Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/214/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému M., S., so sídlom v B., o neplatnosť

zhromaždenia 24. apríla 2007 a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zhromaždenia žalovaného

spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“), ktoré sa

konalo 24. apríla 2007 a tiež neplatnosti na ňom prijatých uznesení. Neplatnosť vyvodzovala

z porušenia ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

(ďalej len „“), najmä ustanovení, ktoré upravujú zvolávanie

zhromaždenia spoločenstva, upovedomenie vlastníkov o zvolanom zhromaždení, prijímanie

uznesení spoločenstva a voľbu orgánov spoločenstva.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 3. marca 2008 č.k. -69 konanie

zastavil. V odôvodnení uviedol, že spoločenstvo bolo zriadené podľa § 7 ods. 1 zákona

č. , v priebehu konania ale k 14. decembru 2007 zaniklo výmazom z registra

spoločenstiev ( ), pričom k výmazu došlo pod sp. zn. O.

Obvodného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd prvého stupňa

aplikoval a dospel k názoru, že spoločenstvo zaniklo bez právneho

nástupcu. Za jeho právneho nástupcu nemožno považovať vlastníkov bytov a nebytových

-2-3 Cdo 214/2008

priestorov, ktorí ho založili, ale ani právnickú osobu, s ktorou ešte pred zánikom spoločenstva

uzavreli zmluvu o výkone správy. Z tohto dôvodu konanie zastavil. Žalobkyni nepriznal

náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. mája 2008 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, že žalobkyni

nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

odvolanie nie je opodstatnené. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd poukázal na

ustanovenie a zohľadnil zánik spoločenstva výmazom z registra

spoločenstiev bez právneho nástupcu. Keďže tým stratilo spôsobilosť byť účastníkom konania

a niet subjektu, ktorý by bol jeho právnym nástupcom, konanie muselo byť zastavené.

K námietke žalobkyne, že konanie malo byť prerušené, lebo prebiehalo iné konanie, v ktorom

sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu, odvolací súd uviedol, že

v danom prípade neprichádzal do úvahy postup podľa Z týchto

dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že jej

v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). K tejto procesnej

vade malo dôjsť tým, že odvolací súd nesprávne – iba zo samotného výmazu spoločenstva

z registra spoločenstiev vyvodil, že spoločenstvo zaniklo bez právneho nástupcu. Odvolací

súd nevysvetlil, prečo spornú otázku právneho nástupníctva po spoločenstve považoval za

nespornú; táto skutočnosť robí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľným

a nezákonným. V súlade s je súd oprávnený konanie zastaviť iba ak po

zaniknutej právnickej osobe nie je právny nástupca. I keď výslovne

neoznačuje správcu (s ktorým musí byť už v čase zrušenia spoločenstva uzavretá zmluva

o výkone správy) za právneho nástupcu zanikajúceho spoločenstva, z obsahu viacerých jeho

ustanovení (okrem tiež z ) je zrejmé, že správca

týmto nástupcom je. Dovolateľka zdôraznila, že vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,

ktorých správou je poverené či už spoločenstvo alebo správca, sú stále tie isté osoby, ktoré

„sú z titulu vlastníctva de facto žalovanými, avšak bez procesnej spôsobilosti, lebo na súde je

za tieto osoby oprávnené konať iba spoločenstvo, resp. správca. Pri zmene zástupcu týchto

osôb zo spoločenstva na správcu preto neprichádza k zániku, ale iba k výmene zástupcu.

Skutočnosť, že pôvodný zástupca pri tejto výmene zaniká, nemá na podstatu sporu žiadny

-3-3 Cdo 214/2008

vplyv“. Podľa názoru žalobkyne odvolací súd nesprávne „posúdil aj aplikáciu § 109 ods. 2

písm. c/ O.s.p“. Nezohľadnil iné, na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových

priestorov konaného 11. septembra 2007 a na ňom prijatých uznesení spoločenstva,

a v rozpore s uvedeným ustanovením Občianskeho súdneho konania predmetné konanie

neprerušil, ale zastavil. Aj tým odňal žalobkyni možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ Z týchto dôvodov žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov

a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uznesení, ktoré sú uvedené v § 239

ods. 1 a 2 Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nevyplýva.

-4-3 Cdo 214/2008

So zreteľom na veta druhá a argumentáciu dovolateľky neobmedzil sa

dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237

O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých

inak dovolanie nie je prípustné.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni realizáciu jej

procesných práv.

-5-3 Cdo 214/2008

Je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky

majú procesné nedostatky v postupe súdov (). Nie každá procesná nesprávnosť,

ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej

prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými

vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť

dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím

dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje (len) za relevantný dovolací dôvod

(viď ustanovenie ), nie však tiež za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Pokiaľ žalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom bol vyslovený názor,

že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil,

takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“ (porovnaj R 111/1998). Názor zaujatý

v uvedenom judikáte je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Pokiaľ by teda prípadne aj

bola dôvodná námietka žalobkyne o nie dostatočnej preskúmateľnosti uznesenia odvolacieho

súdu, týkala by sa len tzv. inej (od vád uvedených v odlišnej) procesnej vady

konania, ktorá je relevantný dovolací dôvod v zmysle , sama

o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Žalobkyňa v dovolaní ďalej naznačuje, že súdy nižších stupňov vykonané dôkazy

nesprávne vyhodnotili. Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu

v zmysle Obdobne pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní

vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide o námietku, ktorá nepoukazuje na procesnú

vadu v zmysle ustanovenia

K námietke žalobkyne, že odvolací súd (a pred ním tiež súd prvého stupňa) v konaní

dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zániku spoločenstva bez právneho nástupcu,

dovolací súd uvádza, že ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa

-6-3 Cdo 214/2008

konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo

prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať ( ). Ak po začatí konania zanikne

právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu

niet, súd konanie zastaví ( ). Z toho vyplýva, že pokiaľ účastník

občianskeho súdneho konania stratí v priebehu tohto konania spôsobilosť byť jeho

účastníkom, súd podľa povahy veci (hmotnoprávnej povahy predmetu konania) posúdi, či

uvedená skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či možno v konaní

pokračovať. Povaha veci bráni pokračovať v konaní (o.i.) vtedy, ak účastník nemá žiadneho

právneho nástupcu. Otázku, či účastník, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,

(ne)má právneho nástupcu, rieši súd na základe výsledkov šetrenia, pri ktorom nie je viazaný

v konaní zaujatými názormi účastníkov tohto konania v tom smere, či účastník konania, ktorý

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (ne)má nástupcu, prípadne (ak ho má) kto je týmto

nástupcom. Nástupníctvo v občianskom súdnom konaní po zaniknutej právnickej osobe sa

odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho; nástupcom takejto právnickej osoby je ten, kto

podľa hmotného práva prevzal právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že podľa

hmotného práva žiaden subjekt nevstúpil do práv a povinností zaniknutého spoločenstva,

o ktoré išlo v konaní. Činnosť súdu, pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú

právnu normu, sa označuje ako právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Ani v danej veci preto nesprávne

právne závery súdov nemohli mať za následok procesnú vadu v zmysle

V súvislosti s ďalšou dovolacou námietkou žalobkyne, že odvolací súd „nesprávne posúdil

otázku aplikácie ustanovenia “ a v rozpore s týmto ustanovením

neprerušil konanie, ale potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ( ) zastavujúce

-7-3 Cdo 214/2008

konanie z dôvodu uvedeného v , dovolací súd poukazuje na

, v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil spôsobilosť konať pred

súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b/ rozhodnutie

závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred

rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c/ rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Dovolací súd rovnako poukazuje na ,

v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a/ sa

účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt

nie je známy; b/ zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred

súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Dovolací súd zo spisu nezistil,

že v konaní na súdoch nižších stupňov nastala procesná situácia, kedy súd musí konanie

prerušiť ( ). Keďže v prípadoch uvedených v je

prerušenie konania na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná

možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť (viď ), dospel dovolací súd

k záveru, že ani uvedená námietka dovolateľky nesvedčí o existencii vady konania v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nemala žalobkyňa úspech a nevzniklo jej právo na náhradu trov

konania ( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

-8-3 Cdo 214/2008

V Bratislave 7. mája 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková