Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
253/434370.eef249.pdf
PDF · 160.03 KB
No categories available
1ObdoV/38/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 38/2007 Slovenskej republiky 1M Obdo V 4/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Zuzany
Ďurišovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu: P., zast. Mgr. M., proti
žalovanému: K., zast advokátom JUDr. F. o zaplatenie 10 931 189,- Sk s príslušenstvom,
na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. januára 2007 č. k. 2 Obo 52/2006 a na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2005
č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom označeného súdu z 18.januára
2006 č. k. 35 Cb 95/00-Ko-341 v znení opravného uznesenia označeného súdu z 3. februára
2006 č. k. 35 Cb 95/2000-Ko-356 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24, januára 2007 č. k. 2 Obo 52/2006–392 ohľadne výroku o potvrdení rozsudku súdu
prvého stupňa o priznaní istiny v sumách 1 154 529,50,-- Sk, 1 397 590,-- Sk, 274 751,-- Sk
a 419 994 , 39 Sk a ohľadne výroku ,ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o úrokoch
z omeškania, takto
rozhodol:
. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, že
v časti o zaplatenie 2.000 000,-- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 9.6.2000 ho potvrdzuje
a vo zvyšku mení tak, že žalobu zamieta.
Žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.
21 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 35 Cb 95/00–323 zo dňa 19. 12. 2005
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 154 529,50 Sk s DPH vo výške
247 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 6. 1997
do zaplatenia, sumu 1 397 590,-- Sk s DPH vo výške 238 775,-- Sk, a to všetko s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne od 26. 05. 1998 do zaplatenia, ušlý zisk vo výške
247 751,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997 do zaplatenia
a ušlý zisk vo výške 419 994,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne
od 26. 05. 1998 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na žalobu zo dňa 31. 05. 2000, v ktorej žalobca
žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1 154 529,50Sk spolu s DPH vo výške
274 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997
do zaplatenia, sumu 1 397 590,-Sk spolu s DPH vo výške 238 775,-- Sk s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne od 26. 05. 1998 do zaplatenia, ušlý zisk vo výške
274 751,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 11. 06. 1997 do zaplatenia,
ušlý zisk vo výške 419 994,39 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne
od 26. 05. 1998 do zaplatenia titulom práva na náhradu škody, ktorá žalobcovi s poukazom
na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 Cb 53/99-94 zo dňa
21. 03. 2000 vnikla tým, že týmto rozsudkom bol zamietnutý nárok žalobcu na poistné voči
K., a. s., so sídlom v B., z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu - poistnej zmluvy č.
501 137/96 zo dňa 14. 08. 1996, ktorej neplatnosť podľa odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici spôsobil odporca porušením právnej povinnosti, ktorá pre neho
vyplývala z ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka konkrétne tým, že všeobecné
poistné podmienky, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, neboli súčasťou poistnej
zmluvy. S poukazom na žalobu uviedol, že podľa žalobcu mu vzniklo právo na náhradu škody
podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka tým, že práve z dôvodu, že si nemohol
uplatniť voči poistiteľovi nárok na poistné, ktorý mu vznikol v súvislosti s poistnou
udalosťou, uskutočnenou dňa 10. 06. 1997, konkrétne krádežou poistených vecí . Uviedol, že
takto vzniknutú škodu, vrátane ďalšej škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s ďalšou poistnou
udalosťou, uskutočnenou dňa 23. 05. - 25. 05. 1998, taktiež krádežou a nárokom na ušlý zisk,
si žalobca v žalobe nárok uplatnil. Citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
31 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
35 Cb 95/00-Ba–119 zo dňa 16. 11. 2001, ktorý bol na základe odvolania žalovaného
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6 Obo 49/02 zo dňa 08. 10. 2002 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. S poukazom
na zdôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého
stupňa o základe nároku na náhradu škody, pričom konštatoval, že majetok žalobcu sa
konaním žalovaného zmenšil, a to o výšku poistného plnenia, ku ktorému by muselo dôjsť
v prípade platnej poistnej zmluvy a zároveň, že zo zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
je zrejmé, že neplatnosť poistnej zmluvy zavinil žalovaný pre neurčitosť poistnej zmluvy, čo
označil ako porušenie ustanovení § 34, § 35, a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež
preto, že žalovaný nepreukázal, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj platné všeobecné
poistné podmienky v zmysle ustanovenia § 755 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za zrejmé
z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia označil, že fakt, že žalobcovi škoda na majetku
vznikla, podľa zistenia odvolacieho súdu sporný nie je, a preto podľa odvolacieho súdu
základ nároku na náhradu škody sporný nebol a bolo potrebné v novom konaní sa zaoberať
iba s výškou škody, to jest skutočnej škody a ušlého zisku. Za týmto účelom súd prvého
stupňa v ďalšom konaní ustanovil kontrolné znalecké šetrenie, zaoberal sa s námietkami
žalovaného voči kontrolnému znaleckému posudku a konštatoval, že kontrolný znalecký
posudok bol vypracovaný znalcom prof. Ing. Ď., znalcom, vymenovaným Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a súd nemá dôvod pochybovať o odborných záveroch
kontrolného znalca, ktorý sa v podstate stotožnil s závermi Ing. Č. spracovateľky
predchádzajúceho znaleckého posudku. K návrhu na rozšírenie žaloby v podaní zo dňa
22. 10. 2001 a dňa 02. 05. 2003 uviedol, že zmenu pripustil. K námietke premlčania,
vznesenej žalovaným uviedol, že hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom,
kedy účastník urobil procesný úkon, ktorého účinky sledujú zmenu žaloby, poprípade dňom,
keď žalobca vykonal toto podanie do zápisnice o pojednávaní. Uviedol, že beh premlčacej
lehoty sa preto vo vzťahu k zmenenému návrhu prerušuje dňom, kedy účastník zmenu návrhu
či už písomne, alebo ústne do zápisnice o pojednávaní vykonal a nie dňom, keď bolo konanie
o pôvodnom návrhu zahájené, alebo keď bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný námietku premlčania vo vzťahu
k zmenenému návrhu vzniesol dôvodne, pretože beh premlčacích lehôt vo vzťahu
k zmenenému návrhu sa prerušil až od momentu, kedy bola zmena návrhu vykonaná a nie
od podanie žaloby. Na základe uvedeného prvostupňový súd v novom konaní vyhovel žalobe
41 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
len čiastočne, a to vo vzťahu k pôvodne žalobe uplatneného nároku a vo zvyšku z dôvodu
premlčania žalobu zamietol. S poukazom na spracované znalecké posudky konštatoval, že
žalobcovi vznikla škoda vo výške uplatňovanej v žalobe zo dňa 31. 05. 2000 a pokiaľ ide
o nárok na ušlý zisk uviedol, že znalkyňa dospela k záveru, že tento tak, ako bol uplatnený
v žalobe, je podhodnotený, z čoho vyplýva, že suma predstavujúca nárok na ušlý zisk tak, ako
je uplatnená v žalobe, je súčasťou sumy, ku ktorej ako ku sume oprávnenej vo vzťahu
k nároku na ušlý zisk dospeli obidvaja znalci s tým, že rozdiel medzi sumou pôvodne
uplatnenou v žalobe a sumou, ktorú ako ušlý zisk stanovili znalci, bol predmetom vznesenej
námietky premlčania, ktorá bola vznesená dôvodne. K námietke prekážky res iudicate
uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko neboli slnené podmienky prekážky veci rozhodnutej.
K rozsudku Krajského súdu č. k. 35 Cb 95/00-Ko-323 bol vydaný doplňujúci rozsudok
35 Cb 95/00-Ko-341 zo dňa 18. 01. 2006 čo sa týka náhrady trov konania.
O odvolaní žalobcu (na liste v spise č. 347) a odvolaní žalobcu proti doplňujúcemu
(list č. 355) rozsudku a odvolaní žalovaného list v spise č. 358 proti rozsudku Krajského súdu
zo dňa 19. 12. 2005 a doplňujúcemu rozsudku zo dňa 18. 01. 2006 ako súd odvolací, rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Obo 52/2006 zo dňa 24. januára 2007
(list v spise č. 392) tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 12. 2005,
č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 35 CB 95/00-Ko–341
zo dňa 18. 01. 2006 a opravným uznesením zo dňa 03. 02. 2006 v časti priznanej istiny
1 154 529,50 Sk, 1 397 590,-- Sk a 274 751,-- Sk a 419 994,39 Sk potvrdil, v časti
týkajúceho sa nároku na DPH rozsudok súdu prvého súdu zmenil tak, že žalobu zamietol
a v časti určenia doby úroku z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, žalovaný
je povinný platiť žalobcovi 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 154 529,50 Sk
od 09. 06. 2000 do zaplatenia a 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 397 590,-- Sk
od 09. 06. 2000 do zaplatenia v ostatnej zamietavej časti žaloby rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov konania nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je
právnym vzťahom vzniknutým medzi podnikateľmi a týkajúci sa podnikateľskej činnosti
v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že právny vzťah
51 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
medzi účastníkmi na základe neplatne uzavretej poistnej zmluvy zo dňa 14. 08. 1998, ktorá
zmluva nie je upravená Obchodným zákonníkom, ale je upravená Občianskym zákonníkom
sa spravuje príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku
a Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka) a ďalšie následné vzťahy,
vzniknuté z tohto primárneho vzťahu sú upravené v Obchodnom zákonníku, a preto sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21. 03. 2000 č. k. 28 Cb 53/99-94 , ktorým súd rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu,
ktorou sa domáhal poistného plnenia vo výške 1 000 .000,-- Sk, a to z dôvodu, že určil
poistnú zmluvu č. 501137/96, uzavretú medzi účastníkmi za neplatnú pre neurčitosť jej
obsahu a z dôvodu nepreukázania, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali všeobecné poistné
podmienky. S poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. uviedol, že o rozhodnutej veci
sa nemôže znovu konať, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa a zrušujúcim
uznesením odvolacieho súdu o základe nároku na náhradu škody a neplatnosti poistnej
zmluvy, zavinením žalovaného pre neurčitosť obsahu poistnej zmluvy sa ďalej nezaoberal
námietkami žalovaného, týkajúcimi sa platnosti poistnej zmluvy a dôvodných alebo
nedôvodných nárokoch na poistné plnenie, vyplývajúcich z poistnej zmluvy a posudzoval
uplatnený nárok žalobcom na náhradu škody, ušlého zisku a príslušenstva tak, ako vznik
nároku ustálil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Konštatoval, že rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 03. 2000 nebol dotknutý nárok na náhradu
škody, a preto podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec prejednal v celej
uplatnenej výške. Odhliadnuc od základu nároku, ktorý s poukazom na dôvody súdu prvého
stupňa a prvšie rozhodnutie odvolacieho označil nárok za nesporný v zmysle ustanovenia
§ 420 a nasl. Súd prvého stupňa mal za preukázané vznik škody porušením právnej povinnosti
existenciou úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vznikom škody, spočívajúcej
v zmenšení majetku, predstavujúce majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedené veci
do predošlého stavu ,,zodpovednosti žalovaného, ktorý spôsobil neplatnosť zmluvy a tým
nemožnosť poistného plnenia z poistnej udalosti. Konštatoval, že výška náhrady škody bola
zisťovaná znaleckým posudkom Ing. Č., ktorý určil hodnotu odcudzeného tovaru
ku dňu 10. 06. 1997 (poistná udalosť – krádež v predajni žalobcu) vo výške 1 154 529,50 Sk
a ku dňu 23. 05. 1998 - 25. 05. 1998 poistná udalosť krádež v predajni žalobcu
(1 347 366,86 Sk, ktorú výšku ustálil aj kontrolný znalec. Odvolací súd preto zhodne ustálil
výšku škody s prvostupňovým súdom na základe výsledkov dokazovania v prvostupňovom
konaní, ale uplatnený nárok posudzoval najmä podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka
61 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
v spojení s ustanovením § 268 Obchodného zákonníka. V časti uplatneného nároku žalobcu
na zaplatenie dane z pridanej hodnoty ako súčasť náhrady škody, ktorú mal žalobca v zmysle
ustanovenia § 20 ods. 12 zákona č. 289/1995 Zb. O DPH (platného v roku 1977, 1978)
odviesť do štátneho rozpočtu titulom uplatneného odpočtu dane pri nákupe následne
odcudzeného tovaru, podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že
takto uplatnenú daň aj do štátneho rozpočtu skutočne odviedol, a teda, že mu v tejto
uplatnenej výške škoda vznikla na základe krádeže tovaru, za ktorú mal povinnosť daň
odviesť. Z tohto dôvodu odvolací súd v tejto časti podľa § 220 O. s. p. v časti, týkajúcej sa
priznania dane z pridanej hodnoty vo výške 274 751,-- Sk spolu s úrokom z omeškania ako
príslušenstva k tejto pohľadávke a v uplatnenej výške 238 775,-- Sk s príslušenstvom
prvostupňový rozsudok zmenil a ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka námietky premlčania,
vznesenej žalovaným, sa odvolací súd stotožnil s názorom, vysloveným prvostupňovým
súdom a priznaný nárok na ušlý zisk súdom prvého stupňa uplatnený žalobcom v žalobnom
návrhu za rok 1997 vo výške 274 751,-- Sk a za rok 1978 vo výške 419 994,39 Sk označil
za taký, ktorý zodpovedá výpočtom znalcov možnej obchodnej marže z odcudzeného tovaru
a komisionálneho tovaru za roky 1977, 1978, kedy došlo k škodovej udalosti bez možných
úrokov z predpokladanej marže z predaja nového komisionálneho tovaru, keď na základe
znaleckého dokazovania tieto hodnoty sa pohybujú v rozmedzí viac ako 600 000,-- Sk
s uplatneným návrhom na ušlý zisk žalobcom vo výške 658 769,-- Sk. Odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. v tejto časti, týkajúcej sa zamietnutia rozšíreného návrhu
žalobcom na ďalší ušlý zisk s príslušenstvom, ako aj časť rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým priznal pôvodnou žalobou uplatnený ušlý zisk, rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil. V časti, týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania, rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania 17,6%
z priznanej sumy náhrady škody a ušlého zisku od 09. 06. 2000 do zaplatenia, pričom pri
určení doby začatia omeškania s peňažným plnením titulom náhrady škody vychádzal
zo skutočnosti, že žalovaný sa dozvedel o povinnosti plniť žalobcovi na základe
právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti poistnej zmluvy, to jest od 22.05. 2000,
najneskôr podaním žalobného návrhu na plnenie titulom náhrady škody dňa 09. 06. 2000.
V časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
71 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
Proti tomto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 26. 03. 2001 podal dovolanie
žalobca, podaním doručeným súdu 27. 04. 2007,v zákonnej jednomesačnej lehote z dôvodu,
že rozhodnutie súdu o náhrade ušlého zisku je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení v súlade
s ustanovením § 241 ods. 2 písmeno b./ O. s. p. S posúdením námietky premlčania sa žalobca
nestotožnil, nakoľko podľa neho, jeho dva právne úkony smerujúce k rozšíreniu jeho nárokov
na základe znaleckého posudku Ing. Č. a Ing. Ď., boli dané v čase spočívania premlčacej
doby, a teda nemohli byť premlčané. Žalobca sa taktiež nestotožnil s časťou rozsudku, ktorou
mu súd nepriznal ušlý zisk od vzniku škody do jej zaplatenia žalovaným, vrátane 17,6%
úroku z omeškania. S vysloveným názorom odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca
nepreukázal vznik škody v časti priznaného nároku DPH sa žalobca taktiež nestotožnil,
nakoľko zistenie, že žalobca nepreukázal, že daň odviedol, označil za nepravdivé. Rozsudok
odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že priznal
žalobcovi 17,6% úrok z omeškania, žalobca označil za zmätočný, vykazujúci iné vady
a navrhol, aby rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Obo 52/2006 v spojení
s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 01. 2006 č. k.
35 Cb 95/00-341 a opravnými uznesením toho istého súdu zo dňa 03. 02. 2006 v časti
priznanej istiny 1 154 529,50 Sk, 1 397 590,-- Sk, 274 751,-- Sk a 419 994,39 Sk zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd rozhodne aj o trovách konania
a dovolacieho konania.
Na základe podnetu žalovaného, doručeného generálnemu prokurátorovi 11. 04. 2007,
podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. decembra 2005 č. k. 35 Cb 95/00-Ko–323 v spojení s doplňujúcim rozsudkom
označeného súdu z 18. januára 2006 č. k. 35 Cb 95/00-Ko–341 v znení opravného uznesenia
označeného súdu z 3. februára 2006 č. k. 35 Cb 95/2000-Ko–356 a rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2007 č. k. 2 Obo52/2006–392 ohľadne výroku
o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa o priznaní istiny v sumách 1 154 529,50 Sk,
1 397 590,--Sk, 274 751,--Sk a 419 994,39 Sk a ohľadne výroku, ktorým zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa o úrokoch z omeškania podaním, doručeným súdu 14. 03. 2008, to jest
v zákonnej jednoročnej lehote. Navrhol obidva označené rozsudky zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie. Poukázal na list v spise 187, ktorým opätovne upravoval jeho žalobný návrh tak,
že požadoval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť titulom náhrady škody v celkovej výške
81 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
10 931 189,--Sk s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania, čo špecifikoval ako náhradu
skutočnej škody, vzniknutej odcudzením tovaru a ďalších vecí dňa 10. júna 1997 v hodnote
1 154 528,-- Sk a jej ďalšej skutočnej škody, vzniknutej odcudzením tovaru a ďalších vecí
v dňoch 23. 05. 1998 a 25. 05. 1998 v hodnote 1 614 675,--Sk a z tejto sumy prislúchajúcich
úrokov z omeškania vo výške 17,6% od 26.mája 1998 a náhradu ušlého zisku v hodnote
8 209 293,--Sk a tomu zodpovedajúcich úrokov z omeškania vo výške 17,6% od 26. mája
1998 a uviedol, že touto zmenou už žalobca nepožadoval v rámci náhrady škody čiastku
zodpovedajúcu vo výške DPH odcudzeného tovaru, opätovne však uplatňoval úrok
z omeškania. Zároveň poukázal na fakt, že žalobca vyvodzoval spôsobenie vyčíslenej škody
so skutočnosťou, že 14. augusta 1996 uzavrel so žalovanou neplatnú poistnú zmluvu číslo
501 137/96 o poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo
vodou z vodovodných zariadení na poistnú sumu 1 000 000,-- Sk, pre prípad ukradnutia vecí
na poistnú sumu 1 000 000,-- Sk. Za nesporné označil, poistná zmluva číslo 501 137/96
zo dňa 14. 08. 1996 bola v konaní č. k. 28 Cb 53/99 o poistné plnenie z titulu poistnej udalosti
Krajským súdom v Banskej Bystrici označená za absolútne neplatnú. Konštatoval, že
predmetom konania bolo určenie zodpovednosti žalovanej za škodu a náhrady tejto škody,
ktorá mala vzniknúť na úkor žalobcu v dôsledku medzi účastníkmi uzavretej, ale neplatnej
poistnej zmluvy zo dňa 14. 08. 1996 o poistení majetku a stanovenie rozsahu tejto náhrady
vo vzťahu ku skutočnej škode, tak aj k ušlému zisku. Uviedol, že za predpokladu, že poistiteľ
spôsobí uzavretie neplatnej poistnej zmluvy, má poistený, pokiaľ bol dobromyseľný v otázke
perfektnosti zmluvy, nárok na náhradu škody ako osoba, ktorej neplatný právny úkon bol
určený a že za škodu v takomto prípade sa považuje ujma, ktorá poistenému vzniká stratou
práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, ktoré má povahu majetkového práva.
Za nespochybniteľný označil fakt, že v predmetnej veci žalobcovi škoda vznikla ako ujma
vyjadriteľná v peniazoch ako priamy dôsledok nemožnosti žalovanej plniť z poistnej zmluvy,
uzatvorenej medzi účastníkmi v dôsledku jej neplatnosti ohľadne zmierenia následkov škody,
ktorú žalobca ako poistenec utrpel dňa 10. júna 1997 a uplatnil ju ako poistnú udalosť.
Konštatoval, že výška tejto majetkovej ujmy žalobcovi ako dôsledok v príčinnej súvislosti
s neplatnou poistnou zmluvou je úmerná výške poistného plnenia, ktoré by žalobcovi ako
poistenému bolo poskytnuté žalovanou ako poistiteľom, na podklade poistnej zmluvy, pokiaľ
by nebola označená vadou spôsobujúcou jej neplatnosť. Namietal, že procesné súdy
iba analogicky vyvodili záver, že neplatnosť poistnej zmluvy zo dňa 10. 06. 1997 malo
za následok nemožnosť poistného plnenia aj vo vzťahu s poistnou udalosťou, ku ktorej došlo
91 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
na ujmu žalobcu v dňoch 23. 05. až 26. 05. 1998, bez toho, aby sa vyjadrili a posudzovali
otázky, či škoda, ktorú na majetku utrpel žalobca pri tejto poistnej udalosti, takisto podlieha
poistnému plneniu ako povinnosti žalovanej, vyplývajúcej z poistnej zmluvy. Podľa
generálneho prokurátora Slovenskej republiky obidva súdy vzhľadom na listinné dôkazy
nesprávne ustálili výšku skutočnej škody, za ktorú mal žalobcovi žalovaný zodpovedať
a ktorú možno uložiť ako vyčíslenú platobnú povinnosť voči žalobcovi, nakoľko skutočná
škoda ako majetková ujma, spôsobená stratou žalobcovho práva na poistné plnenie, ktorá bola
v príčinnej súvislosti s neplatnosťou zmluvy, mohla dosiahnuť nanajvýš 1 000 000,-- Sk
za jednu poistnú udalosť. Na základe uvedeného podľa generálneho prokurátora Slovenskej
republiky priznaná náhrada skutočnej škody v rozsahu 1 154 529,50 Sk, resp. 1 397 590,--
Sk, teda v rozsahu prevyšujúcom, nie je v príčinnej súvislosti s neplatnosťou zmluvy
a následkami založenými touto skutočnosťou, ale v príčinnej súvislosti s odcudzením veci
(v hodnote vyčíslenej žalobcom a potvrdenej znaleckými posudkami), ktorá nemôže zakladať
zodpovednosť žalovanej v takomto rozsahu. Za neprávny postup označil, že prvostupňový súd
pri rozhodovaní o náhrade skutočnej škody neprihliadal na schválenú zmenu žaloby
uplatnenú žalobcom dňa 22. októbra 2001, ktorou znížil požiadavku náhrady škody z titulu
poistnej udalosti z 23. 05. - 15. 05. 1998 na sumu 1 374 366,86 Sk, ani na schválenú zmenu
žaloby uplatnenú žalobcom 2. mája 2003, ktorou znížil aj požiadavku náhrady škody
z poistnej udalosti z 10. júna 1997 na sumu 1 154 528,-- Sk. Za chybný postup označil, že
prvostupňový súd neprihliadol na účinné späťvzatie žaloby zo dňa 22. októbra 2001 ohľadne
náhrady súm zodpovedajúcich DPH z hodnoty odcudzeného tovaru oboma poistnými
udalosťami, ako aj nároku na úroky z omeškania. Konštatoval, že pokiaľ žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak zo súm vyčíslených ako skutočná škoda, ako aj
zo sumy súhrne vyčísleného ušlého zisku pri zmene žaloby z 2. 05. 2003 išlo o nové
uplatnenie takého nároku, k čomu došlo po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá plynula rovnako
pre istinu ušlý zisk aj príslušenstvo. Priznaniu takéhoto nároku bránila vznesená námietka
premlčania, uplatnená žalobcom tak vo verbálnom vyjadrení na pojednávaní dňa 30. 03. 2005
č. l. 256 spisu, ako aj v jej písomnom vyjadrení z 12. 12. 2005 č. l. 297 k upravenej žalobe
žalobcu a následne zopakovanej na pojednávaní dňa 19. 12. 1997 (č. l. 307 spisu).
Konštatoval, že až odvolací súd odstránil nesprávnosť stanovenia začiatku úročenia. Uviedol,
že výška ušlého zisku sa odvíja od rozsahu náhrady skutočnej škody, teda od limitovanej
výšky poistného plnenia pre prípad oboch poistných udalostí. Za nesprávne označil, že ak
znalci pri určovaní ušlého zisku vychádzali zo súm, ktoré predstavovali škodu spôsobenú
101 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
na majetku žalobcu odcudzením tovaru , nie však zo súm, ktoré zodpovedali skutočnej škode,
spôsobenej žalobcovi neplatnosťou poistnej zmluvy. Pochybenie prvostupňového súdu, že
žalobcovi priznal aj úspešne namietaný premlčaný nárok podľa generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, odvolací súd odstránil iba čiastočne tým, že zamietol nárok na náhradu
súm zodpovedajúcich DPH, pričom procesne správnym postupom by bolo zrušenie dotknutej
časti rozsudku súdu prvého stupňa a zastavenie konania v tejto časti podľa § 221 ods. 1
písmeno e/ a ods. 2 O. s. p. Za pochybenie obidvoch súdov označil nesprávne určenie výšky
skutočnej škody, zodpovedajúcej limitovanému poistnému plneniu, napriek tomu, že žalovaná
na nesprávne určenie výšky škody poukazovala, čo platí aj pre učenie výšky ušlého zisku.
Za pochybenie označil aj to, že súdy neprihliadli na účinné obmedzenie žaloby, ale pri
rozhodovaní vychádzali v zmysle pôvodne podanej žaloby zo dňa 31. 05. 2000, čím rozhodli
nad rozsah vymedzeného predmetu konania a takýto postup kvalifikoval ako vadu, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov jeho dovolanie označil
ako dôvodné podľa § 243f ods. 1 písmeno b./ v spojení s § 234e ods. 1 O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa. (§ 236 O. s. p.)
Ustanovenie § 241 ods. 2 písmeno b/ O. s. p., na ktoré sa žalobca v dovolaní odvoláva
pojednáva o tom, čím možno dovolanie odôvodniť čo podľa písmena b/ ods. 2 O. s. p. je, že
konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Toto konkrétne ustanovenie však nevymedzuje prípustnosť dovolania, ktorá je stanovená
ustanovením § 236, § 237 a § 238 O.s.p. Z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že
dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa. Z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v časti potvrdil a v časti menil tak, že nárok týkajúci sa DPH
zamietol , a v časti týkajúcej sa určenia doby úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 17,6% úrok z omeškania zo sumy 1 154 529,50 Sk od 09. 06. 2000
do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcu podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je
prípustné iba v časti, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, teda v časti
týkajúcej sa nároku na DPH a určenia doby úročenia.
111 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) prejednal dovolanie žalobcu
v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa ustanovenia § 242 ods. 1
O. s. p. ako podané v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) spĺňajúce náležitosti určené
ustanovením § 241 O. s. p. s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením § 238 ods. 1
Predmetom dovolania žalobcu je posúdiť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
v časti, týkajúcej priznania náhrady škody za daň z pridanej hodnoty vo výške 274 751,-- Sk
spolu s úrokom z omeškania k tejto pohľadávke a v časti 238 775,-- Sk s príslušenstvom.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý
nárok na náhradu škody predstavujúci daň z pridanej hodnoty nepriznal z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že túto daň do štátneho rozpočtu odviedol, a teda že mu v tejto výške škoda
vznikla, je posúdiť či žalobcovi v tejto výške škoda skutočne vznikla a či ide o škodu, ktorá je
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej.
Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalobcu je, či odvolací súd
dospel k správnemu záveru, keď za deň podstatný pre určenie doby začatia omeškania
žalovanej s peňažným plnením určil deň, kedy sa žalovaná o povinnosti plniť žalobcovi
na základe právoplatného rozhodnutia dozvedela najneskôr podaním žalobného návrhu
na plnenie titulom náhrady škody, čo bolo dňa 09. 06. 2000.
Podľa žalobcu je nesporné, že preukázal, že daň z pridanej hodnoty do rozpočtu
odviedol, čo však nie je zrejme zo žiadneho dôkazu založeného v spise. Z predložených
dôkazov nie je zrejmé, čím žalobca preukázal, že daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu
odviedol, a teda že mu v tejto výške skutočná škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovanej vznikla. Najvyšší súd Slovenskej republiky §10a ods. 2
O. s. p. nedospel k záveru, že odvolací súd pochybil, keď v tejto časti nárok na náhradu škody
ako nepreukázaný zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.)
sa stotožnil s vysloveným právnym záverom, že žalovaná sa do omeškania s platením nároku
na náhradu škody mohla dostať až momentom, keď sa dozvedela, že za vznik škody je
zodpovedná a v akej výške. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a
121 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
ods. 2 O. s. p.) dovolanie žalobcu označil za nedôvodné a v súlade s ustanovením § 243b ods.
1 O. s. p. dovolanie žalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O. s. p.) prejednal mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1
O. s. p. v spojení s ustanovením § 243i ods. 2 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote v súlade
s ustanovením § 243g O. s. p. a prípustné podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 243f ods. 1 písmeno b/, c/ O. s. p.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je, či
prvostupňový, aj odvolací súd napadnutými rozhodnutiami právo na náhradu škody
žalobcovi vo výške určenej v rozhodnutí odvolacieho súdu voči žalovanej priznal správne. .
Z predložených dôkazov nie je sporné, že predmetom sporu je právo na náhradu
škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku medzi účastníkmi uzavretej, ale neplatnej
poistnej zmluvy č. 501137/96 zo dňa 14. augusta 1996 s účinnosťou od 15. 08. 1996
o poistení majetku, ktorej predmetom bolo okrem iného aj poistenie, pre prípad ukradnutia
veci na celkovú poistnú sumu 1 000 000,-- Sk.
Z predložených dokladov nie je sporné, že poistná zmluva č. 501137/96 zo dňa
14. 08. 1996 s účinnosťou od 15. 08. 1996 bola určená rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 28 Cb 53/99-94 zo dňa 21. 03. 2000 za absolútne neplatnú s odkazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. (poistná zmluva na strane č. 35 spisu).
Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca v predmetnej žalobe zodpovednosť
žalovanej za vzniknutú škodu odvodil z zdôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 10. 2002 č. k. 6 Obo 49/02, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že majetok žalobcu sa konaním žalovanej zmenšil, a to o výšku poistného plnenia,
ku ktorému by muselo dôjsť v prípade platnej poistnej zmluvy. Z obsahu zrušujúceho
uznesenia nie je sporné, že neplatnosť poistnej zmluvy zavinila žalovaná pre neurčitosť
obsahu poistnej zmluvy, čím porušila ustanovenie § 34, § 35 a § 37 ods. 1 a tiež tým, že
žalovaná nepreukázala, že súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj platné všeobecné podmienky
v zmysle ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka a že základ nároku na náhradu
131 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
škody sa považuje za daný. Tieto skutočnosti neboli žalobcom a ani Generálnym
prokurátorom v mimoriadnom dovolaní spochybňované.
Podstatnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí je určenie výšky
skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku zavinenia žalovanej pri uzatváraní
poistnej zmluvy č. 501137/96. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
28 Cb 53/99–94 zo dňa 21. 03. 2000, ktorý žalobca k žalobe podanej dňa 09.06.2000 priložil
vyplýva, že žalobca si voči žalovanej uplatnil právo na plnenie z poistnej zmluvy č.
501137/96 s účinnosťou od 15.08.1996 vo výške 1 000 000,-- Sk pre prípad krádeže
uskutočnenej vlámaním do predajne dňa z 10. 06. 19987 na 11. 06. 1997, ako aj, že podľa
zdôvodnenia v tomto rozsudku na základe vykonaného dokazovania konajúci súd konštatoval,
že bolo v tejto poistnej zmluve dohodnuté poistenie pred prípad ukradnutia veci na hnuteľný
majetok do poistnej sumy 1 000 000,-- Sk a plnenie poisťovne, vymedzené na obstarávaciu
cenu ukradnutých vecí s tým, že však vymedzenie, teda zoznam vecí sa v poistnej zmluve ani
v jej prílohe nenachádza.
Zo žaloby, doručenej 09.06.2000 vyplýva, že žalobca si touto uplatňuje právo
na náhradu škody vo výške 2 552 119,50 Sk, zaplatenia DPH a ušlý zisk, a to všetko s prísl .
Pre neplatnosť právneho úkonu porušením právnej povinnosti, konkrétne v tomto prípade
nepriloženie všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 501137/96, uzavretej
s účinnosťou od 15. 08. 1996. Uplatnenú sumu 2 552 119,50 Sk ako výšku škody špecifikoval
vyčíslenou škodou na poistenom majetku, vzniknutou pri poistnej udalosti krádežou,
uskutočnenou zo dňa 10. 06. 1997 na 11. 06. 1997, teda poistnou udalosťou uvedenou aj
v spore o poistné plnenie vo výške 1 000 000,--Sk a ďalej sumou 1 397 590,-- Sk,
predstavujúcou skutočnú škodu, spôsobenú krádežou, uskutočnenou dňa 23. 05. - 25. 05.
1998 . Okrem týchto súm uplatnil predmetnou žalobou aj právo na náhradu škody vo výške
274 751,-- Sk s úrokom z omeškania, nárok a DPH vo výške 238 775,-- Sk, právo na ušlý zisk
vo výške 274 751,-- Sk s 17,6% a právo na ušlý zisk vo výške 419 994,39 Sk s úrokom
z omeškania vo výške 17.6%.
Z dokladu, založeného na čísle listu označeného ako poistná zmluva 501 137/96
zo dňa 14.8.1996 vyplýva, že v tejto poistnej zmluve v bode 5 označeného ako „poistenie pre
prípad ukradnutia vecí“ vyplýva, že poistná suma na hnuteľný majetok bola dohodnutá
141 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
1 000 000,-- Sk tak, ako bolo konštatované v dôvodoch rozsudku Krajského rozsudku
v Banskej Bystrici č. 28 Cb 53/99-94 zo dňa 21. 03. 2000. Je zrejmé, že táto suma
1 000 000,-- Sk bola vymedzená maximálne poistné plnenie za jednu poistnú udalosť. Sporné
nie je, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu nevyplatených dvoch poistných
udalostí krádeži, uskutočnených dňa z 10. 06. na 11. 06. 1997 a ......., ktoré by musela
žalovaná zaplatiť poistiteľovi následkom vzniku poistnej udalosti, keby išlo o poistnú zmluvu
platnú. Fakt, že za porušenie povinnosti, následkom ktorej došlo k vzniku neplatnej poistnej
zmluvy, bola za zodpovedného označená žalovaná, sporný nie je. Predpokladmi práva
na náhradu škody okrem porušenia povinnosti je však vznik skutočnej škody, ktorá je
v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Z titulu porušenia povinnosti, následkom ktorej
došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, mohla vzniknúť škoda iba do výšky poistného plnenia,
ktoré by bolo žalobcovi za predpokladu platne uzavretej poistnej zmluvy vyplatené.
V žiadnom prípade žalobcovi nemohla vzniknúť skutočná škoda následkom porušenia
povinnosti žalovanej vo výške zisťovanej na základe hodnoty odcudzených vecí, ušlý zisk
v prípade, že by tieto veci odcudzené neboli, vo výške dane z pridanej hodnoty, ktorá by bola
za tieto odcudzené veci do štátneho rozpočtu odvedená. Skúmanie takejto výšky skutočnej
škody je v danom prípade bezpredmetné, nakoľko ide jednoznačne o vznik škody, ktorá nie je
v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Výška právom uplatnenej skutočnej škody,
ušlého zisku škody následkom odvedenej dane z pridanej hodnoty, nie je rozhodujúca pre
úspešné uplatnenie práva na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti, následkom ktorej
došlo k neplatnému uzavretiu poistnej zmluvy. V prípade platne uzavretej poistnej zmluvy
medzi účastníkmi by žalobca mal od žalovaného právo na poistné plnenie následkom vzniku
poistnej udalosti, a preto keď žalovaná aj porušila povinnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy,
môže zodpovedať za škodu žalobcovi do výšky plnenia, ktoré by mu bola povinná
poskytnúť, keby k porušeniu povinnosti z jej strany došlo, lebo v takejto výške vzniknutá
škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej. Obidva súdy pri rozhodovaní
vo veci, keď pri posudzovaní skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi, neposudzovali jej
výšku, v súvislosti s porušením povinnosti, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
pochybili. V danom prípade škoda žalobcu môže predstavovať iba ujmu, ktorá poistenému
vznikla stratou práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, následkom vzniku poistnej
udalosti. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O. s. p.) sa
stotožnil s vysloveným právnym názorom v mimoriadnom dovolaní, že žalovaný môže
zodpovedať za náhradu škody v danom prípade, z dvoch poistných udalostí, do výšky
151 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
2 000 000,-- Sk, nakoľko iba v tejto výške žalobcovi škoda vznikla porušením povinnosti,
ktoré porušenie je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou. Žalovaná preto nemôže
zodpovedať za vyššiu škodu danom prípade uplatnenú aj z titulu zodpovednosti za ušlý zisk ,
DPH príslušenstva, nakoľko táto presahuje maximálnu sumu 2 000 000,-- Sk, ktorú by bola
žalovaná titulom poistného plnenia za dve poistné udalosti poistiteľovi musela vyplatiť.
Z uvedeného je teda zrejmé, že mimoriadne dovolanie je právne dôvodné a konajúce súdy
pochybili, keď žalobcovi právo na náhradu škody priznali vo vyššej výške ako 2 000 000,--
Sk. Na základe správne posúdeného skutkového a právneho stavu odvolací súd mal
v odvolacom konaní žalovanú zaviazať žalobcovi zaplatiť titulom náhrady sumu 2 000 000,--
Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 09. 06. 2000 do zaplatenia a vo zvyšku nárok
ako nedôvodný zamietnuť. Výška úroku a doba úročenia od 09. 06. 2000, určené rozsudkom
odvolacieho súdu, neboli v mimoriadnom dovolaní spochybňované.
V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní
na dovolacom súde § 242 až 243d, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 243i ods.
2 O. s. p.).
Z ustanovenia § 243b ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak dovolací súd dôjde k záveru, že
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav,
uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového
stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.
S poukazom na citované ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3
O. s. p.) mimoriadnemu dovolaniu vyhovel a rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že
v časti o zaplatenie 2 000 000,-- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 09. 06. 2000 potvrdil
a vo zvyšku zmenil tak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné (§ 243c O. s. p.).
Z ustanovenia § 224 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie,
rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky
161 Obdo V 38/2007
1M Obdo V 4/2008
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) keďže na základe mimoriadneho dovolania zmenil rozhodnutie
odvolacieho súdu, rozhodol aj o náhrade trov prvého stupňa, teda v konaní pred krajským
súdom, odvolacím súdom tak, že náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania
s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. nepriznal.
S poukazom na citované ustanovenie Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3
O. s. p.) náhradu trov dovolacieho konania účastníkom konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu