Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: L. Z. V., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., proti žalovanému:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného sp. zn. zo dňa 13.06.2008 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím sp. zn.1/2008/00587-011 zo dňa 09.05.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -64 zo dňa 19.12.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -64 zo dňa 19. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7986/2008- 2.1 zo dňa 13.06.2008, ktorým žalovaný

podľa v spojení s o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie podané L. Z. V. proti rozhodnutiu

Krajského úradu životného prostredia v Prešove, Odboru kvality životného prostredia č.

-

1/2008/00587-011 z 09.05.2008, ktorým krajský úrad ako príslušný orgán štátnej správy

ochrany prírody a krajiny podľa o štátnej správe

starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 67 písm. i/

a ochrane prírody a krajiny nepriznal v súlade s

ods. 1 správneho poriadku L. Z. V. postavenie účastníka konania vo veci žiadosti Mestského

podniku S. B. s.r.o. sídlom S. B. vydania súhlasov podľa o ochrane

prírody a krajiny v súvislosti s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej cesty ,,K.“

v prírodnej rezervácií P. a rozhodnutie č. 1/2008/00587-11 zo dňa 09.05.2008 potvrdil

s odôvodnením, že správne orgány nie sú oprávnené nad rámec zákona (

SR) priznať fyzickým alebo právnickým osobám (mimovládnym organizáciám – tzv.

zainteresovaná verejnosť) postavenie účastníka konania v zmysle

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v rozhodovacom procese

v oblasti životného prostredia, ak sa tieto osoby takéhoto postavenia dožadujú na základe

Aarhuského dohovoru v súvislosti s jeho priamou aplikáciou podľa

Slovenskej republiky, a to i napriek tomu, že podľa § 82 ods. 3 a 6 zákona o ochrane prírody

sa takýmto osobám (mimovládnym organizáciám) expressis verbis priznáva len postavenie

zúčastnenej osoby.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu

žalovaného súd zistil, že dňa 28.03.2008 bola žalovanému doručená žiadosť Mestského

podniku S. B. s.r.o. o udelenie súhlasu na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty ,,K.“

a umiestnenie predmetnej stavby na parc. č. X. v kat. úz. L. Listom zo dňa 02.04.2008

informoval žalovaný žalobcu o začatí správneho konania o predmetnej stavbe. Žalobca listom

doručeným žalovanému dňa 11.04.2008 oznámil svoju účasť v konaní. Listom zo dňa

28.04.2008 žalovaný poskytol žalobcovi informácie o postupe v predmetnom procese a žiadal

ho, aby sa k podkladom na rozhodnutie v lehote 3 dní vyjadril. V určenej lehote žalobca

žiadal, aby mu bolo v predmetnom konaní priznané postavenie účastníka konania s tým, že

k návrhu na povolenie stavby sa vyjadruje nesúhlasne. V tejto súvislosti poukázal na

Aarhuský dohovor a zdôvodňoval povinnosť správneho orgánu na jeho priamu aplikáciu vo

vzťahu k úprave postavenia žalobcu v správnom konaní. Zákon o ochrane prírody a Správny

poriadok mu neumožňujú podať žalobu proti nezákonnému rozhodnutiu o povolení činností

spadajúcich do prílohy I. a II. smernice 85/337/EHS ani žalobu proti nečinnosti správneho

orgánu. Rozhodnutím č. 1/2008/00587-011 zo dňa 09.05.2008 žalovaný v predmetnej

správnej veci nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. V dôvodoch rozhodnutia

-

poukázal na novelu zákona o ochrane prírody účinnú od 01.12.2007, ktorou došlo k zmene

ust. § 82 ods. 3 podľa ktorého žalobcovi prislúcha v predmetnom konaní postavenie

zúčastnenej osoby s rozsahom oprávnení priznaných správnym poriadkom. V dôvodoch

rozhodnutia poukázal na svoj názor prezentovaný vo vyjadrení k žalobe. Žalobca podal voči

predmetnému rozhodnutiu v zákonom určenej lehote rozklad, v ktorom uvádzal námietky

opakujúce sa aj v podanej žalobe.

Podľa a 5 , na platnosť medzinárodných

zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv,

medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká

Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných

hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je

potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady

Slovenskej republiky.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné

zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Dňa 04.02.2006 bolo v Zbierke

oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR, že Národná rada SR vyslovila uznesením

č. 1840 zo dňa 23.09.2005 súhlas s Aarhuským dohovorom prijatým dňa 25.06.1998

v Aarhuse a rozhodla, že dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi

podľa .

Žalobca je v konaní zainteresovanou verejnosťou podľa čl. 2 ods. 5 Dohovoru, podľa

ktorého „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť

ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces

zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu

životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú

za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

-

Dohovor zaručuje zainteresovanej verejnosti prístup k informáciám o životnom

prostredí, účasť na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach špecifikovaných v Prílohe

I. Dohovoru a podľa čl. 1 písm. b/ Slovenská republika v súlade so svojím vnútroštátnym

právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach

neuvedených v Prílohe I., ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany

na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

V bodoch 1 až 19 Prílohy Dohovoru sú uvedené činnosti, na ktoré sa priamo aplikujú

ustanovenia dohovoru. Podľa bodu 20 Prílohy Dohovoru, ktorákoľvek činnosť neuvedená

v bodoch 1-19, kde je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci

procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Z uvedeného vyplýva, že Dohovor dáva štátu možnosť, aby si sám určil okruh ďalších

činností, ktoré nie sú uvedené v Prílohe I. Dohovoru, na ktoré sa budú vzťahovať

jeho ustanovenia.

Z definície činností v Prílohe I. Dohovoru je zrejmé, že udeľovanie výnimiek

z ust. § 35 zákona o ochrane prírody nespadá do okruhu činností, v ktorých je zaručená účasť

verejnosti na rozhodovaniach. Slovenská republika neprijala vo svojom vnútroštátnom práve

úpravu, ktorou by určila, že udeľovanie výnimiek podľa § 35 zákona o ochrane prírody

a krajiny podlieha ustanoveniam Dohovoru.

Podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru, každá strana (t.j. zúčastnený štát) v rámci svojho

vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany

upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup

k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom

ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť

akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6

a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto Dohovoru.

- 5 -3 Sžp 9/2009

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté

v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej

verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto Dohovoru.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky

uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písm. a/. Tieto organizácie budú

považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písm. b/.

Ustanovenia odseku 2 čl. 9 Dohovoru nevylučujú možnosť predbežného preskúmania

správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania

pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Podľa ods. 3 čl. 9 Dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania

uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana (t.j. zúčastnený štát) zabezpečí, ak sú splnené

podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali

prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí

súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom

v oblasti životného prostredia.

Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 9 Dohovoru (na ktorý sa žalobca odvoláva),

je aplikovateľný až prostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, to znamená, že nie je priamo

aplikovateľný.

Podľa názoru súdu, ani logickým, ani gramatickým výkladom čl. 9 ods. 2 Dohovoru,

nemožno dôjsť k záveru, že by žalobcovi priamo dohovorom mohlo vzniknúť právo

zúčastňovať sa správneho a súdneho konania v postavení účastníka konania. Uvedené

ustanovenie zmluvy zakladá povinnosť strany (štátu) prijať vo svojom vnútroštátnom práve

také úpravy, aby mala zainteresovaná verejnosť prístup k procesu preskúmavania rozhodnutí

buď pred súdom, alebo iným nestranným orgánom v prípadoch činností uvedených v článku 6

Dohovoru. Dohovor teda ukladá stranám (štátom) prijať zákonnú úpravu, na základe

ktorej umožní zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa preskúmania rozhodnutí

o činnostiach podľa čl. 6 pred súdom alebo iným orgánom, napr. prokuratúrou. Za účelom

postupného zosúlad'ovania vnútroštátnych predpisov s článkami Dohovoru, priebežného

hodnotenia jeho vykonávania, sa podľa čl. 10 strany Dohovoru schádzajú na pravidelných

stretnutiach. Časový horizont v ktorom má byť vnútroštátne právo upravené podľa

-

požiadaviek Dohovoru určený nie je. V danom prípade nebola splnená podmienka podľa čl. 9

ods. 2 a 3 Dohovoru na to, aby sa žalobca stal účastníkom v správnom konaní, pretože nebol

splnený predpoklad podľa vnútroštátneho práva (§ 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody),

nejedná sa o rozhodnutie o činnostiach podľa či. 6 Dohovoru ani o rozhodnutie,

ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody, účastníkom konania o vydanie súhlasu

alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon

neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady

je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená.

Združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana

prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr

do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou.

Podľa ust. § 15a ods. 1 a 2 správneho poriadku, osobitný zákon môže ustanoviť,

za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než

účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba“).

Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach

účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať

dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe

viac práv.

Osobitný zákon – zákon o ochrane prírody a krajiny v ust. § 82 ods. 6 upravuje práva

žalobcu tak, že môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil

o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody

a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia,

jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia

a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti

musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.

Z obsahu administratívneho spisuje je zrejmé, že žalovaný neporušil oprávnenia

žalobcu vyplývajúce mu z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o ochrane prírody.

-

Podľa , štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Žalovaný postupoval v súlade so zákonom a správne, keď so žalobcom konal v danom

prípade ako so zúčastnenou osobou a nie ako s účastníkom konania a napadnutým

rozhodnutím mu nepriznal požadované postavenie.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu zamietol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi sa dožadoval priznania postavenia účastníka

konania na základe článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

(ďalej len „Aarhuský dohovor“) a porušenie svojich práv rozhodnutím žalovaného,

aj I. stupňového správneho orgánu vyvodzoval z porušenia práv zakotvených v článku 9

ods. 3 Aarhuského dohovoru, teda mal mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu,

umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky v oblasti životného

prostredia. Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že článok 9 dohovoru je

aplikovateľný až prostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, t.j. že nie je priamo

aplikovateľný .

Žalobca teda považuje za potrebné opätovne uviesť, že svoje právo byť účastníkom

konania v konaniach vedených pred I. stupňovým správnym orgánom, aj žalovaným

vyvodzuje z ustanovenia článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé

z jeho exaktnej formulácie, zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu

konaniu, umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia bez toho, aby boli

dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2. V právnom poriadku Slovenskej

republiky zodpovedá takému postaveniu, ktoré umožňuje napadnutie úkonov a opomenutí

súkromných osôb a orgánu verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom

v oblasti životného prostredia len postavenie účastníka konania (správneho alebo súdneho).

Ustanovenie článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru výslovne zaručuje verejnosti prístup

-

ku konaniu správnemu alebo súdnemu, ktorý v sebe zahŕňa aj možnosť napadnutia úkonov

a opomenutí.

So zreteľom na skutočnosť, že Národná rada SR svojim uznesením č. 1840 zo dňa

23.09.2005 rozhodla, že Dohovor je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi, zaradila

uvedený Dohovor do jednej z kategórií vymenovaných v článku 7 ods. 5 SR.

Nie je preto možné následnou interpretáciou urobiť záver o tom, že Dohovor nie je zmluvou

o ľudských právach. So zreteľom na ustanovenie je takáto kvalifikácia

zmluvy záväzná, nie je možné ju meniť interpretáciou. Ak by orgán aplikujúci právo

v konkrétnom prípade Dohovor, zastával názor, že Dohovor nie je zmluvou o ľudských

právach a slobodách, potom, by tento výklad bol neobhájiteľný so zreteľom na skutočnosť,

že uvedený Dohovor nemožno zaradiť do žiadnej inej kategórie medzinárodných zmlúv,

ktoré majú prednosť pred zákonom. Túto skutočnosť považuje žalobca za zásadnú. Charakter

Dohovoru ako medzinárodnej zmluvy o ľudských právach so zreteľom na rozhodnutie

Národnej rady SR č. 1840 zo dňa 23.09.2005, nie je možné spochybniť.

Medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách nemusí zakladať

práva a povinnosti fyzických osôb, nemusí byť zmluvou na vykonanie ktorej nie je potrebný

zákon, ale zároveň je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,

pričom táto jej prednosť vyplýva z rozhodnutia Národnej rady SR, podmieneného

skutočnosťou, že ide o zmluvu o ľudských právach a slobodách.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách vo všeobecnosti nezakladajú

konkrétne práva a povinnosti fyzických osôb, ale priznávajú ľudské práva a základné slobody,

ktoré sú zmluvné strany povinné zabezpečiť a zaručiť ich ochranu každému, na koho sa tieto

medzinárodné zmluvy vzťahujú.

Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti posudzujúc iné medzinárodné

dohovory o ľudských právach o základných slobodách, vychádzal z jediného logického

výkladu a to, že pokiaľ je v medzinárodnej zmluve zakotvený pozitívny záväzok štátu

zabezpečiť určité právo označeným osobám, zodpovedá tomu ľudské právo takejto osoby.

Žalobca poukázal na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp.zn. a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa a rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp.zn. .

-

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v žalobe

proti rozhodnutiu žalovaného je žalobca toho názoru, že jediným postupom žalovaného,

aj prvostupňového orgánu by bolo v rámci platných ustanovení Správneho poriadku priznať

žalobcovi postavenie účastníka konania. Len práva účastníka konania umožňujú žalobcovi

realizovať práva zakotvené v článku 9 ods. 3 Dohovoru.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.02.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že v danom prípade nebola splnená podmienka podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru na to,

aby sa žalobca stal účastníkom konania, pretože nebol splnený predpoklad podľa

vnútroštátneho práva ( o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov), nejedná sa o rozhodnutie podľa čl. 6 Dohovoru, ani o rozhodnutie,

ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom. Článkom 9 ods. 3 Dohovoru je daná možnosť

verejnosti napadnúť akékoľvek porušenie právnych predpisov v oblasti životného prostredia,

ktorého sa dopustil buď orgán verejnej noci alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba.

Preskúmanie úkonu alebo opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom môže

vykonať štátny orgán alebo súd. Podľa implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru

nemá Dohovor vplyv na právo zmluvných strán (strán Dohovoru) ustanoviť kritériá,

na základe ktorých môžu mať členovia verejnosti prístup ku konaniam o vymáhaní práva

životného prostredia. Tento záväzok môže byť splnený napríklad ustanovením možnosti

iniciovať správne konanie (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

podnet na podanie protestu prokurátora).

Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení rozsudku

a ani on nikdy nespochybnil, že v prípade Dohovoru ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských

právach a základných slobodách, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa

Slovenskej republiky. Vyplýva to z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1840

zo dňa 23.09.2005 a z doložky prednosti. V doložke prednosti je tiež uvedené, že ide

o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon a súčasne o medzinárodnú

zmluvu, ktorá neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických alebo právnických

osôb. Práve táto charakteristika má zásadný význam pre posúdenie priameho účinku

medzinárodnej zmluvy.

-

Zásada prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa

Slovenskej republiky znamená, že v prípade rozporu medzi obsahom platnej medzinárodnej

zmluvy, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorá bola riadne ratifikovaná

vyhlásená predpísaným spôsobom, so zákonom, nepoužije orgán aplikujúci právo zákon,

ale medzinárodnú zmluvu. Zároveň sa však inštitút prednosti môže logicky vzťahovať

len na tie medzinárodné zmluvy, ktoré sú aspoň v časti spôsobilé na priamu aplikáciu,

čiže len na medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon

ani iný všeobecne záväzný právny predpis.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní

žalobcu ( , ) , bez nariadenia pojednávania (

prvá veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej správy.

Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý procesný

postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu boli

v súlade so zákonom .

Najvyšší súd v zmysle s , prvá veta v spojení s ,

potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i odôvodnenia rozsudku.

Právny stav vyplývajúci zo o ochrane a prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov je nesporný. V správnom konaní, vo veci žiadosti Mestského

podniku S. B. s.r.o. o vydanie súhlasu v súvislosti s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej

cesty ,,K.“ v prírodnej rezervácií P., je v zmysle , prvá veta

v znení neskorších predpisov účastníkom konania len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje

inak. ako lex specialis () kategoricky vymedzil okruh

účastníkov správneho konania a tým vylúčil možnosť subsidiárnej aplikácie všeobecnej

definície účastníkov správneho konania ust. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalobca má v tomto

-

administratívnom konaní procesné postavenie zúčastnenej osoby v zmysle § 82 ods. 3, tretia

veta o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zo stanovísk žalobcu vyplýva, že procesné postavenie zúčastnenej osoby

mu neumožňuje plne realizovať jeho oprávnenia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánu verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s vnútroštátnym právom.

Žalobca tvrdil, že právo byť účastníkom konania v administratívnych konaniach

vedených pred I. stupňovým správnym orgánom, aj žalovaným vyvodzuje z ustanovenia

článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie,

zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umožňujúcemu

napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy

preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania

uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené

v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu

alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb

a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného

prostredia.

Najvyšší súd poukazuje na to, že ust. čl. 9 ods. 3 Dohovoru je nevyhnutné vykladať

v spojení s čl. 6 ods. 1, písm. b/ Dohovoru pri posudzovaní vydania súhlasu v súvislosti

s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej cesty v prírodnej rezervácií a intenzity jej vplyvu

na životné prostredie. Formy a rozsah prístupu zainteresovanej verejnosti k správnemu

a súdnemu konaniu sú ponechané na vnútroštátne právo, ktoré ich môže v zmysle čl. 6 ods. 1,

písm. b/ Dohovoru vnútroštátne upraviť s ohľadom na intenzitu ich vplyvu na životné

prostredie.

Z dikcie čl. 9 ods. 3 Dohovoru je zjavné, že odkazuje na splnenie podmienok

vo vnútroštátnom práve. Rozsah účasti z hľadiska vnútroštátneho je žalobcovi zabezpečený

procesným postavením zúčastnenej osoby, ktoré procesné postavenie považuje najvyšší súd

-

za primerané a proporcionálne vo vzťahu k intenzite vplyvu vydania súhlasu v súvislosti

s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej cesty v prírodnej rezervácií na životné prostredie.

Táto činnosť nepatrí medzi Dohovorom pomenované (Príloha I Dohovoru) činnosti

s významným vplyvom na životné prostredie. Obiter dictum najvyšší súd poznamenáva,

že pri týchto činnostiach forma účasti verejnosti by mala byť najširšia t.j. vo forme účastníka

správneho konania. Z toho vyplýva, že pri iných činnostiach (ako je vydania súhlasu

v súvislosti s realizáciou výstavby protipožiarnej lesnej cesty v prírodnej rezervácií

na životné prostredie) je forma zainteresovanej verejnosti účasti užšia – t.j. v procesnom

postavení zúčastnenej osoby.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s ust. a , prvá veta . Žalobca nemal úspech v odvolacom

konaní, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 11. júna 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková