Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/38/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 38/2007 Slovenskej republiky 1M Obdo V 4/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Zuzany

Ďurišovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu: P., zast. Mgr. M., proti

žalovanému: K., zast advokátom JUDr. F. o zaplatenie 10 931 189,- Sk s príslušenstvom,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24. januára 2007 č. k. a na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2005

č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom označeného súdu z 18.januára

2006 č. k. -341 v znení opravného uznesenia označeného súdu z 3. februára

2006 č. k. 35 Cb 95/2000-Ko-356 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24, januára 2007 č. k. –392 ohľadne výroku o potvrdení rozsudku súdu

prvého stupňa o priznaní istiny v sumách 1 154 529,50,-- Sk, 1 397 590,-- Sk, 274 751,-- Sk

a 419 994 , 39 Sk a ohľadne výroku ,ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o úrokoch

z omeškania, takto

rozhodol:

. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, že

v časti o zaplatenie 2.000 000,-- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 9.6.2000 ho potvrdzuje

a vo zvyšku mení tak, že žalobu zamieta.

Žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.

21 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 35 Cb 95/00–323 zo dňa 19. 12. 2005

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 154 529,50 Sk s DPH vo výške

247 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 6. 1997

do zaplatenia, sumu 1 397 590,-- Sk s DPH vo výške 238 775,-- Sk, a to všetko s úrokom

z omeškania vo výške 17,6% ročne od 26. 05. 1998 do zaplatenia, ušlý zisk vo výške

247 751,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997 do zaplatenia

a ušlý zisk vo výške 419 994,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne

od 26. 05. 1998 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na žalobu zo dňa 31. 05. 2000, v ktorej žalobca

žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1 154 529,50Sk spolu s DPH vo výške

274 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997

do zaplatenia, sumu 1 397 590,-Sk spolu s DPH vo výške 238 775,-- Sk s úrokom

z omeškania vo výške 17,6% ročne od 26. 05. 1998 do zaplatenia, ušlý zisk vo výške

274 751,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997 do zaplatenia,

ušlý zisk vo výške 419 994,39 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne

od 26. 05. 1998 do zaplatenia titulom práva na náhradu škody, ktorá žalobcovi s poukazom

na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -94 zo dňa

21. 03. 2000 vnikla tým, že týmto rozsudkom bol zamietnutý nárok žalobcu na poistné voči

K., a. s., so sídlom v B., z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu - poistnej zmluvy č.

501 137/96 zo dňa 14. 08. 1996, ktorej neplatnosť podľa odôvodnenia rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici spôsobil odporca porušením právnej povinnosti, ktorá pre neho

vyplývala z ustanovenia konkrétne tým, že všeobecné

poistné podmienky, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, neboli súčasťou poistnej

zmluvy. S poukazom na žalobu uviedol, že podľa žalobcu mu vzniklo právo na náhradu škody

podľa ustanovenia tým, že práve z dôvodu, že si nemohol

uplatniť voči poistiteľovi nárok na poistné, ktorý mu vznikol v súvislosti s poistnou

udalosťou, uskutočnenou dňa 10. 06. 1997, konkrétne krádežou poistených vecí . Uviedol, že

takto vzniknutú škodu, vrátane ďalšej škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s ďalšou poistnou

udalosťou, uskutočnenou dňa 23. 05. - 25. 05. 1998, taktiež krádežou a nárokom na ušlý zisk,

si žalobca v žalobe nárok uplatnil. Citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

31 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

–119 zo dňa 16. 11. 2001, ktorý bol na základe odvolania žalovaného

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 08. 10. 2002 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. S poukazom

na zdôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého

stupňa o základe nároku na náhradu škody, pričom konštatoval, že majetok žalobcu sa

konaním žalovaného zmenšil, a to o výšku poistného plnenia, ku ktorému by muselo dôjsť

v prípade platnej poistnej zmluvy a zároveň, že zo zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

je zrejmé, že neplatnosť poistnej zmluvy zavinil žalovaný pre neurčitosť poistnej zmluvy, čo

označil ako porušenie ustanovení , , a a tiež

preto, že žalovaný nepreukázal, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj platné všeobecné

poistné podmienky v zmysle ustanovenia . Za zrejmé

z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia označil, že fakt, že žalobcovi škoda na majetku

vznikla, podľa zistenia odvolacieho súdu sporný nie je, a preto podľa odvolacieho súdu

základ nároku na náhradu škody sporný nebol a bolo potrebné v novom konaní sa zaoberať

iba s výškou škody, to jest skutočnej škody a ušlého zisku. Za týmto účelom súd prvého

stupňa v ďalšom konaní ustanovil kontrolné znalecké šetrenie, zaoberal sa s námietkami

žalovaného voči kontrolnému znaleckému posudku a konštatoval, že kontrolný znalecký

posudok bol vypracovaný znalcom prof. Ing. Ď., znalcom, vymenovaným Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky a súd nemá dôvod pochybovať o odborných záveroch

kontrolného znalca, ktorý sa v podstate stotožnil s závermi Ing. Č. spracovateľky

predchádzajúceho znaleckého posudku. K návrhu na rozšírenie žaloby v podaní zo dňa

22. 10. 2001 a dňa 02. 05. 2003 uviedol, že zmenu pripustil. K námietke premlčania,

vznesenej žalovaným uviedol, že hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom,

kedy účastník urobil procesný úkon, ktorého účinky sledujú zmenu žaloby, poprípade dňom,

keď žalobca vykonal toto podanie do zápisnice o pojednávaní. Uviedol, že beh premlčacej

lehoty sa preto vo vzťahu k zmenenému návrhu prerušuje dňom, kedy účastník zmenu návrhu

či už písomne, alebo ústne do zápisnice o pojednávaní vykonal a nie dňom, keď bolo konanie

o pôvodnom návrhu zahájené, alebo keď bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný námietku premlčania vo vzťahu

k zmenenému návrhu vzniesol dôvodne, pretože beh premlčacích lehôt vo vzťahu

k zmenenému návrhu sa prerušil až od momentu, kedy bola zmena návrhu vykonaná a nie

od podanie žaloby. Na základe uvedeného prvostupňový súd v novom konaní vyhovel žalobe

41 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

len čiastočne, a to vo vzťahu k pôvodne žalobe uplatneného nároku a vo zvyšku z dôvodu

premlčania žalobu zamietol. S poukazom na spracované znalecké posudky konštatoval, že

žalobcovi vznikla škoda vo výške uplatňovanej v žalobe zo dňa 31. 05. 2000 a pokiaľ ide

o nárok na ušlý zisk uviedol, že znalkyňa dospela k záveru, že tento tak, ako bol uplatnený

v žalobe, je podhodnotený, z čoho vyplýva, že suma predstavujúca nárok na ušlý zisk tak, ako

je uplatnená v žalobe, je súčasťou sumy, ku ktorej ako ku sume oprávnenej vo vzťahu

k nároku na ušlý zisk dospeli obidvaja znalci s tým, že rozdiel medzi sumou pôvodne

uplatnenou v žalobe a sumou, ktorú ako ušlý zisk stanovili znalci, bol predmetom vznesenej

námietky premlčania, ktorá bola vznesená dôvodne. K námietke prekážky res iudicate

uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko neboli slnené podmienky prekážky veci rozhodnutej.

K rozsudku Krajského súdu č. k. 35 Cb 95/00-Ko-323 bol vydaný doplňujúci rozsudok

35 Cb 95/00-Ko-341 zo dňa 18. 01. 2006 čo sa týka náhrady trov konania.

O odvolaní žalobcu (na liste v spise č. 347) a odvolaní žalobcu proti doplňujúcemu

(list č. 355) rozsudku a odvolaní žalovaného list v spise č. 358 proti rozsudku Krajského súdu

zo dňa 19. 12. 2005 a doplňujúcemu rozsudku zo dňa 18. 01. 2006 ako súd odvolací, rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 24. januára 2007

(list v spise č. 392) tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 12. 2005,

č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 35 CB 95/00-Ko–341

zo dňa 18. 01. 2006 a opravným uznesením zo dňa 03. 02. 2006 v časti priznanej istiny

1 154 529,50 Sk, 1 397 590,-- Sk a 274 751,-- Sk a 419 994,39 Sk potvrdil, v časti

týkajúceho sa nároku na DPH rozsudok súdu prvého súdu zmenil tak, že žalobu zamietol

a v časti určenia doby úroku z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, žalovaný

je povinný platiť žalobcovi 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 154 529,50 Sk

od 09. 06. 2000 do zaplatenia a 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 397 590,-- Sk

od 09. 06. 2000 do zaplatenia v ostatnej zamietavej časti žaloby rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov konania nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je

právnym vzťahom vzniknutým medzi podnikateľmi a týkajúci sa podnikateľskej činnosti

v zmysle ustanovenia . Konštatoval, že právny vzťah

51 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

medzi účastníkmi na základe neplatne uzavretej poistnej zmluvy zo dňa 14. 08. 1998, ktorá

zmluva nie je upravená , ale je upravená

sa spravuje príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v

a ( ) a ďalšie následné vzťahy,

vzniknuté z tohto primárneho vzťahu sú upravené v , a preto sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 21. 03. 2000 č. k. -94 , ktorým súd rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu,

ktorou sa domáhal poistného plnenia vo výške 1 000 .000,-- Sk, a to z dôvodu, že určil

poistnú zmluvu č. 501137/96, uzavretú medzi účastníkmi za neplatnú pre neurčitosť jej

obsahu a z dôvodu nepreukázania, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali všeobecné poistné

podmienky. S poukazom na ustanovenie uviedol, že o rozhodnutej veci

sa nemôže znovu konať, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa a zrušujúcim

uznesením odvolacieho súdu o základe nároku na náhradu škody a neplatnosti poistnej

zmluvy, zavinením žalovaného pre neurčitosť obsahu poistnej zmluvy sa ďalej nezaoberal

námietkami žalovaného, týkajúcimi sa platnosti poistnej zmluvy a dôvodných alebo

nedôvodných nárokoch na poistné plnenie, vyplývajúcich z poistnej zmluvy a posudzoval

uplatnený nárok žalobcom na náhradu škody, ušlého zisku a príslušenstva tak, ako vznik

nároku ustálil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Konštatoval, že rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 03. 2000 nebol dotknutý nárok na náhradu

škody, a preto podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec prejednal v celej

uplatnenej výške. Odhliadnuc od základu nároku, ktorý s poukazom na dôvody súdu prvého

stupňa a prvšie rozhodnutie odvolacieho označil nárok za nesporný v zmysle ustanovenia

§ 420 a nasl. Súd prvého stupňa mal za preukázané vznik škody porušením právnej povinnosti

existenciou úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vznikom škody, spočívajúcej

v zmenšení majetku, predstavujúce majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedené veci

do predošlého stavu ,,zodpovednosti žalovaného, ktorý spôsobil neplatnosť zmluvy a tým

nemožnosť poistného plnenia z poistnej udalosti. Konštatoval, že výška náhrady škody bola

zisťovaná znaleckým posudkom Ing. Č., ktorý určil hodnotu odcudzeného tovaru

ku dňu 10. 06. 1997 (poistná udalosť – krádež v predajni žalobcu) vo výške 1 154 529,50 Sk

a ku dňu 23. 05. 1998 - 25. 05. 1998 poistná udalosť krádež v predajni žalobcu

(1 347 366,86 Sk, ktorú výšku ustálil aj kontrolný znalec. Odvolací súd preto zhodne ustálil

výšku škody s prvostupňovým súdom na základe výsledkov dokazovania v prvostupňovom

konaní, ale uplatnený nárok posudzoval najmä podľa a nasl.

61 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

v spojení s ustanovením . V časti uplatneného nároku žalobcu

na zaplatenie dane z pridanej hodnoty ako súčasť náhrady škody, ktorú mal žalobca v zmysle

ustanovenia O DPH (platného v roku 1977, 1978)

odviesť do štátneho rozpočtu titulom uplatneného odpočtu dane pri nákupe následne

odcudzeného tovaru, podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že

takto uplatnenú daň aj do štátneho rozpočtu skutočne odviedol, a teda, že mu v tejto

uplatnenej výške škoda vznikla na základe krádeže tovaru, za ktorú mal povinnosť daň

odviesť. Z tohto dôvodu odvolací súd v tejto časti podľa v časti, týkajúcej sa

priznania dane z pridanej hodnoty vo výške 274 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania ako

príslušenstva k tejto pohľadávke a v uplatnenej výške 238 775,-- Sk s príslušenstvom

prvostupňový rozsudok zmenil a ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka námietky premlčania,

vznesenej žalovaným, sa odvolací súd stotožnil s názorom, vysloveným prvostupňovým

súdom a priznaný nárok na ušlý zisk súdom prvého stupňa uplatnený žalobcom v žalobnom

návrhu za rok 1997 vo výške 274 751,-- Sk a za rok 1978 vo výške 419 994,39 Sk označil

za taký, ktorý zodpovedá výpočtom znalcov možnej obchodnej marže z odcudzeného tovaru

a komisionálneho tovaru za roky 1977, 1978, kedy došlo k škodovej udalosti bez možných

úrokov z predpokladanej marže z predaja nového komisionálneho tovaru, keď na základe

znaleckého dokazovania tieto hodnoty sa pohybujú v rozmedzí viac ako 600 000,-- Sk

s uplatneným návrhom na ušlý zisk žalobcom vo výške 658 769,-- Sk. Odvolací súd

v zmysle ustanovenia v tejto časti, týkajúcej sa zamietnutia rozšíreného návrhu

žalobcom na ďalší ušlý zisk s príslušenstvom, ako aj časť rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým priznal pôvodnou žalobou uplatnený ušlý zisk, rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil. V časti, týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania, rozsudok súdu

prvého stupňa podľa zmenil tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania 17,6%

z priznanej sumy náhrady škody a ušlého zisku od 09. 06. 2000 do zaplatenia, pričom pri

určení doby začatia omeškania s peňažným plnením titulom náhrady škody vychádzal

zo skutočnosti, že žalovaný sa dozvedel o povinnosti plniť žalobcovi na základe

právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti poistnej zmluvy, to jest od 22.05. 2000,

najneskôr podaním žalobného návrhu na plnenie titulom náhrady škody dňa 09. 06. 2000.

V časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa

s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

71 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

Proti tomto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 26. 03. 2001 podal dovolanie

žalobca, podaním doručeným súdu 27. 04. 2007,v zákonnej jednomesačnej lehote z dôvodu,

že rozhodnutie súdu o náhrade ušlého zisku je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení v súlade

s ustanovením písmeno b./ S posúdením námietky premlčania sa žalobca

nestotožnil, nakoľko podľa neho, jeho dva právne úkony smerujúce k rozšíreniu jeho nárokov

na základe znaleckého posudku Ing. Č. a Ing. Ď., boli dané v čase spočívania premlčacej

doby, a teda nemohli byť premlčané. Žalobca sa taktiež nestotožnil s časťou rozsudku, ktorou

mu súd nepriznal ušlý zisk od vzniku škody do jej zaplatenia žalovaným, vrátane 17,6%

úroku z omeškania. S vysloveným názorom odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca

nepreukázal vznik škody v časti priznaného nároku DPH sa žalobca taktiež nestotožnil,

nakoľko zistenie, že žalobca nepreukázal, že daň odviedol, označil za nepravdivé. Rozsudok

odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že priznal

žalobcovi 17,6% úrok z omeškania, žalobca označil za zmätočný, vykazujúci iné vady

a navrhol, aby rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení

s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 01. 2006 č. k.

-341 a opravnými uznesením toho istého súdu zo dňa 03. 02. 2006 v časti

priznanej istiny 1 154 529,50 Sk, 1 397 590,-- Sk, 274 751,-- Sk a 419 994,39 Sk zrušil a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd rozhodne aj o trovách konania

a dovolacieho konania.

Na základe podnetu žalovaného, doručeného generálnemu prokurátorovi 11. 04. 2007,

podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. decembra 2005 č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom

označeného súdu z 18. januára 2006 č. k. 35 Cb 95/00-Ko–341 v znení opravného uznesenia

označeného súdu z 3. februára 2006 č. k. –356 a rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2007 č. k. 2 Obo52/2006–392 ohľadne výroku

o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa o priznaní istiny v sumách 1 154 529,50 Sk,

1 397 590,--Sk, 274 751,--Sk a 419 994,39 Sk a ohľadne výroku, ktorým zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa o úrokoch z omeškania podaním, doručeným súdu 14. 03. 2008, to jest

v zákonnej jednoročnej lehote. Navrhol obidva označené rozsudky zrušiť a vec vrátiť na nové

konanie. Poukázal na list v spise 187, ktorým opätovne upravoval jeho žalobný návrh tak,

že požadoval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť titulom náhrady škody v celkovej výške

81 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

10 931 189,--Sk s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania, čo špecifikoval ako náhradu

skutočnej škody, vzniknutej odcudzením tovaru a ďalších vecí dňa 10. júna 1997 v hodnote

1 154 528,-- Sk a jej ďalšej skutočnej škody, vzniknutej odcudzením tovaru a ďalších vecí

v dňoch 23. 05. 1998 a 25. 05. 1998 v hodnote 1 614 675,--Sk a z tejto sumy prislúchajúcich

úrokov z omeškania vo výške 17,6% od 26.mája 1998 a náhradu ušlého zisku v hodnote

8 209 293,--Sk a tomu zodpovedajúcich úrokov z omeškania vo výške 17,6% od 26. mája

1998 a uviedol, že touto zmenou už žalobca nepožadoval v rámci náhrady škody čiastku

zodpovedajúcu vo výške DPH odcudzeného tovaru, opätovne však uplatňoval úrok

z omeškania. Zároveň poukázal na fakt, že žalobca vyvodzoval spôsobenie vyčíslenej škody

so skutočnosťou, že 14. augusta 1996 uzavrel so žalovanou neplatnú poistnú zmluvu číslo

501 137/96 o poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo

vodou z vodovodných zariadení na poistnú sumu 1 000 000,-- Sk, pre prípad ukradnutia vecí

na poistnú sumu 1 000 000,-- Sk. Za nesporné označil, poistná zmluva číslo 501 137/96

zo dňa 14. 08. 1996 bola v konaní č. k. o poistné plnenie z titulu poistnej udalosti

Krajským súdom v Banskej Bystrici označená za absolútne neplatnú. Konštatoval, že

predmetom konania bolo určenie zodpovednosti žalovanej za škodu a náhrady tejto škody,

ktorá mala vzniknúť na úkor žalobcu v dôsledku medzi účastníkmi uzavretej, ale neplatnej

poistnej zmluvy zo dňa 14. 08. 1996 o poistení majetku a stanovenie rozsahu tejto náhrady

vo vzťahu ku skutočnej škode, tak aj k ušlému zisku. Uviedol, že za predpokladu, že poistiteľ

spôsobí uzavretie neplatnej poistnej zmluvy, má poistený, pokiaľ bol dobromyseľný v otázke

perfektnosti zmluvy, nárok na náhradu škody ako osoba, ktorej neplatný právny úkon bol

určený a že za škodu v takomto prípade sa považuje ujma, ktorá poistenému vzniká stratou

práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, ktoré má povahu majetkového práva.

Za nespochybniteľný označil fakt, že v predmetnej veci žalobcovi škoda vznikla ako ujma

vyjadriteľná v peniazoch ako priamy dôsledok nemožnosti žalovanej plniť z poistnej zmluvy,

uzatvorenej medzi účastníkmi v dôsledku jej neplatnosti ohľadne zmierenia následkov škody,

ktorú žalobca ako poistenec utrpel dňa 10. júna 1997 a uplatnil ju ako poistnú udalosť.

Konštatoval, že výška tejto majetkovej ujmy žalobcovi ako dôsledok v príčinnej súvislosti

s neplatnou poistnou zmluvou je úmerná výške poistného plnenia, ktoré by žalobcovi ako

poistenému bolo poskytnuté žalovanou ako poistiteľom, na podklade poistnej zmluvy, pokiaľ

by nebola označená vadou spôsobujúcou jej neplatnosť. Namietal, že procesné súdy

iba analogicky vyvodili záver, že neplatnosť poistnej zmluvy zo dňa 10. 06. 1997 malo

za následok nemožnosť poistného plnenia aj vo vzťahu s poistnou udalosťou, ku ktorej došlo

91 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

na ujmu žalobcu v dňoch 23. 05. až 26. 05. 1998, bez toho, aby sa vyjadrili a posudzovali

otázky, či škoda, ktorú na majetku utrpel žalobca pri tejto poistnej udalosti, takisto podlieha

poistnému plneniu ako povinnosti žalovanej, vyplývajúcej z poistnej zmluvy. Podľa

generálneho prokurátora Slovenskej republiky obidva súdy vzhľadom na listinné dôkazy

nesprávne ustálili výšku skutočnej škody, za ktorú mal žalobcovi žalovaný zodpovedať

a ktorú možno uložiť ako vyčíslenú platobnú povinnosť voči žalobcovi, nakoľko skutočná

škoda ako majetková ujma, spôsobená stratou žalobcovho práva na poistné plnenie, ktorá bola

v príčinnej súvislosti s neplatnosťou zmluvy, mohla dosiahnuť nanajvýš 1 000 000,-- Sk

za jednu poistnú udalosť. Na základe uvedeného podľa generálneho prokurátora Slovenskej

republiky priznaná náhrada skutočnej škody v rozsahu 1 154 529,50 Sk, resp. 1 397 590,--

Sk, teda v rozsahu prevyšujúcom, nie je v príčinnej súvislosti s neplatnosťou zmluvy

a následkami založenými touto skutočnosťou, ale v príčinnej súvislosti s odcudzením veci

(v hodnote vyčíslenej žalobcom a potvrdenej znaleckými posudkami), ktorá nemôže zakladať

zodpovednosť žalovanej v takomto rozsahu. Za neprávny postup označil, že prvostupňový súd

pri rozhodovaní o náhrade skutočnej škody neprihliadal na schválenú zmenu žaloby

uplatnenú žalobcom dňa 22. októbra 2001, ktorou znížil požiadavku náhrady škody z titulu

poistnej udalosti z 23. 05. - 15. 05. 1998 na sumu 1 374 366,86 Sk, ani na schválenú zmenu

žaloby uplatnenú žalobcom 2. mája 2003, ktorou znížil aj požiadavku náhrady škody

z poistnej udalosti z 10. júna 1997 na sumu 1 154 528,-- Sk. Za chybný postup označil, že

prvostupňový súd neprihliadol na účinné späťvzatie žaloby zo dňa 22. októbra 2001 ohľadne

náhrady súm zodpovedajúcich DPH z hodnoty odcudzeného tovaru oboma poistnými

udalosťami, ako aj nároku na úroky z omeškania. Konštatoval, že pokiaľ žalobca uplatnil

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak zo súm vyčíslených ako skutočná škoda, ako aj

zo sumy súhrne vyčísleného ušlého zisku pri zmene žaloby z 2. 05. 2003 išlo o nové

uplatnenie takého nároku, k čomu došlo po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá plynula rovnako

pre istinu ušlý zisk aj príslušenstvo. Priznaniu takéhoto nároku bránila vznesená námietka

premlčania, uplatnená žalobcom tak vo verbálnom vyjadrení na pojednávaní dňa 30. 03. 2005

č. l. 256 spisu, ako aj v jej písomnom vyjadrení z 12. 12. 2005 č. l. 297 k upravenej žalobe

žalobcu a následne zopakovanej na pojednávaní dňa 19. 12. 1997 (č. l. 307 spisu).

Konštatoval, že až odvolací súd odstránil nesprávnosť stanovenia začiatku úročenia. Uviedol,

že výška ušlého zisku sa odvíja od rozsahu náhrady skutočnej škody, teda od limitovanej

výšky poistného plnenia pre prípad oboch poistných udalostí. Za nesprávne označil, že ak

znalci pri určovaní ušlého zisku vychádzali zo súm, ktoré predstavovali škodu spôsobenú

101 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

na majetku žalobcu odcudzením tovaru , nie však zo súm, ktoré zodpovedali skutočnej škode,

spôsobenej žalobcovi neplatnosťou poistnej zmluvy. Pochybenie prvostupňového súdu, že

žalobcovi priznal aj úspešne namietaný premlčaný nárok podľa generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, odvolací súd odstránil iba čiastočne tým, že zamietol nárok na náhradu

súm zodpovedajúcich DPH, pričom procesne správnym postupom by bolo zrušenie dotknutej

časti rozsudku súdu prvého stupňa a zastavenie konania v tejto časti podľa § 221 ods. 1

písmeno e/ a ods. 2 Za pochybenie obidvoch súdov označil nesprávne určenie výšky

skutočnej škody, zodpovedajúcej limitovanému poistnému plneniu, napriek tomu, že žalovaná

na nesprávne určenie výšky škody poukazovala, čo platí aj pre učenie výšky ušlého zisku.

Za pochybenie označil aj to, že súdy neprihliadli na účinné obmedzenie žaloby, ale pri

rozhodovaní vychádzali v zmysle pôvodne podanej žaloby zo dňa 31. 05. 2000, čím rozhodli

nad rozsah vymedzeného predmetu konania a takýto postup kvalifikoval ako vadu, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov jeho dovolanie označil

ako dôvodné podľa písmeno b./ v spojení s

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. ( )

Ustanovenie písmeno b/ , na ktoré sa žalobca v dovolaní odvoláva

pojednáva o tom, čím možno dovolanie odôvodniť čo podľa písmena b/ ods. 2 je, že

konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Toto konkrétne ustanovenie však nevymedzuje prípustnosť dovolania, ktorá je stanovená

ustanovením , a Z ustanovenia vyplýva, že

dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa. Z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v časti potvrdil a v časti menil tak, že nárok týkajúci sa DPH

zamietol , a v časti týkajúcej sa určenia doby úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 154 529,50 Sk od 09. 06. 2000

do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcu podľa je

prípustné iba v časti, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, teda v časti

týkajúcej sa nároku na DPH a určenia doby úročenia.

111 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal dovolanie žalobcu

v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa ustanovenia § 242 ods. 1

ako podané v zákonnej lehote ( ) spĺňajúce náležitosti určené

ustanovením s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením

Predmetom dovolania žalobcu je posúdiť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

v časti, týkajúcej priznania náhrady škody za daň z pridanej hodnoty vo výške 274 751,-- Sk

spolu s úrokom z omeškania k tejto pohľadávke a v časti 238 775,-- Sk s príslušenstvom.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý

nárok na náhradu škody predstavujúci daň z pridanej hodnoty nepriznal z dôvodu, že žalobca

nepreukázal, že túto daň do štátneho rozpočtu odviedol, a teda že mu v tejto výške škoda

vznikla, je posúdiť či žalobcovi v tejto výške škoda skutočne vznikla a či ide o škodu, ktorá je

v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej.

Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalobcu je, či odvolací súd

dospel k správnemu záveru, keď za deň podstatný pre určenie doby začatia omeškania

žalovanej s peňažným plnením určil deň, kedy sa žalovaná o povinnosti plniť žalobcovi

na základe právoplatného rozhodnutia dozvedela najneskôr podaním žalobného návrhu

na plnenie titulom náhrady škody, čo bolo dňa 09. 06. 2000.

Podľa žalobcu je nesporné, že preukázal, že daň z pridanej hodnoty do rozpočtu

odviedol, čo však nie je zrejme zo žiadneho dôkazu založeného v spise. Z predložených

dôkazov nie je zrejmé, čím žalobca preukázal, že daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu

odviedol, a teda že mu v tejto výške skutočná škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti

s porušením povinnosti žalovanej vznikla. Najvyšší súd Slovenskej republiky §10a ods. 2

nedospel k záveru, že odvolací súd pochybil, keď v tejto časti nárok na náhradu škody

ako nepreukázaný zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

sa stotožnil s vysloveným právnym záverom, že žalovaná sa do omeškania s platením nároku

na náhradu škody mohla dostať až momentom, keď sa dozvedela, že za vznik škody je

zodpovedná a v akej výške. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a

121 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

ods. 2 ) dovolanie žalobcu označil za nedôvodné a v súlade s ustanovením ods.

1 dovolanie žalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1

v spojení s ustanovením ako podané v zákonnej lehote v súlade

s ustanovením a prípustné podľa v spojení

s ustanovením písmeno b/,

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je, či

prvostupňový, aj odvolací súd napadnutými rozhodnutiami právo na náhradu škody

žalobcovi vo výške určenej v rozhodnutí odvolacieho súdu voči žalovanej priznal správne. .

Z predložených dôkazov nie je sporné, že predmetom sporu je právo na náhradu

škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku medzi účastníkmi uzavretej, ale neplatnej

poistnej zmluvy č. 501137/96 zo dňa 14. augusta 1996 s účinnosťou od 15. 08. 1996

o poistení majetku, ktorej predmetom bolo okrem iného aj poistenie, pre prípad ukradnutia

veci na celkovú poistnú sumu 1 000 000,-- Sk.

Z predložených dokladov nie je sporné, že poistná zmluva č. 501137/96 zo dňa

14. 08. 1996 s účinnosťou od 15. 08. 1996 bola určená rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -94 zo dňa 21. 03. 2000 za absolútne neplatnú s odkazom

na ustanovenie . (poistná zmluva na strane č. 35 spisu).

Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca v predmetnej žalobe zodpovednosť

žalovanej za vzniknutú škodu odvodil z zdôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 10. 2002 č. k. , z ktorého jednoznačne

vyplýva, že majetok žalobcu sa konaním žalovanej zmenšil, a to o výšku poistného plnenia,

ku ktorému by muselo dôjsť v prípade platnej poistnej zmluvy. Z obsahu zrušujúceho

uznesenia nie je sporné, že neplatnosť poistnej zmluvy zavinila žalovaná pre neurčitosť

obsahu poistnej zmluvy, čím porušila ustanovenie § 34, § 35 a § 37 ods. 1 a tiež tým, že

žalovaná nepreukázala, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj platné všeobecné podmienky

v zmysle ustanovenia a že základ nároku na náhradu

131 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

škody sa považuje za daný. Tieto skutočnosti neboli žalobcom a ani Generálnym

prokurátorom v mimoriadnom dovolaní spochybňované.

Podstatnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí je určenie výšky

skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku zavinenia žalovanej pri uzatváraní

poistnej zmluvy č. 501137/96. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

28 Cb 53/99–94 zo dňa 21. 03. 2000, ktorý žalobca k žalobe podanej dňa 09.06.2000 priložil

vyplýva, že žalobca si voči žalovanej uplatnil právo na plnenie z poistnej zmluvy č.

501137/96 s účinnosťou od 15.08.1996 vo výške 1 000 000,-- Sk pre prípad krádeže

uskutočnenej vlámaním do predajne dňa z 10. 06. 19987 na 11. 06. 1997, ako aj, že podľa

zdôvodnenia v tomto rozsudku na základe vykonaného dokazovania konajúci súd konštatoval,

že bolo v tejto poistnej zmluve dohodnuté poistenie pred prípad ukradnutia veci na hnuteľný

majetok do poistnej sumy 1 000 000,-- Sk a plnenie poisťovne, vymedzené na obstarávaciu

cenu ukradnutých vecí s tým, že však vymedzenie, teda zoznam vecí sa v poistnej zmluve ani

v jej prílohe nenachádza.

Zo žaloby, doručenej 09.06.2000 vyplýva, že žalobca si touto uplatňuje právo

na náhradu škody vo výške 2 552 119,50 Sk, zaplatenia DPH a ušlý zisk, a to všetko s prísl .

Pre neplatnosť právneho úkonu porušením právnej povinnosti, konkrétne v tomto prípade

nepriloženie všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 501137/96, uzavretej

s účinnosťou od 15. 08. 1996. Uplatnenú sumu 2 552 119,50 Sk ako výšku škody špecifikoval

vyčíslenou škodou na poistenom majetku, vzniknutou pri poistnej udalosti krádežou,

uskutočnenou zo dňa 10. 06. 1997 na 11. 06. 1997, teda poistnou udalosťou uvedenou aj

v spore o poistné plnenie vo výške 1 000 000,--Sk a ďalej sumou 1 397 590,-- Sk,

predstavujúcou skutočnú škodu, spôsobenú krádežou, uskutočnenou dňa 23. 05. - 25. 05.

1998 . Okrem týchto súm uplatnil predmetnou žalobou aj právo na náhradu škody vo výške

274 751,-- Sk s úrokom z omeškania, nárok a DPH vo výške 238 775,-- Sk, právo na ušlý zisk

vo výške 274 751,-- Sk s 17,6% a právo na ušlý zisk vo výške 419 994,39 Sk s úrokom

z omeškania vo výške 17.6%.

Z dokladu, založeného na čísle listu označeného ako poistná zmluva 501 137/96

zo dňa 14.8.1996 vyplýva, že v tejto poistnej zmluve v bode 5 označeného ako „poistenie pre

prípad ukradnutia vecí“ vyplýva, že poistná suma na hnuteľný majetok bola dohodnutá

141 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

1 000 000,-- Sk tak, ako bolo konštatované v dôvodoch rozsudku Krajského rozsudku

v Banskej Bystrici č. -94 zo dňa 21. 03. 2000. Je zrejmé, že táto suma

1 000 000,-- Sk bola vymedzená maximálne poistné plnenie za jednu poistnú udalosť. Sporné

nie je, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu nevyplatených dvoch poistných

udalostí krádeži, uskutočnených dňa z 10. 06. na 11. 06. 1997 a ......., ktoré by musela

žalovaná zaplatiť poistiteľovi následkom vzniku poistnej udalosti, keby išlo o poistnú zmluvu

platnú. Fakt, že za porušenie povinnosti, následkom ktorej došlo k vzniku neplatnej poistnej

zmluvy, bola za zodpovedného označená žalovaná, sporný nie je. Predpokladmi práva

na náhradu škody okrem porušenia povinnosti je však vznik skutočnej škody, ktorá je

v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Z titulu porušenia povinnosti, následkom ktorej

došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, mohla vzniknúť škoda iba do výšky poistného plnenia,

ktoré by bolo žalobcovi za predpokladu platne uzavretej poistnej zmluvy vyplatené.

V žiadnom prípade žalobcovi nemohla vzniknúť skutočná škoda následkom porušenia

povinnosti žalovanej vo výške zisťovanej na základe hodnoty odcudzených vecí, ušlý zisk

v prípade, že by tieto veci odcudzené neboli, vo výške dane z pridanej hodnoty, ktorá by bola

za tieto odcudzené veci do štátneho rozpočtu odvedená. Skúmanie takejto výšky skutočnej

škody je v danom prípade bezpredmetné, nakoľko ide jednoznačne o vznik škody, ktorá nie je

v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Výška právom uplatnenej skutočnej škody,

ušlého zisku škody následkom odvedenej dane z pridanej hodnoty, nie je rozhodujúca pre

úspešné uplatnenie práva na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti, následkom ktorej

došlo k neplatnému uzavretiu poistnej zmluvy. V prípade platne uzavretej poistnej zmluvy

medzi účastníkmi by žalobca mal od žalovaného právo na poistné plnenie následkom vzniku

poistnej udalosti, a preto keď žalovaná aj porušila povinnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy,

môže zodpovedať za škodu žalobcovi do výšky plnenia, ktoré by mu bola povinná

poskytnúť, keby k porušeniu povinnosti z jej strany došlo, lebo v takejto výške vzniknutá

škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej. Obidva súdy pri rozhodovaní

vo veci, keď pri posudzovaní skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi, neposudzovali jej

výšku, v súvislosti s porušením povinnosti, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody,

pochybili. V danom prípade škoda žalobcu môže predstavovať iba ujmu, ktorá poistenému

vznikla stratou práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, následkom vzniku poistnej

udalosti. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) sa

stotožnil s vysloveným právnym názorom v mimoriadnom dovolaní, že žalovaný môže

zodpovedať za náhradu škody v danom prípade, z dvoch poistných udalostí, do výšky

151 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

2 000 000,-- Sk, nakoľko iba v tejto výške žalobcovi škoda vznikla porušením povinnosti,

ktoré porušenie je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou. Žalovaná preto nemôže

zodpovedať za vyššiu škodu danom prípade uplatnenú aj z titulu zodpovednosti za ušlý zisk ,

DPH príslušenstva, nakoľko táto presahuje maximálnu sumu 2 000 000,-- Sk, ktorú by bola

žalovaná titulom poistného plnenia za dve poistné udalosti poistiteľovi musela vyplatiť.

Z uvedeného je teda zrejmé, že mimoriadne dovolanie je právne dôvodné a konajúce súdy

pochybili, keď žalobcovi právo na náhradu škody priznali vo vyššej výške ako 2 000 000,--

Sk. Na základe správne posúdeného skutkového a právneho stavu odvolací súd mal

v odvolacom konaní žalovanú zaviazať žalobcovi zaplatiť titulom náhrady sumu 2 000 000,--

Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 09. 06. 2000 do zaplatenia a vo zvyšku nárok

ako nedôvodný zamietnuť. Výška úroku a doba úročenia od 09. 06. 2000, určené rozsudkom

odvolacieho súdu, neboli v mimoriadnom dovolaní spochybňované.

V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní

na dovolacom súde § 242 až 243d, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 243i ods.

2 ).

Z ustanovenia vyplýva, že ak dovolací súd dôjde k záveru, že

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav,

uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového

stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.

S poukazom na citované ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3

) mimoriadnemu dovolaniu vyhovel a rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že

v časti o zaplatenie 2 000 000,-- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 09. 06. 2000 potvrdil

a vo zvyšku zmenil tak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie,

rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky

161 Obdo V 38/2007

1M Obdo V 4/2008

( ) keďže na základe mimoriadneho dovolania zmenil rozhodnutie

odvolacieho súdu, rozhodol aj o náhrade trov prvého stupňa, teda v konaní pred krajským

súdom, odvolacím súdom tak, že náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania

s odkazom na ustanovenie nepriznal.

S poukazom na citované ustanovenie Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3

) náhradu trov dovolacieho konania účastníkom konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu