Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/45/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

29. júna 2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov

JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému

J. G., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. marca 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 10. júna 2009, sp. zn.

, vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. marca 2008, sp. zn.

, bol porušený zákon z dôvodu v ustanovení

ods. 1/ účinného do 1. januára 2006 v prospech obvineného J. G.. Zároveň najvyšší

súd zrušil rozsudok krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a krajskému súdu prikázal,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Na podklade ústavnej sťažnosti podanej obvineným J. G. Ústavný súd Slovenskej

republiky Nálezom zo dňa 30. augusta 2010, sp. zn. -47, rozhodol, že základné

právo J. G. na osobnú slobodu podľa rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 10. júna 2009 porušené bolo.

Ústavný súd zároveň zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 18. apríla 2007, sp. zn. ,

bol obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe,

že:

dňa 12. marca 2005 o 02.20 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov

s hladinou 0,60 mg/l (125 ‰) alkoholu v dychu, po štátnej ceste I/50, z M. smerom

do S. viedol osobné motorové vozidlo zn. B., ev. č. S. pričom v obci Z., na priamom úseku

cesty, v dôsledku opilosti a nedovolenej a neprimeranej rýchlosti jazdy najmenej 114,582

km/h vedenie vozidla nezvládol, s týmto na zľadovatenom povrchu vozovky dostal šmyk,

zišiel z vozovky po pravej strane na spevnený odbočujúci pruh k zastávke autobusu,

kde pravým bokom vozidla narazil do stĺpa telefónneho vedenia upevneného na betónovej

pätke, ktorý zlomil, následne narazil do kovovej konštrukcie búdky autobusovej zastávky

a do plotu rodinných domov č. X. A. P. a č. X. majiteľa P. H., odkiaľ vozidlo odhodilo späť

na vozovku, kde ostalo stáť priečne, cez obidva jazdné pruhy kolmo na os vozovky väčšou

časťou v protismernom jazdnom pruhu. Pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na prednom

sedadle vozidla, I. H., nar. X. utrpela vážne zranenia, na následky ktorých toho istého dňa

o 02.45 hod. zomrela. Ďalšia spolujazdkyňa vezúca sa v motorovom vozidle, L. J.,

nar. X. pri nehode utrpela zranenie trieštivú zlomeniu prvého driekového stavca s posunom

úlomkov do miechového kanála, zlomeninu II.-IV. priehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti

bázy, vykĺbenie Lifrancovho kĺbu, t.j. kĺbov medzi priehlavkovými a predpriehlavkovými

kosťami pravej nohy s otvorením navonok a tržnú ranu na ľavom predkolení s dobou liečenia

a práceneschopnosti do 5. októbra 2005, za čo mu bol uložený podľa § 224 ods. 3, ods. 4

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 44 (štyridsaťštyri)

mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Za to bol obvinenému J. G. podľa § 224 ods.3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov a pre jeho výkon bol podľa § 39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do I: (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu bol uložený

aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu štyri roky.

Podľa boli poškodení s nárokmi na náhradu škody odkázaní

na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , z 10. marca 2008

(bol podľa , účinného do 1. januára 2006, rozsudok

okresného súdu v časti výroku o treste a jeho výkone zrušený a podľa § 224 ods. 3, ods. 4

Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obvinenému uložený

trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006) spolu s trestom zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel

akéhokoľvek druhu v trvaní štyroch rokov (§ 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006).

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal minister spravodlivosti

ako oprávnená osoba podľa dovolanie, pričom tento mimoriadny

opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v , ,

t.j., že týmto rozsudkom bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo

bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa

a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Minister spravodlivosti namietal správnosť uloženia trestu obvinenému, keď krajský

súd s poukazom na okolnosti týkajúce sa jeho osoby, pomerov a doterajší život konštatoval

neprimeranú prísnosť trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom okresného súdu

a za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil obvinenému

podmienečný trest odňatia slobody.

Dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania vyjadril názor, že krajský súd pri ukladaní

trestu neprimerane akcentoval skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, najmä jeho

doterajší spôsob života, jeho kladné hodnotenie a skutočnosť, že na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu vyšli najavo nové skutočnosti spočívajúce v tom, že rozsudkom Okresného

súdu Michalovce, sp. zn. , z 27. augusta 2007, boli jeho maloleté deti J. G.,

nar. X. a M. G., nar. X. zverené do osobnej starostlivosti otca – obvineného J. G..

Krajský súd pri rozhodovaní precenil význam kladných stránok osoby obvineného,

hodnotil ich izolovane a dostatočne nezohľadnil jeho výlučné zavinenie na spôsobení

dopravnej nehody závažným porušením dôležitých povinností uložených mu ako vodičovi

podľa o premávke na pozemných komunikáciách, najmä, že vozidlo

riadil v čase nehody pod vplyvom alkoholu, výrazne prekročil povolenú rýchlosť a vedeniu

vozidla nevenoval náležitú pozornosť, pričom pri dopravnej nehode bola jedna osoba

usmrtená a druhá utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006.

Rozsudok Okresného súdu Michalovce o schválení rodičovskej dohody o zverení detí

do výchovy a starostlivosti obvineného bol vynesený na základe jeho návrhu zo dňa

23. júla 2007, teda v čase keď už bol prvostupňovým súdom odsúdený (neprávoplatne)

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov. Takýto postup, podľa

dovolateľa naznačuje, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti obvineného iba účelovo,

pričom táto skutočnosť bola krajským súdom ako súdom odvolacím nedôvodne akceptovaná

ako dôvod na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Odvolací súd sa pritom

na druhej strane nevyrovnal s viacerými skutočnosťami najmä, že obvinený nemal žiaden

príjem, je nemajetný a zamestnal sa až od roku 2007.

Minister spravodlivosti preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1

porušenie zákona v prospech obvineného J. G., a to v ustanoveniach

a § 224 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu,

aby vec znovu prorokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal či podané dovolanie ministra spravodlivosti má všetky obsahové a formálne

náležitosti, a či je prípustné a dospel k nasledovnému záveru.

Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa , viazaný právnym

názorom ústavného súdu v súlade s ustanovením o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti bolo podané

oneskorene.

Podľa dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci

v prvom stupni, do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie

v neprospech obvineného.

Podľa ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia,

ktoré bolo vykonané najneskôr.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

nadobudol v zmysle ustanovenia účinného do 1. januára 2006

právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, t.j. 10 marca 2008. Doručený bol Okresnej prokuratúre

Michalovce 9. mája 2008, obvinenému J. G. 12. mája 2008, poškodeným (okrem J. H.)

12. resp. 13. mája 2008 a obhajcovi obvineného 13. mája 2008. Z tohto zistenia vyplýva,

že lehota na podanie dovolania plynula od 13. mája 2008 a posledným dňom na podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku bol 13. august 2008.

Na podnet ministerstva spravodlivosti okresný súd doručoval rozsudok krajského

(ale aj okresného) súdu aj poškodenému J. H., ktorému bol doručený 5. augusta 2008.

Minister spravodlivosti podal dovolanie až 27. októbra 2008, pričom lehota na podanie

dovolania bola zjavne počítaná od doručenia rozsudku J. H..

Z predloženého trestného spisu bolo zistené, že vyšetrovanie bolo skončené

1. júna 2005 návrhom vyšetrovateľa na podanie obžaloby. Do tohto dátumu si poškodený J.

H. nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil. Zo zápisnice o výsluchu

poškodeného zo 4. apríla 2005 (č.l. 131) nepochybne vyplýva, že poškodený sa výslovne

vyjadril, že sa nepripája k trestnému konaniu ani k náhrade škody. Podmienka na doručovanie

do vlastných rúk podľa v spojení s účinného

do 1. januára 2006 teda splnená nebola.

Podľa účinného do 1. januára 2006 rozsudok sa v odpise doručí

obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý si uplatnil nárok

na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

Keďže poškodený J. H. sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu

nepripojil, za relevantný moment na začatie plynutia lehoty na podanie dovolania ministrom

spravodlivosti nemožno považovať moment doručenia rozsudku poškodenému.

V posudzovanej veci bolo pre zachovanie lehoty potrebné, aby dovolanie bolo

na predmetný súd podané najneskôr 13. augusta 2008, čo splnené nebolo.

Dovolanie oprávnenej osoby – ministra spravodlivosti, podané na príslušný okresný súd,

je preto dovolaním podaným oneskorene.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolanie ministra spravodlivosti

nebolo podané v zákonom ustanovenej lehote, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

predmetné dovolanie podľa odmietol na neverejnom zasadnutí,

bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová