Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
315/371510.07402e.pdf
PDF · 108.39 KB
No categories available
3Cdo/214/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 214/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bývajúcej v B., zastúpenej
JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému M., S., so sídlom v B., o neplatnosť
zhromaždenia 24. apríla 2007 a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
5 C 70/2007, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája
2008 sp. zn. 5 Co 112/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zhromaždenia žalovaného
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“), ktoré sa
konalo 24. apríla 2007 a tiež neplatnosti na ňom prijatých uznesení. Neplatnosť vyvodzovala
z porušenia ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), najmä ustanovení, ktoré upravujú zvolávanie
zhromaždenia spoločenstva, upovedomenie vlastníkov o zvolanom zhromaždení, prijímanie
uznesení spoločenstva a voľbu orgánov spoločenstva.
Okresný súd Bratislava V uznesením z 3. marca 2008 č.k. 5 C 70/2007-69 konanie
zastavil. V odôvodnení uviedol, že spoločenstvo bolo zriadené podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z., v priebehu konania ale k 14. decembru 2007 zaniklo výmazom z registra
spoločenstiev (§ 7d ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.), pričom k výmazu došlo pod sp. zn. O.
Obvodného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd prvého stupňa
aplikoval § 107 ods. 4 O.s.p. a dospel k názoru, že spoločenstvo zaniklo bez právneho
nástupcu. Za jeho právneho nástupcu nemožno považovať vlastníkov bytov a nebytových
-2-3 Cdo 214/2008
priestorov, ktorí ho založili, ale ani právnickú osobu, s ktorou ešte pred zánikom spoločenstva
uzavreli zmluvu o výkone správy. Z tohto dôvodu konanie zastavil. Žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. mája 2008 sp. zn.
5 Co 112/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, že žalobkyni
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
odvolanie nie je opodstatnené. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd poukázal na
ustanovenie § 107 ods. 4 O.s.p. a zohľadnil zánik spoločenstva výmazom z registra
spoločenstiev bez právneho nástupcu. Keďže tým stratilo spôsobilosť byť účastníkom konania
a niet subjektu, ktorý by bol jeho právnym nástupcom, konanie muselo byť zastavené.
K námietke žalobkyne, že konanie malo byť prerušené, lebo prebiehalo iné konanie, v ktorom
sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu, odvolací súd uviedol, že
v danom prípade neprichádzal do úvahy postup podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Z týchto
dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že jej
v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto procesnej
vade malo dôjsť tým, že odvolací súd nesprávne – iba zo samotného výmazu spoločenstva
z registra spoločenstiev vyvodil, že spoločenstvo zaniklo bez právneho nástupcu. Odvolací
súd nevysvetlil, prečo spornú otázku právneho nástupníctva po spoločenstve považoval za
nespornú; táto skutočnosť robí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľným
a nezákonným. V súlade s § 107 ods. 2 O.s.p. je súd oprávnený konanie zastaviť iba ak po
zaniknutej právnickej osobe nie je právny nástupca. I keď zákon č. 182/1993 Z.z. výslovne
neoznačuje správcu (s ktorým musí byť už v čase zrušenia spoločenstva uzavretá zmluva
o výkone správy) za právneho nástupcu zanikajúceho spoločenstva, z obsahu viacerých jeho
ustanovení (okrem § 7d ods. 2 tiež z § 8b zákona č. 182/1993 Z.z.) je zrejmé, že správca
týmto nástupcom je. Dovolateľka zdôraznila, že vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,
ktorých správou je poverené či už spoločenstvo alebo správca, sú stále tie isté osoby, ktoré
„sú z titulu vlastníctva de facto žalovanými, avšak bez procesnej spôsobilosti, lebo na súde je
za tieto osoby oprávnené konať iba spoločenstvo, resp. správca. Pri zmene zástupcu týchto
osôb zo spoločenstva na správcu preto neprichádza k zániku, ale iba k výmene zástupcu.
Skutočnosť, že pôvodný zástupca pri tejto výmene zaniká, nemá na podstatu sporu žiadny
-3-3 Cdo 214/2008
vplyv“. Podľa názoru žalobkyne odvolací súd nesprávne „posúdil aj aplikáciu § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p“. Nezohľadnil iné, na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 68/2007
prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konaného 11. septembra 2007 a na ňom prijatých uznesení spoločenstva,
a v rozpore s uvedeným ustanovením Občianskeho súdneho konania predmetné konanie
neprerušil, ale zastavil. Aj tým odňal žalobkyni možnosť pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov
a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uznesení, ktoré sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nevyplýva.
-4-3 Cdo 214/2008
So zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a argumentáciu dovolateľky neobmedzil sa
dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237
O.s.p. O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých
inak dovolanie nie je prípustné.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni realizáciu jej
procesných práv.
-5-3 Cdo 214/2008
Je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky
majú procesné nedostatky v postupe súdov (II. ÚS 261/06). Nie každá procesná nesprávnosť,
ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej
prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými
vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť
dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím
dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky
súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje (len) za relevantný dovolací dôvod
(viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nie však tiež za dôvod zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Pokiaľ žalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom bol vyslovený názor,
že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil,
takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“ (porovnaj R 111/1998). Názor zaujatý
v uvedenom judikáte je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Pokiaľ by teda prípadne aj
bola dôvodná námietka žalobkyne o nie dostatočnej preskúmateľnosti uznesenia odvolacieho
súdu, týkala by sa len tzv. inej (od vád uvedených v § 237 O.s.p. odlišnej) procesnej vady
konania, ktorá je relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., sama
o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Žalobkyňa v dovolaní ďalej naznačuje, že súdy nižších stupňov vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotili. Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p. Obdobne pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní
vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide o námietku, ktorá nepoukazuje na procesnú
vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
K námietke žalobkyne, že odvolací súd (a pred ním tiež súd prvého stupňa) v konaní
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zániku spoločenstva bez právneho nástupcu,
dovolací súd uvádza, že ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
-6-3 Cdo 214/2008
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo
prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne
právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu
niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Z toho vyplýva, že pokiaľ účastník
občianskeho súdneho konania stratí v priebehu tohto konania spôsobilosť byť jeho
účastníkom, súd podľa povahy veci (hmotnoprávnej povahy predmetu konania) posúdi, či
uvedená skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či možno v konaní
pokračovať. Povaha veci bráni pokračovať v konaní (o.i.) vtedy, ak účastník nemá žiadneho
právneho nástupcu. Otázku, či účastník, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,
(ne)má právneho nástupcu, rieši súd na základe výsledkov šetrenia, pri ktorom nie je viazaný
v konaní zaujatými názormi účastníkov tohto konania v tom smere, či účastník konania, ktorý
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (ne)má nástupcu, prípadne (ak ho má) kto je týmto
nástupcom. Nástupníctvo v občianskom súdnom konaní po zaniknutej právnickej osobe sa
odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho; nástupcom takejto právnickej osoby je ten, kto
podľa hmotného práva prevzal právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide.
Žalobkyňa v dovolaní namieta, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že podľa
hmotného práva žiaden subjekt nevstúpil do práv a povinností zaniknutého spoločenstva,
o ktoré išlo v konaní. Činnosť súdu, pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú
právnu normu, sa označuje ako právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd
neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Ani v danej veci preto nesprávne
právne závery súdov nemohli mať za následok procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V súvislosti s ďalšou dovolacou námietkou žalobkyne, že odvolací súd „nesprávne posúdil
otázku aplikácie ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.“ a v rozpore s týmto ustanovením
neprerušil konanie, ale potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.) zastavujúce
-7-3 Cdo 214/2008
konanie z dôvodu uvedeného v § 107 ods. 4 O.s.p., dovolací súd poukazuje na § 109 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil spôsobilosť konať pred
súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b/ rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c/ rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej
otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Dovolací súd rovnako poukazuje na § 109 ods. 2 O.s.p.,
v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a/ sa
účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt
nie je známy; b/ zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred
súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Dovolací súd zo spisu nezistil,
že v konaní na súdoch nižších stupňov nastala procesná situácia, kedy súd musí konanie
prerušiť (§ 109 ods. 1 O.s.p.). Keďže v prípadoch uvedených v § 109 ods. 2 O.s.p. je
prerušenie konania na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť (viď § 109 ods. 2 O.s.p.), dospel dovolací súd
k záveru, že ani uvedená námietka dovolateľky nesvedčí o existencii vady konania v zmysle
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní nemala žalobkyňa úspech a nevzniklo jej právo na náhradu trov
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
-8-3 Cdo 214/2008
V Bratislave 7. mája 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková