Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a7/363666.0b9120.pdf
PDF · 133.05 KB
No categories available
1Tdo/53/2008
Najvyšší súd 1Tdo 53/2008
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júna 2009
v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Pavla Tomana
a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. G., pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o dovolaní ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
10. marca 2008, sp. zn. 8 To 57/2007, rozhodol
t a k t o :
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. marca 2008, sp. zn. 8To 57/2007,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v ustanovení § 40 ods. 1/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 v prospech obvineného J. G.
Tento rozsudok s a z r u š u j e.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 18. apríla 2007, sp. zn. 1 T 150/05, bol
obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 12. marca 2005 o 02.20 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov
s hladinou 0,60 mg/l (125 ‰) alkoholu v dychu, po štátnej ceste I/50, z M. smerom do S.
viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530 D, ev. č..X, pričom v obci Z., na priamom
úseku cesty, v dôsledku opilosti a nedovolenej a neprimeranej rýchlosti jazdy najmenej
114,582 km/h vedenie vozidla nezvládol, s týmto na zľadovatenom povrchu vozovky dostal
šmyk, zišiel z vozovky po pravej strane na spevnený odbočujúci pruh k zastávke autobusu,
kde pravým bokom vozidla narazil do stĺpa telefónneho vedenia upevneného na betónovej
pätke, ktorý zlomil, následne narazil do kovovej konštrukcie búdky autobusovej zastávky a do
plotu rodinných domov č. 39 A. P. a č. 38 majiteľa P. H., odkiaľ vozidlo odhodilo späť na
vozovku, kde ostalo stáť priečne, cez obidva jazdné pruhy kolmo na os vozovky väčšou
časťou v protismernom jazdnom pruhu. Pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na prednom
sedadle vozidla, I. H., nar. X. utrpela vážne zranenia, na následky ktorých toho istého dňa
o 02.45 hod. zomrela. Ďalšia spolujazdkyňa vezúca sa v motorovom vozidle, L. J., nar.
X, pri nehode utrpela zranenie trieštivú zlomeniu prvého driekového stavca s posunom
úlomkov do miechového kanála, zlomeninu II.-IV. priehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti
bázy, vykĺbenie Lifrancovho kĺbu, t.j. kĺbov medzi priehlavkovými a predpriehlavkovými
kosťami pravej nohy s otvorením navonok a tržnú ranu na ľavom predkolení s dobou liečenia
a práceneschopnosti do 5. októbra 2005, za čo mu bol uložený podľa § 224 ods. 3, ods. 4
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 44 (štyridsaťštyri)
mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (§39a
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).
Za to bol obvinenému J. G. podľa § 224 ods.3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára
2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov a pre jeho výkon bol podľa § 39a
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do prvej nápravnovýchovnej
skupiny.
Súčasne podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu bol uložený
aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu štyri roky.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. boli poškodení s nárokmi na náhradu škody odkázaní
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8 To 57/2007 z 10. marca 2008
(bol podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, rozsudok
okresného súdu v časti výroku o treste a jeho výkone zrušený a podľa § 224 ods. 3, ods. 4
Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obvinenému uložený
trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.
januára 2006) spolu s trestom zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu v trvaní štyroch rokov (§ 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal minister spravodlivosti
ako oprávnená osoba podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie, pričom tento mimoriadny
opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por.,
t.j. že týmto rozsudkom bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo
bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa
a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Minister spravodlivosti namietal správnosť uloženia trestu obvinenému, keď krajský
súd s poukazom na okolnosti týkajúce sa jeho osoby, pomerov a doterajší život konštatoval
neprimeranú prísnosť trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom okresného súdu
a za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil obvinenému
podmienečný trest odňatia slobody.
Dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania vyjadril názor, že krajský súd pri ukladaní
trestu neprimerane akcentoval skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, najmä jeho
doterajší spôsob života, jeho kladné hodnotenie a skutočnosť, že na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu vyšli najavo nové skutočnosti spočívajúce v tom, že rozsudkom Okresného
súdu Michalovce, sp. zn. 14 P 229/07 z 27. augusta 2007, boli jeho maloleté deti J. G., nar.
X. a M. G., nar. X. zverené do osobnej starostlivosti otca – obvineného J. G.
Krajský súd pri rozhodovaní precenil význam kladných stránok osoby obvineného,
hodnotil ich izolovane a dostatočne nezohľadnil jeho výlučné zavinenie na spôsobení
dopravnej nehody závažným porušením dôležitých povinností uložených mu ako vodičovi
podľa zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, najmä, že vozidlo
riadil v čase nehody pod vplyvom alkoholu, výrazne prekročil povolenú rýchlosť a vedeniu
vozidla nevenoval náležitú pozornosť, pričom pri dopravnej nehode bola jedna osoba
usmrtená a druhá utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006.
Rozsudok Okresného súdu Michalovce o schválení rodičovskej dohody o zverení detí
do výchovy a starostlivosti obvineného bol vynesený na základe jeho návrhu zo dňa
23. júla 2007, teda v čase keď už bol prvostupňovým súdom odsúdený (neprávoplatne)
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov. Takýto postup, podľa
dovolateľa naznačuje, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti obvineného iba účelovo,
pričom táto skutočnosť bola krajským súdom ako súdom odvolacím nedôvodne akceptovaná
ako dôvod na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Odvolací súd sa pritom
na druhej strane nevyrovnal s viacerými skutočnosťami najmä, že obvinený nemal žiaden
príjem, je nemajetný a zamestnal sa až od roku 2007.
Minister spravodlivosti preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1
Tr. por. porušenie zákona v prospech obvineného J. G. a to v ustanoveniach § 40 ods. 1
a § 224 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu, aby vec znovu
prorokoval a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po zistení,
že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania ministra spravodlivosti,
preskúmal na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný)
a zistil, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatnený ministrom
spravodlivosti je opodstatnený.
Postup krajského súdu, keď pri ukladaní trestu s poukazom na pomery obvineného
aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, hodnotí
dovolací súd ako nesprávny, vykonaný v rozpore so zákonnými podmienkami tohto
ustanovenia.
Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1 T 150/05 z 18. apríla 2007, bol
obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia zdraví podľa § 224 ods.
4 Tr. zák. na už vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostred-
níctvom svojho obhajcu dňa 22. mája 2007 a následne podaním zo dňa 11. októbra v 2007
(doručeným krajskému súdu dňa 12. októbra 2007) doplnil dôvody svojho odvolania
poukážuc, okrem iného na zmenu jeho osobných pomerov v súvislosti s jeho starostlivosťou o
svoje dve maloleté deti na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
14 P 229/2007 zo dňa 27. augusta 2007, ktoré rozhodnutie k podaniu pripojil. (č.l. 303 až 306
súdneho spisu).
Z tohto rozsudku je zrejmé, že na základe návrhu J. G. (obvineného) zo dňa 23. jú-
la 2007 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 30. januára 2001, sp. zn. 7 C 1186/00 tak, že maloleté deti G. J., nar. X a
M., nar. X. boli zverené do osobnej starostlivosti otca (obvineného J. G.).
Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom
zo dňa 10. marca 2008, sp. zn. 8 To 57/2007, tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil obvinenému trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody .
Z obsahu trestného spisu, konkrétne zo správy spoločnosti B. S. spol. s r.o. M. (č.l.
349) okrem iného vyplýva, že J. G. je v tejto spoločnosti zamestnaný ako grafik od roku 2007.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ak má súd vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.
Predovšetkým je treba prisvedčiť názoru, vyslovenému v dovolaní, že krajský súd
pochybil, keď vo výmere trestu použil ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. janu-
ára 2006 bez toho, že by mohol mať za to, že vzhľadom k okolnostiam prípadu alebo
pomerom páchateľa je použitie trestnej sadzby týmto zákonom stanovenej neprimerane prísne
a účelu trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.
Krajský súd v Košiciach nepostupoval v súlade so zákonom, keď s poukazom
na citované ustanovenie Trestného zákona znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006. Pre tento trestný čin zákon ustanovuje sadzbu trestu odňatia
slobody vo výmere od troch do desať rokov, pričom súd uložil obvinenému J. G. trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní piatich rokov.
Tak ako na to správne poukázal dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania, krajský súd
takto rozhodol o treste obvineného na základe niektorých okolností týkajúcich sa jeho
osobných pomerov. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal najmä na doterajšiu
bezúhonnosť obvineného a kladné hodnotenie z miesta bydliska. Poukázal tiež na to, že je
zamestnaný, býva v rodinnom dome so svojou matkou, že na základe súdom schválenej
rodičovskej dohody sa stará o dve maloleté deti, ako aj, že spáchanie trestného činu a jeho
následky oľutoval.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomermi páchateľa podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 sú mimoriadne okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu
trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu.
Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal alebo že ho oľutoval, ako
ani, že pred spáchaním činu nebol súdne trestaný, že žije usporiadaným spôsobom života
prípadne, že je zamestnaný, alebo že nahradil spôsobenú škodu. K týmto okolnostiam súd
prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho výmery v rámci zákonnej sadzby podľa § 31
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Z tohto hľadiska určitými osobitnými pomermi by nepochybne mohla byť situácia
páchateľa, ktorý sa stará o viacero osôb odkázaných na neho výživou, alebo ktoré sú v jeho
starostlivosti, a keby jeho neprítomnosť v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu
výživu a výchovu týchto osôb.
I keď obvinený J. G., ako to vyplýva z vyššie uvedených okolností uzavrel so svojou
bývalou manželkou rodičovskú dohodu o starostlivosti o svojich dvoch maloletých synov, nie
je možné v danom prípade konštatovať, že sa jedná o takú situáciu, resp. také okolnosti,
ktoré by odôvodňovali použitie zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu pod jeho zákonom stanovenú hranicu. V tomto smere sú významné práve
okolnosti, za ktorých bola táto rodičovská dohoda uzavretá.
Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že obvinený sa na základe
rozhodnutia súdu mal začať osobne starať o svoje maloleté deti v čase po rozhodnutí
o nepodmienečnom treste odňatia slobody, bez toho aby bolo vyčkané do právoplatného
rozhodnutia krajského súdu o jeho odvolaní. Je nepochybné, že takáto osobná situácia
obvineného vznikla z jeho osobnej iniciatívy, (na základe jeho návrhu), a teda nebola
výsledkom žiadnej spontánnej súhry nepriaznivých, mimoriadnych okolností, ktoré by viedli
k takejto zmene jeho osobných pomerov. Nemenej významnou okolnosťou je aj fakt,
že jedným z esenciálních argumentov odôvodňujúcich iné rozhodnutie o treste v rámci
odvolania obvineného bola práve okolnosť, že sa začal osobne starať o svoje dve maloleté
deti.
Takéto okolnosti pri uzavretí rodičovskej dohody s bývalou manželkou obvineného
a najmä tiež konkrétne časové súvislosti vyvolávajú silné indície, že k dohode o starostlivosti
o deti mohlo dôjsť z dôvodov špekulatívnych, čisto účelových iba preto, aby si obvinený
vytvoril pre odvolacie konanie vážny argument proti uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Takejto možnosti nasvedčujú aj značne nepresvedčivé tvrdenia o dôvodoch
obvineného a jeho bývalej manželky k takémuto kroku, ako aj tvrdenia o jeho schopnosti
vytvoriť maloletým deťom lepšie materiálne podmienky pre ich výživu a výchovu.
Za tohto stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u obvineného J. G.
neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Takýmto
postupom Krajský súd v Košiciach porušil zákon v tomto zákonnom ustanovení v prospech
obvineného.
Keďže k porušeniu zákona došlo len vo vyššie citovanom ustanovení trestného zákona
a nie aj v ustanovení § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, dovolací súd návrh
dovolateľa v tomto smere neakceptoval.
Rovnako najvyšší súd neuznal ani dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., na základe ktorého je možné podať dovolanie v prípade ak bol,
uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V danom prípade bol obvinenému
uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, avšak súd takto rozhodol na základe
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody, ktorý postup zákon vo všeobecnosti umožňuje, ale len za splnenia
konkrétnych zákonných podmienok. Tieto zákonné podmienky v posudzovanom prípade
splnené neboli.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania ministra spravodlivosti
napadnutý rozsudok i všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prorokoval a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júna 2009
JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.
Predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová