Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/208/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci

navrhovateľa: Ľ., bytom P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského č.

2, Trnava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, regionálne pracovisko Trnava, Vajanského č.

22, Trnava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiam odporcu č. K2007/00412-

Kň/4-NR zo dňa 3.12.2007 ač. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4.12.2007, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -38 zo dňa 4.6.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -38

zo dňa 4.6.2008 m e n í tak, že rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave

č. K2007/00412-Kň/4-NR zo dňa 3.12.2007 a č. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4.12.2007

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/4-

NR zo dňa 3.12.2007, ktorým odporca podľa o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľa tak,

že mu ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona navrátil vlastníctvo k pozemkom

v k.ú. Š. zapísaných v PK vl. č. X. v podiele 795/36288, v PK vl. č. X. v podiele 1/270, v PK vl.

č. X. v podiele 1/54, v PK vl. č. X. v podiele 795/36288 a v PK vl. č. X. v podiele 1/168.

Uvedeným rozsudkom krajský súd potvrdil aj rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/5-NR

zo dňa 4.12.2007, ktorým odporca navrhovateľovi ako oprávnenej osobe nepriznal vlastníctvo

k pozemkom a priznal mu právo na náhradu za predmetné pozemky nachádzajúce sa

v k. ú. Š., zapísané v PKV X., vo vlastníckom podiele 795/36288-ín z celku.

O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že správny orgán vo veci vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správny právny záver, keď určil podiel

pripadajúci navrhovateľovi ako 1/18 zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov, pretože podľa

rozhodnutia v dedičskej veci po nebohých pôvodných vlastníkoch Š., M., rod. R. a V., rod. R.,

prichádzalo do úvahy viacero oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2 zákona, no reštitučný nárok

si ako jediný z viacerých oprávnených uplatnil len navrhovateľ. Podľa záveru krajského súdu

bolo v danej veci irelevantným, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi navrhovateľa, Ľ.

staršom, bol navrhovateľ na základe dedičskej dohody jediným dedičom. Poukázal tiež na

ustanovenie zákona, ktoré obsahuje odlišnú úpravu ako , podľa

ktorého bolo možné priznať vlastníctvo aj jedinému z oprávnených osôb, ak si ostatné oprávnené

osoby nárok neuplatnili. Podľa zákona však mali nárok aj ďalšie oprávnené osoby v zmysle § 2

ods. 2 zákona a to každý z nich rovným dielom, no vzhľadom na to, že v zákonnej lehote

o navrátenie vlastníctva nepožiadali, ich nárok zanikol. Krajský súd v súvislosti s určením

podielu navrhovateľa dôvodil, že pri jeho výpočte sa vychádzalo z podielu otca navrhovateľa po

3

pôvodných vlastníkoch (1/6), pričom navrhovateľovi patril podiel 1/3 z podielu svojho otca, čo

znamená, že podiel navrhovateľa predstavoval 1/18-inu zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov.

Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa stotožnil

so skutkovými aj právnymi závermi krajského súdu, rozsudok súdu prvého stupňa svojim

rozsudkom sp. zn. zo dňa 4.6.2009 podľa ako vecne správny

potvrdil.

Ústavný súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti navrhovateľa vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. -38 zo dňa 4.6.2008 rozhodol nálezom č. -48

zo dňa 30.6.2010 tak, že:

1. Základné právo Ľ. na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 4.6.2009 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2009 sp.zn.

zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky uložil zaplatiť trovy právneho zastúpenia

Ľ. v sume 476,34 € na účet jeho právneho zástupcu.

4. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uložil uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 476,34 € na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

5. Vo zvyšku sťažnosti nevyhovel.

V predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, ústavná sťažnosť je

dôvodná, lebo napadnutými právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo k zásahu

do základných práv sťažovateľa. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „správna je

námietka sťažovateľa, že výklad ustanovenia všeobecnými súdmi

treba hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného, či nespravodlivého vybočenia (excesu)

zo štandardného výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tým

4

nepredvídateľnú interpretačnú ľubovôľu), resp. je v rozpore so všeobecne záväznými uznávanými

zásadami spravodlivosti.“

Ústavný súd Slovenskej republiky k pojmu „ľubovôľa“ uviedol, že: „pojem ľubovôle môže

mať dvojaký význam: môže ísť o ľubovôľu v zmysle materiálnom, t. j. z hľadiska spravodlivosti

a racionality (účelu) rozhodnutia vo veci a ďalej o ľubovôľu v postupe a obsahu rozhodnutia

v zmysle nerešpektovania alebo absencie vopred daných pravidiel a alternatív rozhodovania.“

Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „ak je k dispozícii viac výkladov právnej

normy, je potrebné voliť ten, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho – ktorého

základného práva či slobody.“

Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona

možno „vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené.

Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí,

nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom

istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu týchto

osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo

zaniklo. V tomto smere totiž neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré

by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín či v rámci

jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby

v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie „celého“ reštitučného

nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto osoba je

rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov

majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti (rozhodnom

období) týka.“ Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky „takáto interpretácia

ustanovenia § 2 cit. zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto

zákona, a naostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa

do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté.“

Ústavný súd Slovenskej republiky preto konštatoval, že „vo svetle naznačených hľadísk sa

nemožno stotožniť so spôsobom, ako orgány verejnej moci v prerokovávanej veci vykrátili celý

rešitučný nárok sťažovateľa na 1/18....“ a ...“záver všeobecných súdov v uvedenom smere bol

5

zjavným výkladovým vybočením, ktoré predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces

vychádzajúci z a dohovoru.“

Toto sú právne závery, na základe ktorých Ústavný súd v záujme ochrany

garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré boli

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4.6.2009

porušené, tento rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie Najvyššiemu súdu.

Tiež toto sú právne závery, v medziach ktorých musí všeobecný súd v zmysle

svoje závery prijímať.

Podľa je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý

právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného

súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal,

ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného

imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť.

V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

Na základe Opatrenia predsedníčky Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 30.8.2010 bola predmetná právna vec (zapísaná na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. ) pridelená v zmysle čl. II bod 10/ Rozvrhu práce Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na rok 2010 senátu 1S.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) opätovne preskúmal

v medziach hore citovaných záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie pred správnym orgánom, ktoré mu predchádzalo, a postupom podľa

ustanovenia a s prihliadnutím na dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a z názoru Ústavného súdu

Slovenskej republiky vysloveného v náleze -48 zo dňa 30.6.2010 preto rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , rozsudok krajského súdu č.k. 32Sp/3/2008-

38 zo dňa 4.6.2008 zmenil tak, že správne rozhodnutia odporcu č. K2007/00412-Kň/4-NR

zo dňa 3.12.2007 a č. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4.12.2007 zrušil a vec vrátil odporcovi

na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o reštitučnom nároku navrhovateľa v intenciách citovaného

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Trovy konania súd navrhovateľovi, hoci bol úspešný, nepriznal, pretože mu v konaní

pred krajským súdom ani pred odvolacím súdom žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová