Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/93/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého M. M.,

narodeného X., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v M., dieťa rodičov : matky Ing. B. S., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. M. L., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v M., a otca M. M., bývajúceho v P., T., zastúpeného JUDr.

D. H., advokátkou Advokátskej kancelárie G., so sídlom v B., o úpravu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 4 P

113/2008, na dovolanie otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 22. decembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením z 10. októbra 2008 č.k. – 200,

nepripustil zastupovanie maloletého M. M. JUDr. D. S., advokátkou Advokátskej kancelárie

so sídlom v B.. Dospel k záveru, že maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť

nebol spôsobilý udeliť plnú moc na zastupovanie v konaní advokátke JUDr. D. S..

Osobnostné a intelektové schopnosti maloletého boli predmetom znaleckého dokazovania

z odboru psychológie, v rámci ktorého ustanovená znalkyňa v písomne podanom znaleckom

posudku z 28.2.2007 uviedla, že maloletý napriek dobrej intelektovej kapacite pôsobí

infantilne, jeho rozhodnutia sú ovplyvnené i zážitkovou sférou, nad dosahom svojich

rozhodnutí sa nezamýšľa alebo k nim má povrchný prístup. Od iných očakáva, aby riešili

situáciu, aby sa mu prispôsobili, sleduje prvotne vlastné záujmy a podnety. Z uvedeného bolo

zrejmé, že maloletý nemohol platne splnomocniť advokátku na zastupovanie, a udelené

splnomocnenia sú neplatné. Obdobný záver zaujal už i Krajský súd v Košiciach, ktorý

uznesením zo dňa 13. júna 2008 v konaní odvolanie JUDr. D. S. proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. apríla 2008, sp.zn. , odmietol.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie advokátky JUDr. D. S. uznesením zo dňa

22. decembra 2008 sp.zn. , potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne. Uviedol, že maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len

v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa

z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol

svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku.

Maloletý podľa názoru odvolacieho súdu nebol ani v súčasnosti schopný postrehnúť prípadné

manipulatívne zásahy iných osôb, ovplyvňujúce jeho skutočnú vôľu, preto súd prvého stupňa

správne neprihliadal na udelené plnomocenstvo advokátke a jej procesné úkony, ktorá mimo

iného zastupovala na základe písomnej plnej moci v určitom štádiu tohto konania aj otca mal.

dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa,

ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodov podľa , pretože sa postupom

súdu odňala maloletému - jednému z účastníkov predmetného konania, možnosť konať

pred súdom. Súd svojím postupom znemožnil maloletému M. konať pred súdom

prostredníctvom svojej advokátky, ktorú si zvolil. V súdnom spise sa nachádza niekoľko

prejavov maloletého, v ktorých vysvetľuje dôvod zvolenia si svojej advokátky, ktorým bola

v prvom rade potreba obhajovať jeho práva v konaní, ktoré sa bezprostredne dotýka jeho

základných práv priznaných mu medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa. Napriek

skutočnosti, že maloletý doložil do súdneho spisu plnú moc udelenú svojej advokátke, súd

nepripustil jeho zastupovanie advokátom. Poukázal na skutočnosť, že ako otec maloletého

a rovnako aj maloletý, sú T. štátni občania. V tejto súvislosti zdôraznil, že medzi Slovenskou

republikou a T. R. je v platnosti dvojstranná medzinárodná zmluva o právnej pomoci v

občianskych a trestných veciach zverejnená v Zbierke (ďalej

aj ako „zmluva“). Podľa čl. 1 ods. 1 zmluvy, občania jednej zmluvnej strany požívajú na

území druhej zmluvnej strany rovnaké práva a rovnakú právnu ochranu v osobných

a majetkových veciach ako jej vlastní občania. Podľa právneho poriadku platného na území T.

R. maloleté dieťa má právo byť zastúpené v konaní pred súdom advokátom. Dôkazom toho je

i skutočnosť, že Súd pre maloletých mesta Benátky v konaní N 928/08 R.R.-T akceptoval

advokátku maloletého M. JUDr. D. S., ktorú ale slovenský súd ako advokátku maloletého

nepripustil. Poukázal na to, že T. ratifikovala Európsky dohovor o výkone práv detí prijatý v

Štrasburgu zo dňa 25.01.1996. Predmetom tohto dohovoru je v najlepšom záujme detí

podporiť ich práva, poskytnúť im procesné práva a uľahčiť výkon týchto práv tým, že sa

zaručí, aby deti samostatne alebo prostredníctvom iných osôb alebo orgánov boli informované

a bolo im umožnené zúčastniť sa tých konaní pred justičnými orgánmi, ktoré sa ich týkajú.

Podľa čl. 4 Dohovoru pokiaľ nestanoví niečo iné článok 9, má dieťa právo žiadať samostatne

alebo prostredníctvom iných osôb alebo orgánov o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní

pred justičným orgánom, ktoré sa týka dieťaťa v tých prípadoch, v ktorých vnútroštátne právo

vylučuje nositeľov rodičovských práv a povinností z možnosti zastupovať dieťa v dôsledku

konfliktu záujmov medzi nimi a dieťaťom. V čl. 9 ods. 2 Dohovoru je daná právomoc

zmluvných strán ustanoviť dieťaťu samostatného zástupcu, vo vhodných prípadoch advokáta.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru v konaniach pred justičným orgánom, ktoré sa týkajú detí, musí

zástupca poskytnúť dieťaťu všetky relevantné informácie, ak je dieťa vnútroštátnym právom

považované za dostatočne rozumovo vyspelé, ďalej musí poskytnúť dieťaťu vysvetlenia o

možných dôsledkoch konania v súlade názormi dieťaťa a možných dôsledkoch akéhokoľvek

konania zástupcu a zistiť názory dieťaťa a prezentovať tieto názory justičnému orgánu. Ako

vyplýva z obsahu súdneho spisu, maloletý bol viacerými odborníkmi z oblasti detskej

psychológie na Slovensku a v T: označený za dieťa dostatočne rozumovo vyspelé. Z

viacerých listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktorých autorom je maloletý, vyplýva, že

dôvodom pre zvolenie si právnej zástupkyne, bola skutočnosť, že za kolízneho opatrovníka

mu bola ustanovená inštitúcia, nie fyzická osoba, ktorá by sa náležite zaujímala o jeho

problémy a potreby a ktorá by presadzovala a hájila jeho najlepšie záujmy. Maloletý podľa

jeho vyjadrenia vôbec nepoznal osoby, ktoré vystupovali na súde za ustanoveného kolízneho

opatrovníka v jeho veci, jeho vôľa a názory prezentované pred pracovníkmi tejto inštitúcie

boli na súde podané nepravdivo, skreslene a účelovo, v rozpore s jeho záujmami.

K dovolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá ho navrhla zamietnuť.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či je jeho opravný prostriedok procesne prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné dovolanie

smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), kedy je tento opravný

prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu (viď ) a kedy je prípustný

proti uzneseniu odvolacieho súdu (viď ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho

prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia V zmysle je

dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V danom prípade otec napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje

znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v a , preto dovolanie proti nemu

v zmysle týchto ustanovení prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania otca by v danom prípade prichádzala do úvahy len v prípade, že

by v konaní došlo k závažným procesným vadám, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (t.j. aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Treba ale uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených

procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k vade

takejto povahy, ale len jednoznačné zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle až g/ nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Otec v dovolaní namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ , pretože postupom súdu, ktorý nepripustil v konaní zastupovanie maloletého

dieťaťa právnou zástupkyňou (advokátkou), ktorú si maloletý zvolil, sa odňala maloletému

dieťaťu ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom

ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou

z vád uvedených v ustanovení skutočne postihnuté.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov (viď napr.

, , ). O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci

postupoval v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi neznemožnil uplatniť procesné

práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

V predmetnom konaní sú účastníkmi konania maloleté dieťa, riadne zastúpené

kolíznym opatrovníkom (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine), otec maloletého dieťaťa a matka

maloletého dieťaťa.

Právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník,

ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (R 40/1993).

Dovolateľ v dôvodoch svojho dovolania namietal, že v konaní bola odňatá možnosť

maloletému dieťaťu ako účastníkovi konať pred súdom, dovolateľovi však nebolo upreté

právo byť účastníkom konania, procesne zastúpeným ním zvolenou právnou zástupkyňou,

so všetkými právami z to vyplývajúcimi a preto jemu ako účastníkovi konania súd svojím

postupom toto právo neodňal, a sám dovolateľ ani takúto skutočnosť v dovolaní nenamietal.

Maloleté dieťa ako účastník konania je v predmetnom konaní, vzhľadom na predmet

veci (úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu) riadne a v súlade

s právnym poriadkom, zastúpený kolíznym opatrovníkom (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine).

Zastúpenie maloletého dieťaťa rodičom zákon vylučuje pri právnych úkonoch, kde je

možnosť stretu (kolízie) záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo možnosť stretu záujmov

medzi deťmi navzájom. Možnosť stretu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi bude

vždy prichádzať do úvahy v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti

k maloletému dieťaťu, resp. o jej zmenu. Z uvedeného je zrejmé, že na ochranu práv a to

i procesných v konaní bol maloletému dieťaťu ustanovený opatrovník, ktorý by sa mohol

domáhať mimoriadnym opravným prostriedkom nápravy vád konania z hľadiska ,

čo však neurobil.

Keďže prípustnosť dovolania otca nemožno vyvodiť z ani z ,

dovolací súd jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol ( v spojení

s ).

Dovolací súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo

procesne úspešná matka nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. mája 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková