Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, C. (aj ako právny nástupca po zomrelej pôvodnej žalobkyni 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), 4/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, C., 5/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, C., 6/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, Čadca, proti žalovanej: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, C., právne zastúpená: JUDr. Anna Mozolíková, advokátka s.r.o., so sídlom A. Hlinku 13/22, Čadca, IČO: 57 446 342, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -840 zo dňa 22. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že: u r č u j e s a , že žalobcovia v rade 1/, 4/

- 6/ ako podieloví spoluvlastníci pozemku CKN č. 3853, záhrady o výmere 1434 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca a žalobca v rade 3/ ako vlastník rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu s fúrikom a žalovaná je p o v i n n á strpieť žalobcom 1/, 3/ - 6/ výkon ich práva zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu s fúrikom cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a CKN parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobcom v rade 1/, 3/ - 6/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o určenie, že žalobcovia 1/, 4/ až 6/ ako podieloví spoluvlastníci pozemku CKN parc. č. 3853, záhrady o výmere 1 434 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C., a žalobca 3/ ako vlastník rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku CKN parc. č. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C., majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu káričkou, koňmi, povozom cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, a CKN parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísaných na LV č. XX vedenom pre obec a kat. územie C. a v časti, že žalovaná je povinná strpieť žalobcom 1/, 3/ až 6/ výkon ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu káričkou, koňmi, povozom cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a CKN

parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a kat. územie C. (výrok I.). Určil, že žalobcovia v rade 1/, 4/ až 6/ ako podieloví spoluvlastníci pozemku CKN parc. č. 3853, záhrady o výmere 1 434 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C. a žalobca v rade 3/ ako vlastník rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku CKN parc. č. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C., majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami s prívesom a ľahkými nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a CKN parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a kat. územie C. a žalovaná je povinná strpieť žalobcom 1/, 3/ až 6/ výkon ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami s prívesom a ľahkými nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a CKN parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a kat. územie C. (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcom 1/, 3/ až 6/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 (výrok IV.).

2. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o prechod žalobcov káričkou a prejazd koňmi a povozom podľa . Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila so späťvzatím s odôvodnením, že pokiaľ aj došlo k zmene žaloby, že prejazd sa týka ľahkých nákladných vozidiel, nevyrieši to spornosť situácie, nezabráni prevencie vzniku škody, tento nesúhlas vyhodnotil ako vážny v zmysle . (výrok I.)

3. Primárne konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov v zmysle na požadovanom určení. Tým, že medzi stranami dochádza ku konfliktom vychádzajúcim z ich rôzneho pohľadu, názoru na existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, je daný naliehavý právny záujem na určenie existencie eventuálne rozsahu práva žalobcov zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovanej.

4. Žalobcovia sa domáhajú určenia existujúceho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré právo odvodzujú od pokonávky ich právnych predchodcov vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. , nakoľko nejde o vykonateľné a vymáhateľne súdne rozhodnutie vzhľadom na to, že trpí vadou nedostatočného vymedzenia predmetu vecného bremena spôsobom vyplývajúcim v tom čase platných predpisov, nevymedzuje priestorovo predmet, vo vzťahu ku ktorému boli žalobcovia oprávnení svoje právo realizovať. Predmetná pokonávka však môže predstavovať a v zmysle žalobných tvrdení predstavuje putatívny titul, na základe ktorého žalobcovia mohli vydržať predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez sporné pozemky. Mal za preukázané, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez sporné pozemky CKN parc. č. 3854/3 a CKN parc. č. 3852/2 a zo záverov znaleckého posudku č. 29/2023 ako dodatok k znaleckému posudku č. 15/2020 znalca Ing. Jozefa Polku priestor F, G, O, N a X, R H, K zobrazený v náčrte v rámci konania sp. zn. je identický s KNC parc. č. 3854/3 a KNC parc. č. 3852/2. KNC parc. č. 3854/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 je identická s časťou pôvodnej parcely EN 14318, resp. pkn parc. č. 14318 a KN-C parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 je identická s časťou pôvodnej parcely EN 14319, resp. pkn parc. č. 14319. Tým bola preukázaná totožnosť pozemkov aktuálne vo vlastníctve žalovanej, cez ktoré má viesť prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov s priestorom, cez ktorý mala viesť prístupová cesta k nehnuteľnostiam v zmysle pokonávky v spore sp. zn. .

5. V zmysle ust. , v znení účinnom od 01.04.1983 a , kedy nadobudla účinnosť novela daná . vecné bremeno v danom prípade vzniklo dňa 01.04.1984. Výsluchmi svedkov a strán sporu bolo preukázané, že od predmetnej pokonávky právni predchodcovia žalobcov najskôr manželia B., neskôr po smrti L. B. v roku 1980, jeho manželka A., ktorá zomrela v roku 1989, ako aj ich dcéra G. D., M. B., vykonávali právo prechodu pešo, prejazdu povozom aj hnaním dobytka. Nechodilo sa okolo potoka po KNE parcele č. 14319, ani cez bránku k CKN parcele č. 3853, ktorá slúžila len k prechodu na susediace obhospodarované pozemky. Svedeckú výpoveď svedkyne D. nebolo možné hodnotiť ako úplne nezaujatú s poukazom na to, že priznala uvedená svedkyňa, že jej blízki príbuzní mali konflikty/ súdne spory s rodinou B., ktorý záver zároveň obdobne platí aj k výpovediam svedkov A., D. a H. B., ktorí sa neskôr stali stranou sporu na strane žaloby a sú synmi žalobkyne 1/. Na druhej strane však prevaha

svedeckých výpovedí vyznela v zmysle, že sa k domu č. XXX prechádzalo aj jazdilo cez sporné pozemky, toho času vo vlastníctve žalovanej. Aj N. D., dcéra žalovanej uviedla, že brána do roku 2016 musela byť otvorená, čo svedčí využívaniu práva prechodu a prejazdu. Nakoniec už v rozsudku Okresného súdu Čadca v ďalej spomenutom spore č. k. -20 zo dňa 25.11.1982 sa okrem iného konštatuje, že „v danom prípade nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Pokiaľ žalobníčka uvádza, že žalovaná môže chodiť po chodníku, ktorý sa nachádza popri šope a hnojisku žalovanej (prístup popri potoku, po parcele 14319 poznámka súdu), treba uviesť, že tento chodník existoval už v dobe, kedy bol uzavretý súdny zmier v spore . Je treba poukázať na to, že chodník je úzky, prechádza do svahu a po ktorom žalovaná by nemohla bezpečne prechádzať hlavne v zimných mesiacoch...“. Súdne spory medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovanej začaté v rokoch 1982, 1984, 1985 sa neviedli o existenciu práva prechodu a prejazdu a hnania dobytka, ale o súvisiace práva a povinnosti (trpenie uzatvárania a uzamykania bránok, osadenie bránok). V poradí prvý z nich - o zrušenie práva prechodu pešo, včítane prehonu dobytka a obmedzenie práva prejazdu vozom, vedený sp. zn. , v zmysle skutkových tvrdení žalobkyne – právnej predchodkyne žalovanej G. F., M. N. bol iniciovaný z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z pokonávky z roku 1961 (zatváranie bránok) právnou predchodkyňou žalobcov A. B., ktorá vystupovala ako žalovaná. Z toho vyplýva, že žalobkyňa vlastne nenamietala existenciu práva prechodu a prejazdu žalovanej a návrh na jeho zrušenie, resp. obmedzenie súvisel výlučne s neplnením si povinností vyplývajúcich z pokonávky z roku 1961 žalovanou. Navyše/aj preto v časti o zrušenie práva prechodu a prejazdu bola žaloba zamietnutá a vyhovené jej bolo len v časti o uloženie povinnosti žalovanej trpieť uzatváranie a uzamykanie bránok. Predmetné súdne spory teda nemali vplyv na dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov, resp. na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu k 01.04.1984.

6. V žalobe vymedzený spôsob prejazdu, resp. prostriedky, ktorými má byť realizovaný, nie je vzhľadom na časový odstup a s tým súvisiaci všeobecný technický pokrok ľudstva, totožný so spôsobom, resp. prostriedkami dohodnutými v pokonávke z roku 1961. Pre rozhodnutie súdu v tomto spore bolo preto nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či navrhovaný prostriedok predstavuje, resp. či ho možno charakterizovať ako technicky porovnateľnú náhradu prostriedku dohodnutého v pokonávke z roku 1961. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V pokonávke z roku 1961 bol dohodnutý spôsob prechodu/prejazdu vozom, resp. povozom (voz so zapriahnutými zvieratami, najčastejšie koňmi alebo kravami). Žalobcovia sa domáhajú určenia práva prejazdu osobnými motorovými vozidlami s prívesom a ľahkými nákladnými motorovými vozidlami s prívesom a traktorom značky Zetor 7045. Preto skúmal, či osobné motorové vozidlá s prívesom, ľahké nákladné motorové vozidlá s prívesom a traktor značky Zetor 7045 možno považovať predovšetkým z hľadiska rozmerov a hmotnosti za obdobné alebo podstatne odlišné od povozu, resp. či sa ich použitím neobmedzí žalovaná ako vlastníčka zaťažených pozemkov nad primeranú mieru. Osobné motorové vozidlo je motorové vozidlo určené na prepravu osôb, ktoré má najviac deväť miest na sedenie (vrátane miesta vodiča) a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 tony. Tento typ vozidla je určený predovšetkým na prepravu osôb a ich batožiny, pričom priestor pre batožinu nie je väčší ako priestor pre osoby (Zdroj: internet, prehľad od AI). Ľahké nákladné motorové vozidlo je definované ako typ vozidla s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony, ktoré je určené na prepravu tovaru alebo osôb (Zdroj: internet, prehľad od AI). Pohotovostná hmotnosť Traktora Zetor 7045 je 4 120 kg (Zdroj: https://zetor.freetzi.com/7045.htm) pre úplnosť - pohotovostná hmotnosť vozidla je hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave, t.j. s plnou palivovou nádržou, prevádzkovými kvapalinami a so štandardnou výbavou, ale bez vodiča a nákladu (Zdroj: internet, prehľad od AI).

7. Má za to, že povoz dohodnutý v pokonávke z roku 1961 je možné nahradiť v súčasnosti technicky porovnateľnými prostriedkami, a to osobným motorovým vozidlom s prívesom a ľahkým nákladným motorovým vozidlom bez prívesu. Vychádzal z hrubého vizuálneho porovnania veľkosti/rozmerov ako aj hmotnosti všeobecne osobného motorového vozidla s prívesom a ľahkého nákladného motorového vozidla bez prívesu a na druhej strane povozu (drevený voz najčastejšie s koňom alebo kravou ev. s párom týchto zvierat). Pri hmotnosti „bežného“ koňa cca 500 kg, kravy cca 600 kg, eventuálne páru zapriahnutého do voza, s hmotnosťou naloženého voza, sa hrubým odhadom môže rovnať hmotnosti osobného motorového vozidla s naloženým prívesom alebo hmotnosti naloženého ľahkého nákladného motorového vozidla. Obdobne tak rozmerovo (dĺžka, šírka). Zároveň osobné motorové vozidlo s prívesom alebo ľahké nákladné motorové vozidlo bez prívesu plnia dostatočne funkciu prepravy nákladu obdobne ako povoz. V tejto časti preto bolo žalobe vyhovené (výrok II.).

8. Naopak, ľahké nákladné motorové vozidlo s (naloženým) prívesom by na základe hrubého odhadu podstatne presiahlo hmotnosť aj rozmery povozu. Obdobne tak traktor značky Zetor 7045, ktorého samotného, t.j. nielen bez prívesu, ale aj bez príslušenstva (pluh, sejačka/sadzačka, rotavátor atď.) hmotnosť je cca 4 120 kg. Možno zdôrazniť, že hospodársky význam samotného traktora bez príslušenstva alebo prívesu je podstatne nižší, než s nimi, teda žalobcovia by nejazdili len so samotným traktorom, ale aj s príslušenstvom alebo prívesom. Rovnako rozmerovo už na prvý pohľad (výška, kolesá a pod.) nemožno považovať označený traktor za porovnateľný s povozom, nehovoriac už o traktore so zapojeným prívesom alebo s osadeným príslušenstvom. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že žalovaná vlastní dva podobné traktory, ako má žalobca v rade 4/ a jazdí s nimi po svojom dvore, zdôraznil, že to, akým spôsobom využíva svoje pozemky žalovaná, teda či a akým spôsobom/ mechanizmami po nich jazdí, je pre rozhodnutie v tomto spore v zásade právne irelevantné. Predmetom tohto konania je posúdenie, či žalobcovia a ich právni predchodcovia vydržali tomu zodpovedajúce právo. 9. Zároveň zdôraznil, že oprávnená osoba z vecného bremena si nemôže vecné bremeno, čo do obsahu meniť alebo rozširovať. Nie je právne významné, či žalobcovia, prípadne ich predchodcovia jazdili po sporných pozemkoch prostriedkami technicky neporovnateľnými prostriedkami (za taký prostriedok bol súdom vyhodnotený traktor značky Zetor 7045), pretože objektívne by neboli dobromyseľní v tom, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako bolo dohodnuté v pokonávke z roku 1961. Na tom nič nemení ani eventuálne subjektívne viac alebo menej presvedčenie žalobcov, že také právo vykonávajú, resp. že traktor značky Zetor 7045 je prostriedkom technicky porovnateľným s povozom a jeho prejazd cez dvor žalovanej je preto v poriadku.

10. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia práva prechodu s fúrikom, také ich právo nevyplýva z pokonávky z roku 1961, ktorá sa obmedzila na prechod vozom i peši... včetne prehonu dobytka. O fúriku, v tom čase nepochybne existujúcom nie je v pokonávke zmienka. Išlo by o neprípustné rozšírenie vecného bremena, preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

11. V nadväznosti na uvedené žalobu vo zvyšnej časti, t. j. o určenie prejazdu ľahkým nákladným motorovým vozidlom s prívesom a traktorom značky Zetor 7045 a prechodu s fúrikom a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovanej toto strpieť, žalobu zamietol (výrok III.).

12. Nebolo preukázané, že by žalobcovia a predovšetkým ich právni predchodcovia neprechádzali po sporných pozemkov aktuálne evidovaných ako vlastníctvo žalovanej a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že cez sporné pozemky sa chodilo, vychádzajúc z pokonávky z roku 1961, a to až do vydržania práva k 01.04.1984 a tiež po tomto dátume, či už viac alebo menej, až do roku 2016, kedy žalovaná začala žalobcom v prístupe, resp. prechode a prejazde brániť. Tvrdenie žalovanej o využívaní prístupovej cesty popri potoku po EKN parc. č. 14319 nebolo preukázané a nevyznieva dôveryhodne aj z toho dôvodu, že tento prístup existoval už v čase pokonávky v roku 1961. Okolnosť odchodu pôvodnej obyvateľky z domu č. XXX G. D. do domova dôchodcov v roku 2015 bez ďalšieho nezakladá dôvod preto, aby k označenej nehnuteľnosti a tiež k ostatným nehnuteľnostiam, ktorých sa týkala pokonávka z roku 1961 nemohli ich vlastníci ďalej chodiť. V spore o určenie/deklarovanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je úlohou súdu, pokiaľ žalobcovia unesú dôkazné bremeno určiť/ deklarovať, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcovia majú a nezaoberá sa alternatívnymi prístupmi, lebo tie z hľadiska určenia konkrétneho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (tu vydržaného) nemajú význam. Alternatívne prístupy môžu byť a sú relevantné z hľadiska dôvodnosti trvania práva, ev. jeho trvania v určitom rozsahu/kvalite. Aktuálne z dokazovania a vyjadrení strán ani nevyplynula existencia plnohodnotného alternatívneho prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam. Každé vecné bremeno zaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve povinnej osoby a v danom prípade žalobcovia prechádzajú a jazdia v podstate cez dvor žalovanej. Ide nielen o zrejmý dôsledok pokonávky z roku 1961 a následného vydržania tohto práva právnymi predchodcami žalobcov, ale uvedené má hlbšie korene, keď došlo k postaveniu domu č. XXX právnymi predchodcami žalovanej pri prístupovej ceste k domu a nehnuteľnostiam právnych predchodcov žalobcov. Zdôraznil, že žalobcovia v danom prípade odvodzujú svoje právo od jeho vydržania na základe putatívneho právneho titulu, a to pokonávky z roku 1961. Pokonávkou v roku 1961 bolo dohodnuté právo zodpovedajúce vecnému bremenu ku konkrétnym nehnuteľnostiam, teda in rem, avšak tak ako bolo vecné bremeno zakreslené v náčrte pri pokonávke bolo nezapísateľné do katastra nehnuteľností (v tom čase aj pozemkovej knihy). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu v rámci pokonávky v roku 1961 nebolo dohodnuté len v súvislosti s vlastníctvom stavby rodinného domu súp. č. XXX, ale širšie

v súvislosti s domom, s dvorom a záhradou parc. č. 14319 – domový pľac O. P. (nehnuteľnosti, ku ktorým bolo pokonávkou dohodnuté právo vecného bremena). Teda nielen vlastník domu, ale vlastník/ vlastníci záhrady, a to pozemku CKN parc. č. 3853, sú aktívne vecne legitimovaní v spore. Žalovaná nerozporovala, že pokonávka z roku 1961 sa týkala aj záhrady, teda aktuálne pozemku CKN parc. č. 3853.

13. Pokiaľ žalovaná poukázala na nedodržanie vzdialenosti od jej domu 2 metre v zmysle platnej vyhlášky č. od cesty, resp., že trasa, kadiaľ jazdia žalobcovia, je bližšie, než uvedená vzdialenosť – asi 60 cm, konštatoval, že v prípade prechodu a prejazdu žalobcov cez pozemky žalovanej nejde o cestu v zmysle komunikácie, ale ide o vecné bremeno. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že to boli právni predchodcovia žalovanej, ktorí postavili rodinný dom č. XXX v blízkosti prístupovej cesty k domu právnych predchodcov žalobcov a aj súhlasili v zmysle pokonávky z roku 1961 s prechádzaním a prejazdom právnych predchodcov žalobcov po tejto ceste.

14. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , bez konečnej aplikácie , keď každá zo strán bola v spore úspešná v časti. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia práva prechodu pešo, fúrikom, káričkou, koňmi, povozom a prejazdu osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami. Neskôr vzali žalobu späť v časti o určenie prechodu s káričkou, koňmi, povozom a súčasne špecifikovali a zmenili žalobný petit tak, že žiadali o určenie prechodu pešo, fúrikom a prejazdu osobnými motorovými vozidlami s prívesom a ľahkými nákladnými motorovými vozidlami s prívesom a napokon aj traktorom značky Zetor 7045. Žalobe bolo v časti prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami s prívesom a ľahkými nákladnými motorovými vozidlami vyhovené a zamietnutá žaloba bola v časti prechodu s fúrikom, prejazdu nákladnými motorovými vozidlami s prívesom a traktorom značky Zetor 7045. Úspech žalobcov teda predstavuje vyhovenie žalobe a neúspech zamietnutie žaloby a pre účely trov konania aj zastavenie konania, ktoré žalobcovia zavinili späťvzatím žaloby. Žalobcovia boli úspešní v základe sporu, keď súd určil ich právo prechodu a prejazdu, avšak pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby prechodu a prejazdu, úspešnejšia bola žalovaná. Úspech žalobcov bol prechod pešo, prejazd osobným motorovým vozidlom s prívesom, ľahkým nákladným motorovým vozidlom. Úspech žalovanej bol prechod žalobcov s fúrikom a káričkou, s koňom, povozom, ľahkým motorovým vozidlom s prívesom, traktorom značky Zetor 7045. Preto pomer úspechu vs. neúspechu žalovanej je 2:1 (2/3:1/3) a čistý úspech žalovanej je teda 1/3. Žalobcovia v súvislosti s trovami poukazovali na okolnosť, že strany na pojednávaní dňa 30.04.2025 deklarovali vôľu aj spôsob mimosúdneho riešenia sporu, pričom následne došlo aj k vyhotoveniu formálnych/písomných podkladov, avšak žalovaná bez dôležitého dôvodu nakoniec nepristúpila k uzavretiu predmetnej dohody. Súd uvedené vzal do úvahy, avšak na druhej strane nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že k úprave žalobného petitu v časti nákladných motorových vozidiel došlo až na poslednom pojednávaní a až po predbežnom právnom posúdení súdu v tom smere, že nákladné motorové vozidlá ako také nespĺňajú podmienku technickej porovnateľnosti s povozom dojednaným v pokonávke z roku 1961. Až následná špecifikácia umožnila žalobcom, aby boli v časti ľahkých nákladných motorových vozidiel úspešní. Zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že oproti pôvodne dvom oprávneným osobám z vecného bremena (manželia B. v zmysle pokonávky z roku 1961, zároveň s rodinou) je aktuálne len priamo ako spoluvlastníkov nehnuteľností, ku ktorým sa určuje právo prechodu a prejazdu cez zaťažené pozemky žalovanej, oprávnených 5 dospelých osôb, pričom k rozšíreniu okruhu vlastníkov a spoluvlastníkov pozemku CKN parc. č. 3853, došlo na základe rozhodnutia pôvodne jedinej vlastníčky – žalobkyne v rade 1/, ktorá darovacou zmluvou v priebehu tohto konania previedla spoluvlastnícke podiely na svojich 3 synov. Tieto okolnosti nenapĺňali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle .

15. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku voči výrokom III. a IV. z dôvodov uvedených v , , a podali odvolanie žalobcovia. Opätovne poukázali o ich snahu k mimosúdnemu vyriešeniu veci, pričom boli ochotní pristúpiť na niekoľko alternatív a napriek tomu, že bol vyhotovený geometrický plán aj zmluva na ich náklady, tak žalovaná, hoci predtým súhlasila s dohodu, z neznámych príčin k podpisu zmluvy nedošlo. Ak by žalovaná rešpektovala pokonávku z roku 1961, nebolo by potrebné ani konanie na súde a rovnako, ak by im nebránila vo výkone práva vecného bremena a nezačala zatvárať bránu. Súd v tejto časti nerozhodol správne, pretože nevyhodnotil skutkovú situáciu správne, napriek dostatočne nesporne učinenej skutkovej situácii, čo má za následok, že rozhodnutie je nesprávne a trpí značnými vadami. Súd mal konzistentne ustálené zo svedeckých výpovedí, že v 60-tych rokoch minulého storočia bola využívaná v rozsahu vecného bremena cesta pešo, károu, tragáčom, koňmi s povozom alebo bez, dobytkom s povozom alebo bez. To znamená, že

na to konkrétne obdobie a prislúchajúce technické možnosti a pokroky boli de facto využívané najťažšie a najrozmernejšie dostupné prostriedky. Ak išlo o náklad väčších rozmerov alebo hmotnosti, tak ho neťahali dva kone ale štyri, čím sa prirodzene zvyšovala hmotnosť a výkon dopravného prostriedku. Rovnako je tomu aj teraz, pretože čo dnes nie je možné prepraviť osobným autom, tak je potrebné využiť nákladné auto alebo traktor. Rovnako je tomu aj bolo, že na čo nie je možné využiť káričku, fúrik, voz (osobné auto), tak na to musí byť použité viac koní alebo dobytka v záprahu (nákladné auto, traktor). Ďalším faktorom je svahovitosť terénu, pretože o to viac je potrebný výkon. Čo sa týka fúrika, na tomto ako žalobcovia v plnom rozsahu trvajú, pretože aj súd prvej inštancie, keď vykonal ohliadku rodinného domu č. XXX, tak ukazovali jednu viac ako 100-ročnú pivnicu a druhú najmenej 80- ročnú pivnicu, pričom v týchto uskladňujú hospodárske plodiny ako zemiaky, burgyňu, jablká, hrušky, cibuľu, červenú repu. Je jasné, že tento rodinný dom súp. č. XXX slúžil ako hospodárstvo. Nemôžu sa stotožniť s rozhodnutím ani čo do ľahkého nákladného motorového vozidla v celosti, keď im súd nedal príves. Na tomto ľahkom motorom vozidle môžu maximálne odviesť 1,5 tony, čo je povolená nosnosť vozidla, a preto žiadali aj príves, aby keď napríklad budú viesť drevo, toto nemuseli voziť na 10-krát, ale s prívesom ho môžu previesť na 3-krát. Ak bolo potrebné v 60-tych rokoch dopraviť fúru dreva alebo uhlia na celú zimu, tak bezpochybne to nezvládol človek vlastnou silou a dokonca ani jedno ťažné alebo hospodárske zviera. Rovnako je nesprávne, účelové a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že pokiaľ by žalobcovia jazdili okolo jej domu, tak by bola ostala vzdialenosť 60 cm od múrov domu, čo je nepravdivé, pritom poukázali na znalecký posudok č. 15/2020. Rovnako zostala nezodpovedaná otázka, kde majú žalobcovia skladovať niekoľko kusov príslušenstva k traktoru (rotavátor, sadzač, vyorávač, pluh, balíkovač, obracačka na seno, teda komplet poľnohospodárske príslušenstvo traktora, ktoré sa dá zapnúť len do tohto traktora s hydraulikou) vrátane vlečky, na ktorej prevážajú poľnohospodárske plodiny, seno, sypký materiál. Ak ide o skladovanie sena pre hydinu a dobytok, ktoré tiež nemajú kde skladovať alebo odvoz hnoja, tak tento nemajú ako odviesť, pretože traktorom nie je v zmysle rozsudku možno prejsť cez spornú nehnuteľnosť. Ak sa im zamedzí prístup traktorom, tak nemôžu ďalej chovať dobytok alebo rekonštruovať dom žalobcu v rade 3/. Pokiaľ sa vychádza z pokonávky z roku 1961, tak je potrebné premietnuť do zodpovedajúceho technologického pokroku nielen koňa a dobytok so záprahom, ale aj traktor, kde už záprah dnes predstavuje buď vlečku alebo príslušenstvo traktora. Súd vychádzal z nesprávneho údaja traktora Zetor 7045, pretože tento nemá uvádzanú hmotnosť, ide o menší traktor, ktorý spĺňa hmotnostný limit do 3,5 tony. Konkrétne s týmto traktorom chodí žalobca v rade 4/ cez sporný pozemok 8 rokov, k čomu prikladajú kúpnu zmluvu a predtým chodil s domácky vyrobeným traktorom z Tatry 805. Celkovo sa s traktorom chodí po spornom pozemku od roku 2001, teda celkom 24 rokov. Právna vada súdneho rozhodnutia v podobe nesprávneho právneho posúdenia priamo nadväzuje na právne posudzovanie skutkového stavu. K takémuto skutkovo – právnemu výsledku došlo už počas konania, kedy súd zisťoval skutkový stav a zároveň formoval predbežné právne posúdenie veci, na ktoré museli reagovať čiastočným späťvzatím žaloby, pretože by dnes nemali ani čiastočný úspech v spore. Kategoricky nesúhlasia so závermi súdu, že nákladné motorové vozidlo (aj traktor) nespĺňa podmienku technickej porovnateľnosti. Rovnako nesúhlasia s tým, že prechod fúrikom nespĺňa podmienku technickej porovnateľnosti. Fúrik – tragáč (fúrik bez bočníc) bol objavený v 3. storočí nášho letopočtu, pričom na začiatku 20. storočia bol aj v našich podmienkach nahradený fúrikom. Vítajú aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , avšak majú dojem, že prvostupňový súd sa až príliš reštriktívne obmedzil a aplikoval ho rigidne. Traktor aj menšie nákladné auto po sporných pozemkoch bežne jazdili, pokiaľ by nedošlo k schválnostiam zo strany žalovanej. Argumentácia náhrady s porovnateľne technickými prostriedkami nebola zo strany súdu preklopená, resp. aplikovaná dostatočne správne, čo je primárnym dôvodom odvolania. Na podklade napádaného rozsudku v žiadnom prípade nebola naplnená podmienka, že právo z vecného bremena musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo. Napádajú aj výrok o trovách konania, pretože ho považujú za nezákonný a nesprávny. Pokiaľ súd rozhodol bez konečnej aplikácie , tak ho považuje za nejednoznačné a zmätočné. Vychádza, že súd chcel aplikovať a napokon ho z neznámych príčin neaplikoval. Inak by zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v tomto odvolaní, že mali snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, k čomu nepristúpila žalovaná. Snažili sa viacerými spôsobmi o mimosúdnu dohodu, ktorú však žalovaná napokon zmarila, dokonca po zabezpečení všetkých podkladov. Domnievajú sa, že túto dôležitú okolnosť súd nedostatočne posúdil pri rozhodovaní o trovách konania. Pokladajú za nespravodlivé, aby dali vypracovať geometrický plán, zaplatili ho, nachystali dohodu, s ktorou žalovaná na mieste samom po predposlednom pojednávaní súhlasila a potom túto navyše krátko pred posledným pojednávaním žalovaná nepodpísala. Vypracovanie geometrického plánu ich stalo celkovo 800,- Eur a následne žalovaná od dohody odstúpila, preto si myslia, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd priznal

trovy konania žalobcom. Rovnako nepokladajú za správne výpočet pomeru úspechu a neúspechu súdom prvej inštancie. Súd uvažoval o deviatich možnostiach prechodu a prejazdu, pričom uvádza, že keďže žalobcovia návrh zobrali sčasti späť, tak aj v tomto boli neúspešní, pričom súd ich upovedomil o tom, že zastarané spôsoby prechodu a prejazdu nebude brať do úvahy, a preto v tejto časti zobrali žalobu späť. Len nahradili archaizované možnosti uvedené v pokonávke z roku 1961 na aktuálny stav v roku 2025, preto navrhujú, aby odvolací súd opäť posúdil trovy konania pri aplikácii , resp. . Na dôvažok uvádzajú, že sa cítia byť úspešní účastníkmi konania, pretože súd deklaroval ich právo, ktoré im patrí a spôsoby prechodu a prejazdu berú iba podružne. V druhom rade mal prvostupňový súd počítať pomer úspechu a neúspechu podľa možnosti užívania práva prechodu, pretože ako žalobcovia v podstate docielili, čo chceli. Rozhodnutím súdu bolo jednak deklarované právo ako aj uložená povinnosť, avšak sám súd uvádza, že je dôležité okrem iného aj z hľadiska trov konania, že sa jedná o jeden predmet konania. To, že súd prvej inštancie rozpočítaval jednotlivé druhy prechodov a prejazdov a z týchto vyvodzoval úspech v konaní, podľa nich nie je namieste, keďže žalovaná vôbec nerozporovala ani sa nevyjadrovala k jednotlivým druhom prechodu, takže ostali nesporné, preto boli vo veci samej úspešní a preto im mali byť priznané trovy konania v rozsahu 100 %. Navrhujú napadnutý výrok III. zmeniť tak, že bude žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovené a výrok o trovách konania (IV.) zmeniť tak, že žalobcovia majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, alternatívne majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % pri aplikácii .

16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ bola čiastočne žaloba zamietnutá, uviedla, že prvostupňový súd správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že povoz je možné nahradiť v súčasnosti technickými porovnateľnými prostriedkami, a to osobným motorovým vozidlom s prívesom a ľahkým nákladným motorovým vozidlom bez prívesu. Je neprípustné, aby súd priznal žalobcom aj právo prechodu nákladnými motorovými vozidlami s prívesom a traktormi s prívesom, pretože priznaním takého práva by došlo k neprípustnému rozšíreniu obsahu práva z existujúceho vecného bremena, a tým pádom by došlo nadmieru primeranú k obmedzeniu práv žalovanej. Oprávnení z vecného bremena si v žiadnom prípade nemôžu neustále vecné bremeno po obsahovej stránky meniť a rozširovať. To isté platí aj na požiadavku práva prechodu fúrikom a je neprípustné, aby žalobcovia zneužívali svoje právo prechodu a prekračovali jeho rozsah. Pokiaľ ide o tvrdenia, že zostala nezodpovedaná otázka, kde majú žalobcovia skladovať niekoľko kusov príslušenstva k traktoru, tak k tomuto žalovaná uviedla, že tieto problémy žalobcov sú pre daný spor irelevantné, nakoľko predmetom tohto konania je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu a nie skladovanie príslušenstva k traktoru. Zdôraznila, že žalobcovia majú k svojej nehnuteľnosti aj iný plnohodnotný prístup z inej strany, čo potvrdili aj na ohliadke, preto si toto príslušenstvo môžu priviesť cez tieto svoje iné nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalovaná s odvolaním nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania odvolacieho v rozsahu 100 %.

17. Žalobcovia v replike zotrvali na svojom odvolaní, ako aj na dôvodoch a nestotožňujú sa s názorom žalovanej, že by došlo k rozšíreniu obsahu existujúceho práva. Ako žalobcovia chcú len úmerne preklenúť technický pokrok aplikujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nesúhlasia s tvrdením žalovanej, že skladovanie príslušenstva k traktoru, prípadne úrody, možnosti údržby a rekonštrukcie domu je pre toto konanie irelevantné. Nie je to tak, pretože by sa im zamedzil prístup k hospodársky dôležitej stavbe, a to domu žalobcu v rade 3/ súp. č. XXX. Hospodárska dôležitosť stavby spočíva aj v tom, že ide o prístup k stavbe, v ktorej skladujú príslušenstvo k obhospodarovaniu pôdy a chovu zvierat. Toto príslušenstvo sa dá napojiť len na ľahký traktor a s týmto obrábať iné nehnuteľnosti žalobcov, preto žiadajú prístup len pre túto strednú kategóriu traktora. Poukázali na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ohľadne ust. ohľadne zriadenia práva nevyhnutnej cesty k stavbe. Podľa ich názoru toto rozhodnutie je použiteľné aj pre toto konanie, aj keď si uvedomujú rozdiel medzi zriadením vecného bremena prechodu a prejazdu a zriadením práva cesty, avšak na túto vec chcú, aby súd aplikoval práve hospodársky význam stavby. Je skutkovo preukázané, že rodinný dom žalobcu 3/ sa používa ako hospodárska usadlosť. Zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

18. Žalovaná v duplike uviedla, že sa nestotožňuje s odvolaním, ako ani s vyjadrením (replikou) žalobcov a ide o roky dlhotrvajúce spory a dá sa povedať, že od roku 1961 až doposiaľ, kde sa pokračuje s právnym nástupcami tak na strane žalobcov, ako na strane žalovanej. Bolo preukázané, že žalobcovia majú plnohodnotný prístup k svojím nehnuteľnostiam z inej strany, kedy samotní žalobcovia

súhlasili s týmto prístupom, nakoľko im to vyhovuje aj z dôvodu, že nehnuteľnosti využívajú aj na poľnohospodárske účely. Zdôraznila, že vlastnícke právo má vždy prednosť, čo potvrdzujú aj samotní žalobcovia s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Má za to, že žalobcovia si nemôžu neustále dotvárať a rozširovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

19. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. a IV. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (výroky I., II.).

20. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Prostredníctvom práv zodpovedajúcich vecným bremenám pôsobiacim in rem sa oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa spravidla v blízkosti alebo priamo v susedstve veci (pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne. Patrí sem napríklad právo cesty cez cudzí pozemok, právo čerpať vodu zo studne umiestnenej na cudzom pozemku, právo odvádzať odpadovú vodu cez susedný pozemok a podobne. Užívacie právo vyplývajúce v vecného bremena teda v tomto prípade patrí každému vlastníkovi určitej nehnuteľnosti.

22. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 21.3.1961 bola schválená pokonávka podľa medzi žalobcami L. N., D. N., M. Q., C. E. F. J. XXX (právni predchodcovia žalovanej) a L. B., A. B., C., E. F. XXX (právni predchodcovia žalobcov), a to právo prechodu vozom, pešo, prechodom dobytka, v priestore F, G, O, N a A, R, H, K (i). Žalovaní L. B., A. B. sa zaviazali trpieť, aby si žalobcovia svoj dvor oplotili na spojnici bodov L, M, N, K, na spojnici bodov N, K postavili bránku pre peších a druhú pre vozy (ii). Bolo uložené žalobcom L. N., D. N., ak bránky opatria zámkami, po jednom kľúči od každej bránky odovzdať žalovaným (iii). Žalovaní L. B., A. B. sa zaviazali ponechať hornú bránku na mieste, kde bola 21.3.1961, teda na spojnici bodov F, X a žalobcovia L. N., D. N. sa zaviazali nezatarasovať priestor pred bránkou, a to znamená priestor F, G, R, X (iiii). Z fotokópie spisu sp. zn. je zrejmé, že obsahom pokonávky bol i náčrt, na základe ktorého bola schválená pokonávka medzi účastníkmi a osobitné výpisy z pozemnoknižnej zápisnice č. 650 ohľadne parciel č. 14316 – lúka u humno O. P. a č. 14318 – dom č. XXX s dvorom, maštaľou a záhradou (zaťažené nehnuteľnosti), ako aj výpis z pozemnoknižnej zápisnice č. 649 ohľadom parciel č. 14320 – dom č. XXX s dvorom a záhadou a č. 14319 – domový pľac O. P. (nehnuteľnosti, ku ktorým bolo pokonávkou dohodnuté právo vecného bremena). Z uvedeného je zrejmé, že pokonávka ohľadne vecného bremena sa dotýkala takto označených nehnuteľností. Znaleckým posudkom Ing. Jozefa Polku č. 29/2023 je preukázané, že priestor F, G, O, N a X, R, H, K zobrazený v náčrte ku pokonávke sp.zn. je identický s KNC parc.č. 3854/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 ako aj KNC parc.č. 3852/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 vo vlastníctve žalovanej, pričom KNC parc.č. 3854/3 je identická s časťou pôvodnej EN parc.č. 14318, resp. pkn. č. 14318 a KNC parc.č. 3852/2 je identická s časťou pôvodnej parcele EN 14319, resp. pkn.č. 14319. Žalovaná nespochybňovala, že pokonávka z r. 1961 sa ako oprávnenej nehnuteľnosti týkala rodinného domu č.s. XXX (t.č. vo vlastníctve žalobcu 3/) a záhrady, aktuálne CKN parc.č. 3853 (t.č. v spoluvlastníctve žalobcov 1/, 4/-6/).

23. Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. , ktorým bola schválená pokonávka ohľadne práva prechodu vozom, pešo a prechodom dobytka bolo vydané za účinnosti , ktoré v upravuje vznik vecných bremien primerane podľa ustanovení o nadobúdaní vlastníctva (§ a nasl.), t. j. zmluvou, zákonom alebo úradným výrokom, vydržaním a inými nadobúdacími spôsobmi. v znení od 1. apríla 1964 do 31. marca 1983 (kedy nadobudla účinnosť novela daná ) uznával jediný spôsob vzniku vecných bremien. Podľa v tomto znení záložné práva a vecné bremená mohli vznikať len zo zákona. V

uvedenom období teda nemohli vzniknúť vecné bremená vydržaním. Preto súd prvej inštancie v danom prípade správne vo veci konštatoval, že došlo k vydržaniu práva vecného bremena v zmysle ust. , a v znení účinnom od 1.4.1983, a to dňom 1.4.1984.

24. Najvyšší súd SR v rozsudku z 21.5.2003 sp.zn. MCdo 269/02 vyslovil názor, že právo prechodu musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vznikalo a účelu, ktorému slúžilo. Na pozemku odporcov nemôže vzniknúť prechod s frekvenciou na úrovni poľnej cesty. Súd prvej inštancie s poukazom na pokonávku z r. 1961 potom správne postupoval, keď sa zaoberal otázkou, či navrhovaný prostriedok predstavuje, resp. či ho možno charakterizovať ako technicky porovnateľnú náhradu prostriedku dohodnutého v pokonávke v r. 1961, pričom vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31.3.2009, v ktorom bol vyslovený názor, že : „Odvolací súd priznaním práva prechodu traktorom a nákladným motorovým vozidlom neprípustne rozšíril obsah práva z existujúceho vecného bremena. Prostriedky (traktor a nákladné motorové vozidlo), ktorými sa navrhovateľom umožnila realizácia ich práva prechodu sú podstatne odlišné od spôsobu (pešo), resp. prostriedkov (konský povoz), ktorými zabezpečovali obrábanie pozemku v čase vzniku práva z vecného bremena. Použitie traktora a nákladného motorového vozidla je nepochybne obmedzením odporcov ako vlastníkov pozemku nad primeranú mieru. V súvislosti fakticky technickým vývojom môže byť konský povoz nahradený dopravným prostriedkom, ktorý je však rozmerovo i hmotnostne obdobný. Teda takým prostriedkom, ktorý bude síce vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ obmedzovať avšak iba v takom rozsahu a do takej miery ako v čase keď vzniklo. Pokiaľ by takýto prostriedok neexistoval, išlo by o zmenu pomerov a bol by namieste postup podľa .“ Aj v prípade vyššieho rozhodovania Najvyššieho súdu SR malo ísť o vecné bremeno, ktoré malo vzniknúť vydržaním na základe ústneho súhlasu do roku 1950, a to právo prechodu pešo a konským povozom.

25. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného a zo súdnej praxe Najvyššieho súdu SR odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol návrh v časti, ktorým sa domáhala práva prejazdu ľahkým nákladným motorovým vozidlom s prívesom a traktorom Zetor 7045. V tejto časti plne poukazuje na body 46. – 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na ne odkazuje v zmysle . Súd prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia poukázal na zdroj: I." I., na ktorej je zverejnená pohotovostná hmotnosť tohto traktora 4.120 kg, pričom pohotovostná hmotnosť predstavuje hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave, t.j. s plnou palivovou nádržou, prevádzkovými kvapalinami a so štandardnou výbavou bez vodiča a nákladu. V prehľade od Al na internete je pohotovostná hmotnosť traktora Zetor 7045 udávaná štandardne v rozmedzí od 3.430 kg do 4.120 kg v závislostí od výbavy a množstva namontovaných prídavných závaží. Jedná sa teda o hmotnosť traktora bez nákladu a prívesu. Okrem hmotnosti traktor Zetor 7045 svojimi rozmermi a veľkosťou kolies vysoko presahuje rámec konského povozu. Z rovnakých dôvodov nie je možné ani súhlasiť so žalobcami, že ľahké nákladné motorové vozidlo s prívesom je možné porovnávať s konským povozom. Aj vyššie citovanými rozhodnutiami vyššej súdnej inštancie bolo konštatované, že vlastnícke právo povinnej osoby z vecného bremena sa môže obmedzovať iba v rozsahu a do takej miery ako v čase keď vzniklo, v danom prípade pokonávkou v r. 1961. Určením vecného bremena v práve prejazdu traktorom Zetor 7045 a ľahkým nákladným motorovým vozidlom s prívesom (a to aj s prihliadnutím na technický historický vývoj) by došlo k neprimeranému obmedzeniu žalovanej a k rozšíreniu pôvodne dohodnutého vecného bremena, od ktorého titulu sa žalobcovia domáhajú jeho určenia. Navyše je nutné zdôrazniť, že dotknuté pozemky žalovanej slúžia ako dvor rodinného domu, čo nie je možné opomenúť. Ani poukazovanie na to, že nehnuteľnosť žalobcov slúži ako hospodárska usadlosť, neodôvodňuje takto neprimerane rozširovať právo z vecného bremena v prospech žalobcov a v neprospech žalovanej. Námietka žalobcov, že kde si teda majú skladovať príslušenstvo k traktoru (sejačka, rotavátor a pod.) je neopodstatnená, pretože predmetom konania je určenie práva z vecného bremena spočívajúce v práve prejazdu, a nie skladovanie príslušenstva k traktoru alebo iných vecí. Odvolací súd je toho názoru, že rozsah určeného vecného bremena dostatočne umožňuje zásobovať hospodársku usadlosť žalobcov uhlím a drevom.

26. Žalobca 4/ k odvolaniu priložil kúpnu zmluvu z 2.12.2017, ktorou mal kúpiť na Zetor 7045, a že traktorom (predtým traktorom vyrobeným z Tatry 805) chodí po sporných pozemkoch už 8 rokov. Uvedené nemá žiadnu relevanciu na rozhodnutie vo veci, a to že 8 rokov s traktorom chodí po pozemku, jednak nespĺňa podmienku 10-ročnej vydržacej doby, a zároveň nemohol byť v tomto dobromyseľný, keď z konania vyplynulo, že žalovaná sa tomuto bránila, od r. 2016 zatvárala bránu na pozemku a kúpna zmluva na traktor nemôže tvoriť putatívny právny titul na nadobudnutie vecného bremena v práve

prejazdu vydržaním. Poukazovanie na skutočnosť, že žalovaná vlastní dva takéto traktory a pohybuje sa s nimi po sporných pozemkoch, opäť nemá vplyv na rozsah práva z vecného bremena žalobcov, nie je dôvodom na rozširovanie jeho obsahu oproti pokonávke z r. 1961 a žalovaná tým len realizuje svoje vlastnícke právo.

27. Žalobcovia ďalej namietali, že vzhľadom na to konkrétne obdobie a prislúchajúce technické možnosti a pokroky boli de facto využívané najťažšie a najrozmernejšie dostupné prostriedky. Ak išlo o náklad väčších rozmerov alebo hmotnosti, tak ho neťahali dva kone ale štyri, čím sa prirodzene zvyšovala hmotnosť a výkon dopravného prostriedku. Žalobcovia toto svoje tvrdenie však ničím nepodložili, nepreukazovali, že v minulosti chodili po sporných pozemkoch s povozom, ktorý ťahali 4 kone.

28. Vychádzajúc z uvedeného žaloba v časti určenia vecného bremena v práve prejazdu ľahkým nákladným motorovým vozidlom s prívesom a traktorom Zetor 7045 bola súdom prvej inštancie dôvodne zamietnutá.

29. Pokiaľ ide o vecné bremeno v práve prechodu s fúrikom, odvolací súd má opačný názor ako súd prvej inštancie. Dospel k záveru, že právo prechodu s fúrikom je možné subsumovať pod právo prechodu vozom, keď svojou hmotnosťou a rozmerom tomuto plne zodpovedá. Preto v tejto časti odvolanie žalobcov považoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že určil že žalobcovia v rade 1/, 4/ - 6/ ako podieloví spoluvlastníci pozemku CKN č. 3853, záhrady o výmere 1434 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca a žalobca v rade 3/ ako vlastník rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. 3852/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu s fúrikom a žalovaná je povinná strpieť žalobcom 1/, 3/ - 6/ výkon ich práva zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu s fúrikom cez pozemky CKN parc. č. 3854/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a CKN parc. č. 3852/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a kat. úz. C., okres Čadca.

30. Výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil jednak s poukazom na , , keď odvolací súd výrok III. menil mal povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania. Rovnako má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal úspech v konaní sporových strán.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Žalobcovia mali úspech v podstatnej časti, a to základe nároku, ktorým sa domáhali určenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdom po pozemkoch vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná mala iba čiastočný úspech pokiaľ sa týka už iba určenia akým spôsobom môžu žalobcovia vykonávať právo prejazdu po sporných pozemkoch. Žalobcovia mali úspech v prejazde osobným motorovým vozidlom s prívesom, ľahkým nákladným motorovým vozidlom bez prívesu a prechode s fúrikom. Žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania v určení vecného bremena v práve prechodu káričkou, koňmi, povozom, čo je v prospech úspechu žalovanej. Žalovaná mala úspech v zamietnutí žaloby určenia vecného bremena v právo prejazdu ľahkým motorovým A. s prívesom, traktorom Zetor 7045. Odvolací súd ustálil, že úspech žalobcov v základe nároku predstavuje 50%, v časti určenia spôsobu výkonu práva vecného bremena 25 %, čo predstavuje ich celkový úspech 75%. Žalovaná mala úspech v časti zamietnutia návrhu o určení spôsobu výkonu práva vecného bremena, ako aj v časti čiastočného zastavenia konania v rozsahu 25%. Tak čistý úspech žalobcov predstavuje 50%, v ktorom rozsahu priznal žalobcom 1/, 3/-6/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Dôvod na aplikovanie ust. nebol v tomto konaní zistený a žalovaná ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť zaviazaná nahradiť žalobcom trovy konania neuvádzala.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )