Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/61/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr.J.R., bývajúceho

v Ž., zastúpeného Mgr. P.S., advokátom v Ž., proti odporcovi P., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO:

X., zastúpenému JUDr. V.J., advokátom v Ž., o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu na

uzavretie kúpnej zmluvy a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 22. októbra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

54,94 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P.S., advokáta v Žiline, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. marca 2007, č.k. -375 zamietol návrh

navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby sa odporcovi

zakázalo bez súhlasu súdu predať, darovať, previesť, založil alebo akýmkoľvek iným

spôsobom zmeniť alebo obmedziť vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v k. ú. Žilina zapísaným na liste vlastníctva č. X. ako dom č. súp. X. postavený na KN parc. č.

X., KN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m² a KN parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X.

m² vo vzťahu k tretím osobám, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nahradenie

vyhlásenia vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Súčasne nahradil vyhlásenie vôle

odporcu, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľom ako kupujúcim, v znení

predloženom navrhovateľom v tomto konaní, ktoré sa stalo prílohou rozsudku okresného

súdu, č.k. -375 zo dňa 23. marca 2007. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi

trovy konania vo výške 13 101 Sk do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Mal za

to, že zmluva o budúcej zmluve ako súčasť Dodatku č. 1 zo dňa 11.10.1996 k zmluvám

o pôžičke, je dokladom o vôli účastníkov uzavrieť zmluvu s tým obsahom, ktorý sa napokon

stal obsahom tohto rozhodnutia súdu. V prípade predloženia neurčitej listiny zmluvy

o budúcej zmluve súd zohľadnil, či ide o neurčitosť vôle účastníkov zmluvy, ktorá by bola

dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa , alebo o stav,

keď táto vôľa bola neurčito vyjadrená, a neurčitosť prejavu vôle môže byť odstránená

dokazovaním v súdnom konaní. Pokiaľ v tomto prípade nebolo uvedené katastrálne územie,

v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, bolo preukázané zhodnými výpoveďami

navrhovateľa a bývalej konateľky odporcu, ktorá zmluvu uzatvárala, že predmetnou

nehnuteľnosťou je dom, súp. č. X., postavený na KN parc. č. X., a to v katastrálnom území Ž..

Pokiaľ bolo príslušenstvo, ktoré malo byť budúcou zmluvou prevedené, špecifikované

príkladmo ako úpravy, trvalé porasty, atď., išlo podľa povahy týchto predmetov o súčasť

pozemku, teda nie právne samostatnú vec. Pomenovanie týchto predmetov správnym

právnym pojmom nemohlo nič zmeniť na následkoch uzatvorenia ich právneho úkonu. Zo

zhody výpovede svedkyne Mgr.H. s tvrdením navrhovateľa prvostupňový súd ustálil, že

nehnuteľnosti boli prevedené včítane vnútorného zariadenia ako ich príslušenstva. V konaní

o nariadenie predbežného opatrenia súd vyhodnotil, že na nariadenie predbežného opatrenia

navrhovateľ neosvedčil také správanie odporcu, ktoré by zakladalo dôvodnosť obavy podľa

ust. a preto návrh zamietol.

Na odvolanie navrhovateľa, čo do výroku o zamietnutí návrhu na vydanie

predbežného opatrenia a odporcu čo do veci samej, Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 22. októbra 2007, sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z vykonaného

dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa svojím

návrhom podaným na súde dňa 9.6.1997 v znení jeho zmeny, pripustenej dňa 23.3.2007,

domáhal nahradenia vyhlásenia vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Zmluvou

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej súčasne s podpísaním Dodatku č. 1 dňa

11.10.1996 sa odporca zaviazal, že do 15. mája 1997 s navrhovateľom, v prípade, že mu

nevráti peňažnú pôžičku s príslušenstvom v hotovosti do 30.4.1997, uzavrie kúpnu zmluvu,

ktorou mu predá nehnuteľnosti opísané v budúcej kúpnej zmluve. Napriek tomu, že

dohodnutý termín uplynul, odporca s ním zmluvu neuzavrel. V prejednávanej veci bolo podľa

odvolacieho súdu nepochybné, že medzi účastníkmi konania bol dňa 11.10.1996 uzavretý

Dodatok č. 1 k zmluvám o pôžičkách, v ktorom sa odporca, ako dlžník zaviazal, že požičanú

čiastku vráti navrhovateľovi, ako veriteľovi v hotovosti do 30.4.1997 (čl. II Dodatku č. 1).

V čl. III predmetného Dodatku bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia dlžnej čiastky

v stanovenom termíne bude dlžník povinný (bez ďalšej výzvy zo strany veriteľa) uzavrieť

s veriteľom najneskôr do 15.5.1997 písomnú kúpnu zmluvu. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom prvostupňového súdu o spôsobilosti zmluvy o budúcej zmluve ako súčasti Dodatku

č. 1 zo dňa 11.10.1996 k zmluvám o pôžičke, platným dokladom o úmysle účastníkov

uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorá je prílohou rozsudku, nakoľko z nej vôľa účastníkov

jednoznačne vyplýva. Pokiaľ odporca argumentoval neplatnosťou právneho úkonu v prípade

predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, dôvodiac skutočnosťou, že nadväzuje na zmluvy

o pôžičke, z ktorých nie je dlžníkom odporca, ale RNDr. Š. a Mgr.H., odvolací súd poukázal

na to, že obe menované vystupovali v období od 10.11.1994 do 16.3.1997 ako spoločníčky

odporcu, pričom Mgr.H. bola v období od 10.11.1994 do 20.5.1998 konateľkou odporcu a

RNDr.Š. bola konateľkou odporcu v čase od 10.11.1994 do 16.3.1997. Za odporcu mohli od

10.11.1994 do 16.3.1997 konať konatelia samostatne, a od 17.3.1997 vždy dvaja konatelia.

V čase podpisu zmlúv o pôžičke, ako i Dodatku č. 1 k týmto zmluvám vystupovali obe

menované ako konateľky odporcu, pričom každý z konateľov mohol konať samostatne.

Obidve uzavreli zmluvy o pôžičkách, a to v období, keď boli štatutárnymi orgánmi odporcu,

riadne zapísanými do Obchodného registra. Ich konanie bolo tak konaním podnikateľa, t.j.

odporcu, čo vyplýva priamo z ust. . Pokiaľ odporca tvrdil,

že spomínané úkony neboli uzavreté slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nakoľko

konateľky spoločnosti nekonali z vlastnej vôle a podpisovali bez zváženia toho, čo bolo

obsahom právneho úkonu a aké dôsledky z jeho vykonania plynú pre subjekt, v mene ktorého

konajú, v priebehu celého konania nebolo preukázané, že by obe menované konateľky konali

pod nedovoleným nátlakom, resp., že by nechceli svojím prejavom vôle vyvolať právne

následky, ktoré v dôsledku ich prejavu nastali. Rovnako tak nebola preukázaná ani

nezrozumiteľnosť obsahu oboch namietaných listín, keďže prejav vôle oboch zmluvných

strán z nich bol nepochybne poznateľný. Toto všetko odvolací súd považoval len za účelovú

obranu odporcu v spore, na ktorú nebolo možné prihliadnuť. K námietke odporcu

o nepreukázaní plnenia z pôžičiek odvolací súd uviedol, že odporca svojím prístupom dal na

zreteľ, že sa z predmetných pôžičiek cítil byť zaviazaný, čo dokazoval i jeho pokus o vrátenie

časti požičaných peňazí navrhovateľovi. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom

prvostupňového súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

dôvodiac neosvedčením správania odporcu, ktoré by zakladalo dôvodnosť obavy podľa ust. §

74 ods. 1 Navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

nepreukázal súdu naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov a v priebehu konania

neosvedčil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul postup odporcu smerujúci k odpredaju,

resp. inému právne významnému nakladaniu s nehnuteľnosťou.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho ako i prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a tvrdiac, že

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca.

V dôvodoch dovolania, ktoré odôvodnil poukazom na rozoberal skutkový

a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie ako neprípustné zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( vo veci

rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a odporcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na

ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Ustanovenie dáva

odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou

súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie

veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je

dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedodatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu v tom smere, že sa nevysporiadal odvolací súd so

všetkými hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Pokiaľ dovolateľ namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom

konaní rozhodoval vylúčený sudca, takéto skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú. Dovolací

súd vychádzal pritom z ustanovenia , , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci alebo jeho v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Dovolateľ v celom konaní žiadnu relevantnú námietku zaujatosti vo veci konajúcich

sudcov neuplatnil, a i v dovolacom konaní ich zaujatosť vyvodzuje len z ich postupu v konaní

a v konečnom dôsledku z vysloveného právneho názoru. Takéto dôvody pre zaujatosť sudcu

však nie sú okolnosťami, ktoré by napĺňali pojem vady uvedenej v

a tvorili tak právne relevantný záver pre posúdenie prípustnosti inak neprípustného dovolania.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť

mu trovy tohto konania ( v spojení s ). Dovolací súd mu

priznal náhradu za jeden úkon právnej služby, ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu odporcu zo 14. marca 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky je v danej veci v sume

48,63 €, a režijný paušál 6,31 €, čo spolu predstavuje sumu 54,94 €, ktorú zaviazal zaplatiť

odporcu navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková