Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)03a/372008.9ddcfc.pdf
PDF · 139.82 KB
No categories available
1Cdo/40/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Bajánkovej a členov a JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci
navrhovateľov: 1/F., bytom T., 2/ V., bytom T./, obaja zastúpení JUDr. M., advokátom v Č.,
proti odporcom: 1/ M., bytom T. H. 2/ P., bytom T. , 3/ M. ml., bytom T., odporcovia 2/a 3/
zastúpení Mgr. S. Z., o právo prechodu, ktorá sa viedla na Okresnom súde Čadca pod
sp.zn. 10C/110/2003, o dovolaní odporcov 2/,3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo
dňa 27.júna 2007 sp.zn. 6Co590/2005 , takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.júna 2007 sp.zn. 6Co590/2005 vo
výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že odporcovia 2/ a 3/ sú
povinní trpieť navrhovateľom 1/,2/ právo prechodu traktorom a nákladným motorovým
vozidlom cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X.
k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na
ploche vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa
30.11.2000,za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej
sezóne od 1.4. do 31.10.kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik
škody na poľnohospodárskej produkcii odporcov 2/ a 3/ a v o výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom zo 17. mája 2005 , č.k. 10C/110/2003-146 uložil
odporcom 3/ 4/ ( v súčasnosti 2/,3/, ) povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo
prechodu cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X.
k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na
ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J, D, H, F, A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa
30.11.2000 pešo a konským povozom, za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy,
každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že parcela K.2 kat. územia T. je vo vlastníctve
navrhovateľa 1/. Okresný súd považoval za aktívne legitimovanú aj navrhovateľku 2/
(manželku navrhovateľa 1), lebo subjektom vecného bremena na strane oprávneného môže
byť určitá osoba bez viazanosti oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti.
Vlastníkmi parcely K. kat. územia T. sú odporcovia 3/ a 4/ (teraz odporcovia 2/ a 3/), ktorí
k nej nadobudli vlastnícke právo prevodom od odporkyne 1/ a pôvodného odporcu 2/
(Š.,ktorý v priebehu konania zamrel a do jeho práv, titulom univerzálnej sukcesie vstúpili
odporcovia 1 až 3/). Návrh navrhovateľov 1/ a2/, ktorý podali aj proti odporkyni 1/ a Š. -
pôvodnému odporcovi 2/, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Dospel k záveru, že
navrhovateľom 1/ a 2/ vzniklo právo vecného bremena a to právo prechodu pešo a konským
povozom cez parcelu K. vydržaním, pričom toto právo získali na základe ústneho súhlasu
od právnych predchodcov odporcov oprávnených s nehnuteľnosťou disponovať. Výsluchmi
svedkov mal okresný súd preukázané, že hmotnoprávne správanie právnych predchodcov
účastníkov konania nasvedčovalo tomu, že právny predchodca odporcov L. dal právnemu
predchodcovi navrhovateľov F. približne do roku 1950 súhlas k prechodu k parcele K.2,
ktorý súhlas bol viazaný na nehnuteľnosť, teda aj pre jeho právnych nástupcov. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že zvoz úrody a nevyhnutné poľnohospodárske
práce boli zo strany právnych predchodcov navrhovateľov vykonávané a toto im právni
predchodcovia odporcov umožňovali. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. MCdo 269/02, zo dňa 21.5.2003, že právo prechodu musí zodpovedať
podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo, okresný súd uložil odporcom 3/
4/ (teraz odporcom2/,3/) povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu cez
parcelu K. vo vymedzenom úseku pešo a konským povozom, ako to bolo dohodnuté pred
rokom 1950, a to za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy v časovom úseku
poľnohospodárskej sezóny od 1.4. do 31.10. kalendárneho roka. Vyslovil, že tento záver
zodpovedá uzavretej ústnej dohode o práve prechodu a je v súlade s
miestnymi zvyklosťami a s ohľadom na to, aby sa vylučoval vznik škody na
poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/). Okresný súd
vychádzal z toho, že práva odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/) sú obmedzené právom
navrhovateľov 1/ a 2/, to znamená, že navrhovatelia 1/ a 2/ si nemôžu svojvoľne rozširovať
právo prechodu na úkor odporcov 3/ a 4/, (teraz odporcov 2/,3/) lebo takýto postup by bol v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Z tohoto dôvodu okresný súd
zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie povinnosti odporcom 3/ a 4/ (teraz
odporcov 2/,3/) trpieť právo prechodu aj traktorom a nákladným motorovým vozidlom.
Nemal preukázané, že takéto právo získali navrhovatelia 1/ a2/, resp. ich právni
predchodcovia od právnych predchodcov odporcov, a preto takéto právo ani nemohli
vydržať. Právo prechodu pešo a konským povozom nerušene začali užívať právni
predchodcovia navrhovateľov 1/ a 2/, a to do roku 1950 F., od roku 1950 do roku 1962 jeho
dcéra Dedičova, od roku 1962 do roku 1971 T. a od roku 1971 navrhovatelia 1/ a 2/. Právne
vec odôvodnil poukazom na ust. § 562, § 566, § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 146
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Keďže k vzniku práva prechodu došlo pred rokom
1950, pred rokom 1960 došlo k uplynutiu 10-ročnej vydržacej lehoty a k vzniku práva z
vecného bremena na strane právnych predchodcov navrhovateľov 1/ a 2/. O trovách
konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a to vzhľadom na pomerný
úspech účastníkov konania.
Na odvolanie účastníkov Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27.júna 2007
sp.zn. 6Co590/2005 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcom 3/ a
4/(teraz odporcom 2/,3/) uložená povinnosti trpieť právo prechodu navrhovateľov 1/ a 2/
cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k
2
parcele KN č. X. - ornej pôde o výmere. X. m , zapísanej na LV č. X.
katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J,D,H, F, A
polohopisného plánu- Ing. B. zo dňa 30.11.2000 - pešo a konským povozom, za účelom
obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.
kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na
poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/) potvrdil.
V ďalšej časti vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie
povinnosti odporcom 3/ a 4/ (teraz odporcovia 2/,3/) trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo
prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom cez predmetnú nehnuteľnosť
zamietnutý, krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporcom 3/ a 4/
(teraz odporcom 2/,3/) uložil povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu
traktorom, a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu K. katastrálneho územia T.
zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej
na LV č. X. katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A
polohopisného plánu Ing. B. zo dňa 30.11.2000, za účelom obrábania poľnohospodárskej
pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.kalendárneho
roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na poľnohospodárskej produkcii
odporcov 3/ a 4/ rade (teraz odporcov 2/,3/). V nenapadnutých výrokoch sa krajský súd
rozsudku okresného súdu nedotkol; súčasne rozhodol o náhrade trov konania.
Krajský súd sa stotožnil so zistením okresného súdu, že cez parcelu K. neviedla a
ani nevedie prístupová cesta (znalecký posudok Ing. B., vyjadrenie MÚ T.), takáto cesta nie
je ani mapovaná. Zhodne so záverom, súdu prvého stupňa dospel k názoru, že právnym
predchodcom navrhovateľov vzniklo v roku 1962 právo prechodu zodpovedajúce vecnému
bremenu cez parcelu K. na parcelu K. X., a to pešo a konským povozom, ktoré bolo
vykonávané do roku 1962 nerušene pri vykonávaní poľnohospodárskych prác.
Na rozdiel od okresného súdu dospel krajský súd k inému záveru o práve prechodu
(okrem prechodu pešo a konským povozom) aj traktorom a nákladným motorovým
vozidlom,. Mal za to, že zo zistenia, že navrhovatelia 1/ a 2/ prechádzali cez parcelu
odporcov 1/ a neb. Š. a neskoršie parcelu odporcov 2/ a 3/ od roku 1998 traktorom a
nákladným motorovým vozidlom, v čom im odporcovia bránili (slovne, zábranami,
búchaním po traktore, rozbitím skla na vozidle), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že právo
prechodu aj traktorom a nákladným motorovým vozidlom v súčasnej dobe navrhovateľom 1/
a 2/ neprislúcha. Vyslovil súhlas s názorom, že právo prechodu musí zodpovedať
podmienkam, za ktorých vznikalo, a účelu, ktorému slúžilo, tzn., že v danej veci môže ísť
len o právo prechádzania niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru
obmedzovaný vlastník pozemku a nevznikala škoda. Odvolací súd poukázal na to, že právo
prechodu pešo a konským povozom zodpovedalo podmienkam kedy vzniklo, t.j. pred rokom
1950 do roku 1962, jeho obsah sa však s technickým vývojom zákonite menil a fakticky
vyústil do výkonu práva prechodu navrhovateľmi 1 / a 2/ dopravnými prostriedkami, a
to traktorom a nákladným motorovým vozidlom, čo zodpovedá požiadavkám dnešnej
doby a zodpovedá to aj šírke prechodu 3,40 m. V danom prípade nezistil, že by išlo o
svojvoľné rozšírenie práva prechodu, ale o zmenu charakteru prostriedkov, ktoré používajú
navrhovatelia 1/ a 2/ pri výkone svojho práva.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 2/a 3/. Žiadali jeho
zrušenie a spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietali dovolací dôvod podľa § 237 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý má spočívať v tom, že odvolací súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol ako
účastníka konania odporcu 2/ Š., hoci tento dňa 9.7.2006 zomrel a z odôvodnenie rozhodnutia
nevplýva, že by v konaní pokračoval z dedičmi zomrelého.
Ďalej namietali, že navrhovateľka 2/ nemá k nehnuteľnosti žiaden právny vzťah, preto
pokiaľ jej bolo priznané akékoľvek právo týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, rozhodnutie
súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše ak odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh na trpenie práva prechodu traktorom
a nákladným motorovým vozidlom cez spornú nehnuteľnosť, potom zmeňujúce rozhodnutie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože na tieto skutkové zistenia odvolací súd
žiadne dokazovanie nevykonal. Tieto pochybenia dovolatelia subsumovali pod dovolací
dôvod podľa § 241 ods.2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolatelia tiež tvrdili, že krajský súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v rozsudku z 21.5.2003 sp.zn. MCdo 269/02. Dovolací súd vyslovil, že
právo prechodu musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo.
Priznaním práva prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom krajský súd potrel
vlastnícke právo.
Za nesprávne považovali dovolatelia aj právne posúdenie veci .mali za to, že
vzhľadom k dátumu začatia konania (rok 1999)mali byť právne vzťahy posúdené podľa
prechodných ustanovení občianskeho zákonníka, ktorým bol zákon 141/1950 Zb. zrušený.
Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods.1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, súd skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, pretože podľa § 236 ods. O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa (§ 236 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku ).
Z ustanovenia § 238 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie je
prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej ( ods.1), proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil
odvolací súd od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za
predpokladu, že odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
( ods.3).
Dovolaním je napadnutý rozsudok, ktorý obsahuje dva výroky. Prvý v poradí je
výrok , ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku, ktorým bola
odporcom 3/ a 4/(teraz odporcom 2/,3/) uložená povinnosti trpieť právo prechodu
navrhovateľov 1/ a 2/ cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda
2
o výmere X. k parcele KN č. X. - ornej pôde o výmere. X. m , zapísanej na LV č.
X. katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J,D,H, F, A
polohopisného plánu- Ing. B. zo dňa 30.11.2000 - pešo a konským povozom, za účelom
obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.
kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na
poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/).V tejto časti, preto nie je
napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je
prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci síce rozhodoval a, to rozsudkom z 21.5.2003
sp.zn. MCdo 269/02, od jeho právneho názoru, sa však súdy nižšieho stupňa neodchýlili
.V uvedenom rozsudku dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších stupňov z dôvodu, že
vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní Z právneho hľadiska vyslovil názor, že právo prechodu musí zodpovedať
podmienkam, za ktorých vznikalo, a účelu, ktorému slúžilo. Môže ísť len o právo
prechádzania niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru obmedzovaný
vlastník pozemku a nevznikala škoda. Na pozemku odporcov nemôže vzniknúť prechod
s frekvenciou na úrovni poľnej cesty. Ak po doplnení dokazovania súdy nižších stupňov
dospeli k záveru, že navrhovateľom vzniklo právo prechodu -pešo a konským povozom, za
účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4.
do 31.10. kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na
poľnohospodárskej produkcii, nevybočili z rámca vysloveného právneho názoru
dovolacieho súdu.
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa
ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, o nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania, o nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o nedostatok
zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a o
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a) až g) ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. b) O.s.p. (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na
strane vydražiteľa), na ktorú poukazoval dovolateľ. Spôsobilosťou byť účastníkom konania
sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom.
Túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a
povinnosti; ten, kto nemá túto spôsobilosť (tzv. právnu subjektivitu), môže byť účastníkom
konania len vtedy, ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon. U fyzických osôb vzniká právna
subjektivita narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne
vyhlásením za mŕtveho.
Odporca 2/ Š. zomrel až po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý voči nemu
žalobu zamietol, odvolanie proti rozsudku podali odporcovia 3/ a 4/ a navrhovatelia iba voči
tej časti, ktorá sa týkala odporcov 3/ a 4/. Ak účastník v priebehu konania, v ktorej je jeho
účastníkom, zomrie, súd v zmysle § 107 O.s.p. podľa povahy veci posúdi, či napriek tejto
prekážke môže v konaní pokračovať. V prejednávanej veci jej povaha umožňovala, aby súd v
konaní pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného účastníka, pričom jeho nesprávne
uvedenie vo výrokovej časti rozsudku nespôsobuje jeho vecnú nesprávnosť. Konanie
nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. b) O.s.p.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolatelia síce formálne namietali dovolací dôvod podľa § 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.,
avšak obsahovo tvrdili, že navrhovateľka2/nemala byť v konaní úspešná pre nedostatok
vecnej legitmácie.. Otázka tzv. vecnej legitimácie (aktívnej - ak sa týka žalobcu, pasívnej - ak
sa týka žalovaného) je predmetom dokazovania a jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie
žaloby. K jej nedostatok však v dovolacom konaní možno prihliadnuť iba v prípade, aj je
dovolanie prípustné. V danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho
súdu prípustné nie je, pretože neboli zistené vady uvedené v ustanovení § 237 Občianskeho
súdneho poriadku.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd
dovolanie podľa § 243b ods.4 s použitím § 218 ods.1 písm.c/ O.s.p. odmietol, bez
preskúmania vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.
Predmetom dovolania je však aj druhý výrok , ktorým odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že odporcom 3/ a 4/ (teraz odporcom 2/,3/) uložil povinnosť
trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu traktorom, a nákladným motorovým vozidlom
cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k parcele
K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na ploche
vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa 30.11.2000,
za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od
1.4. do 31.10.kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na
poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ rade (teraz odporcov 2/,3/). Ide teda
o zmeňujúci rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 238 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku.
Dovolatelia namietali, že táto časť výroku rozsudku odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto
obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto
právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného
subjektu. niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere).Každej
povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane
práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého
druhu:
1. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z
týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia
prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej
sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sem patrí aj vecné bremeno, ktorým
zodpovedá právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok.
2. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané
(pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne
užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie
určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno
zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.
V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z
právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.
Povinným je vlastník nehnuteľnosti ( a odvodene od neho aj jej užívateľ- nájomca).
Oprávneným (tj. tým ,kto má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) môže byť jednak
vlastník inej, spravidla susediacej nehnuteľnosti, pre ktorú sa vecné bremeno zriaďuje, na
ktorú je viazané ( a tiež odvodene od nej aj jej užívateľ- nájomca), alebo aj určitá iná osoba,
ak ide o vecné bremeno osobné. Kým u osobného vecného bremena je totožnosť oprávneného
istá, u oprávneného z vecného bremena prvého typu sa mení so zmenou vlastníka
nehnuteľnosti, pretože nový vlastník vstupuje do tohto vzťahu, bez ohľadu z akého titulu sa
stal novým vlastníkom nehnuteľnosti.
Vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie existencie vecného bremena alebo na
obmedzenie, prípadne zrušenie vecného bremena majú len vlastníci nehnuteľnosti alebo
osoby, ak ide o vecné bremeno osobné. Od týchto návrhov treba odlišovať návrhy na
ochranu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré môžu úspešne podať aj tí, ktorí
svoje právo užívať nehnuteľnosť, s ktorou je spojené právo z vecného bremena, odvodzujú od
subjektov tohto práva .
Navrhovateľka 2/ nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, s ktorou má byť spojené právo
prechodu, preto nemôže byť vecne legitimovanou na podanie návrhu na určenie existencie
vecného bremena. Aktívne legitimovanou by mohla byť iba, ak by právo z vecného bremena
nadobudla in personam, to však navrhovateľka 2/ v konaní netvrdila. Nedostatok vecnej
legitimácie je inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods.2
písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku)..
K vzniku práva z vecného bremena môže dôjsť aj výkonom práva - vydržaním pri
splnení zákonných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 854 Občianskeho zákonníka je
potrebné skúmať aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia
vydržacej doby, pretože okamih vzniku práva z vecného bremena treba posudzovať podľa
týchto predpisov. Námietka dovolateľov, týkajúca sa nesprávnosti použitia zákona
č. 141/1950 Zb. je preto nedôvodná.
Ustanovenia § 151p Občianskeho zákonníka (ako aj §135c Občianskeho zákonníka
v znení do 31.12.1991) upravuje iba obmedzenie alebo zánik vecného bremena. Vzniknuté
vecné bremeno preto nemôže oprávnený čo do obsahu meniť alebo rozširovať. Právo
z vecného bremena musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vznikalo a účelu, ktorému
slúžilo.
V danom prípade, ako vyslovil najvyšší súd už v predchádzajúcom rozsudku môže ísť
len o právo prechodu niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru
obmedzovaný vlastník pozemku a nevznikala škoda. Odvolací súd priznaním práva
prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom neprípustne rozšíril obsah práva
z existujúceho vecného bremena. Prostriedky (traktor a nákladné motorové vozidlo), ktorými
sa navrhovateľom umožnila realizácia ich práva prechodu sú podstatne odlišné od spôsobu
(pešo), resp. prostriedkov (konský povoz), ktorými zabezpečovali obrábanie pozemku v čase
vzniku práva z vecného bremena. Použitie traktora a nákladného motorového vozidla je
nepochybne obmedzením odporcov ako vlastníkov pozemku nad primeranú mieru.
V súvislosti fakticky technickým vývojom môže byť konský povoz nahradený dopravným
prostriedkom, ktorý je však rozmerovo i hmotnostne obdobný. Teda takým prostriedkom,
ktorý bude síce vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ obmedzovať avšak iba v takom rozsahu
a do takej miery ako v čase keď vzniklo. Pokiaľ by takýto prostriedok neexistoval, išlo by
o zmenu pomerov a bol by namieste postup podľa § 151p Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie odvolacieho súdu je z týchto dôvodov vecne nesprávne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto jeho rozsudok zrušil podľa § 243b ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie .
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§243d ods.1 O.s.p.) .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Marta Hrčková
13