Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/93/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. spol. s. r. o., so sídlom

P. Bratislava, IČO: X. zast. Advokátska kancelária

J. s. r. o., so sídlom Š., Bratislava, IČO: X. proti žalovanému: K., a. s. ,C., B., zast. JUDr. F.

V. advokátom, H.,B., o zaplatenie 362 849 Eur ( 10 931 189 Sk ) prísl., na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 07. 2009

č. k. - 465 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 16. 07. 2009 č. k. -465 p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uložil žalobcovi nahradiť štátu

trovy vo výške 360,15 Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici vedený v Štátnej

pokladnici č. ú. X. konštantný symbol X. variabilný symbol X. v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil nahradiť štátu trovy vo výške 28,21 Eur na

účet Krajského súdu v Banskej Bystrici vedený v Štátnej pokladnici

č. ú. X. konštantný symbol X. variabilný symbol X. v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Podľa odôvodenia uznesenia súd zistil, že v konečnom rozhodnutí opomenul Krajský

súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa a tiež Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval

vo veci ako súd odvolací a dovolací, rozhodnúť o trovách, ktoré vznikli štátu v tomto konaní,

súd preto týmto rozhodnutím uložil povinnosť žalobcovi i žalovanému nahradiť štátu trovy

vzniknuté v tomto konaní v zmysle ods. l

V predmetnom konaní vznikli štátu trovy vo výške 21 700 Sk pozostávajúce

z vyplateného znalečného za vykonané znalecké dokazovanie, a to znalkyni

Ing. J. C. vo výške 8 500 Sk ( priznané uznesením zo dňa 11. 10. 2001,

č. k. -80 ) a znalcovi Prof. Ing. J. Ď. PhD.

vo výške 438,16 Eur, t. j. 13 200 Sk ( priznané uznesením zo dňa 11. 10. 2001,

č. k. -462 ). Súd zistil z položky denníka č. X.. že žalovaný dňa

12. 11. 2004 zložil zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 10 000 Sk.

Pretože v konečnom rozhodnutí bolo o trovách účastníkov konania rozhodnuté podľa

ust. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

t. j. súd mal za to, že pomer úspechu a neúspechu obidvoch účastníkov je približne rovnaký,

súd v predmetnom rozhodnutí trovy štátu rozdelil rovnakým dielom medzi žalobcu

i žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní zložil zálohu na znalecké

dokazovanie vo výške 10 000 Sk, súd mu povinnosť nahradiť trovy znížil o uvedenú sumu.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca a navrhol konanie v súlade s § 109 ods. 2

písm. c/ prerušiť do právoplatného skončenie veci vedenej pred Ústavným súdom SR

sp. zn. o sťažnosti pre porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu a po jeho ukončení rozhodnúť o trovách štátu podľa tak,

že na ich znášanie v plnej miere zaviaže žalovaného.

Podľa názoru odvolateľa mal súd rozhodnúť o trovách štátu podľa § 142

ods. 3 , pretože právny základ vzniku nároku žalobcu na náhradu škody a na náhradu

ušlého zisku bol v konaní preukázaný, čo značí, že žalobca bol v merite veci podanej žaloby

úspešný, súd mu požadovanú náhradu škody pre neplatnosť právneho úkonu vzniknutého

porušením právnej povinností žalovaného v plnom rozsahu priznal.

Žalobcovi vznikol ďalej nárok na náhradu ušlého zisku zo strany žalovaného, samotná

výška vzniknutej škody a ušlého zisku žalobcu závisela výlučne od znaleckého dokazovania

a následne od úvahy súdu.

Uvádza tiež, že podal na Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s článkom

127 sťažnosť pre porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu. Podľa jeho názoru rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. ,

1 M V 4/2008, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica

č. k. je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky

premlčania a následne porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu,

ako aj práva vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 a článku

1 dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd SR prejednal odvolanie podľa bez nariadenia

pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Premetom napadnutého uznesenia je rozhodnutie o náhrade trov štátu podľa

, o ktorých súd prvého stupňa nerozhodol a následne o nich nerozhodoval

ani odvolací a dovolací súd.

Súd prvého stupňa správne pri svojom rozhodovaní o týchto nákladoch štátu

vychádzal z rozsudku dovolacieho súdu, ktorý rozhodoval na základe mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora a rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že ho v časti

o zaplatenie sumy 2 000 000 Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 09.06.2000 do zaplatenia

potvrdil a vo zvyšku zmenil tak, že návrh zamietol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Z tohto rozsudku správne súd prvého stupňa vyvodil, že pomer úspechu a neúspechu

obidvoch účastníkov je približne rovnaký, čiže žiadnemu z účastníkov nevzniklo právo

na náhradu trov konania neúspešným účastníkom, a preto o trovách štátu rozhodol tak,

že rozdelil ich znášanie rovnakým dielom.

Žalobca v odvolaní uvádza, že v petite žaloby síce žiadal aj priznanie náhrady ušlého

zisku, pričom jeho výšku nedokázal bezprostredne pri podaní žaloby vyčísliť a jej presná

špecifikácia sa stala predmetom znaleckého dokazovania.

Podľa krátkeho, pre posúdenie dôvodnosti dovolania potrebného zopakovania

priebehu konania, žalobca žalobou došlou súdu dňa 9.6.2000 si uplatnil voči žalovanému

sumu vyše 3 mil. Sk s prísl. titulom náhrady škody a sumu 694 745,39 Sk s prísl. z dôvodu

ušlého zisku.

Na pojednávaní dňa 31. 10. 2001 a 13. 06. 2003 zvýšil na základe údajov

v 2 znaleckých posudkoch z odboru účtovníctva uhradených štátom výšku sumu uplatnenej

titulom ušlého zisku na vyše 8 mil. Sk.

Pre úplnosť treba uviesť, tretí vo veci pripojený znalecký posudok zohľadňujúci prvé

dva posudku a zaplatený žalovaným, podľa ktorého by žalobca v roku 1997 a 1998

ak by nedošlo k odcudzeniu tovaru a ten bol predaný za rovnakých podmienok ako sa uvádza

v jeho účtovných výkazoch, dosiahol stratu vyše 4 mil. Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudkoch zo dňa 19. 12. 2005 zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi okrem náhrady škody ušlý zisk v sume uplatnenej v žalobe s odôvodnením,

že jeho zvýšenie bolo uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. Odvolací súd v tejto časti

rozsudok súdu l. stupňa potvrdil. Na dovolanie žalobcu a mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a rozsudok odvolacieho súdu zmenil

tak, že v časti o zaplatenie 2 mil. s prísl.ho potvrdil a vo zvyšku zmenil tak, že žalobu

zamietol a žiadnemu z účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z uvedeného je zrejmé, že súd rozhodoval len o sume uplatnenej v žalobe,

pretože žalobca si uplatnil súdom ustanovenými znalcami výšku ušlého zisku po uplynutí

premlčacej doby. Znalecké dokazovanie, ktoré bolo zo strany žalobcu namierené najmä

na zvýšenie uplatnenej sumy ušlého zisku teda nebolo potrebné. Keďže sa však žalovaný proti

žalobcom napadnutému uzneseniu neodvolal, odvolací súd nemohol uvažovať o prípadnom

znížení čiastky , ktorú súd uložil zaplatiť žalovanému.

Pokiaľ odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby konanie podľa § 109 ods. 2

písm. c/ prerušil z dôvodu , že podal sťažnosť na Ústavný súd SR pre porušenie

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, čiže podľa jeho mienky ide o konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, odvolací súd s názorom

odvolateľa nesúhlasí. Podanie a prijatie ústavnej sťažnosti ako aj rozhodnutie o nej

nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo ovplyvniť len napadnuté rozhodnutie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania vrátane náhrady trov, ktoré zaplatil štát, je podľa

súčasťou rozhodnutia súdu o trovách štátu, súd rozhoduje aj bez návrhu.

Napadnuté uznesenie je nevyhnutným doplnením, skompletizovaním rozhodnutia o náhrade

trov konania a rozhodnutia v spore ako celku. Podľa odvolania žalobca odôvodnil spomenutú

sťažnosť na ÚS SR nesprávnym právnym posúdením otázky premlčania nároku dovolacím

súdom. Pokiaľ bude úspešný na ÚS SR a v nasledujúcich konaniach súdov v merite veci,

rozhodnú tieto súdu aj o náhrade trov konania vrátane trov štátu.

Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. októbra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.