Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/78/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ L. C.,

bývajúci v G., 2/ K. C., bývajúca v G., obaja zastúpení JUDr. L. M., advokátom v N., proti

žalovaným : 1/ T. B., bývajúci v G., 2/ A. B., bývajúca v G., obaja zastúpení Mgr. E. S.,

advokátkou v N., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 26. novembra 2008 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy

dovolacieho konania v sume 99,40 € k rukám Mgr. E. S., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

z 15. apríla 2005 sp. zn. , ktorým bola žaloba o určenie vlastníckeho práva

zamietnutá s odôvodnením, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že predmetnú parcelu

2

o výmere X. maj skutočne užívali, keď z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že

v kúpnej zmluve zo dňa 23. novembra 1988 bola uvedená výmera predmetnej parcely

nesprávne, pričom šírka predmetnej parcely bola určená správne a išlo len o nesprávnu dĺžku

predmetnej parcely. Žalobcovia teda nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním, preto ich žalobe nebolo možné vyhovieť.

Žalobcovia boli zároveň zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným náhradu trov

odvolacieho konania v sume 5 025,- Sk na účet právnej zástupkyne odporcov Mgr. E. S..

Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia s odôvodnením, že v zmysle

ustanovenia došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

keď na odvolacom súde im nebolo umožnené k veci sa vyjadriť napriek tomu, že považovali

za potrebné poukázať na technickú stránku sporu, teda nevykonateľnosť rozhodnutia bez

vyhotoveného geometrického plánu znalcom, k vadám konania v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ , tým, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ako aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/

, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhli dovolanie žalobcov

odmietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených v , a je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolanie z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov,

že v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237

písm. f/ ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobcovia v dovolaní namietajú, že odvolací súd im znemožnil realizáciu procesného

práva zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

( ).

Podľa ak sa pojednávanie neodročuje pred jeho skončením súd

vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. I keď toto ustanovenie

predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil, musí, ak podľa jeho názoru

je už jeho predmet vyčerpaný, účastníkovi dať možnosť predniesť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo

účastníka, ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať

procesné práva účastníka konania.

V „záverečnej reči“ môžu účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,

vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti

a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu nielen k skutkovej stránke veci

(z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (môžu

uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusí predniesť

osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah

„záverečnej reči“ treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na „záverečnú reč“

vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve,

aby predniesli „záverečné reči“, a v akom poradí im udelí slovo.

„Záverečnou rečou“ nie je však len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý

je takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ možno aj bez tohto formálneho označenia

považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu),

ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 26. novembra

2008 (č.l. 203 spisu) oboznámil obsah spisu, umožnil žalobcom predniesť a bližšie odôvodniť

odvolanie. I keď z tejto zápisnice nevyplýva, že by účastníci urobili procesný úkon výslovne

označený ako „záverečná reč“, predsa len je z nej zrejmé, že odvolací súd vytvoril žalobcom

možnosť zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých vyvodzovali opodstatnenosť svojej

žaloby. Žalobca 1/ túto jeho možnosť využil a vysvetlil v čom podľa neho spočíva zásah do

jeho vlastníckych práv. Súdu ozrejmil, prečo sa domáhal určenia vlastníckeho práva a nie

nápravy podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre v rámci

správneho súdnictva. Poukázal na tú skutočnosť, že v prípade potvrdenia rozsudku

prvostupňového súdu dôjde k porušeniu jeho ľudských práv a Európskeho dohovoru

o ľudských právach a k porušeniu .

Žalobkyňa 2/ sa k veci nevyjadrila.

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd žalobcom neodňal

procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci ( ).

O vadu konania v zmysle ustanovenia nejde ani vtedy, ak

odvolací súd nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkom, alebo ak bez doplnenia dokazovania

meritórne rozhodol o podanom odvolaní. K týmto nedostatkom v odvolacom konaní môže

dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti

dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu

k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o namietané vady v zmysle

ustanovenia , že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,

ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ako aj vadu v zmysle

ustanovenía , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení, k týmto vadám však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti

dovolania, nejde ale o postup, ktorým by žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na námietku dovolateľov spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov či nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možno uviesť len to,

že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť z ustanovenia

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľov, z ktorých

niektoré sú už neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatku v skutkových zisteniach,

od účinnosti neexistuje).

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť im trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd priznal žalovaným náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za

právnu službu, ktorú poskytla žalovaným vypracovaním vyjadrenia zo 7.4.2009 k dovolaniu

žalobcov ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určili podľa § 11 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 53,49 €, keďže ide o zastupovanie dvoch žalovaných, táto bola v zmysle

ustanovenia § 13 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky znížená o 20 % a u jedného žalovaného činí

42,792 €. U dvoch žalovaných táto suma predstavuje 85,584 €, čo s náhradou výdavkov za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky predstavuje sumu 6,95 €, keďže ide o dvoch

žalovaných, tak to činí sumu 13,9 €. Spolu teda trovy dovolacieho konania predstavujú sumu

99,40 €, ktoré sú povinní žalobcovia 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/

k rukám Mgr. E. S..

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: