Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/66/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej

v právnej veci žalobcu Ing. P. K. B.B., K. proti žalovanému T. spol., s. r. o., B.B., P.

zastúpenému

JUDr. E. K. advokátkou so sídlom v B.B., R. o zaplatenie 885 804,– Sk s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 40

zo dňa 06. júna 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

885 804,– Sk s 24,13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 957 000,– Sk

od 30. marca 1998 do 10. septembra 2001 a zo sumy 885 804,– Sk od 11. septembra 2001

do zaplatenia. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 82 572, 08 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie 4 957 000,– Sk

z titulu vyrovnacieho podielu podľa v nadväznosti na

a zaplatenie 24,13% ročného úroku z omeškania podľa § 369 a § 502 Obchodného

zákonníka. Žalobca bol spoločníkom žalovaného do 20. decembra 1996, kedy rozhodnutím

valného zhromaždenia zanikla jeho účasť v spoločnosti. Vylúčený spoločník má voči

spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 61 a § 150 Obchodného

zákonníka. Za deň, ktorým spoločníkovi vzniká právo na vyrovnací podiel treba považovať

deň vylúčenia spoločníka zo spoločnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia,

v tomto prípade dňa 20. decembra 1996. Žalovaný schválil ročnú účtovnú závierku za rok

1996 na valnom zhromaždení dňa 30. decembra 1997, splatnosť vyrovnacieho podielu nastala

v zmysle v znení platnom v čase zániku účasti spoločníka

v spoločnosti dňa 30. marca 1998.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že výška vyrovnacieho podielu žalobcu

ku dňu zániku jeho účasti v spoločnosti bola 4 588 011,– Sk. Znalkyňa dňa 12. februára 2007

predložila súdu doplnok č. 1 k znaleckému posudku, keďže následne zistila,

že pri vypracovaní znaleckého posudku metodicky nesprávne určila sumu čisto obchodného

imania, čo má za dôsledok zmenu v sume vypočítaného vyrovnacieho podielu. Výpočet preto

opravila a výšku vyrovnacieho podielu určila sumou 5 068 431,– Sk.

Žalobca podľa znaleckého posudku a doplnku č. 1 by mal právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu vo výške 5 068 431,– Sk. Žalobou si však uplatnil 4 957 000,– Sk.

Z uplatnenej sumy žalovaný zaplatil 4 071 197,– Sk, preto má žalobca právo na zaplatenie

vyrovnacieho podielu výške, ktorá zostala predmetom sporu.

Vyrovnací podiel sa stal splatným dňa 30. marca 1998. Keďže žalovaný žalobcovi

vyrovnací podiel v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania, preto žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 a § 502 Obchodného

zákonníka vo výške 24,13% podľa priemernej úrokovej sadzby, ktorú poskytovali peňažné

v čase vzniku záväzku. Výšku úrokovej sadzby mal súd preukázanú dokladmi

zo V. a. s. a S. a. s. Úrok z omeškania priznal

zo sumy 4 957 000,– Sk od 30. marca 1998 do 10. septembra 2001, pretože v tento deň

žalovaný z tejto sumy zaplatil 4 071 196,– Sk. Zo sumy 885 804,– Sk súd priznal úrok

z omeškania od 11. septembra 2001, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tohto

záväzku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a proti výroku o príslušenstve pohľadávky

aj žalovaný.

Žalobcovi, ktorý bol zastúpený v konaní právnym zástupcom, bol napadnutý rozsudok

v zmysle doručený dňa 12. júla 2007. Žalobca podal odvolanie

dňa 16. augusta 2007, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty / /.

Jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené. Odvolací súd preto odvolanie

žalobcu ako oneskorene podané podľa odmietol.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé,

akým spôsobom dospel súd k výške sadzby úroku z omeškania, na zaplatenie ktorého

žalovaného zaviazal. Súd konštatoval, že výšku úrokovej sadzby mal za preukázanú nielen

dokladmi zo S. a. s., ale aj dokladmi z V. a. s. V rámci dokazovania však nebol vykonaný

dôkaz, o ktorý sa súd opiera. Žalovaný považuje zákonnú úpravu úrokov z omeškania za

nedostatočnú, keďže výška úrokov sa rôzni podľa druhu a výšky poskytovaného úveru. Úrok

z omeškania vo výške, priznanej žalobcovi, nebol v žalobe požadovaný.

Za nesprávne určenú považuje aj súdom stanovenú dĺžku obdobia, počas ktorého

sa mal dostať do omeškania s plnením záväzku. Podľa jeho názoru nie je v danom prípade

možné aplikovať ustanovenie v znení platnom

pre predmetné obdobie. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia, ktorým bol vylúčený zo spoločnosti žalovaného, pričom konanie

o jeho žalobe bolo ukončené až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 13. augusta 2001. Žalovaný sa nedostal do omeškania s vyplatením vyrovnacieho

podielu, lebo jeho povinnosť vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel nastala až právoplatnosťou

uvedeného rozsudku odvolacieho súdu. Žalovaný sa v dobrej viere spoliehal na to, že vznik

jeho povinnosti vyplatiť vyrovnací podiel je viazaný na rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti

poukazuje na ustanovenie druhá veta . Priznanie úroku

z omeškania od doby, určenej v rozsudku, by bolo podľa jeho názoru v rozpore s dobrými

mravmi, pretože žalovaný sa nikdy nebránil vyplateniu vyrovnacieho podielu.

Napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že úroky z omeškania,

požadované žalobcom, vychádzali z obvyklých úrokových sadzieb a boli uplatnené v súlade

s ustanovením a , čo bolo preukázané potvrdením

peňažného ústavu. Je nepochybné, že žalobca bol vylúčený zo spoločnosti na valnom

zhromaždení dňa 20. decembra 1996 a nie rozhodnutím súdu. Žalovaný je preto v omeškaní

od 30. marca 1998. Napadnuté rozhodnutie navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje

zrušiť v časti, týkajúcej sa 24,13% ročného úroku z omeškania zo sumy 4 957 000,– Sk

od 30. marca 1998 do 10. septembra 2001 a zo sumy 885 804,– Sk od 11. septembra 2001

do zaplatenia.

Spoločníkom žalovaného bol žalobca do 20. decembra 1996, kedy rozhodnutím

valného zhromaždenia zanikla jeho účasť v spoločnosti. Žaloba ktorou sa žalobca domáhal

určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol vylúčený zo spoločnosti,

bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. júna 1999 sp. zn.

zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR

zo dňa 04. mája 2001 sp. zn. . Keďže uznesenie valného zhromaždenia je platné

dňom jeho prijatia a k zmene nedošlo ani na základe žaloby o určenie jeho neplatnosti,

súd prvého stupňa správne skonštatoval, že k zániku účasti žalobcu v spoločnosti došlo

dňa 20. decembra 1996.

Podľa v znení účinnom v čase vzniku práva

žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, splatnosť vyrovnacieho podielu nastáva

uplynutím troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva

alebo stanovy neurčujú inak. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný schválil

ročnú účtovnú závierku za rok 1996 na valnom zhromaždení dňa 30. decembra 1997. Keďže

splatnosť vyrovnacieho podielu nastala dňa 30. marca 1998, dostal sa žalovaný uvedeným

dňom do omeškania so splnením peňažného záväzku.

Pokiaľ ide o výšku priznaných úrokov z omeškania, žalobca na pojednávaní, konanom

dňa 14.júna 2006 navrhol zmenu žaloby tak, že požadoval priznať úrok z omeškania vo výške

24,13% ročne zo sumy 4 957 000,– Sk od 30. marca 1998 do 10. septembra 2001 a zo sumy

885 804,– Sk od 11. septembra 2001 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zmenu žaloby

pripustil. Námietka žalobcu, podľa ktorej súd rozhodol nad rámec žaloby preto

nie je dôvodná. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 369

a v znení účinnom v čase splatnosti vyrovnacieho

podielu, pričom vychádzal z dokladov o úrokových sadzbách, používaných v rozhodnom

období v peňažných ústavoch S. a. s. a V. a. s., ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa časti

napadnutej žalovaným ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa , Žalobcovi

v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 07. mája 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.