Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/169/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci navrhovateľa: Ľ. R., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úradu v Trnave, účasti: Slovenského pozemkového fondu, regionálne pracovisko Trnava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. K2007/00412-Kň/4-NR zo dňa 3.decembra 2007 a č. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4. decembra 2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -38 zo dňa 4. júna 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-38 zo dňa 4. júna 2008 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/5-NR

zo dňa 4. decembra 2007, ktorým odporca podľa

rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľa tak, že navrhovateľovi ako oprávnenej

osobe podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona nepriznal vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. Š.

zapísaných v PK vl. č. X. v podiele 795/36288, v PK vl. č. X. v podiele 1/270, v PK vl. č.

X. v podiele 1/54, v PK vl. č. X. v podiele 795/36288 a PK vl. č. X. a priznal právo na

náhradu za predmetné pozemky navrhovateľovi vo vlastníckom podiele 795/36288- in

z celku. Predmetným rozsudkom tiež potvrdil rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/4-NR zo

dňa 4. decembra 2007, ktorým odporca navrhovateľovi ako oprávnenej osobe navrátil

vlastníctvo k pozemkom špecifikovaným v napadnutom rozhodnutí , nachádzajúcim sa v kat.

úz. Š. vo vlastníckych podieloch PKV X. - 530/4032-inách, PKV X. - 1/45-ine, PKV X. -

- 2 -

1/9- ine a PKV X. - 5/140-inách z celku.

Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na správne zistený skutkový

stav a z toho vyvodený správny právny záver odporcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil.

Krajský súd sa tiež stotožnil s určením podielu 1/18-iny zo súčtu podielov pôvodných

vlastníkov pripadajúcej na navrhovateľa, keďže podľa rozhodnutia v dedičskej veci po

nebohých vlastníkoch Š. R., M. K., rod. R. a V. A., rod. R. prichádzalo do úvahy viacero

oprávnených osôb v zmysle § 2 ods.2 zákona, pričom navrhovateľ si uplatnil nárok na

vrátenie vlastníctva ako jediný z viacerých oprávnených osôb. V danom prípade je podľa

krajského súdu právne irelevantné, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi Ľ. R. staršom

sa navrhovateľ na základe dedičskej dohody stal jediným dedičom. Ustanovenie § 2 zákona

č. obsahuje odlišnú úpravu do ustanovenia , podľa

ktorého bolo možné priznať vlastníctvo aj jedinému z oprávnených osôb v prípade, že ostatné

oprávnené osoby si nárok neuplatnili. Nárok na vrátenie vlastníctva po pôvodných mali teda

okrem navrhovateľa aj ďalšie oprávnené osoby v zmysle ,

a to každý rovným dielom. Keď títo v zákonnej lehote o navrátenie vlastníctva nepožiadali,

ich nárok zanikol. Podiel navrhovateľa bol vypočítaný podľa krajského súdu správne

a vychádzal z podielu svojho otca po pôvodných vlastníkoch (1/6), pričom navrhovateľovi

prináleží podiel 1/3 z podielu pripadajúceho na svojho otca, to znamená, že navrhovateľovi

patrí podiel 1/18-iny zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, z obsahu ktorého

vyplynulo, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom. Odporcovi vyčítal, že sa neriadil právnym

názorom súdu, ktorý predchádzajúce rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s tým, že odôvodneniu rozhodnutia odporcu vyčítal, že nie je zrozumiteľné, určité

a presvedčivé. Odporca napriek výhradám krajského súdu vydal v novom konaní rozhodnutia,

ktoré sa sú doslovne opisom tých predchádzajúcich. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s určením

podielu 1/18-iny z vlastníctva pôvodných vlastníkov, ktorý má byť odvodený z dedičského

konania po nebohej starej matke zo dňa 11.03.1925.

Navrhovateľ poukázal na to, že koncom dvadsiatych rokov odišli z ich komunity F.

a K. a stali sa aktívnymi členkami mníšskeho rádu Uršulínok. Pri odchode odovzdal starý otec

hodnotu ich majetku tomuto rádu. V decembri r.1930 sa starý otec vzdal svojho vlastníctva

k pozemkom, daroval tieto pozemky svojim 7 deťom, ktoré mali vzťah k tomuto majetku. Dar

obdržali – Š. , M., Ľ., V., V. , V. a J. Táto skutočnosť o získaní vlastníctva uvedenými deťmi

je zaevidovaná v pol. B 6 OKV a PKV X.. Má rozhodujúci vplyv na vývoj vlastníckych

- 3 -

vzťahov v komunite, avšak je prehliadnutá odporcom a krajský súdom pri stanovení podielov.

Dňa 20.04.1950 bol zákonom č. 46/48 Zb. skonfiškovaný majetok – pozemky Š. R., M. K.,

rod. R. a V. A., rod. R. bývajúcich v USA. Vlastníctvo skonfiškovaného majetku prešlo na

štát.

K napadnutému rozsudku navrhovateľ uplatnil ďalšie námietky týkajúce sa

nesprávneho záveru o tom, že odporca vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Podľa navrhovateľa odporca nemá dostatočný prehľad vo vývine majetkových pomerov

komunity a nezorganizoval žiadne skutočné jednanie vo veci. Rovnako krajský súd na

pripomienky navrhovateľa adekvátne nereagoval, preto navrhovateľ navrhol, aby najvyšší súd

potvrdil podľa neplatnosť právneho úkonu odporcu o stanovení výšky vlastníctva

uvedeného na strane 2 napadnutých rozhodnutí odporcu a potvrdil, že navrhovateľ ako

oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona sa stáva vlastníkom 1/3 z podielov pozemkov

podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 4. júna 2009 ( a ).

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj

spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú

z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných

ustanovení.

Podľa (účinného do 31.12.2007) právo na

navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je

občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na

štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len

"rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

- 4 -

Podľa § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo

v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch

uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo

ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni

občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred

uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho

deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti.

V prejednávanej veci išlo od samého začiatku o konanie správne a preto bolo

povinnosťou správneho orgánu v súlade s ustanovením

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie a v ňom vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ si na Obvodnom

pozemkovom úrade v Trnave uplatnil dňa 19.11.2004 reštitučný nárok na vydanie

nehnuteľností v kat. úz. Š., ktorých pôvodnými vlastníkmi boli jeho strýko Š. R., tety

M.K., rod. R. a V. A., rod. R. Zo zápisov v pozemno-knižných vložkách vyplynulo, že

pôvodní vlastníci mali šiestich súrodencov, pričom jedným z nich bol aj Ľ. R. straší, -

otec navrhovateľa. Z rozhodnutia v dedičskej veci č. k. D 424/60-11 zo dňa 14.07.1960

vyplynulo, že Ľ. R. starší zomrel dňa 19.02.1960 a jeho právnymi nástupcami boli

synovia J., F. a Ľ.. Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že

navrhovateľ spĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona.

- 5 -

Predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Čsl. štátu na základe rozhodnutia odboru

pôdohospodárstva Rady ONV v Hlohovci zn. 611-19/4-1950 zo dňa 20.04.1950 podľa

o novej pozemkovej reforme.

Prechodom nehnuteľností do vlastníctva štátu podľa

o novej pozemkovej reforme bola splnená podmienka na vydanie nehnuteľností podľa § 3

ods. 1 písm. b/ zákona za predpokladu, že k výkupu došlo bez náhrady.

Z obsahu spisu a (č. j. K ) vyplynulo, že poskytnutie

náhrady za odňatú nehnuteľnosť nebolo preukázané, preto odporca dospel k záveru, že

odňatím nehnuteľnosti uvedeným postupom došlo k naplneniu podstaty reštitučného

titulu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti nie je možné vydať

do vlastníctva oprávnenej osoby pre zákonné prekážky v zmysle § 6 ods.1 písm. a/ a d/

zákona.

Na základe uvedeného odporca rozhodol ( rozhodnutím č. j. K 2007/00412-Kň-5-

NR zo dňa 04.12.2007) o priznaní práva na náhradu za predmetné pozemky , a to vo

vlastníckom podiele 795/36288- in z celku.

Pri určení výšky vlastníckeho podielu navrhovateľa odporca vychádzal zo zistení,

že pôvodní vlastníci mali šiestich súrodencov, t.j. každému prislúchal nárok vo výške

1/6-iny z vlastníctva pôvodných vlastníkov. Jedným zo súrodencov bol aj Ľ. R. starší-

otec oprávnenej osoby, ktorý zomrel pred uplynutím lehoty stanovenej v § 5 ods.1

zákona a jeho právnymi nástupcami sú jeho traja synovia- J., F. a Ľ. ml. Navrhovateľovi

teda prináleží 1/3-ina z podielu, ktorý by inak prináležal jeho otcovi (1/6-ina) po svojich

súrodencoch, čiže 1/18-ina, ktorú odporca vypočítal zo súčtu podielov pôvodných

vlastníkov, ktorý predstavoval (3x 1590/4032, čiže 795/36288-in z celku.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu č. j. K2007/00412-Kň/4-NR

vyplynulo, že predmetom uplatneného nároku navrhovateľa boli nehnuteľnosti, ktoré

prešli do vlastníctva Čsl. štátu na základe rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva - rady

ONV v Hlohovci zn. 611-19/4-1950 zo dňa 20.04.1950 podľa

o novej pozemkovej reforme. V konaní nebolo preukázané poskytnutie náhrady za odňatú

nehnuteľnosť, preto odporca dospel k záveru, že odňatím nehnuteľnosti uvedeným

postupom došlo k naplneniu reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona, čím

- 6 -

bola splnená podmienka pre priznanie vlastníctva k nehnuteľnosti oprávnenej osobe.

Šetrením odporcu bolo zistené, že pôvodná parcela (v stave CKN vedená ako

zastavaná plocha) nie je zastavaná a jej vydaniu do vlastníctva oprávnenej osoby,

rovnako ako u parcely č. 120/2 nebráni žiadna zo zákonných prekážok uvedených v § 6

ods. 1 zákona.

Na základe uvedeného odporca rozhodnutím č. j. K2007/00412-Kň/4-NR zo dňa

03.12.2007 navrátil navrhovateľovi vlastníctvo k predmetným pozemkom, pričom pri

určení výšky podielu vychádzal rovnako zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov, ktorý

predstavoval (3x 530/4032=1590/4032) čiže 795/36288-in z celku.

Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že jeho súčasťou je aj rozsudok

Okresného súdu v Trnave č. k. -42 zo dňa 31.10.2006, ktorým boli všetci

traja pôvodní vlastníci vyhlásení za mŕtvych dňom 31.12.1970. V spise sa tiež nachádza

vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 23.01.2007, podľa ktorého navrhovateľ nemá vedomosť ,

že by pôvodní vlastníci mali dedičov zo závetu, deti. vnukov a pravnukov. Z príslušných

pozemkovoknižných vložiek vyplýva, že pôvodní vlastníci mali šiestich súrodencov.

Jedným z nich bol otec navrhovateľa Ľ. R. starší. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva

v Trnave č. k. D 424/60-11 zo dňa 14.07.1960, otec navrhovateľa Ľ. R. starší zomrel

19.02.1960, pričom mal troch synov – navrhovateľa, J. a F. Pokiaľ teda odporca

rozhodol, že navrhovateľovi prináleží podiel v 1/3 z podielu, ktorý by prináležal jeho

otcovi, čiže 1/18-ina z vlastníctva pôvodných vlastníkov, rozhodol v súlade so zákonom

a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci sa krajský súd dôvodne stotožnil

s názorom odporcu, že pokiaľ si navrhovateľ, ako jediný z viacerých oprávnených osôb

uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva v zmysle Z. z, bol

podiel navrhovateľa správne vypočítaný, pretože odporca správne vychádzal z podielu otca

po pôvodných vlastníkoch (1/6), pričom navrhovateľovi prináleží podiel 1/3 z podielu

pripadajúceho na jeho otca, to znamená, že navrhovateľovi patrí podiel 1/18-iny zo súčtu

podielov pôvodných vlastníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené

vyššie považoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu

za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením

- 7 -

a dôvodmi krajského súdu, súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

).

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a 224 ods. l v

spojení s ods. l , tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

V Bratislave dňa 4. júna 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková