody pachovej stopy, spochybňovanie vlastníctva zbraní a streliva a iné)

predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, pritom citované ustanovenie Trestného

poriadku to nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania)

súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Z obsahu dovolania je nepochybné, ţe uplatnený dovolací dôvod je zaloţený na skutkových

výhradách obvineného. Podstatou dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, neţ

aké urobili prvostupňový a odvolací súd.

Obvinený v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom namietal i „neprimerane vysoký trest

odňatia slobody, ktorý je v rozpore s účelom trestu vyjadreným v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. zák.“

V rámci rozhodovania súdu o druhu a výške trestu nebola zohľadnená neprimeraná dĺţka konania

ako dôvod aplikácie § 40 Tr. zák. – mimoriadneho zníţenia trestu odňatia slobody.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., ak je súd presvedčený vzhľadom na okolnosti prípadu alebo

vzhľadom na pomery páchateľa, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom

kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom.

Moderačné ustanovenie § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decem-

bra 2005) o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho

charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom viaţe k všeobecným hľadiskám stanoveným pre

voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 23 ods. 1 a ods. 2, § 31 ods. 1 Tr. zák. (resp. § 34 ods. 1,

ods. 3, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decembra 2005) a túto úpravu dopĺňa. Na rozdiel

od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia § 41, § 42 Tr. zák. v znení účinnom

od 31. decembra 2005 o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu, ktoré sú taktieţ

hmotnoprávne a viaţu sa aj k rozhodovaniu o treste, toto ustanovenie nemoţno podriadiť pod „

nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Uplatnený dovolací dôvod podľa 371 ods. 1 písm. i/ v znení účinnom do 31. augu-

sta 2011 nie je obsahovo naplnený námietkou o neprimeranosti uloţeného trestu v dôsledku toho,

ţe nebolo pouţité ustanovenie § 40 Tr. zák.

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je chybný

výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom

dovolacieho dôvodu podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a v znení

účinnom do 31. augusta 2011 je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom

a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto

vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení

kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie

všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dôvodu, ktorý sa viaţe k takémuto výroku.

Neaplikovanie ustanovenia v znení účinnom do 31. augu-

sta 2011 nie je otázkou právneho posúdenia skutku, lebo nemá vzťah ku kvalifikácii skutku a nejde

ani o nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, na ktoré sa viaţe dovolanie

obvineného a nemôţe mať ani vzťah k výroku o treste za stavu, keď existuje uvedený špeciálny

dovolací dôvod týkajúci sa trestu.

Nad rámec dovolania je treba dodať, ţe ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/

v znení účinnom do 31. augusta 2011 nie je naplnený tým, ţe obvinenému nebol uloţený

trest za pouţitia § 40 Tr. zák. (resp. § 39 Tr. zák. v znení účinnom od 31. decembra 2005),

v dôsledku čoho uloţený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyuţil moderačné

oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníţenej trestnej sadzby,

nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný

čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení

trestu odňatia slobody nezakladá ţiadny dovolací dôvod (stanovisko č. 5, Zbierky stanovísk

NS a súdov SR 1/2011).

Dovolanie obvineného obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo zákonom

predpokladaných dovolacích dôvodov.

Na podklade vyjadreného je evidentné, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené dôvody

dovolania podľa , Dovolací súd preto dovolanie obvineného G.

odmietol na neverejnom zasadnutí ( ) .

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2

).

V Bratislave, 18. októbra 2011

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová