Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/40/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Bajánkovej a členov a JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci

navrhovateľov: 1/F., bytom T., 2/ V., bytom T./, obaja zastúpení JUDr. M., advokátom v Č.,

proti odporcom: 1/ M., bytom T. H. 2/ P., bytom T. , 3/ M. ml., bytom T., odporcovia 2/a 3/

zastúpení Mgr. S. Z., o právo prechodu, ktorá sa viedla na Okresnom súde Čadca pod

sp.zn. , o dovolaní odporcov 2/,3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo

dňa 27.júna 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.júna 2007 sp.zn. vo

výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že odporcovia 2/ a 3/ sú

povinní trpieť navrhovateľom 1/,2/ právo prechodu traktorom a nákladným motorovým

vozidlom cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X.

k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na

ploche vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa

30.11.2000,za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej

sezóne od 1.4. do 31.10.kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik

škody na poľnohospodárskej produkcii odporcov 2/ a 3/ a v o výroku, ktorým bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 17. mája 2005 , č.k. -146 uložil

odporcom 3/ 4/ ( v súčasnosti 2/,3/, ) povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo

prechodu cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X.

k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na

ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J, D, H, F, A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa

30.11.2000 pešo a konským povozom, za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy,

každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že parcela K.2 kat. územia T. je vo vlastníctve

navrhovateľa 1/. Okresný súd považoval za aktívne legitimovanú aj navrhovateľku 2/

(manželku navrhovateľa 1), lebo subjektom vecného bremena na strane oprávneného môže

byť určitá osoba bez viazanosti oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti.

Vlastníkmi parcely K. kat. územia T. sú odporcovia 3/ a 4/ (teraz odporcovia 2/ a 3/), ktorí

k nej nadobudli vlastnícke právo prevodom od odporkyne 1/ a pôvodného odporcu 2/

(Š.,ktorý v priebehu konania zamrel a do jeho práv, titulom univerzálnej sukcesie vstúpili

odporcovia 1 až 3/). Návrh navrhovateľov 1/ a2/, ktorý podali aj proti odporkyni 1/ a Š. -

pôvodnému odporcovi 2/, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Dospel k záveru, že

navrhovateľom 1/ a 2/ vzniklo právo vecného bremena a to právo prechodu pešo a konským

povozom cez parcelu K. vydržaním, pričom toto právo získali na základe ústneho súhlasu

od právnych predchodcov odporcov oprávnených s nehnuteľnosťou disponovať. Výsluchmi

svedkov mal okresný súd preukázané, že hmotnoprávne správanie právnych predchodcov

účastníkov konania nasvedčovalo tomu, že právny predchodca odporcov L. dal právnemu

predchodcovi navrhovateľov F. približne do roku 1950 súhlas k prechodu k parcele K.2,

ktorý súhlas bol viazaný na nehnuteľnosť, teda aj pre jeho právnych nástupcov. Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že zvoz úrody a nevyhnutné poľnohospodárske

práce boli zo strany právnych predchodcov navrhovateľov vykonávané a toto im právni

predchodcovia odporcov umožňovali. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp.zn. MCdo 269/02, zo dňa 21.5.2003, že právo prechodu musí zodpovedať

podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo, okresný súd uložil odporcom 3/

4/ (teraz odporcom2/,3/) povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu cez

parcelu K. vo vymedzenom úseku pešo a konským povozom, ako to bolo dohodnuté pred

rokom 1950, a to za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy v časovom úseku

poľnohospodárskej sezóny od 1.4. do 31.10. kalendárneho roka. Vyslovil, že tento záver

zodpovedá uzavretej ústnej dohode o práve prechodu a je v súlade s

miestnymi zvyklosťami a s ohľadom na to, aby sa vylučoval vznik škody na

poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/). Okresný súd

vychádzal z toho, že práva odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/) sú obmedzené právom

navrhovateľov 1/ a 2/, to znamená, že navrhovatelia 1/ a 2/ si nemôžu svojvoľne rozširovať

právo prechodu na úkor odporcov 3/ a 4/, (teraz odporcov 2/,3/) lebo takýto postup by bol v

rozpore s dobrými mravmi ( ). Z tohoto dôvodu okresný súd

zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie povinnosti odporcom 3/ a 4/ (teraz

odporcov 2/,3/) trpieť právo prechodu aj traktorom a nákladným motorovým vozidlom.

Nemal preukázané, že takéto právo získali navrhovatelia 1/ a2/, resp. ich právni

predchodcovia od právnych predchodcov odporcov, a preto takéto právo ani nemohli

vydržať. Právo prechodu pešo a konským povozom nerušene začali užívať právni

predchodcovia navrhovateľov 1/ a 2/, a to do roku 1950 F., od roku 1950 do roku 1962 jeho

dcéra Dedičova, od roku 1962 do roku 1971 T. a od roku 1971 navrhovatelia 1/ a 2/. Právne

vec odôvodnil poukazom na ust. § 562, § 566, § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 146

Keďže k vzniku práva prechodu došlo pred rokom

1950, pred rokom 1960 došlo k uplynutiu 10-ročnej vydržacej lehoty a k vzniku práva z

vecného bremena na strane právnych predchodcov navrhovateľov 1/ a 2/. O trovách

konania rozhodol okresný súd podľa ust. , a to vzhľadom na pomerný

úspech účastníkov konania.

Na odvolanie účastníkov Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27.júna 2007

sp.zn. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcom 3/ a

4/(teraz odporcom 2/,3/) uložená povinnosti trpieť právo prechodu navrhovateľov 1/ a 2/

cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k

2

parcele KN č. X. - ornej pôde o výmere. X. m , zapísanej na LV č. X.

katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J,D,H, F, A

polohopisného plánu- Ing. B. zo dňa 30.11.2000 - pešo a konským povozom, za účelom

obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.

kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na

poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/) potvrdil.

V ďalšej časti vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie

povinnosti odporcom 3/ a 4/ (teraz odporcovia 2/,3/) trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo

prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom cez predmetnú nehnuteľnosť

zamietnutý, krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporcom 3/ a 4/

(teraz odporcom 2/,3/) uložil povinnosť trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu

traktorom, a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu K. katastrálneho územia T.

zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k parcele K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej

na LV č. X. katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A

polohopisného plánu Ing. B. zo dňa 30.11.2000, za účelom obrábania poľnohospodárskej

pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.kalendárneho

roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na poľnohospodárskej produkcii

odporcov 3/ a 4/ rade (teraz odporcov 2/,3/). V nenapadnutých výrokoch sa krajský súd

rozsudku okresného súdu nedotkol; súčasne rozhodol o náhrade trov konania.

Krajský súd sa stotožnil so zistením okresného súdu, že cez parcelu K. neviedla a

ani nevedie prístupová cesta (znalecký posudok Ing. B., vyjadrenie MÚ T.), takáto cesta nie

je ani mapovaná. Zhodne so záverom, súdu prvého stupňa dospel k názoru, že právnym

predchodcom navrhovateľov vzniklo v roku 1962 právo prechodu zodpovedajúce vecnému

bremenu cez parcelu K. na parcelu K. X., a to pešo a konským povozom, ktoré bolo

vykonávané do roku 1962 nerušene pri vykonávaní poľnohospodárskych prác.

Na rozdiel od okresného súdu dospel krajský súd k inému záveru o práve prechodu

(okrem prechodu pešo a konským povozom) aj traktorom a nákladným motorovým

vozidlom,. Mal za to, že zo zistenia, že navrhovatelia 1/ a 2/ prechádzali cez parcelu

odporcov 1/ a neb. Š. a neskoršie parcelu odporcov 2/ a 3/ od roku 1998 traktorom a

nákladným motorovým vozidlom, v čom im odporcovia bránili (slovne, zábranami,

búchaním po traktore, rozbitím skla na vozidle), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že právo

prechodu aj traktorom a nákladným motorovým vozidlom v súčasnej dobe navrhovateľom 1/

a 2/ neprislúcha. Vyslovil súhlas s názorom, že právo prechodu musí zodpovedať

podmienkam, za ktorých vznikalo, a účelu, ktorému slúžilo, tzn., že v danej veci môže ísť

len o právo prechádzania niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru

obmedzovaný vlastník pozemku a nevznikala škoda. Odvolací súd poukázal na to, že právo

prechodu pešo a konským povozom zodpovedalo podmienkam kedy vzniklo, t.j. pred rokom

1950 do roku 1962, jeho obsah sa však s technickým vývojom zákonite menil a fakticky

vyústil do výkonu práva prechodu navrhovateľmi 1 / a 2/ dopravnými prostriedkami, a

to traktorom a nákladným motorovým vozidlom, čo zodpovedá požiadavkám dnešnej

doby a zodpovedá to aj šírke prechodu 3,40 m. V danom prípade nezistil, že by išlo o

svojvoľné rozšírenie práva prechodu, ale o zmenu charakteru prostriedkov, ktoré používajú

navrhovatelia 1/ a 2/ pri výkone svojho práva.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 2/a 3/. Žiadali jeho

zrušenie a spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie

konanie. Namietali dovolací dôvod podľa ,

ktorý má spočívať v tom, že odvolací súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol ako

účastníka konania odporcu 2/ Š., hoci tento dňa 9.7.2006 zomrel a z odôvodnenie rozhodnutia

nevplýva, že by v konaní pokračoval z dedičmi zomrelého.

Ďalej namietali, že navrhovateľka 2/ nemá k nehnuteľnosti žiaden právny vzťah, preto

pokiaľ jej bolo priznané akékoľvek právo týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, rozhodnutie

súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše ak odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh na trpenie práva prechodu traktorom

a nákladným motorovým vozidlom cez spornú nehnuteľnosť, potom zmeňujúce rozhodnutie

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože na tieto skutkové zistenia odvolací súd

žiadne dokazovanie nevykonal. Tieto pochybenia dovolatelia subsumovali pod dovolací

dôvod podľa .

Dovolatelia tiež tvrdili, že krajský súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v rozsudku z 21.5.2003 sp.zn. MCdo 269/02. Dovolací súd vyslovil, že

právo prechodu musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo.

Priznaním práva prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom krajský súd potrel

vlastnícke právo.

Za nesprávne považovali dovolatelia aj právne posúdenie veci .mali za to, že

vzhľadom k dátumu začatia konania (rok byť právne vzťahy posúdené podľa

prechodných ustanovení , ktorým bol zákon zrušený.

Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, súd skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, pretože podľa ods. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa (§ 236 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ods.1), proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil

odvolací súd od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za

predpokladu, že odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ods.3).

Dovolaním je napadnutý rozsudok, ktorý obsahuje dva výroky. Prvý v poradí je

výrok , ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku, ktorým bola

odporcom 3/ a 4/(teraz odporcom 2/,3/) uložená povinnosti trpieť právo prechodu

navrhovateľov 1/ a 2/ cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda

2

o výmere X. k parcele KN č. X. - ornej pôde o výmere. X. m , zapísanej na LV č.

X. katastrálneho územia T. na ploche vyznačenej bodmi A, B, E, G, C, I, J,D,H, F, A

polohopisného plánu- Ing. B. zo dňa 30.11.2000 - pešo a konským povozom, za účelom

obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4. do 31.10.

kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na

poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ (teraz odporcov 2/,3/).V tejto časti, preto nie je

napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci síce rozhodoval a, to rozsudkom z 21.5.2003

sp.zn. MCdo 269/02, od jeho právneho názoru, sa však súdy nižšieho stupňa neodchýlili

.V uvedenom rozsudku dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších stupňov z dôvodu, že

vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní Z právneho hľadiska vyslovil názor, že právo prechodu musí zodpovedať

podmienkam, za ktorých vznikalo, a účelu, ktorému slúžilo. Môže ísť len o právo

prechádzania niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru obmedzovaný

vlastník pozemku a nevznikala škoda. Na pozemku odporcov nemôže vzniknúť prechod

s frekvenciou na úrovni poľnej cesty. Ak po doplnení dokazovania súdy nižších stupňov

dospeli k záveru, že navrhovateľom vzniklo právo prechodu -pešo a konským povozom, za

účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od 1.4.

do 31.10. kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na

poľnohospodárskej produkcii, nevybočili z rámca vysloveného právneho názoru

dovolacieho súdu.

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, o nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania, o nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o nedostatok

zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a o

prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a) až g) ustanovenia , pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti

dovolania podľa (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na

strane vydražiteľa), na ktorú poukazoval dovolateľ. Spôsobilosťou byť účastníkom konania

sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom.

Túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a

povinnosti; ten, kto nemá túto spôsobilosť (tzv. právnu subjektivitu), môže byť účastníkom

konania len vtedy, ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon. U fyzických osôb vzniká právna

subjektivita narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne

vyhlásením za mŕtveho.

Odporca 2/ Š. zomrel až po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý voči nemu

žalobu zamietol, odvolanie proti rozsudku podali odporcovia 3/ a 4/ a navrhovatelia iba voči

tej časti, ktorá sa týkala odporcov 3/ a 4/. Ak účastník v priebehu konania, v ktorej je jeho

účastníkom, zomrie, súd v zmysle podľa povahy veci posúdi, či napriek tejto

prekážke môže v konaní pokračovať. V prejednávanej veci jej povaha umožňovala, aby súd v

konaní pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného účastníka, pričom jeho nesprávne

uvedenie vo výrokovej časti rozsudku nespôsobuje jeho vecnú nesprávnosť. Konanie

nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolatelia síce formálne namietali dovolací dôvod podľa ,

avšak obsahovo tvrdili, že navrhovateľka2/nemala byť v konaní úspešná pre nedostatok

vecnej legitmácie.. Otázka tzv. vecnej legitimácie (aktívnej - ak sa týka žalobcu, pasívnej - ak

sa týka žalovaného) je predmetom dokazovania a jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie

žaloby. K jej nedostatok však v dovolacom konaní možno prihliadnuť iba v prípade, aj je

dovolanie prípustné. V danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho

súdu prípustné nie je, pretože neboli zistené vady uvedené v ustanovení § 237 Občianskeho

súdneho poriadku.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd

dovolanie podľa s použitím odmietol, bez

preskúmania vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.

Predmetom dovolania je však aj druhý výrok , ktorým odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že odporcom 3/ a 4/ (teraz odporcom 2/,3/) uložil povinnosť

trpieť navrhovateľom 1/ a 2/ právo prechodu traktorom, a nákladným motorovým vozidlom

cez parcelu K. katastrálneho územia T. zapísanú na L. ako orná pôda o výmere X. k parcele

K.2 - ornej pôde o výmere X. zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia T. na ploche

vyznačenej bodmi A,B,E,G,C,I,J,D,H,F,A polohopisného plánu Ing. B. zo dňa 30.11.2000,

za účelom obrábania poľnohospodárskej pôdy, každý rok v poľnohospodárskej sezóne od

1.4. do 31.10.kalendárneho roka, v čase a spôsobom, ktorý by vylučoval vznik škody na

poľnohospodárskej produkcii odporcov 3/ a 4/ rade (teraz odporcov 2/,3/). Ide teda

o zmeňujúci rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 238 ods.1 Občianskeho

súdneho poriadku.

Dovolatelia namietali, že táto časť výroku rozsudku odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto

obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto

právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného

subjektu. niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere).Každej

povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane

práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého

druhu:

1. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z

týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia

prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej

sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie

nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sem patrí aj vecné bremeno, ktorým

zodpovedá právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok.

2. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané

(pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne

užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie

určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno

zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.

V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z

právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.

Povinným je vlastník nehnuteľnosti ( a odvodene od neho aj jej užívateľ- nájomca).

Oprávneným (tj. tým ,kto má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) môže byť jednak

vlastník inej, spravidla susediacej nehnuteľnosti, pre ktorú sa vecné bremeno zriaďuje, na

ktorú je viazané ( a tiež odvodene od nej aj jej užívateľ- nájomca), alebo aj určitá iná osoba,

ak ide o vecné bremeno osobné. Kým u osobného vecného bremena je totožnosť oprávneného

istá, u oprávneného z vecného bremena prvého typu sa mení so zmenou vlastníka

nehnuteľnosti, pretože nový vlastník vstupuje do tohto vzťahu, bez ohľadu z akého titulu sa

stal novým vlastníkom nehnuteľnosti.

Vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie existencie vecného bremena alebo na

obmedzenie, prípadne zrušenie vecného bremena majú len vlastníci nehnuteľnosti alebo

osoby, ak ide o vecné bremeno osobné. Od týchto návrhov treba odlišovať návrhy na

ochranu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré môžu úspešne podať aj tí, ktorí

svoje právo užívať nehnuteľnosť, s ktorou je spojené právo z vecného bremena, odvodzujú od

subjektov tohto práva .

Navrhovateľka 2/ nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, s ktorou má byť spojené právo

prechodu, preto nemôže byť vecne legitimovanou na podanie návrhu na určenie existencie

vecného bremena. Aktívne legitimovanou by mohla byť iba, ak by právo z vecného bremena

nadobudla in personam, to však navrhovateľka 2/ v konaní netvrdila. Nedostatok vecnej

legitimácie je inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods.2

písm.b/ )..

K vzniku práva z vecného bremena môže dôjsť aj výkonom práva - vydržaním pri

splnení zákonných podmienok. S poukazom na ustanovenie je

potrebné skúmať aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia

vydržacej doby, pretože okamih vzniku práva z vecného bremena treba posudzovať podľa

týchto predpisov. Námietka dovolateľov, týkajúca sa nesprávnosti použitia zákona

č. je preto nedôvodná.

Ustanovenia (ako aj

v znení do 31.12.1991) upravuje iba obmedzenie alebo zánik vecného bremena. Vzniknuté

vecné bremeno preto nemôže oprávnený čo do obsahu meniť alebo rozširovať. Právo

z vecného bremena musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vznikalo a účelu, ktorému

slúžilo.

V danom prípade, ako vyslovil najvyšší súd už v predchádzajúcom rozsudku môže ísť

len o právo prechodu niekoľkokrát do roka, aby nebol nad primeranú mieru

obmedzovaný vlastník pozemku a nevznikala škoda. Odvolací súd priznaním práva

prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom neprípustne rozšíril obsah práva

z existujúceho vecného bremena. Prostriedky (traktor a nákladné motorové vozidlo), ktorými

sa navrhovateľom umožnila realizácia ich práva prechodu sú podstatne odlišné od spôsobu

(pešo), resp. prostriedkov (konský povoz), ktorými zabezpečovali obrábanie pozemku v čase

vzniku práva z vecného bremena. Použitie traktora a nákladného motorového vozidla je

nepochybne obmedzením odporcov ako vlastníkov pozemku nad primeranú mieru.

V súvislosti fakticky technickým vývojom môže byť konský povoz nahradený dopravným

prostriedkom, ktorý je však rozmerovo i hmotnostne obdobný. Teda takým prostriedkom,

ktorý bude síce vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ obmedzovať avšak iba v takom rozsahu

a do takej miery ako v čase keď vzniklo. Pokiaľ by takýto prostriedok neexistoval, išlo by

o zmenu pomerov a bol by namieste postup podľa .

Rozhodnutie odvolacieho súdu je z týchto dôvodov vecne nesprávne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto jeho rozsudok zrušil podľa a vec mu vrátil

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie .

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková

13