Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/114/2008

Najvyšší súd1 Obo 114/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. M. M., správca konkurznej podstaty úpadcu P.,

a. s. „v likvidácii“, v konkurze, D., proti žalovanému: JUDr. V. R., správca konkurznej

podstaty úpadcu P. D. H. a. s. „v konkurze“, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného:

P. G. a. s., T., D., zast. JUDr. M. G., advokátom, Š., Bratislava, o neúčinnosti právnych

úkonov, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 480 zo dňa

22. augusta 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. - 480 zo dňa 22. augusta 2008 p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy

odvolacieho konania v sume 100,06 Eur (3 014,40 Sk).

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu žalobcu o neúčinnosť

právnych úkonov zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania

vo výške 23 628 Sk a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške

29 280,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal

na svoje skoršie rozhodnutia, ako aj zrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a , vykonal dokazovanie a na základe neho zistil nasledovný

skutkový a právny stav.

Žalobca návrhom zo dňa 25. 05. 2001 ako správca konkurznej podstaty úpadcu P. a. s.

v likvidácii, D. žiadal, aby súd vyhlásil právne úkony, ktorými bol vložený majetok úpadcu

do spoločnosti žalovaného za právne neúčinné. Zároveň žiadal vrátiť peňažný vklad

a nepeňažný vklad, ktorý bol špecifikovaný znaleckými posudkami vypracovanými znaleckou

spoločnosťou U. I. s. r. o., Banská Bystrica. Notárskou zápisnicou N 164/97, Nz 155/97 zo

dňa 18. 07. 1997 úpadca ako jediný zakladateľ založil akciovú spoločnosť žalovaného. Pri

založení spoločnosti bolo základné imanie spoločnosti 1 000 000 Sk vytvorené peňažným

vkladom zakladateľa. Podľa notárskych zápisníc špecifikovaných v návrhu bolo vykonané

ďalšie zvyšovanie základného imania,

a to formou nepeňažných vkladov po predchádzajúcom súhlase dozornej rady jediného

akcionára P. D. a. s. v likvidácii, D.. Zvyšovanie základného imania formou nepeňažných

vkladov bolo vykonané v štyroch etapách, a to prvá od 01. 11. 1997 vo výške 426 689 000 Sk,

druhá etapa od 01. 01. 1998 vo výške 242 821 000 Sk, tretia etapa

od 01. 01. 1998 vo výške 625 870 000 Sk a štvrtá etapa od 01. 05. 1998 vo výške

122 757 000 Sk. Z poslednej z notárskych zápisníc N 148/98, Nz 142/98 spísanej dňa

07. 05. 1998, ktorými bolo osvedčované zvyšovanie základného imania žalovaného, vyplýva,

že základné imanie po zvýšení bude 1 419 137 000 Sk. Žalobca v priebehu konania

poukazoval na tú skutočnosť, že úpadca takto vložil do obchodnej spoločnosti P. D. H. a. s.,

D. pri jej založení a následne pri zvyšovaní jej základného imania svoj majetok v celkovej

hodnote 1 419 137 000 Sk, a teda o túto hodnotu sa zmenšil hmotný a finančný majetok

zakladateľa - úpadcu. Uviedol tiež, že v konkurze na majetok úpadcu P. a. s. v likvidácii, D. si

prihlásili pohľadávky spolu

493 konkurzných veriteľov a celkový objem prihlásených pohľadávok predstavuje sumu

2 807 591 961 Sk.

Vychádzajúc zo záverov vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu

zo dňa 10. júla 2007, súd v tomto konaní sa zaoberal najmä tým, či boli splnené podmienky

pre úspešnú odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka, a to najmä, či došlo k ukráteniu

veriteľov dlžníka. Poukázal na znenie ust. § 15 ods. 1 a ods. 4 ZKV. Po vykonanom

dokazovaní mal za preukázané, že majetok dlžníka P. a. s., D. bol prevedený pri založení

a vzniku dcérskej obchodnej spoločnosti P. D. H. a. s., D. do základného imania tejto

spoločnosti. Išlo o peňažný vklad vo výške 1 000 000 Sk a o nepeňažné vklady ocenené pre

tieto účely znaleckými posudkami. Ďalej mal za preukázané, že dlžník sa stal majiteľom akcií

dcérskej spoločnosti, ktorých nominálna hodnota zodpovedala výške základného imania.

Nebola sporná skutočnosť, že v čase vykonania právnych úkonov mali dlžník a jeho dcérska

spoločnosť P. D. H. a. s. totožných členov štatutárnych orgánov.

Čo sa týka splnenia podmienky vymáhateľnosti pohľadávok, vychádzal súd

z judikatúry a ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej vymáhateľná pohľadávka je taká

pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001,

rozsudok NS SR z 23. decembra 1999 sp. zn. ). Žalobca uviedol, že nezistil pri

prihlasovaní pohľadávok skutočnosť, že by boli prihlásené pohľadávky, ktoré je možné

označiť za nevymáhateľné. Pre odporovateľnosť stačí, ak je ukrátená pohľadávka veriteľa,

ktorú je možné vymáhať na súde, v dôsledku čoho veriteľ nemusí mať pohľadávku

vykonateľnú. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či odporovanými právnymi úkonmi

došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov dlžníka. Preukázanie tejto skutočnosti je

ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti podľa ZKV. Žalobca tvrdil, že odporovanými

právnymi úkonmi došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov dlžníka, naopak

žalovaný, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného oponovali tvrdením, že k ukráteniu

veriteľov v danom prípade nedošlo, pretože dlžník dostal do majetku akcie, ktorých hodnota

bola ekonomickým ekvivalentom hodnoty vloženého majetku. Pri posúdení hodnoty akcií

spoločnosti P. D. H. a. s., ktoré nadobudla spoločnosť P. a. s. v likvidácii v čase vykonania

uvedených právnych úkonov v súvislosti s tým, nakoľko hodnota týchto akcií odrážala reálnu

hodnotu majetku podniku P. D. H.

a. s., súd vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 6/2008 zo dňa 18. 07. 2008, vypracovaného

znalcom v odboroch Priemyselné vlastníctvo a Ekonómia a management Ing. A. H.. V závere

znaleckého posudku znalec konštatoval, že menovitá hodnota akcií spoločnosti P. D. H. a. s.

vedená v majetku spoločnosti P. a. s. v likvidácii, odrážala reálnu hodnotu majetku P. D. H. a.

s. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že pokiaľ teda hodnota akcií odrážala reálnu

hodnotu majetku P. D. H. a. s. v rozhodujúcom čase, nemohlo dôjsť odporovanými právnymi

úkonmi k ukráteniu konkurzných veriteľov tak, ako tvrdí žalobca. K námietkam žalobcu, že

znalecký posudok v tomto prípade mal byť vyhotovený znalcom právnickou osobou, súd

uviedol, že v tomto prípade nešlo o stanovenie všeobecnej hodnoty akcií v súvislosti

s určením hodnoty podniku ako pri zisťovaní konkurznej podstaty. Pre rozhodnutie o návrhu

bolo podstatné posúdenie toho, nakoľko hodnota týchto akcií zodpovedala reálnej hodnote

majetku. Pre posúdenie otázky, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu

veriteľov, súdu v tomto prípade postačoval záver znalca uvedený v znaleckom posudku,

a preto nepovažoval za potrebné nariadiť vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Po

vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie jednej

z podmienok úspešnej odporovateľnosti, a to ukrátenie pohľadávok konkurzných veriteľov

dlžníka a žalobu zamietol. Záverom konštatoval, že podmienky úspešnej odporovateľnosti

právnych úkonov musia byť splnené súčasne, a to v čase vykonania právnych úkonov. Stačí

teda, ak nebolo preukázané splnenie jednej z podmienok odporovateľnosti podľa ZKV

a odporovateľnosť nemohla byť úspešná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s.

p.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasí so záverom súdu, že v konaní žalobca nepreukázal

splnenie jednej z podmienok úspešnej odporovateľnosti, a to ukrátenie pohľadávok

konkurzných veriteľov dlžníka. Namietal, že znalecký posudok č. 6/2008 je vypracovaný

v rozpore so zadaním stanoveným uznesením súdu, že tento posudok je vypracovaný

v rozpore s právnymi predpismi (vyhl. č. ), keďže bol vypracovaný len znalcom

- fyzickou osobou, ako aj to, že znalec vôbec nezodpovedal na otázku, aká bola všeobecná

hodnota akcií (a už vôbec teda nezodpovedal ani na otázku, aká bola všeobecná hodnota akcií

v čase vykonania jednotlivých odporovaných právnych úkonov). Vytýkal súdu, že

v odôvodnení svojho rozsudku sa nevysporiadal ani s jednou z uvedených námietok. Žiadal,

aby súd ustanovil vo veci znalca - právnickú osobu v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR

č. Namieta tiež, že k splneniu ostatných podmienok úspešnej odporovateľnosti

právnych úkonov sa súd v odôvodnení vôbec nevyjadril, resp. sa vyjadril nesprávne. Poukázal

na to, že dôkaz o tom, v akej výške boli pohľadávky konkurzných veriteľov vymáhateľné

v čase vykonania každého zo žalobou napadnutých právnych úkonov dlžníka, bol súdu

predložený v písomnej forme (ako príloha č. 1 k vyjadreniu žalobcu z 19. 02. 2008). Súčasne

bola súdu predložená (ako príloha č. 2 k predmetnému vyjadreniu, vrátane sumára

vypracovaného z uvedenej tabuľky) tabuľka, ktorá špecifikuje, aká bola (k tomu ktorému dňu

prevodu majetku do P. D. H. a. s.) zostávajúca hodnota majetku žalobcu, a aká bola k danému

dňu výška vymáhateľných pohľadávok veriteľov. Z tabuľky (záveru) prílohy č. 2 vyplýva

jednoznačne, v ktorom momente bola preukázateľne hodnota majetku, ktorý zostal vo

vlastníctve úpadcu po vykonaní konkrétneho právneho úkonu (ktorým bol majetok úpadcu

prevedený - vložený ako vklad do spoločnosti P. D. H. a. s. (nižšia

ako existujúce vymáhateľné pohľadávky veriteľov. Vytýka súdu, že v odôvodnení rozsudku

vôbec neuviedol, či dlžník (úpadca) mal a v akej výške (hodnote) majetok, ktorý mu zostal

pri (po) uskutočnení toho ktorého prevodu majetku uskutočnenom napadnutými právnymi

úkonmi, a či by tento majetok postačoval na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.

Súd sa nezaoberal ani právnym posúdením ďalšej argumentácie žalovaného a dôležitej

skutočnosti a síce, že žalovaný tvrdí, že ak mal úpadca vo vlastníctve akcie spoločnosti

P. D. H. a. s., tak aj podľa rozsudku NS SR sp. zn. „o ukrátenie uspokojenia

vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený

na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná“. V prípade P.

strojární D. a. s. boli však akcie v nominálnej hodnote 1 419 137 000 Sk prevzaté v exekúcii

a ich hodnota (určená znaleckým posudkom) bola len cca 35 000 000 Sk. Cena tohto plnenia

teda nebola ekvivalentná a ani nemohla byť, nakoľko akcie nemali takú hodnotu, ako bola

hodnota majetku prevedeného akcionárom na P. D. H. a. s. K námietke žalovaného ohľadne

súhlasov záložných veriteľov žalobca poukazuje na to, že súhlas záložného veriteľa je pri

posudzovaní odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov irelevantný, čo dokazuje aj

posudzovanie tejto problematiky súdnou praxou. K námietke premlčania vznesenej

žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, žalobca poukázal na stanovisko

odvolacieho súdu vyslovené v uznesením sp. zn. , z ktorého vyplýva, že právo

uplatniť na súde odporovateľnosť právnych úkonov je právom majetkovým a pre uplatnenie

tohto práva platí všeobecná trojročná lehota od vyhlásenia konkurzu (teda odo dňa 26. 03.

1999 do 27. 03. 2002). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že toto právo si

správca uplatnil včas. Spornou však zostala otázka včasnosti uplatnenia vzhľadom na úpravu

petitu. Súd mal teda podrobne preskúmať, prevody ktorého majetku a v akej hodnote boli

uvedené už v pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 31. 05. 2001, a ktoré boli prípadne

doplnené neskôr. Túto otázku, teda, či došlo k premlčaniu, mal súd skúmať až po riadnom

zistení skutkového stavu a jeho právnom zhodnotení, t. j. až po zistení toho, či a ktorými

právnymi úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Žalobca je toho názoru, že už

v pôvodnom žalobnom návrhu a aj v jeho petite boli riadne označené a špecifikované

minimálne tieto prevody majetku – 1 000 000 Sk (peňažný vklad ku dňu

08. 07. 1997), nepeňažný vklad v hodnote 426 689 000 Sk (ku dňu 14. 11. 1997), nepeňažný

vklad v hodnote 242 821 000 Sk (ku dňu 05. 12. 1997) a nepeňažný vklad v hodnote

122 757 000 Sk (ku dňu 14. 11. 1997). Podľa tvrdenia žalobcu, súd nemal zamietnuť žalobu

v celom rozsahu, nakoľko, prinajmenšom, čo sa týka nepeňažného vkladu majetku v hodnote

122 757 000 Sk (uskutočneného ku dňu 14. 11. 1997, mal žalobe vyhovieť.

Žalovaný, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného, vo svojom písomnom

vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil z dôvodov, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právnych

úkonov. Uviedli zhodne, že podľa ich názoru, k zmenšeniu majetku P. strojární a tým

k ukráteniu konkurzných veriteľov nedošlo, pretože namiesto tohto majetku, znalecky

oceneného na 1 419 137 000 Sk získali P. strojárne do svojich aktív bonitné akcie svojej

dcérskej spoločnosti v rovnakej hodnote, tzn. v hodnote 1 419 137 000 Sk. V dôsledku toho

sa celkové aktíva (obchodný majetok) P. strojární nijako nezmenšili, a preto v rámci

postupného zvyšovania základného imania P. D. H. nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ukráteniu

uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Neobstojí preto

argumentácia žalobcu, že cena plnenia za prevedený majetok v akciách nebola ekvivalentná.

Hodnota prevedeného majetku bola stanovená znaleckými posudkami a ich cena vyjadrená

v korunách bola reálnou hodnotou prevádzaného majetku, stanovenou podľa platných

právnych predpisov na oceňovanie nepeňažného vkladu do základného imania. Hodnotu

predmetných akcií mal mať dlžník - úpadca vedenú v účtovníctve ako cenné papiere

v nominálnej hodnote 1 419 137 000 Sk. V prípade neskoršieho predaja akcií

za vyššiu alebo nižšiu cenu, tieto pohyby sa vykazujú ako zisk alebo strata. Znalecký posudok

vypracovaný pre účely exekučného konania a v ňom stanovená cena akcií, na ktoré poukazuje

žalobca, nie sú pre toto konanie použiteľné jednak z hľadiska časového (august 1998),

a jednak z hľadiska účelu a metodiky oceňovania majetku dlžníka (trhová cena) v exekučnom

konaní. Naďalej zotrvali na opakovane vznesenej námietke premlčania uplatnených nárokov

po uplynutí premlčacej doby, pretože obidve podania zo dňa 25. 07. 2002 a 10. 11. 2005

znamenali zmenu pôvodnej žaloby a boli súdu doručené až po uplynutí trojročnej premlčacej

doby práva správcu konkurznej podstaty odporovať právnym úkonom úpadcu, ktorá uplynula

dňa 27. 03. 2002. Uviedli, že v pôvodnej žalobe žalobca uplatnil len určovací petit, resp. petit

na vydanie vecí, práv a iných majetkových hodnôt, nasledovné zmeny žaloby však už mali

za následok, že žalobca uplatnil niečo iné, než v pôvodnej žalobe, pretože v pôvodnej žalobe

žalobca uplatnil právo odporovať uzneseniam valného zhromaždenia, ktoré podľa konštantnej

judikatúry nie sú právnymi úkonmi a až v druhom podaní po uplynutí premlčacej doby zo dňa

25. 07. 2002 petit rozšíril o peňažné plnenie vo výške 1 419 137 000 Sk a v poslednom

podaní, doručenom súdu viac, než tri roky po uplynutí premlčacej doby, uplatnil žalobca

právo odporovať právnym úkonom, na základe ktorých došlo k postupnému zvyšovaniu

základného imania P. D. H. a. s.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo, ktorým sa

domáha neúčinnosti právnych úkonov dlžníka v zmysle a

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane namietali

v priebehu konania premlčanie práva, ktoré je predmetom konania. Podľa § 100 ods. 1

, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že premlčanie nastane vtedy, ak sa nevykonalo v dobe v zákone

ustanovenej. K premlčaniu práva súd bez návrhu neprihliada. Ak sa však dlžník premlčania

dovolá, nemožno priznať veriteľovi právo rozhodnutím súdu.

Podľa § 15 ods. 1 ZKV, konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený. Podľa

odseku 2 citovaného ustanovenia, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Z uvedeného je zrejmé, že zákon

stanovuje lehotu, v rámci ktorej je možné odporovať právne úkony dlžníka a tou je trojročná

lehota pred začatím konkurzu. Táto trojročná lehota sa počíta spätne od vyhlásenia konkurzu

na majetok dlžníka. Od tejto lehoty je potom potrebné odlíšiť lehotu, v ktorej sa má

odporovateľnosť uplatniť na súde. Zákon o konkurze a vyrovnaní nestanovuje lehotu, v ktorej

sa má odporovateľnosť uplatniť. Pri absencii lehoty pre uplatnenie práva na odporovateľnosť

je potrebné použiť všeobecnú právnu úpravu a tou je v danom prípade

(§ 101). Keďže ide nepochybne o majetkové právo, platí všeobecná trojročná lehota, v ktorej

si od vyhlásenia konkurzu musí správca svoje právo odporovať právnemu úkonu dlžníka

uplatniť na súde.

Z obsahu spisu je zrejmé, že konkurz na majetok P. strojární D. a. s. v likvidácii bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

36-24K 446/98 zo dňa 26. 03. 1999. Žalobca sa žalobou podanou dňa 31. 05. 2001 pôvodne

domáhal určenia neúčinnosti vloženia majetku úpadcu P. a. s.

do spoločnosti P. D. H. a. s. s poukazom na rozhodnutie zakladateľa vo forme notárskej

zápisnice N 156/97, Nz 139/97 zo dňa 02. 07. 1997 a notárskej zápisnice N 164/97, Nz

155/97 zo dňa 18. 07. 1997, notárskej zápisnice N 260/97, zo dňa 11. 11. 1997,

notárskej zápisnice N 292/97, Nz 276/97 zo dňa 05. 12. 1997, notárskej zápisnice N 148/98,

Nz 142/98 zo dňa 07. 05. 1998 a vrátenia 1 000 000 Sk, pozemkov, stavieb, rozvodov,

inžinierskych sietí, strojov, zariadení, špecifikovaných v znaleckých posudkoch,

do konkurznej podstaty úpadcu.

Žalobca svoj návrh doplnil podaním zo dňa 25. 07. 2002, ktoré bolo súdu doručené

21. 08. 2002 tak, že žiadal o určenie neúčinnosti uznesení valného zhromaždenia úpadcu,

na základe ktorých boli etapovite vykonané nepeňažné vklady do základného imania

novozaloženej spoločnosti a súčasne žiadal vydanie sumy 1 000 000 Sk, ďalej stavieb,

pozemkov, práv a iných majetkových hodnôt, špecifikovaných v znaleckých posudkoch,

ktoré mali byť súčasťou a prílohou rozsudku a pre prípad, že nebude možné predmetné

nehnuteľnosti a veci vydať, o zaplatenie sumy 1 419 137 000 Sk.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 09. 11. 2004 sp. zn.

konštatoval, že uznesenie valného zhromaždenia, v danom prípade spísaného vo forme

notárskej zápisnice, nie je právny úkon, je to iná právna skutočnosť, ktorej nemožno úspešne

odporovať. Základnou podmienkou pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu je jeho

existencia, t. j. konkrétne určenie právneho úkonu z hľadiska subjektov, ktorí vôľu prejavili.

Spornou zostala otázka včasnosti uplatnenia predmetného práva, vzhľadom na podania

žalobcu.

Žalobca následne podaním zo dňa 10. 11. 2005 požiadal súd o pripustenie zmeny

návrhu a žiadal o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu P. strojárne

D. a. s., ktorými ako zakladateľ a spoločník vložil svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok

do spoločnosti P. D. H. a. s. V prípade, že nie je možné uvedený majetok vrátiť

do konkurznej podstaty úpadcu, žiadal uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu

v sume 1 419 137 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedenými podaniami (zo dňa 25. 07. 2002

a 10. 11. 2005) žalobcu došlo k zmene pôvodne podanej žaloby v zmysle

Súd prvého stupňa túto zmenu akceptoval a uznesením zo dňa 10. 11. 2005 č. k.

-289 pripustil zmenu žaloby. Je nesporné, že predmetné podania boli súdu

doručené až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 26. 03. 2002 (konkurz

vyhlásený dňa 26. 03. 1999). Je to lehota hmotnoprávna a pre zachovanie práva musí byť

žaloba podaná na súde najneskôr do konca tejto lehoty. Trojročná lehota pre podanie

odporovacej žaloby plynie od vyhlásenia konkurzu, takže právo bolo v tomto prípade

uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. Odvolací súd preto žalovaným a vedľajším

účastníkom na jeho strane vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú

s dôsledkom, že premlčané právo nie je možné priznať.

V prípade, ak by si aj žalobca uplatnil svoje právo včas, t. j. zákonom stanovenej

lehote, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v konaní žalobca

nepreukázal splnenie jednej z podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu,

a to ukrátenie pohľadávok konkurzných veriteľov dlžníka.

Z ust. § 15 ods. 1 ZKV, okrem iného, vyplýva, že nevyhnutným predpokladom na to,

aby súd vyslovil neúčinnosť právnych úkonov dlžníka, je ukrátenie uspokojenia vymáhanej

pohľadávky konkurzných veriteľov. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnymi úkonmi

dlžníka, ktoré sú inak platné, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhaných pohľadávok

konkurzných veriteľov. V konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky potrebné hodnotiť

z pohľadu všetkých konkurzných veriteľov. K ukráteniu vymáhateľných pohľadávok

konkurzných veriteľov dôjde vtedy, ak právnymi úkonmi dlžníka sa jeho majetok zmenšil,

pričom majetok, ktorý dlžníkovi naďalej ostal a môže slúžiť na uspokojenie konkurzných

veriteľov, nepostačuje na ich úplné uspokojenie. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných

pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého

ustanovenia § 15 ods. 2 až 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu

uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený

na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností, že cena

prevádzaného majetku, tvoriaceho nepeňažné vklady P. strojární D. a. s.

do základného imania spoločnosti P. D. H. a. s. bola vyššia ako cena akcií, ktoré úpadca

získal ako protihodnotu za prevod uvedeného majetku. Je nesporné, že hodnota prevedeného

majetku zakladateľa do novozaloženej spoločnosti bola stanovená znaleckými posudkami

súdnych znalcov č. 37/11/97, , 07/02/98, 23/04/98 v čase vykonania jednotlivých

právnych úkonov (vkladov), ktorých hodnovernosť žalobcom nebola v konaní namietaná.

Úpadca po vložení svojho majetku do spoločnosti P. D. H. a. s.

získal akcie v nominálnej hodnote, ktoré sa rovnali hodnote vloženého majetku, t. j.

1 419 137 000 Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu sa majetok dlžníka (úpadcu) v rozhodnom

období nezmenšil, žalobca ani nepreukázal, že dlžník pred vykonaním konkrétneho

odporovateľného právneho úkonu majetok na uspokojenie veriteľov mal a po jeho vykonaní

už majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov nepostačoval, preto uvedenými právnymi

úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov

dlžníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa

podľa ako vecne správny potvrdil.

Podľa v spojení s , úspešnému žalovanému

a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané. Trovy

odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pozostávajú z trov právneho

zastúpenia za dva úkony poskytnutej právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 31. 10. 2008,

účasť na pojednávaní 29. 04. 2009), a to 1 úkon 1465 Sk + 19 % DPH + 190 Sk režijný

paušál, spolu 1933,35 Sk (t. j. 64,18 Eur) a 1 úkon 732,5 Sk + 19 % DPH + režijný paušál

6,95 Eur, spolu 35,88 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 100,06 Eur,

t. j. 3014,40 Sk (, , a vyhl. č. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.