Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/53/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júna 2009

v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Pavla Tomana

a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. G., pre trestný čin ublíženia

na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o dovolaní ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

10. marca 2008, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. marca 2008, sp. zn. ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

z dôvodu v ustanovení / účinného

do 1. januára 2006 v prospech obvineného J. G.

Tento rozsudok s a z r u š u j e.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 18. apríla 2007, sp. zn. , bol

obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa

§ 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

dňa 12. marca 2005 o 02.20 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov

s hladinou 0,60 mg/l (125 ‰) alkoholu v dychu, po štátnej ceste I/50, z M. smerom do S.

viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530 D, ev. č..X, pričom v obci Z., na priamom

úseku cesty, v dôsledku opilosti a nedovolenej a neprimeranej rýchlosti jazdy najmenej

114,582 km/h vedenie vozidla nezvládol, s týmto na zľadovatenom povrchu vozovky dostal

šmyk, zišiel z vozovky po pravej strane na spevnený odbočujúci pruh k zastávke autobusu,

kde pravým bokom vozidla narazil do stĺpa telefónneho vedenia upevneného na betónovej

pätke, ktorý zlomil, následne narazil do kovovej konštrukcie búdky autobusovej zastávky a do

plotu rodinných domov č. 39 A. P. a č. 38 majiteľa P. H., odkiaľ vozidlo odhodilo späť na

vozovku, kde ostalo stáť priečne, cez obidva jazdné pruhy kolmo na os vozovky väčšou

časťou v protismernom jazdnom pruhu. Pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na prednom

sedadle vozidla, I. H., nar. X. utrpela vážne zranenia, na následky ktorých toho istého dňa

o 02.45 hod. zomrela. Ďalšia spolujazdkyňa vezúca sa v motorovom vozidle, L. J., nar.

X, pri nehode utrpela zranenie trieštivú zlomeniu prvého driekového stavca s posunom

úlomkov do miechového kanála, zlomeninu II.-IV. priehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti

bázy, vykĺbenie Lifrancovho kĺbu, t.j. kĺbov medzi priehlavkovými a predpriehlavkovými

kosťami pravej nohy s otvorením navonok a tržnú ranu na ľavom predkolení s dobou liečenia

a práceneschopnosti do 5. októbra 2005, za čo mu bol uložený podľa § 224 ods. 3, ods. 4

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 44 (štyridsaťštyri)

mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (§39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Za to bol obvinenému J. G. podľa § 224 ods.3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov a pre jeho výkon bol podľa § 39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

Súčasne podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu bol uložený

aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu štyri roky.

Podľa boli poškodení s nárokmi na náhradu škody odkázaní

na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 10. marca 2008

(bol podľa , účinného do 1. januára 2006, rozsudok

okresného súdu v časti výroku o treste a jeho výkone zrušený a podľa § 224 ods. 3, ods. 4

Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obvinenému uložený

trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006) spolu s trestom zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek

druhu v trvaní štyroch rokov (§ 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal minister spravodlivosti

ako oprávnená osoba podľa dovolanie, pričom tento mimoriadny

opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v , ,

t.j. že týmto rozsudkom bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo

bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa

a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Minister spravodlivosti namietal správnosť uloženia trestu obvinenému, keď krajský

súd s poukazom na okolnosti týkajúce sa jeho osoby, pomerov a doterajší život konštatoval

neprimeranú prísnosť trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom okresného súdu

a za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil obvinenému

podmienečný trest odňatia slobody.

Dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania vyjadril názor, že krajský súd pri ukladaní

trestu neprimerane akcentoval skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, najmä jeho

doterajší spôsob života, jeho kladné hodnotenie a skutočnosť, že na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu vyšli najavo nové skutočnosti spočívajúce v tom, že rozsudkom Okresného

súdu Michalovce, sp. zn. z 27. augusta 2007, boli jeho maloleté deti J. G., nar.

X. a M. G., nar. X. zverené do osobnej starostlivosti otca – obvineného J. G.

Krajský súd pri rozhodovaní precenil význam kladných stránok osoby obvineného,

hodnotil ich izolovane a dostatočne nezohľadnil jeho výlučné zavinenie na spôsobení

dopravnej nehody závažným porušením dôležitých povinností uložených mu ako vodičovi

podľa o premávke na pozemných komunikáciách, najmä, že vozidlo

riadil v čase nehody pod vplyvom alkoholu, výrazne prekročil povolenú rýchlosť a vedeniu

vozidla nevenoval náležitú pozornosť, pričom pri dopravnej nehode bola jedna osoba

usmrtená a druhá utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006.

Rozsudok Okresného súdu Michalovce o schválení rodičovskej dohody o zverení detí

do výchovy a starostlivosti obvineného bol vynesený na základe jeho návrhu zo dňa

23. júla 2007, teda v čase keď už bol prvostupňovým súdom odsúdený (neprávoplatne)

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov. Takýto postup, podľa

dovolateľa naznačuje, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti obvineného iba účelovo,

pričom táto skutočnosť bola krajským súdom ako súdom odvolacím nedôvodne akceptovaná

ako dôvod na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Odvolací súd sa pritom

na druhej strane nevyrovnal s viacerými skutočnosťami najmä, že obvinený nemal žiaden

príjem, je nemajetný a zamestnal sa až od roku 2007.

Minister spravodlivosti preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1

porušenie zákona v prospech obvineného J. G. a to v ustanoveniach

a § 224 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na

zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu, aby vec znovu

prorokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania ministra spravodlivosti,

preskúmal na verejnom zasadnutí ( ) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa

uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa dovolací súd viazaný)

a zistil, že dovolací dôvod podľa uplatnený ministrom

spravodlivosti je opodstatnený.

Postup krajského súdu, keď pri ukladaní trestu s poukazom na pomery obvineného

aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, hodnotí

dovolací súd ako nesprávny, vykonaný v rozpore so zákonnými podmienkami tohto

ustanovenia.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 18. apríla 2007, bol

obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia zdraví podľa § 224 ods.

4 Tr. zák. na už vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostred-

níctvom svojho obhajcu dňa 22. mája 2007 a následne podaním zo dňa 11. októbra v 2007

(doručeným krajskému súdu dňa 12. októbra 2007) doplnil dôvody svojho odvolania

poukážuc, okrem iného na zmenu jeho osobných pomerov v súvislosti s jeho starostlivosťou o

svoje dve maloleté deti na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.

14 zo dňa 27. augusta 2007, ktoré rozhodnutie k podaniu pripojil. (č.l. 303 až 306

súdneho spisu).

Z tohto rozsudku je zrejmé, že na základe návrhu J. G. (obvineného) zo dňa 23. jú-

la 2007 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného súdu

Michalovce zo dňa 30. januára 2001, sp. zn. tak, že maloleté deti G. J., nar. X a

M., nar. X. boli zverené do osobnej starostlivosti otca (obvineného J. G.).

Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom

zo dňa 10. marca 2008, sp. zn. , tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil obvinenému trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody .

Z obsahu trestného spisu, konkrétne zo správy spoločnosti B. S. spol. s r.o. M. (č.l.

349) okrem iného vyplýva, že J. G. je v tejto spoločnosti zamestnaný ako grafik od roku 2007.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ak má súd vzhľadom

na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej

sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia

slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

Predovšetkým je treba prisvedčiť názoru, vyslovenému v dovolaní, že krajský súd

pochybil, keď vo výmere trestu použil ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. janu-

ára 2006 bez toho, že by mohol mať za to, že vzhľadom k okolnostiam prípadu alebo

pomerom páchateľa je použitie trestnej sadzby týmto zákonom stanovenej neprimerane prísne

a účelu trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Krajský súd v Košiciach nepostupoval v súlade so zákonom, keď s poukazom

na citované ustanovenie znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu

trestnej sadzby ustanovenej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006. Pre tento trestný čin zákon ustanovuje sadzbu trestu odňatia

slobody vo výmere od troch do desať rokov, pričom súd uložil obvinenému J. G. trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

v trvaní piatich rokov.

Tak ako na to správne poukázal dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania, krajský súd

takto rozhodol o treste obvineného na základe niektorých okolností týkajúcich sa jeho

osobných pomerov. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal najmä na doterajšiu

bezúhonnosť obvineného a kladné hodnotenie z miesta bydliska. Poukázal tiež na to, že je

zamestnaný, býva v rodinnom dome so svojou matkou, že na základe súdom schválenej

rodičovskej dohody sa stará o dve maloleté deti, ako aj, že spáchanie trestného činu a jeho

následky oľutoval.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomermi páchateľa podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 sú mimoriadne okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu

trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu.

Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal alebo že ho oľutoval, ako

ani, že pred spáchaním činu nebol súdne trestaný, že žije usporiadaným spôsobom života

prípadne, že je zamestnaný, alebo že nahradil spôsobenú škodu. K týmto okolnostiam súd

prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho výmery v rámci zákonnej sadzby podľa § 31

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Z tohto hľadiska určitými osobitnými pomermi by nepochybne mohla byť situácia

páchateľa, ktorý sa stará o viacero osôb odkázaných na neho výživou, alebo ktoré sú v jeho

starostlivosti, a keby jeho neprítomnosť v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu

výživu a výchovu týchto osôb.

I keď obvinený J. G., ako to vyplýva z vyššie uvedených okolností uzavrel so svojou

bývalou manželkou rodičovskú dohodu o starostlivosti o svojich dvoch maloletých synov, nie

je možné v danom prípade konštatovať, že sa jedná o takú situáciu, resp. také okolnosti,

ktoré by odôvodňovali použitie zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu pod jeho zákonom stanovenú hranicu. V tomto smere sú významné práve

okolnosti, za ktorých bola táto rodičovská dohoda uzavretá.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že obvinený sa na základe

rozhodnutia súdu mal začať osobne starať o svoje maloleté deti v čase po rozhodnutí

o nepodmienečnom treste odňatia slobody, bez toho aby bolo vyčkané do právoplatného

rozhodnutia krajského súdu o jeho odvolaní. Je nepochybné, že takáto osobná situácia

obvineného vznikla z jeho osobnej iniciatívy, (na základe jeho návrhu), a teda nebola

výsledkom žiadnej spontánnej súhry nepriaznivých, mimoriadnych okolností, ktoré by viedli

k takejto zmene jeho osobných pomerov. Nemenej významnou okolnosťou je aj fakt,

že jedným z esenciálních argumentov odôvodňujúcich iné rozhodnutie o treste v rámci

odvolania obvineného bola práve okolnosť, že sa začal osobne starať o svoje dve maloleté

deti.

Takéto okolnosti pri uzavretí rodičovskej dohody s bývalou manželkou obvineného

a najmä tiež konkrétne časové súvislosti vyvolávajú silné indície, že k dohode o starostlivosti

o deti mohlo dôjsť z dôvodov špekulatívnych, čisto účelových iba preto, aby si obvinený

vytvoril pre odvolacie konanie vážny argument proti uloženiu nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Takejto možnosti nasvedčujú aj značne nepresvedčivé tvrdenia o dôvodoch

obvineného a jeho bývalej manželky k takémuto kroku, ako aj tvrdenia o jeho schopnosti

vytvoriť maloletým deťom lepšie materiálne podmienky pre ich výživu a výchovu.

Za tohto stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u obvineného J. G.

neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Takýmto

postupom Krajský súd v Košiciach porušil zákon v tomto zákonnom ustanovení v prospech

obvineného.

Keďže k porušeniu zákona došlo len vo vyššie citovanom ustanovení

a nie aj v ustanovení § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, dovolací súd návrh

dovolateľa v tomto smere neakceptoval.

Rovnako najvyšší súd neuznal ani dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa

, na základe ktorého je možné podať dovolanie v prípade ak bol,

uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,

ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V danom prípade bol obvinenému

uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, avšak súd takto rozhodol na základe

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu

odňatia slobody, ktorý postup zákon vo všeobecnosti umožňuje, ale len za splnenia

konkrétnych zákonných podmienok. Tieto zákonné podmienky v posudzovanom prípade

splnené neboli.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania ministra spravodlivosti

napadnutý rozsudok i všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prorokoval a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júna 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.

Predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová