Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/19/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom v L.,

zastúpeného JUDr. J., advokátkou so sídlom v L., proti odporcom 1/ Ľ., 2/ Z., obom

bývajúcim v L./15, a zastúpeným JUDr. P., advokátom so sídlom v D., o zaplatenie

7 156,64 € (215 601 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 10. júla 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 10. júla 2007 sp. zn. , ktorým:

a) bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa,

b) bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového

konania,

c) bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o d m i e t a dovolanie odporcov 1/ a 2/ proti výroku

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. júla 2007 sp. zn. , ktorým bol

potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 16. januára 2007 č.k.

-191 zaväzujúci odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 174 839 Sk.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 16. januára 2007 č.k. -191

zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 174 839 Sk so 17,6%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 174 839 Sk od 12. júna 2001 do zaplatenia, ako aj 17,6%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 40 762 Sk od 12. júna 2001 do 2. mája 2005 a tiež

náhradu trov konania vo výške 101 964 Sk. V časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 40 762 Sk za obdobie od 4. apríla 2001

do 11. júna 2001, súd návrh zamietol. V časti o zaplatenie 40 762 Sk konanie zastavil. Na

odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nedošlo k podstatnému prekročeniu

ceny diela, preto navrhovateľ nemal povinnosť oznámiť odporcom novourčenú cenu (§ 636

ods. 1 ). Navyše, navrhovateľ oznamoval odporcom prekročenie ceny

určenej odhadom tým, že im zasielal tzv. zálohové faktúry a v nich ich vyzýval na zaplatenie

či už zvýšenej DPH (zo 6% na 10%) alebo zvýšenej ceny diela (z titulu indexácie nárastu

cien). Súd prvého stupňa považoval návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia

rozdielu v cene diela, za dôvodný. Návrhu vyhovel aj v časti úrokov z omeškania z priznanej

sumy ( ). Návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov

z omeškania za obdobie od 4. apríla 2001 do 11. júna 2001 ako nedôvodný zamietol, lebo

odporcovia sa dostali s plnením do omeškania až po odovzdaní kľúčov od bytu 11. júna 2001.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov rozsudkom z 10. júla 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku, ktorým boli odporcovia

zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi 174 839 Sk, ako aj vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým boli

odporcovia zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania, zmenil tak, že návrh

zamietol. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozsudku sa odvolací súd stotožnil so skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvého

stupňa, ktorý návrh navrhovateľa na doplatenie ceny diela (výstavba bytu) považoval za

dôvodný vo výške 174 839 Sk. Za správny považoval aj záver, že prekročenie dohodnutej

ceny diela o 14,7% nie je podstatným prekročením ceny diela, lebo išlo o rozsiahlu stavbu

a reálnym bol predpoklad, že môže dôjsť k zmene cenových predpisov, ako aj výšky DPH

a pod. Z týchto dôvodov navrhovateľ nebol povinný objednávateľa bez meškania písomne

upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu ( ). Odvolací

súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade by sa „priznanie

úrokov z omeškania z prisúdenej istiny priečilo dobrým mravom“ (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Tento záver odôvodnil odvolací súd tým, že navrhovateľ porušil zmluvné

povinnosti nedokončením diela v pôvodne dohodnutom termíne. Rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania súd odôvodnil poukazom na v spojení s

a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal právo na náhradu trov

odvolacieho konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobitných

okolnostiach prejednávanej veci.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaniami obe procesné strany.

Navrhovateľ podal dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mu nepriznal úrok z omeškania, a tiež proti výroku,

ktorým mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Prípustnosť dovolania

odôvodnil a jeho dôvodnosť Podľa názoru

navrhovateľa nerozhodol odvolací súd správne, keď mu nepriznal úrok z omeškania

s odôvodnením, že porušil záväzok odovzdať byt odporcom v dohodnutom termíne a výkon

jeho práva sa prieči dobrým mravom. Navrhovateľ svoj nesúhlas s posúdením uvedenej

otázky odvolacím súdom odôvodnil tým, že v predmetnom právnom vzťahu založenom

zmluvou o výstavbe bytu mali obe zmluvné strany – obstarávateľ stavby (navrhovateľ) aj

objednávatelia výstavby (odporcovia) – primerané právne prostriedky pre prípad porušenia

záväzku druhou zmluvnou stranou. V prípade navrhovateľa išlo o jeho právo na zaplatenie

úroku z omeškania (ak by sa odporcovia dostali do omeškania s plnením ich peňažného

záväzku), v prípade odporcov išlo o ich právo na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom

(ak by navrhovateľ porušil svoj záväzok odovzdať im predmet zmluvy v dohodnutej lehote).

V dôsledku toho ani jeden z nich nebol ukrátený na svojich právach, pričom realizácia týchto

práv nebola nikomu znemožnená. Zo skutočnosti, že na jednej strane odporcovia neuplatnili

voči navrhovateľovi ich práva z titulu (nimi tvrdeného) porušenia záväzku navrhovateľa

odovzdať im byt v dohodnutej lehote, nemožno na druhej strane vyvodiť, že výkon práv

navrhovateľa sa prieči dobrým mravom ( ). Rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania podľa nie je dostatočne odôvodnené a odvolací súd pri

posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nevzal do úvahy viaceré

okolnosti (že navrhovateľ v procese výstavby bezplatne obstaral byt pre odporcov, že

navrhovateľ bol nútený zaplatiť celý dlh odporcov zhotoviteľovi stavby zo svojich

prostriedkov a že odporcovia ku dňu začatia konania nezaplatili navrhovateľovi ani tú časť

splátky kúpnej ceny, ktorú nespochybnili). V závere dovolania navrhovateľ poukázal na to, že

napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu je neurčitý v časti, ktorou odvolací

súd navrhovateľovi nepriznal 17,6% úrok z omeškania so zaplatením sumy 174 839 Sk od

12. júna 200l; z výroku rozsudku totiž nemožno zistiť, či doba omeškania je ukončená dňom

2. mája 2005, alebo je jej koniec určený inak, pričom nie je tiež zrejmé, či ide o ročný alebo

iný úrok.

Odporcovia podali dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací

súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa zaväzujúci odporcov zaplatiť navrhovateľovi

174 839 Sk; dovolaním napadli aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením , pretože im ako účastníkom konania bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom

označili postup súdu, ktorý sa nezaoberal ich tvrdeniami prezentovanými v priebehu konania

o určení ceny diela rozpočtom. Odvolací súd pri prejednaní ich odvolania nepostupoval

v súlade s Od začiatku súdneho sporu tvrdili a preukázali, že navrhovateľ

sa domáha zaplatenia požadovanej sumy bez právneho dôvodu – ním uvádzaný dôvod

nevyplýva z , ani z iných právnych predpisov a ani zo zmluvy

o výstavbe bytu. Vzhľadom na určenie ceny diela rozpočtom bola ku každému zvýšeniu ceny

diela potrebná písomná dohoda zmluvných strán (čl. IV bod 3., 9. a čl. XI bod 5. zmluvy),

taká dohoda ale nebola uzavretá. Súd sa primerane nevysporiadal ani s čl. IV bod 3/ zmluvy

a nezohľadnil, že navrhovateľ v rozpore s ňou indexoval nielen práce ale aj materiál.

V konaní bolo vyjadrením znalca preukázané, že zvýšenie indexov a DPH podľa vety 2., 3.

a 4. bodu 3 čl. IV zmluvy o výstavbe bytu bolo v záverečnej faktúre vyúčtované nielen

v rozpore s citovaným článkom zmluvy, ale tiež v rozpore s .

Odvolací súd mal vec posúdiť podľa , a keď tak nepostupoval,

odňal im možnosť konať pred súdom. Nezaoberal sa totiž zákonným spôsobom

skutočnosťami, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci. Takto nesprávne postupoval aj

prvostupňový súd, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na spôsob dojednania

ceny bytu v článku IV. zmluvy a podľa . Z uvedených dôvodov

odporcovia žiadali rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcov navrhol ich opravný prostriedok

odmietnuť ako procesne neprípustný. Uviedol, že odporcovia v dovolaní nekonkretizovali,

ktoré procesné práva účastníkov konania im boli odňaté alebo obmedzené, netvrdili a ani

nepreukázali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zaoberali sa len dôvodmi, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok v potvrdzujúcej

časti za nesprávny.

Odporcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedli, že zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu a tiež jeho výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania navrhovateľovi sú

vecne správne. V prípade zamietnutia dovolania navrhovateľa žiadali priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že obe

dovolania podali včas riadne zastúpení účastníci konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolania účastníkov

smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236

a nasl. ).

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania navrhovateľa

vyplýva z

Podľa ustanovenia dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia dovolateľom. Navrhovateľ

v dovolaní namietol, že ním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa odporcom uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi úrok z omeškania (vo výške a za obdobie uvedené vo výroku jeho rozsudku).

Odvolací súd jeho rozsudok zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, lebo dospel k názoru,

že „priznanie úrokov z omeškania sa v danom prípade prieči dobrým mravom“. Tento názor

vyvodil odvolací súd z toho, že navrhovateľ porušil zmluvné povinnosti tým, že nedokončil

dielo (neodovzdal dokončený byt odporcom) v pôvodne dohodnutom termíne.

V zmysle výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených

záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie Občianskeho

zákonníka nemá vlastnú normotvornú platnosť. Na základe všeobecných pravidiel morálky,

elementárnej slušnosti a tolerancie upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení

právnych predpisov, ktoré priamo upravujú právne vzťahy (viď tiež napríklad rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 38/1997).

Výkon práva, ktoré určitému subjektu právneho vzťahu priznáva objektívne právo, sleduje

uskutočnenie cieľa sledovaného právnou normou; takýto výkon práva zásadne vylučuje

protiprávnosť, lebo ten istý stav nemôže byť súčasne stavom právnym i protiprávnym. Výkon

práva s takýmito znakmi nemôže byť v zásade v rozpore s dobrými mravmi, a to ani vtedy, ak

jeho možným vedľajším dôsledkom je určitý majetkový postih účastníka na druhej strane

záväzkového právneho vzťahu.

V zmluve o výstavbe bytu účastníci počítali aj s možnosťou porušenia záväzku niektorou

zo zmluvných strán. Pre tento prípad zmluva predpokladá objektívnym právom uznávané

právne dôsledky, a to vznik práva navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania (ak by sa

odporcovia dostali do omeškania s plnením ich peňažného záväzku), resp. práva odporcov

domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty (ak by navrhovateľ porušil svoj záväzok odovzdať im

predmet zmluvy v dohodnutej lehote). Uvedené práva majú sankčný a kompenzačný

charakter (viď napríklad a Obchodného

zákonníka) a ich výkon sa vzhľadom na to, čo je uvedené v predchádzajúcom odseku, už

z princípu nemôže priečiť dobrým mravom. Na podstate toho sa nič nemení ani vtedy, keď

sankciu za nedodržanie zmluvných povinností uplatňuje ten, kto sám v plnom rozsahu

nesplnil svoje zmluvné povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi by výkon týchto práv mohol

byť iba ak by bol napríklad uskutočňovaný s úmyslom poškodiť druhú zmluvnú stranu alebo

ak by mal znaky šikanózneho konania alebo ak by – so zreteľom na individuálne, konkrétne

existujúce okolnosti – mal pre niektorého z účastníkov konania dopady likvidačné (alebo

naopak, neodôvodnene zvýhodňujúce).

V danom prípade výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania nedávali podklad pre záver, že

výkon práva navrhovateľa mal vyššie uvedené znaky a že bol v rozpore s dobrými mravmi.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v časti

príslušenstva, spočíva teda na predčasných (nesprávnych) právnych záveroch. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto uvedený výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 2

); ako súvisiaci zrušil výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania, a tiež výrok, ktorým

bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania. Dovolací súd vec v rozsahu zrušenia

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Pre účely ďalšieho konania v danej veci dovolací

súd pripomína povinnosť súdu presne vymedziť výrok rozhodnutia tak, aby bol dostatočne

určitý, zrozumiteľný, aby o jeho obsahu nevznikali pochybnosti a aby bol vykonateľný.

Dovolanie odporcov 1/ a 2/ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený jednak výrok rozsudku súdu prvého stupňa zaväzujúci odporcov zaplatiť

navrhovateľovi 174 839 Sk, jednak výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov

prvostupňového konania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Prípustnosť dovolania odporcov v danom prípade nemožno

vyvodiť z , lebo nesmeruje proti rozhodnutiu, ktoré by vykazovalo znaky

rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné. Nejde o zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci čo do opodstatnenosti návrhu na začatie konania nezaujal

dosiaľ záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania ( ).

So zreteľom na to by dovolanie odporcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť. Dovolací súd sa s prihliadnutím na obsah dovolania odporcov a v dovolaní

odporcov vytýkané nesprávnosti osobitne zameral na posúdenie, či postupom odvolacieho

súdu nebola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

O vadu, ktorá je významná z hľadiska , ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a svojím procesným postupom odňal účastníkovi konania možnosť realizovať jeho

procesné oprávnenia. O procesnú vadu v tomto zmysle ide v prípade, že súd v priebehu

konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu ,

a to napríklad právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam alebo k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, ďalej právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu dávať v rámci výsluchu otázky

účastníkom (svedkom) a právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 101 ods. l, § 117 ods. 1, § 118 ods. l a 4, § 123,

§ 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p).

Z obsahovej stránky, ktorá je rozhodujúca pre zistenie podstaty dovolacích námietok a tiež

pre posúdenie prípustnosti dovolania, je zrejmé, že časť námietok odporcov, sa napriek ich

formálnemu (formulačnému) vymedzeniu a napriek poukazu na netýka

procesného postupu súdu a procesných nedostatkov postupu súdu, ale že sa v skutočnosti týka

právneho posúdenia veci ( ). To, čo sa rozumie pod právnym

posúdením veci, je vysvetlené vyššie v časti týkajúcej sa dovolania navrhovateľa.

Treba zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce považované za relevantný

dovolací dôvod (viď ), samo o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby námietky dovolateľov o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 636

boli opodstatnené (dovolací súd ich z tohto aspektu neposudzoval),

nimi vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nebola by ale spôsobilá založiť prípustnosť ich dovolania v zmysle

Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

by preto prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie odporcov nie je procesne prípustné,

nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím

súdom.

K námietkam odporcov, že odvolací súd založil rozhodnutie na dôkazoch nesprávne

vyhodnotených, dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania

v zmysle Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať tým, že nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť z tohto dôvodu vecne

nesprávne, avšak táto skutočnosť prípustnosť dovolania nezakladá.

Aj k námietke odporcov, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových

zistení, treba uviesť, že nimi tvrdená vada (ak k nej došlo) by mala povahu (len) tzv. inej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada je síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ), nezakladá ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Pokiaľ odporcovia dovolaním napadli výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania, smeruje ich opravný prostriedok proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné (viď ). V súvislosti s tým treba

pripomenúť, že procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní

najavo.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporcov nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich

dovolanie podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal v tejto časti napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková