Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/9/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 9/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky , ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: T. proti

žalovanému: F., o zaplatenie 1 826 986,-- Sk s prísl., vedenej na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 4. októbra 2006 sp. zn. -324, rozhodol

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa

04. 10. 2006 sp. zn. -324 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe

vyhovené, zmenil tak, že žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol:

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom,

došlým súdu dňa 26. 03. 2001 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1 826 968,-- Sk

a prísl. a uplatnený nárok opiera o zmluvu o postúpení pohľadávok, uzatvorenú podľa § 524

Obč. zák. dňa 05. 03. 2001 a následne o oznámenie o postúpení pohľadávok v zmysle § 526

Obč. zák. zo dňa 05. 03. 2001.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel prvýkrát rozsudkom zo dňa 10. 10. 2001 č. k.

-201, po jeho zrušení a vrátení na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27. 02. 2003, druhýkrát – rozsudkom zo dňa 17. 10. 2003

a po tomto zrušení tohto rozsudku a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 09. 2005 – napadnutým

rozsudkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach usmernil ďalšie

21 Obdo V 9/2007

konanie súdu prvého stupňa v podstate tak, že tento mal skúmať danosť aktívnej legitimácie

žalobcu, čo súd prvého stupňa náležite neurobil.

Vzhľadom na to, že ustanovenie neumožňuje v rozhodovanej veci

zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo veci nie sú

splnené ani podmienky na jeho potvrdenie, odvolací súd musel podľa

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 09. 09. 2005 uložil

súdu prvého stupňa ustáliť aktívnu legitimáciu žalobcu. Zistenie aktívnej legitimácie je

základným predpokladom konania v merite veci.

Súd prvého stupňa vyvodil aktívnu legitimáciu žalobcu zo skutočnosti, že postúpenie

pohľadávky bolo žalovanému oznámené a vychádzal pritom z ustanovenia § 526 ods. 2 Obč.

zák., podľa ktorého, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník

oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení, čo interpretoval tak, že relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Súd prvého stupňa sa však nezaoberal a nevysporiadal so základnou otázkou

postúpenia pohľadávky, ktorou je otázka, či to, čo bolo predmetom zmluvy, spĺňalo

náležitosti pojmu pohľadávka, alebo išlo len o požiadavku, resp. nárok, ktorý nemožno pod

tento pojem zaradiť. Základnou časťou pohľadávky, teda podmienkou, bez ktorej splnenia

nemožno hovoriť o pohľadávke veriteľa, je jej dlh na strane dlžníka. Pohľadávka vyplýva

totiž zo záväzkového právneho vzťahu, ktorého účastníci vystupujú navzájom ako nositelia

práv a povinností, pričom povinnosť jednej strany zodpovedá právu druhej a naopak. Platí

teda, že dlžník má voči veriteľovi povinnosť, ak veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka

splnenie jeho povinnosti a veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka splnenie povinnosti, ak

má dlžník povinnosť voči veriteľovi. Teda pohľadávka je zo záväzkového právneho vzťahu,

vyplývajúce právo veriteľa vyžadovať od dlžníka splnenie povinnosti v prípade, ak dlžník má

povinnosť – nazývanú dlhom – voči veriteľovi dlh splniť a z toho plynie, že pohľadávka, čiže

oprávnenie veriteľa zodpovedá dlhu, čiže povinnosti dlžníka, čo značí, že ak nie je dlh, ktorý

je dlžník povinný splniť, nie je ani pohľadávka, na ktorej splnenie má veriteľ oprávnenie.

Existencia nespochybniteľného dlhu je teda podmienkou existencie pohľadávky ako takej,

31 Obdo V 9/2007

teda aj pohľadávky, ktorá môže byť predmetom postúpenia podľa § 524 Obč. zák. Postúpená

môže byť iba existujúca pohľadávka, nemôže byť predmetom zmluvy o postúpení

pohľadávky pohľadávka, ktorá zanikla. Ďalšie príklady nepostupiteľných pohľadávok uvádza

§ 525 Obč. zák.

Spomenutá skutočnosť, že neoddeliteľnou časťou, ako rub mince od jej lícnej časti -

náplne pojmu pohľadávka veriteľa, je dlh dlžníka, má podstatný význam pre výklad ust. § 524

a nasl. Obč. zák. o postúpení pohľadávky. Znamená, že pohľadávka veriteľa existuje vtedy, ak

existuje pohľadávke veriteľa zodpovedajúci dlh dlžníka. Existujúca pohľadávka značí

konkrétne čo do obsahu a rozsahu, pokiaľ ide o peňažnú pohľadávku čo do výšky. Z tohto

vyplýva, že dlžník musel v postupovanom rozsahu a obsahu pohľadávku veriteľa buď uznať,

alebo svoj dlh alebo existencia jeho dlhu, rovnajúca sa pohľadávke veriteľa, bola určená

právoplatným rozhodnutím na to príslušného orgánu, napr. súdu.

Z toho potom nevyhnutne vyplýva, že nemožno postúpiť pohľadávku, ktorú dlžník

neuznáva ako svoj dlh, alebo ktorá ako jeho dlh nebola určená právoplatným rozhodnutím

príslušného orgánu a následne, že postupník nie je aktívne legitimovaný, postúpenú mu

pohľadávku, ktorú dlžník dôvodne nepokladá za svoj dlh, ak veriteľ aj vymáha.

Na tejto skutočnosti nič nemení ust. § 526 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého, ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení, lebo základný problém je v spomenutej a rozobranej náplni

pojmu pohľadávka. Ak totiž postúpená pohľadávka nesplnila náležitosti spomenutého

výkladu pojmu pohľadávka, neexistoval z tohto vzťahu dlžník v zmysle § 523 ods. 2 Obč.

zák.

O správnosti tejto interpretácie pojmu pohľadávka v ust. § 524 a nasl. Obč. zák. svedčí

aj výslovné ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. V komentári z r. 1996 k Obč. zákonníku sa k tomuto

ustanoveniu uvádza, že nepostupiteľnosť pohľadávky, teda spôsobuje vlastnosť samotnej

pohľadávky a účelom tejto úpravy je ochrana dlžníka, ktorého postaveniu sa postúpením

pohľadávky nemení, najmä sa nemôže zhoršiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný existenciu svojho dlhu a žalobcovej pohľadávky

popiera, list žalovaného zo dňa 04. 04. 2001 nemožno považovať za uznanie pohľadávky

41 Obdo V 9/2007

a žalobca nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie súdu určujúce, že pohľadávka pôvodného

veriteľa v žalobcom uplatnenej výške voči žalovanému v čase jej postúpenia existovala.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania žalobca uviedol, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení z nasledovných

dôvodov:

Žalobca podal proti žalovanému žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku na zaplatenie 1 862 968,-- Sk s príslušenstvom, a to z dôvodu zaplatenia

dohodnutej kúpnej ceny za tovar (dodané lieky). Ku vzniku záväzkového právneho vzťahu

došlo na základe postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa M.na spoločnosť V.

a následného postúpenia pohľadávky na žalobcu. Postúpenie bolo žalovanému oznámené.

Prvostupňový súd tretíkrát vyhovel žalobe rozsudkom č. -300 zo dňa

21. 12. 2005 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 826 986,-- Sk s príslušenstvom,

ako aj trovy konania. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania súd konštatoval, že

žalobca zobral svoje preklasifikovanie časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

späť a žiadal teda podľa pôvodného návrhu zaplatenie sumy 1 826 986,-- Sk s príslušenstvom.

Súd opätovne vypočul účastníkov konania a vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že v prípade porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní išlo

o neplatnosť relatívnu, pričom oprávnený subjekt, t. j. Ú. sa tejto v zákonnej lehote nedovolal.

Zaoberal sa aj oprávnenosťou konania vedúceho organizačnej zložky pôvodného veriteľa, čo

bolo preukázané listinnými dôkazmi, vrátane potvrdenia likvidátora pôvodného veriteľa

zo dňa 11. 09. 2003. Súd vychádzal z existencie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní

a uplatnený nárok, ktorého výške nebola v konaní sporná, mu priznal v celom rozsahu ako

nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa . Podľa názoru žalobcu

sa tak prvostupňový súd vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými v predchádzajúcich

uzneseniach odvolacieho súdu.

Dňa 01. 03. 2006 podal žalovaný proti predmetnému rozsudku odvolanie, považoval

prvostupňový rozsudok v celom rozsahu za vecne nesprávny. Nesprávnosť videl v tom, že súd

nedostatočne preskúmal porušenie dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti

s platnosťou zmlúv o postúpení. Žalovaný je toho názoru, že zmluvy, uzatvorené v rozpore so

51 Obdo V 9/2007

zákonom o verejnom obstarávaní sú absolútne neplatné. Poukazujeme však na skutočnosť, že

len dve kúpne zmluvy (týkajúce sa dvoch faktúr) boli uzatvorené počas platnosti zákona

o verejnom obstarávaní, ktorý považoval zmluvy za absolútne neplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacím rozsudkom č. zo dňa

04. 10. 2006 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný existenciu svojho dlhu a žalobcovej pohľadávky

popiera a že žalobca nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie súdu, určujúce, že pohľadávka

pôvodného veriteľa v žalobcom uplatnenej výške voči žalovanému v čase jej postúpenia

existovala a na základe toho teda podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa zmluvami

o postúpení pohľadávok o ktoré opiera svoj nárok nestal aktívne legitimovaným v spore o ich

zaplatenie.

Žalobca zastáva názor, že odvolací súd na základe vyššie uvedeného vec nesprávne

právne posúdil (žiaden právny predpis totiž nevyžaduje na postúpenie pohľadávky uznanie

dlhu a tak je právny záver odvolacieho súdu v rozpore splatným právom; takáto požiadavka,

ktorá nemá oporu v platnom práve, by znamenala, že by v podstate nemohlo dôjsť

k postúpeniu pohľadávky bez toho, že by dlžník svoj dlh uznal, čo by bolo v rozpore so

samotnými princípmi postúpenia) a že jeho názor nevyplýva z vykonaného dokazovania

a nemá oporu ani v platných právnych predpisoch, a to z nasledovných dôvodov:

- odvolací súd oprel svoj rozsudok v prvom rade o skutočnosť, že žalovaný svoj dlh

voči a žalobcovu pohľadávku popiera;, z vykonaného dokazovania (počas celého

priebehu konania) však vyplýva, že žalovaný výšku a dôvod svojho dlhu nepopieral,

len tvrdil, že jeho dlh je premlčaný, s čím sa však odvolací súd vôbec nezaoberal,

- pokiaľ ide o absurdnú požiadavku odvolacieho súdu na predloženie právoplatného

rozhodnutia súdu, určujúce, že pohľadávka existovala, žalobca poukazuje

na skutočnosť, že určovaciu žalobu by mohol žalobca podať len v prípade, keby

nemohol podať žalobu na plnenie, ktorá má prednostné postavenie a súčasne by musel

preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení; v tejto súvislosti poukazujeme

najmä na platnú právnu úpravu, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. , podľa ktorého je takýto naliehavý najmä tam, kde by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa jeho právne

postavenie stalo neistým, návrh domáhajúci sa určenia nemôže byť opodstatnený tam,

kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Na základe uvedeného zastáva žalobca

61 Obdo V 9/2007

názor, že súdom požadované rozhodnutie o určení nemohol žalobca objektívne

predložiť, nakoľko by v takomto konaní nepreukázal naliehavý právny záujem a jeho

návrh by bol zamietnutý s tým, že má zažalovať splnenie povinnosti,

- odvolací súd vôbec neskúmal existenciu pohľadávky v žalovanej výške, čo bolo podľa

názoru žalobcu jeho povinnosťou a rovnako sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania

žalovaného,

- odvolací súd sa rovnako nevysporiadal s námietkou žalovaného, súvisiacou

s nedodržaním ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a rovnako sa nevysporiadal

ani so skutočnosťou, že žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa neho došlo k plneniu

bez právneho dôvodu a teda vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva žalobca názor, že odvolací súd tým, že sa

nevysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania, spôsobil také vady konania, okrem

nesprávneho právneho posúdenia veci spôsobil také vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu odvolací súd tiež porušil ustanovenie

, nakoľko nie je jeho rozhodnutie riadne odôvodnené

(z uvedeného odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel ku skutkovým

zisteniam, ani ako vec právne posúdil).

Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa, tento považuje žalobca za vecne správny,

nakoľko vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a spočíva na správnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia pojednávania,

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Právny názor odvolacieho súdu, že pohľadávku nemožno postúpiť, ak ju dlžník

písomne neuznal, alebo ak nie je právoplatne prisúdená rozsudkom, nemá oporu v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore s praxou súdov. Uvedený právny názor

odvolacieho súdu v praxi súdov Slovenskej republiky je celkom ojedinelý a dovolací súd už

viackrát jeho nesprávnosť konštatoval v iných svojich rozhodnutiach. Preto v tomto smere

dovolací súd poukazuje napr. na svoj rozsudok z 27. 04. 2006 sp. zn. V 13/2005,

71 Obdo V 9/2007

ktorý bol aj uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v zošite č. 4/2008 pod por. č. 41. Z tohto

rozhodnutia bola uverejnená právna veta v znení:

Pohľadávku možno postúpiť, aj keď je predmetom neskončeného občianskeho

súdneho konania. Prípadné obmedzenia musia vyplývať zo zákona alebo rozhodnutia

príslušného orgánu.

V citovanom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že nemožno súhlasiť s právnym názorom

odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu.

Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie

súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie.

Vyššie uverejnený právny názor dovolacieho súdu zostáva nezmenený. Keďže

odvolací súd z iných hľadísk dôvodnosť podanej žaloby neskúmal, a to ani z hľadiska

skutkového, ani z hľadiska právneho, preto dovolací súd musel rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Právny názor dovolacieho súdu v danej veci je pre odvolací súd záväzný (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Juraj Seman , v. r.

predseda senátu