Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)5ac/370732.aa4be1.pdf
PDF · 103.32 KB
No categories available
5Cdo/78/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 5 Cdo 78/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o L. Z., narodenú X.,
bývajúcu v R., v dovolacom konaní zastúpenú JUDr. M. O., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Ž., dieťa rodičov, matky Ing. I. Z., bývajúcej v M. a otca Ing. V. Z.,
bývajúceho v R., o určenie výživného, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
21 P 218/2006, o dovolaní L. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. novembra
2008 sp.zn. 10 CoP 34/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. novembra 2008 sp.zn. 10 CoP 34/2008
vo výroku, ktorým bolo odvolanie L. Z. odmietnuté a vo výroku o trovách konania,
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. marca 2008 č.k.
21 P 218/2006-235 určil vyživovaciu povinnosť matky na dcéru L. Z. (ktorá v priebehu
konania nadobudla plnoletosť) vo výške 3 000,-- Sk mesačne „s účinnosťou“ od 4. decembra
2006, ktorú je matka povinná plniť k rukám dcéry vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom od decembra 2006 do 31. marca 2008 vo výške 28 000,-- Sk uložil
matke splácať v 300,-- Sk mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok. Uviedol, že sa týmto rozhodnutím mení rozsudok
Okresného súdu Žilina z 1. februára 2006 č.k. 2 C 219/2005-40. Návrh otca dieťaťa v časti
o zverení do výchovy, úpravu styku a „spätnej účinnosti určenia výživného“ zamietol.
Proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa „o zamietnutí spätnej účinnosti
výživného“ a o povinnosti splácať nedoplatok zameškaného výživného podala L. Z.
odvolanie.
Krajský súd v Žiline (odvolací súd) rozsudkom z 27. novembra 2008 sp.zn.
10 CoP 34/2008 odvolanie L. Z. proti výroku súdu prvého stupňa „vo vzťahu k obdobiu
platenia výživného od 4. decembra 2006 do 10. júna 2007“ odmietol. Rozsudok súdu prvého
stupňa „dotýkajúci sa obdobia od 11. júna 2007“ potvrdil. Výrok súdu prvého stupňa
o nedoplatku na výživnom za obdobie od 11. júna 2007 do 30. novembra 2008 zmenil tak, že
tento nedoplatok je 16 935,40 Sk a matka je povinná ho splácať v 2 000,-- Sk
mesačných splátkach splatných prvým mesiacom po právoplatnosti rozsudku, spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku svojho rozsudku tiež uviedol, že
zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa zverenia do výchovy, úpravy
styku, „spätnej účinnosti určenia výživného“ za obdobie od 4. decembra 2006 do 10. júna
2007 vo výške 18 677,26 Sk, zostáva nedotknutý. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd odmietol časť odvolania L. Z. podľa
§ 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. majúc za to, že menovaná nebola na odvolanie oprávnená v celom
rozsahu. Na odôvodnenie tejto časti svojho rozhodnutia uviedol, že v čase podania návrhu na
určenie výživného voči matke na vtedy ešte maloletú L. Z. za čas od 1. júla 2006, resp. po
zmene návrhu od 1. septembra 2006, zastupoval maloletú jej zákonný zástupca, otec, ktorý ale
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa týkajúceho sa obdobia, kedy jeho dcéra bola ešte
maloletá, odvolanie nepodal. Podľa odvolacieho súdu sa L. Z. stala účastníčkou konania až
nadobudnutím plnoletosti, t.j. 10. júna 2007. Odvolanie preto mohla účinne podať proti
výroku o určení vyživovacej povinnosti matky a „výroku o nedoplatku na výživnom“ len za
čas po nadobudnutí plnoletosti, ktorý opravný prostriedok potom považoval sčasti za
dôvodný.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o odmietnutí jej odvolania podala L. Z.
(dovolateľka) dovolanie. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnila tým, že napadnutým
rozhodnutím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/
O.s.p. Podľa dovolateľky sú právne úvahy odvolacieho súdu zmätočné, nesprávne
a poškodzujú jej práva. Uviedla, že otec ju v konaní nikdy nezastupoval, ani ju zastupovať
nemohol. Do nadobudnutia plnoletosti bola v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom,
čo naostatok vyplýva aj zo záhlavia napadnutého rozhodnutia. Spôsobilou účastníčkou
konania bola od začatia konania a nadobudnutím plnoletosti nadobudla aj plnú procesnú
spôsobilosť. Nadobudnutím plnoletosti zanikla funkcia kolízneho opatrovníka a od tohto času
mohla svoje nároky voči matke na splnenie vyživovacej povinnosti uplatňovať v plnom
rozsahu, bez ohľadu na to, či ide o výživné za čas pred alebo po nadobudnutí plnoletosti.
Uviedla, že výživné prislúcha dieťaťu bez ohľadu na to, či dieťa je maloleté alebo plnoleté.
V prípade maloletého dieťaťa je výživné z dôvodu nedostatku jeho spôsobilosti na právne
úkony platené k rukám rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, čo však neznamená, že
by nárok na výživné za čas do plnoletosti dieťaťa „materiálne akokoľvek prešiel“ na tohto
rodiča. Z uvedených dôvodov dovolateľka navrhla rozsudok odvolacieho súdu v jeho
napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Matka dovolateľky sa k dovolaniu vyjadrila tak, že podľa jej názoru je rozhodnutie
odvolacieho súdu správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal ďalej, či
smeruje proti takej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom. Dospel pritom k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné pre
vadu vytýkanú dovolateľkou a pre jej existenciu treba napadnutú časť rozhodnutia
odvolacieho súdu zrušiť.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vždy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou v § 237 písm.f/
O.s.p., t.j. ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odníma možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti
konať pred súdom treba považovať aj postup a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý odmietne
odvolanie účastníka, ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, hoci pre taký
postup a rozhodnutie tu neboli zákonné predpoklady.
Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní L. Z. vychádzal z toho, že na
urobenie tohto procesného úkonu bola menovaná oprávnená len za čas plnenia výživného
povinným rodičom po nadobudnutí jej plnoletosti, kedy sa stala aj účastníčkou konania, nie
však aj za čas, kedy bola maloletá a bola zastúpená zákonným zástupcom, otcom, ktorý
odvolanie za ňu nepodal.
Tento záver odvolacieho súdu, protirečivý už vo svojom základe, nie je správny.
Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých v zmysle § 176 až § 180 O.s.p. Okruh účastníkov takéhoto konania treba
posúdiť podľa ustanovenia § 94 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať
i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.
Z hľadiska tohto ustanovenia je účastníkom konania predovšetkým maloleté dieťa, o právach
ktorého na výživné súd koná. L. Z. bola teda účastníčkou predmetného konania aj pred tým,
než dovŕšením osemnásteho roku svojho veku nadobudla plnoletosť. Nie je preto správny
záver odvolacieho súdu, že L. Z. sa stala účastníčkou konania až nadobudnutím plnoletosti,
t.j. až dňom 10. júna 2007.
Do nadobudnutia plnoletosti bola L. Z. zastúpená v konaní kolíznym
opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. (uznesenie súdu prvého stupňa zo
4. decembra 2006 č.k. 21 P 218/06-97). Kolízny opatrovník, ustanovený súdom podľa § 31
ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.), v rozsahu, v akom bol oprávnený za L. Z.
konať, sa stal zástupcom maloletej a okrem iného mohol splnomocniť aj inú osobu (napr.
advokáta) na jej zastupovanie, avšak len v rozsahu, v akom bol sám oprávnený za maloletú
konať (pozri tiež R 17/1987). Nesprávny je preto aj záver odvolacieho súdu, že do
nadobudnutia plnoletosti zastupoval L. Z. z titulu zákonného zastúpenia jej otec.
Uvedené premisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoj záver o nedostatku oprávnenia
L. Z. na podanie odvolania za obdobie jej maloletosti, si naostatok navzájom aj odporujú.
Zastupovať možno iba toho, kto je účastníkom konania. Podľa odvolacieho súdu sa ale
menovaná stala účastníčkou až nadobudnutím plnoletosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná
vyživovacia povinnosť), nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá
povinnej osobe. Povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu
dieťaťa. Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho
možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona
o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú samy schopné
sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky
nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí
vtedy, keď sú samy schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom
určené výživné pre maloleté dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak
podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú. Súd svojím výrokom
neobmedzuje určené výživné na čas maloletosti dieťaťa. Ak bol návrh na určenie výživného
podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom
súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka
zanikla. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného
začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na návrh oprávneného). Ak v konaní
o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd až po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, je
potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za dobu
po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Súd v takom prípade rozhodne o výživnom až
do času rozhodovania. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti
dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd
povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred
plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R 2/1985, Zborník III, str. 308 a pod.).
Z vyššie uvedeného, podľa dovolacieho súdu, vyplýva, že dieťa, ktoré v priebehu
konania o výživné nadobudne plnoletosť, môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu
súdu o výživnom aj za čas, kedy bolo ešte maloleté.
Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie L. Z. proti výroku súdu prvého stupňa „vo
vzťahu k obdobiu platenia výživného od 4. decembra 2006 do 10. júna 2007“ odmietol ako
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odňal tejto účastníčke právo, aby na
základe jej včas podaného odvolania bol ňou napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).
So zreteľom na túto vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm.f/
O.s.p., dovolanie L. Z. je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnutú časť uznesenia odvolacieho súdu a na ňu nadväzujúci
výrok o trovách konania uznesením zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová