Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6ee/371231.c0f1fb.pdf
PDF · 102.89 KB
No categories available
2Cdo/78/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 78/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ L. C.,
bývajúci v G., 2/ K. C., bývajúca v G., obaja zastúpení JUDr. L. M., advokátom v N., proti
žalovaným : 1/ T. B., bývajúci v G., 2/ A. B., bývajúca v G., obaja zastúpení Mgr. E. S.,
advokátkou v N., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 16 C 160/2004, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 26. novembra 2008 sp. zn. 5 Co 71/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy
dovolacieho konania v sume 99,40 € k rukám Mgr. E. S., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
z 15. apríla 2005 sp. zn. 16 C 160/2004, ktorým bola žaloba o určenie vlastníckeho práva
zamietnutá s odôvodnením, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že predmetnú parcelu
2
o výmere X. maj skutočne užívali, keď z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že
v kúpnej zmluve zo dňa 23. novembra 1988 bola uvedená výmera predmetnej parcely
nesprávne, pričom šírka predmetnej parcely bola určená správne a išlo len o nesprávnu dĺžku
predmetnej parcely. Žalobcovia teda nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním, preto ich žalobe nebolo možné vyhovieť.
Žalobcovia boli zároveň zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania v sume 5 025,- Sk na účet právnej zástupkyne odporcov Mgr. E. S..
Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. s odôvodnením, že v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p.,
keď na odvolacom súde im nebolo umožnené k veci sa vyjadriť napriek tomu, že považovali
za potrebné poukázať na technickú stránku sporu, teda nevykonateľnosť rozhodnutia bez
vyhotoveného geometrického plánu znalcom, k vadám konania v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., tým, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ako aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhli dovolanie žalobcov
odmietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo
znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už
to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale
sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolanie z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov,
že v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Žalobcovia v dovolaní namietajú, že odvolací súd im znemožnil realizáciu procesného
práva zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje pred jeho skončením súd
vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. I keď toto ustanovenie
predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil, musí, ak podľa jeho názoru
je už jeho predmet vyčerpaný, účastníkovi dať možnosť predniesť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo
účastníka, ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať
procesné práva účastníka konania.
V „záverečnej reči“ môžu účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,
vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti
a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu nielen k skutkovej stránke veci
(z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (môžu
uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusí predniesť
osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah
„záverečnej reči“ treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na „záverečnú reč“
vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve,
aby predniesli „záverečné reči“, a v akom poradí im udelí slovo.
„Záverečnou rečou“ nie je však len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý
je takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ možno aj bez tohto formálneho označenia
považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu),
ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 26. novembra
2008 (č.l. 203 spisu) oboznámil obsah spisu, umožnil žalobcom predniesť a bližšie odôvodniť
odvolanie. I keď z tejto zápisnice nevyplýva, že by účastníci urobili procesný úkon výslovne
označený ako „záverečná reč“, predsa len je z nej zrejmé, že odvolací súd vytvoril žalobcom
možnosť zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých vyvodzovali opodstatnenosť svojej
žaloby. Žalobca 1/ túto jeho možnosť využil a vysvetlil v čom podľa neho spočíva zásah do
jeho vlastníckych práv. Súdu ozrejmil, prečo sa domáhal určenia vlastníckeho práva a nie
nápravy podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre v rámci
správneho súdnictva. Poukázal na tú skutočnosť, že v prípade potvrdenia rozsudku
prvostupňového súdu dôjde k porušeniu jeho ľudských práv a Európskeho dohovoru
o ľudských právach a k porušeniu ústavy.
Žalobkyňa 2/ sa k veci nevyjadrila.
Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd žalobcom neodňal
procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).
O vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. nejde ani vtedy, ak
odvolací súd nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkom, alebo ak bez doplnenia dokazovania
meritórne rozhodol o podanom odvolaní. K týmto nedostatkom v odvolacom konaní môže
dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti
dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu
k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o namietané vady v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,
ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ako aj vadu v zmysle
ustanovenía § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení, k týmto vadám však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti
dovolania, nejde ale o postup, ktorým by žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Na námietku dovolateľov spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov
nižších súdov či nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možno uviesť len to,
že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe
nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním ale je mimoriadnym
opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241
ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa
dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.
ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľov, z ktorých
niektoré sú už neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatku v skutkových zisteniach,
od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z. neexistuje).
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie
povinnosti nahradiť im trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za
právnu službu, ktorú poskytla žalovaným vypracovaním vyjadrenia zo 7.4.2009 k dovolaniu
žalobcov (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určili podľa § 11 ods. 1 tejto
vyhlášky vo výške 53,49 €, keďže ide o zastupovanie dvoch žalovaných, táto bola v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky znížená o 20 % a u jedného žalovaného činí
42,792 €. U dvoch žalovaných táto suma predstavuje 85,584 €, čo s náhradou výdavkov za
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového
základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky predstavuje sumu 6,95 €, keďže ide o dvoch
žalovaných, tak to činí sumu 13,9 €. Spolu teda trovy dovolacieho konania predstavujú sumu
99,40 €, ktoré sú povinní žalobcovia 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/
k rukám Mgr. E. S..
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: