Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/101/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. so sídlom X. K. E. L. A.

X. C. reg.č. H.E. X. registrovaná v Registri obchodných spoločností C., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. A. s. r. o., B. B., zastúpenou JUDr. A. V. advokátkou, proti

žalovanému: JUDr. M. P. R. R., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 59 674 847,18

Sk, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.

apríla 2008 č. k. -159 a odvolanie žalovaného proti uzneseniu tohože súdu zo

dňa 14. mája 2008 č. k. -167 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

21. apríla 2008 č. k. -159 z r u š u j e a vec vracia súdu l. stupňa na ďalšie

konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. mája 2008 č. k.

167 p o t v r dz u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie zamietol. Nárok

žalobcu v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 4 436 164,38 Sk s právom na

oddelené uspokojenie a o náhrade trov konania vylúčil na samostatne konanie.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobou doručenou súdu telefaxom dňa 02. 11. 2004

a v origináli dňa 04. 11. 2004 žalobca navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške

59 674 847,18 Sk voči úpadcovi M. spol. s r. o., P. IČO X. je pravá, zistená a zaraďuje sa do

1. triedy s právom na oddelené uspokojenie. Pohľadávku uplatnil na základe úverovej

zmluvy č. 124/94/31675174 z 28. 11. 1994, uzavretej medzi A. a. s., pobočka B. a úpadcom,

na poskytnutie úveru vo výške 40 000 000,-- Sk. Na základe zmluvy o predaji časti podniku

zo dňa 16. 04. 1997 prešli všetky práva a záväzky A. a. s. na spoločnosť A. a. s. so sídlom C.

N. Na uvedenú spoločnosť bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z

13. 04. 2000, vyhlásený konkurz a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

07. 03. 2001 bola pohľadávka, vyplývajúca z uvedenej úverovej zmluvy, postúpená na

spoločnosť S. ktorá ju zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 10. 2003 postúpila

žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

167, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 01. 2002 č. k. ,

bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 55 238 682,80 Sk (istina

40 000 000,–Sk, úrok 14 818 321,--Sk a trovy konania 420 361,80 Sk). Uvedený

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 03. 2002. Na základe dovolania úpadcu boli

rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V-76/02 z 13. 07. 2000 vyššie uvedené

rozsudky zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Prešove. Následne Krajský súd

v Prešove uznesením zo dňa 03. 03. 2004 konanie prerušil. Spoločnosť S. si pohľadávku

prihlásila do konkurzného konania a keďže pri podaní dovolania, ani do prieskumného

pojednávania, nebola odložená vykonateľnosť napadnutých zrušených rozsudkov,

pohľadávka uvedeného veriteľa bola v tom čase vykonateľná a žalobca ju aj naďalej za

vykonateľnú považuje. Žalobu podáva iba z dôvodu právnej istoty, nakoľko na jej podanie bol

vyzvaný konkurzným súdom, ktorá výzva mu bola doručená dňa 04. 10. 2004. Žalobca má za

to, že z dôvodu, že sa jedná o vykonateľnú pohľadávku, podľa § 23 ods. 3 ZKV, žalobu mal

podať žalovaný.

Súd konštatoval, že žaloba bola podaná na základe poučenia súdu podľa § 23 ods. 2

ZKV. Uznal však za potrebné preskúmať aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na

určenie pravosti pohľadávok podľa § 23 ods. 2 ZKV a usúdil, že podstatná pre rozhodnutie je

skutočnosť, či pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní bola v čase prieskumného

pojednávania, t. j. dňa 24. 01. 2003, vykonateľná.

Zo spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. , týkajúceho sa spornej

pohľadávky zistil, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13. 07. 2000 č. k. 3 Cb

221/97-167 zaviazal spoločnosť M. s. r. o. P. č. X. zaplatiť žalobcovi (JUDr. B. O. SKP

úpadcu A. a. s. N. C.) sumu 55 238 683,55 Sk a nahradiť trovy konania vo výške 420 361,80

Sk a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17. 01. 2002 sp. zn. 7 Obo

326/2000 tento rozsudok súdu l. stupňa potvrdil. Na rozsudku Krajského súdu v Prešove je

preto právoplatnosť vyznačená dňom 13. 03. 2002.

Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 31. 03. 2003

sp. zn. Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 01. 2002

č. k. a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Z dovolacieho

rozsudku vyplýva, že doručovanie rozsudku Najvyššieho súdu SR žalovanému, na základe

ktorého bola vyznačená právoplatnosť rozsudku dňa 22. 03. 2002, nebolo zákonné

a predmetný rozsudok bol žalovanému doručený až 18. 06. 2002. To znamená, že predmetný

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 06. 2002 a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2002.

Prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 24. 01. 2003, to znamená, že v deň konania

prieskumného pojednávania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný a to či už

podľa posúdenia Krajského súdu v Prešove alebo podľa posúdenia dovolacieho súdu.

Pohľadávka, priznaná uvedeným právoplatným rozsudkom, bola vo výške 55 238 682,80 Sk.

Pokiaľ po uskutočnení prieskumného pojednávania bol rozsudok, na základe ktorého

bola v čase konania prieskumného pojednávania pohľadávka vykonateľná zrušený, uvedené

je v tomto konaní bez právneho významu.

Na tomto základe súd žalobu v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške

55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu, zamietol.

Keďže zvyšná časť uplatnenej pohľadávky v sume 4 436 164,38 Sk nebola v čase

prieskumného pojednávania vykonateľnou pohľadávkou, súd do tejto časti danosť aktívnej

legitimácie žalobcu uznal, avšak vzhľadom na to, že základ sporu sa rieši v konaní vedenom

na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. , návrh žalobcu v časti o určenie

pravosti pohľadávky vo výške 4 436 164,38 Sk s právom na oddelené uspokojenie, vylúčil na

samostatné konanie, vrátane nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne

v rozhodnutí o vyčlenenom nároku.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca i žalovaný.

Žalobca charakterizuje svoje odvolanie ako podané z dôvodu právnej istoty. Uvádza,

že na Krajskom súde v Košiciach sa vedú 2 incidenčné žaloby o tej istej pohľadávke, obe

podané na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach a rozdiel je len v tom, že žalobca

v prvom konaní vedenom pod sp.zn. má postavenie žalovaného v druhom,

teda v predmetnom spore a naopak.

Tento stav bol spôsobený skutočnosťou, že v čase prieskumného pojednávania dňa

23. 01. 2003, na ktorom spornú pohľadávku právneho predchodcu žalobcu poprel žalovaný

a úpadca, bola pohľadávka vykonateľná, pretože bola priznaná právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. a Krajský súd v Košiciach vyzval žalovaného,

aby v ním určenej lehote podal incidenčnú žalobu, čo tento urobil a vec sa vedie na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. . Súd v tejto veci doteraz nevytýčil pojednávanie.

Avšak dovolací súd rozhodnutím zo dňa 13. 07. 2000 č. k. ObdoV-76-02 spomenuté

rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a tento súd

rešpektuje ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV čo značí, že konanie je prerušené. Keďže sa však

rozhodnutím dovolacieho súdu z vykonateľnej pohľadávky stala pohľadávka nevykonateľná,

Krajský súd v Košiciach, ako konkurzný súd vyzval žalobcu na podanie incidenčnej žaloby,

ktorá sa prejednáva v tomto konaní. Upozorňuje, že by pri nejednotnom výklade otázky

aktívnej legitimácie na podanie incidenčnej žaloby v súvislosti s vykonateľnosťou

pohľadávky, ktorá po jej prihlásení a prejednaní na prieskumnom pojednávaní štatút

vykonateľnosti stratila, konkurzným súdom a súdom konajúcim na základe incidenčnej

žaloby podanej na základe výzvy by mohlo dôjsť aj k tomu, že by súd konajúci vo veci sp. zn.

, kde je žalobcom JUDr. P. došiel k záveru, že tento nie je v spore aktívne

legitimovaný, keďže by podľa názoru konajúceho súdu bol rozhodujúci aktuálny skutkový

stav, t. j. skutočnosť, že pohľadávka nie je vykonateľná.

Žalobca preto pre prípad, že by odvolací súd dospel k názoru, že pre jeho aktívnu

legitimáciu je rozhodujúci terajší stav, t. j. že ho konkurzný súd správne listom zo dňa

04. 10. 2004 vyzval na podanie incidenčnej žaloby navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu

l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa odvolal proti výrokovej časti rozsudku v ktorej súd l. stupňa vylúčil vec

na samostatné konanie. Popiera zákonnú dôvodnosť takéhoto postupu súdu a navrhuje v tejto

časti rozsudok zmeniť tak, že sa zamietne celý nárok žalobcu a rozhodne sa aj o náhrade trov

konania.

Žalovaný sa odvolal aj proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa

14. 05. 2008 č. k. -167, ktorým mu súd uložil zaplatiť za podané odvolanie

súdny poplatok v sume 10 000,–Sk a navrhol ho buď zmeniť tak, že súdny poplatok bude

3 000,–Sk alebo vôbec zrušiť. Odvoláva sa pritom na ust.

podľa ktorého za úkony navrhnuté alebo konania začaté pred l. januárom 2006 sa vyberajú

poplatky podľa doterajších predpisov i keď sa stanú splatnými po 1. januári 2006 a svoj názor,

že konanie vo veci sa začalo vyhlásením konkurzu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu proti rozsudku je dôvodné a dovolanie žalovaného proti uzneseniu dôvodné nie je.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že Krajský súd Košice

uznesením zo dňa 07. 11. 2002 č. k. -20 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka M. s.

r. o. P.

Právny predchodca žalobcu si uplatnil prihláškou zo dňa 08. 01. 2003 svoju

pohľadávku na prieskumnom pojednávaní dňa 24. 01. 2003. Správca konkurznej podstaty túto

pohľadávku uznal, poprel ju však veriteľ č. 12 JUDr. P. a to z dôvodu neskončeného súdneho

konania.. Keďže tento veriteľ bol na prieskumnom pojednávaní prítomný, ako to preukazuje

zápisnica z tohto pojednávania, súd ho poučil a uložil mu 30-dňovú lehotu na podanie žaloby,

čo on urobil. Konanie sa vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi

10/2003, podľa odôvodnenia rozsudku bez toho, že by sa uskutočnilo pojednávanie.

Právny predchodca žalobcu na prieskumnom pojednávaní nebol, preto ho konkurzný

súd preto listom zo dňa 07. 09. 2004 vyzval, aby si svoj nárok uplatnil určovacou žalobou na

súde do 31 dní od doručenia výzvy, táto žaloba bola Krajskému súdu v Košiciach doručená

dňa 02. 11. 2004. Ide o žalobu, o ktorej súd l. stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd l. stupňa tento skutkový stav

poznal, vedel teda, že konkurzný súd vyzval na podanie určovacej žaloby čo do spornej

pohľadávky najprv, na prieskumnom pojednávaní dňa 24. 01. 2003 JUDr. P. ako veriteľa č.

12, bolo mu známe, že konanie o určenie pravosti spornej pohľadávky na základe jeho žaloby

sa vedie na Krajskom súde Košice pod sp. zn. , pričom žalovaným v tejto veci

je právny predchodca žalobcu vo vzťahu k žalobe podanej na základe písomnej výzvy súdu zo

dňa 07. 09. 2004 proti žalovanému JUDr. P. na základe ktorej sa vedie predmetné konanie sp.

zn. .

Keďže teda v čase podania určovacej žaloby zo dňa 02. 11. 2004 na Krajskom súde

v Košiciach už vyše roka prebiehalo konanie na veci sp. zn mal súd po

zistení tejto skutočnosti buď konanie podľa prerušiť, alebo

urobiť iné opatrenia, aby sa predišlo možnej situácii, ktorú naznačil žalobca vo svojom

odvolaní, že totiž iný konajúci a rozhodujúci sudca bude mať v tej istej otázke iný právny

názor a súd následkom toho o pravosti spornej pohľadávky vôbec nerozhodne.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu toto procesné pochybenia súdu l. stupňa mohlo

spôsobiť ohrozenie prípadne porušenie žalobcovho práva na súdnu ochranu jeho práva, čo by

bolo v rozpore s ust. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa

ods. 1 zrušil a vec mu v súlade s ust. vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým mu súd uložil zaplatiť

súdny poplatok v sume 10 000,–Sk za podané odvolanie, toto odvolanie dôvodné nie je.

Odvolateľova mienka, že súd mal vyrubiť súdne poplatky podľa sadzby platnej v čase

vyhlásenia konkurzu nie je správna. Konanie o incidenčnej žalobe síce súvisí s vyhlásením

konkurzu na majetok dlžníka, je však samostatným konaním, ktoré sa začína podaním žaloby.

Podľa v znení neskorších predpisov poplatková

povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu

ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Sadzobník spoplatňuje v Položkách 2 písm. b/ návrh na začatie konania (teda aj návrh

na začatie odvolacieho konania) v obchodných veciach ak nemožno predmet konania oceniť

peniazmi poplatkom vo výške 10 000,–Sk a súd l. stupňa uložil žalovanému zaplatiť súdny

poplatok v súlade s týmto predpisom. Odvolacie konanie začína podaním návrhu, čiže

odvolania a súdny poplatok za podané odvolanie sa spoplatňuje podľa sadzobníka platného

v čase podania návrhu - odvolania.

Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

vo veci (224 ods. 2 )

.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. mája 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.