Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/91/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého M. M.,

narodeného X., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v M., dieťa rodičov : matky Ing. B. S., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. M. L., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v M., a otca M. M., bývajúceho v P., T. R., zastúpeného

JUDr. D. H., advokátkou Advokátskej kancelárie G., so sídlom v B., o úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.

, na dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. decembra

2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením z 3. októbra 2008 č.k. – 194,

zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na prerušenie konania a prevzatie právomoci vo veci

Súdom pre maloletých mesta B. v T. R.. Mal za to, že nie sú v danej veci splnené podmienky

pre takýto postup súdu. V zmysle článku 15 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003, len

vo výnimočných prípadoch, ak súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, sa

domnievajú, že súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu je v lepšej

situácii, na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa,

môžu a/ prerušiť konanie vo veci, alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh

na súd tohto istého členského štátu podľa ods. 4, alebo b/ požiadali súd iného členského štátu,

aby prevzal právomoc podľa ods. 5. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že maloletý

M. má osobitnú väzbu k členskému štátu – T. R., vzhľadom k tomu, že podľa článku 15

ods. 3 písm. c/, d/ je T. R. štátom, ktorého má maloletý občianstvo, (súčasne je i štátnym

občanom S. R.) a zároveň je miestom obvyklého pobytu jeho otca. Bydlisko otca (mesto P.)

sa však nestalo miestom obvyklého pobytu dieťaťa v zmysle článku 15 ods. 1 písm. a/, b/,

pretože obvyklým miestom pobytu maloletého, bol totožný s pobytom matky v S. R., ktorej

bol maloletý rozhodnutím Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. augusta 2007 sp.zn. 8 P

96/2007 zverený predbežným opatrením do osobnej starostlivosti. Pred slovenskými súdmi

prebieha od 2. augusta 2006 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému, vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou MUDr. J. S., z ktorého

záverov vyplynulo, že obidvaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie riadneho vývoja

maloletého, z hľadiska harmonického vývoja maloletého je však pre neho lepšia výchova,

ktorú mu poskytuje matka. Vzhľadom k skutočnostiam, že slovenské súdy vo veci nepretržite

konajú, prvostupňový súd mal za to, že Okresný súd Michalovce je vhodnejším súdom na

prejednanie veci.

Na odvolanie otca Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. decembra 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa

dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postup podľa čl. 15 ods. 1 písm. a/ a b/

Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003. Prerušenie konania podľa tohto článku

vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené podmienky v ňom uvedené, pričom aplikácia tohto

inštitútu je fakultatívna, čo znamená, že aj v prípade, ak sú splnené všetky predpísané

podmienky, je vecou úvahy súdu, či k jeho aplikácii pristúpi (súdy členského štátu, ktoré majú

právomoc...môžu prerušiť konanie). Z čl. 15 Nariadenia vyplývajú štyri podmienky, ktoré

musia byť kumulatívne splnené preto, aby prichádzalo do úvahy prerušenie konania a ďalší

postup: a/ musí ísť o výnimočný prípad, b/ je tu iný členský štát, vo vzťahu ku ktorému má

dieťa osobitnú väzbu, c/ súd tohto iného členského štátu je vhodnejšie umiestnený

na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, d/ tento postup je v najlepšom záujme dieťaťa.

Z prvej podmienky je zrejmé, že k aplikácii inštitútu podľa čl. 15 Nariadenia je potrebné

pristupovať len vo výnimočných situáciách, rozhodne nemá ísť o jeho bežnú a pravidelnú

aplikáciu. I keď predmetné konanie je z hľadiska skutkových okolností v mnohých aspektoch

výnimočné (pokiaľ ide o postup otca, maloletého a matky), žiadna zo skutkových okolností

však jednoznačne neodôvodňuje prerušenie konania podľa čl. 15 Nariadenia. Pokiaľ ide

o podmienku osobitnej väzby, z čl. 15 ods. 3 Nariadenia vyplýva, že S. R. a T. R. sú členské

štáty, ku ktorým má maloletý osobitnú väzbu, avšak silnejšiu osobitnú väzbu má maloletý

k S., pretože v jeho prospech svedčí viacero kritérií podľa čl. 15 ods. 3 Nariadenia. Pokiaľ ide

o podmienky uvedené v čl. 15 ods. 3 písm. c/ a d/ Nariadenia – tieto sú rovnomerne rozdelené

medzi T. a S. a to z dôvodu, že maloletý je štátnym príslušníkom T. R. a zároveň S. R., a otec,

ako jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností, má obvyklý pobyt v T. a matka, ako

druhý nositeľ týchto práv, má obvyklý pobyt na S.. Je nepochybné, že S. je miestom

obvyklého pobytu maloletého, ktorý až do jeho vycestovania do T. tu žil trvale a bez

výrazných prestávok, pričom stále je v platnosti predbežné opatrenie Okresného súdu Zvolen

z 10. augusta 2007 sp.zn. , ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

matky, ktorá má obvyklý pobyt na území S.. Pokiaľ ide o predbežné opatrenie Súdu pre

maloletých v meste B. podľa čl. 20 Nariadenia, ide opatrenie mimoriadnej povahy,

ku ktorého aplikácii prichádza v naliehavých prípadoch a nie je ním založený obvyklý pobyt

maloletého v T.. Z uvedeného vyplýva, že viacej kritérií podľa čl. 15 ods. 3 Nariadenia svedčí

v prospech S., preto S. je členským štátom vo vzťahu ku ktorému má maloletý silnejšiu

osobitnú väzbu. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, T. nemôže byť vnímané ako členský štát,

ktorý je vhodnejšie umiestnený na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti. Predovšetkým

maloletý sa nachádza na území T. v rozpore s predbežným opatrením z 10. augusta 2007 a

proti vôli jeho matky, ktorej bol maloletý predbežne zverený. Z toho dôvodu aj skutočnosti,

ktoré uvádzal otec t.j., že maloletý v T. navštevuje školu, jeho bezprostredná účasť na konaní

je tam lepšie zabezpečená a v T. je zastúpený advokátom, nemôžu byť zohľadnené a nemôžu

prevážiť základnú skutočnosť sporného pobytu maloletého v T.. Námietky otca, ktorý

v odvolaní hodnotil priebeh konania o úpravu práv a povinností pred súdmi S. R.

a porovnával ich so štádiom konania, rozsahom vykonaných dôkazov a postupom Súdu pre

maloletých v meste B., nepovažoval odvolací súd za relevantné. Bol toho názoru, že

kvalitatívne a kvantitatívne porovnanie priebehu konaní, ktoré prebiehajú súčasne, medzi tými

istými účastníkmi konania a s tým istým predmetom konania, pred súdmi rôznych členských

štátov nemôže určovať vhodnejšie umiestnenie súdu členského štátu pred súdom iného

členského štátu predovšetkým z toho dôvodu, že Nariadenie nepredpokladá a v zásade sa

snaží predísť tomu, aby sa pred súdmi členských štátov viedli v rovnakom čase konania

týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom

konania (čl. 19 Nariadenia). Z toho dôvodu nebolo možné zohľadniť odvolacie námietky otca

týkajúce sa štádia konania v T. a taktiež nemohli viesť k záveru, že súdy T. R. sú vhodnejšie

umiestnené na prejednanie veci. Konanie, ktoré prebieha v T., je konaním podľa čl. 20

Nariadenia, čo znamená, že všetky opatrenia, ktoré sa v tomto konaní prijali, majú len

dočasnú povahu a sú podriadené opatreniam, ktoré prijme slovenský súd, ako súd členského

štátu, ktorý má právomoc podľa Nariadenia, keďže platnosť opatrení súdu, ktorý koná podľa

čl. 20 Nariadenia, zaniká automaticky po prijatí opatrení súdom členského štátu, ktorý má

právomoc, ktoré tento súd považoval za primerané (čl. 20 ods. 2 Nariadenia). Súd pre

maloletých v meste B. sám v rozhodnutí podľa čl. 20 Nariadenia poukázal na konanie vo veci

samej, ktoré sa vedie na území S. R. a sám takéto konanie nezačal. Týmto postupom Súd pre

maloletých v meste B. dôsledne rešpektuje čl. 19 Nariadenia, pretože ak by začal konať vo

veci samej, začal by konať ako druhý, preto by mal povinnosť aj bez návrhu prerušiť konanie,

prípadne odmietnuť vykonávať svoju právomoc v prospech slovenského súdu (čl. 19 ods. 2, 3

Nariadenia) aj vzhľadom na to, že právomoc slovenského súdu nebola spochybnená. Pokiaľ

išlo o podmienku najlepšieho záujmu maloletého, odvolací súd mal za to, že najrelevantnejší

podklad pre posúdenie tejto podmienky bol zatiaľ znalecký posudok z 26. februára 2007, z

ktorého záverov vychádzal aj súd prvého stupňa. Mal za to, že nie je možné vychádzať len z

tvrdení maloletého, prípadne z tvrdení jeho rodičov z dôvodu zaujatosti, nedostatku

odborných znalostí a z dôvodu ľahkej ovplyvniteľnosti maloletého, ktorý nie je schopný

objektívne a reálne posúdiť svoje potreby. Z uvedeného znaleckého posudku je zrejmý záver,

že je vhodnejšie, aby bol maloletý u matky, ktorá je na maloletého prísnejšia, kladie na neho

nároky, čo maloletý nemusí vnímať pozitívne, avšak je to pre jeho budúcnosť a ďalší život

lepšie. Z toho dôvodu je vhodnejšie a v záujme maloletého, aby o úprave rodičovských práv

a povinností rozhodoval slovenský súd.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa,

ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodov podľa , pretože sa postupom

súdu odňala maloletému - jednému z účastníkov predmetného konania, možnosť konať

pred súdom. Súd svojím postupom znemožnil maloletému M. konať pred súdom

prostredníctvom svojej advokátky, ktorú si zvolil. V súdnom spise sa nachádza niekoľko

prejavov maloletého, v ktorých vysvetľuje dôvod zvolenia si svojej advokátky, ktorým bola

v prvom rade potreba obhajovať jeho práva v konaní, ktoré sa bezprostredne dotýka jeho

základných práv priznaných mu medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa. Napriek

skutočnosti, že maloletý doložil do súdneho spisu plnú moc udelenú svojej advokátke, súd

nepripustil jeho zastupovanie advokátom. Poukázal na skutočnosť, že ako otec maloletého

a rovnako aj maloletý sú T. štátni občania. V tejto súvislosti zdôraznil, že medzi S. R. a T. R.

je v platnosti dvojstranná medzinárodná zmluva o právnej pomoci v občianskych a trestných

veciach zverejnená v Zbierke (ďalej aj ako „zmluva“).

Podľa čl. 1 ods. 1 zmluvy, občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej

strany rovnaké práva a rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako jej

vlastní občania. Podľa právneho poriadku platného na území T. R., maloleté dieťa má právo

byť zastúpené v konaní pred súdom advokátom. Dôkazom toho je i skutočnosť, že Súd pre

maloletých mesta B. v konaní N 928/08 R.R.-T akceptoval advokátku maloletého M. JUDr.

D. S., ktorú ale slovenský súd ako advokátku maloletého nepripustil. Poukázal na to, že T. R.

ratifikovala Európsky dohovor o výkone práv detí prijatý v Štrasburgu zo dňa 25.01.1996.

Predmetom tohto dohovoru je v najlepšom záujme detí podporiť ich práva, poskytnúť im

procesné práva a uľahčiť výkon týchto práv tým, že sa zaručí, aby deti samostatne alebo

prostredníctvom iných osôb alebo orgánov boli informované a bolo im umožnené zúčastniť sa

tých konaní pred justičnými orgánmi, ktoré sa ich týkajú. Podľa čl. 4 Dohovoru pokiaľ

nestanoví niečo iné článok 9, má dieťa právo žiadať samostatne alebo prostredníctvom iných

osôb alebo orgánov o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní pred justičným

orgánom, ktoré sa týka dieťaťa v tých prípadoch, v ktorých vnútroštátne právo vylučuje

nositeľov rodičovských práv a povinností z možnosti zastupovať dieťa v dôsledku konfliktu

záujmov medzi nimi a dieťaťom. V čl. 9 ods. 2 Dohovoru je daná právomoc zmluvných strán

ustanoviť dieťaťu samostatného zástupcu, vo vhodných prípadoch advokáta. Podľa čl. 10 ods.

1 Dohovoru v konaniach pred justičným orgánom, ktoré sa týkajú detí, musí zástupca

poskytnúť dieťaťu všetky relevantné informácie, ak je dieťa vnútroštátnym právom

považované za dostatočne rozumovo vyspelé, ďalej musí poskytnúť dieťaťu vysvetlenia

o možných dôsledkoch konania v súlade názormi dieťaťa a možných dôsledkoch

akéhokoľvek konania zástupcu a zistiť názory dieťaťa a prezentovať tieto názory justičnému

orgánu. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, maloletý bol viacerými odborníkmi z oblasti

detskej psychológie na S. a v T. označený za dieťa dostatočne rozumovo vyspelé. Z viacerých

listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktorých autorom je maloletý, vyplýva, že dôvodom

pre zvolenie si právnej zástupkyne, bola skutočnosť, že za kolízneho opatrovníka mu bola

ustanovená inštitúcia, nie fyzická osoba, ktorá by sa náležite zaujímala o jeho problémy

a potreby a ktorá by presadzovala a hájila jeho najlepšie záujmy. Maloletý podľa jeho

vyjadrenia vôbec nepoznal osoby, ktoré vystupovali na súde za ustanoveného kolízneho

opatrovníka v jeho veci, jeho vôľa a názory prezentované pred pracovníkmi tejto inštitúcie

boli na súde podané nepravdivo, skreslene a účelovo, v rozpore s jeho záujmami. Podľa

tvrdenia maloletého nachádzajúceho sa v súdnom spise, na súde jeho osobu zastupuje vždy

iná osoba činná pre ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorú nepozná. Kolízny opatrovník

ho neinformuje o priebehu súdneho konania ani mu nepodáva žiadne iné relevantné

informácie.

K dovolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá ho navrhla zamietnuť.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k dovolaniu nevyjadril, maloletý podal

písomné vyjadrenie, v ktorom sa pripojil k dôvodom uvádzaným v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či je jeho opravný prostriedok procesne prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

osobitne upravuje prípady, kedy je prípustné dovolanie

smerujúce proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), kedy je tento opravný

prostriedok prípustný proti rozsudku odvolacieho súdu ( ) a kedy je prípustný proti

uzneseniu odvolacieho súdu ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho

prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V danom prípade otec napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje

znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v a , preto dovolanie proti nemu

v zmysle týchto ustanovení prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania otca by v danom prípade prichádzala do úvahy len v prípade, že

by v konaní došlo k závažným procesným vadám, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (t.j. aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, že

z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k vade takejto povahy, ale len zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle až g/ nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Otec v dovolaní namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ , pretože postupom súdu, ktorý nepripustil v konaní zastupovanie maloletého

dieťaťa právnou zástupkyňou (advokátkou), ktorú si maloletý zvolil, sa odňala maloletému

dieťaťu ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom

ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou

z vád uvedených v ustanovení skutočne postihnuté.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov (viď napr.

, , ). O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci

postupoval v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi neznemožnil uplatniť procesné

práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

V predmetnom konaní sú účastníkmi konania maloleté dieťa, riadne zastúpené

kolíznym opatrovníkom (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine), otec maloletého dieťaťa a matka

maloletého dieťaťa.

Právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník,

ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (R 40/1993).

Dovolateľ v dôvodoch svojho dovolania namietal, že v konaní bola odňatá možnosť

maloletému dieťaťu ako účastníkovi konať pred súdom, dovolateľovi však nebolo upreté

právo byť účastníkom konania, procesne zastúpeným ním zvolenou právnou zástupkyňou,

so všetkými právami z to vyplývajúcimi a preto jemu ako účastníkovi konania súd svojím

postupom toto právo neodňal, a sám dovolateľ ani takúto skutočnosť v dovolaní nenamietal.

Maloleté dieťa ako účastník konania je v predmetnom konaní, vzhľadom na predmet

veci (úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu) riadne a v súlade

s právnym poriadkom, zastúpený kolíznym opatrovníkom (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine).

Zastúpenie maloletého dieťaťa rodičom zákon vylučuje pri právnych úkonoch, kde je

možnosť stretu (kolízie) záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo možnosť stretu záujmov

medzi deťmi navzájom. Možnosť stretu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi bude

vždy prichádzať do úvahy v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti

k maloletému dieťaťu, resp. o jej zmenu. Z uvedeného je zrejmé, že na ochranu práv a to

i procesných v konaní bol maloletému dieťaťu ustanovený opatrovník, ktorý by sa mohol

domáhať mimoriadnym opravným prostriedkom nápravy vád konania z hľadiska ,

čo však neurobil.

Keďže prípustnosť dovolania otca nemožno vyvodiť z ani z ,

dovolací súd jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol ( v spojení

s ).

Dovolací súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo

procesne úspešná matka nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková