Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/45/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v Ž.,

zastúpenej JUDr. D., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému JUDr. J., advokátovi so

sídlom v Ž., zastúpenému Mgr. A., advokátom so sídlom v Ž., za účasti vedľajšej účastníčky

na strane žalovaného K., a.s. V., so sídlom v B., o zaplatenie 7 327,44 € (220 746 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. apríla 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo

výške 243,65 € k rukám advokáta Mgr. A., advokáta so sídlom v Ž., do troch dní.

Vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 14. septembra 2007, č.k. -120

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 220 746 Sk s príslušenstvom

titulom náhrady škody spôsobenej jej žalovaným v dôsledku porušenia povinností advokáta

pri jej právnom zastúpení. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Za

nepreukázané označil tvrdenie žalobkyne, že splnomocnila žalovaného nielen na podanie

žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 17. júna 2003

(ktorú žalovaný podal a žalobkyňu v konaní úspešne zastupoval), ale aj na podanie žaloby

o určenie neplatnosti výpovede z 11. marca 2003 (ktorú žalovaný nepodal, a na jej základe sa

pracovný pomer žalobkyne skončil). Vyslovil, že uvedené tvrdenie žalobkyne nemá

opodstatnenie ani v logickej súvislosti so zaplatením zálohy za právne služby žalovaného, ku

ktorému došlo až 30. júna 2003, teda v časovej nadväznosti na okamžité skončenie

pracovného pomeru. Žalobkyňa tiež nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaným,

príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie žalovaného,

a riadne nezdôvodnila výšku škody. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. apríla 2008,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňu

zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom súdu prvého

stupňa, že žalobkyňa preukázateľne splnomocnila žalovaného len na podanie žaloby o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 17. júna 2003. Konštatoval, že

žalobkyňa je v dôkaznej núdzi ohľadne tvrdenia, že chcela viesť aj spor o neplatnosť

výpovede z 11. marca 2003, avšak žalovaný ju nepoučil o vhodnosti podania takej žaloby.

Keďže v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného ako prvá z podmienok

vzniku zodpovednosti za škodu, nebolo potrebné ďalej skúmať, či žalobkyni vznikla škoda

a v akej výške, pretože zodpovednosť za škodu vzniknúť nemohla (§ 420 Občianskeho

zákonníka). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila

ustanovením a Namietala „vadné“ posúdenie dôkazov, ktoré

viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci oboma súdmi. Tým došlo k porušeniu

princípu spravodlivého procesu a práv žalobkyne garantovaných jej

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Uviedla, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy

niektoré jej tvrdenie a predložené dôkazy. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého

stupňa z iného než v ňom uvedeného dôvodu, pričom tiež neprihliadol na žalobkyňou

uvedené skutočnosti odôvodňujúce jej nárok. Poukázala i na okolnosti súvisiace s už

skončeným konaním o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 17. júna

2003, v ktorom ju žalovaný zastupoval. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ako aj rozsudok súdu prvého stupňa žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie ako procesne neprípustné

odmietnuť. Plne sa stotožnil s právnymi závermi súdov o neunesení dôkazného bremena

žalobkyňou. Opätovne zdôraznil, že žalobkyňa ho napriek poučeniu o právnych následkoch

nepodania žaloby o určenie neplatnosti výpovede z 11. marca 2003 splnomocnila len na

podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 17. júna

2003.

Vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v danej veci namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného jej a dohovorom, dôsledkom ktorého jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle , a súdy vec nesprávne právne posúdili.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

dohovoru) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý

súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí možnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Z obsahu

spisu nevyplýva, že by dovolateľke bolo niektoré z týchto práv odňaté.

K tvrdeniu dovolateľky, že súdy nevykonali niektoré z navrhnutých dôkazov, resp. že

nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, dovolací súd uvádza, že

o vykonaní toho-ktorého dôkazu rozhoduje súd ( druhá veta ). Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Ak aj súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne

hodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné ( až c/ ).

Porušenie práva na spravodlivý súdny proces odôvodnila dovolateľka výhradne

nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým i odvolacím súdom. Ustanovenie

ale dáva možnosť konať pred súdom do súvislosti s faktickou činnosťou

súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením súd nemôže účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom, lebo právnym

posúdením sa mu neznemožňuje realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne

posúdenie veci, ako aj tzv. iné procesné vady konania (ktorými dovolateľka prípustnosť

dovolania tiež odôvodnila) sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, sami osebe však

prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolací súd by sa nimi mohol zaoberať až vtedy, ak by

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na

náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd preto priznal žalovanému uplatnenú

náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Tarifná

hodnota predmetu sporu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) je 7 327,44 €, z toho tarifná odmena za jeden

úkon právnej služby (§ 10 ods. 1 vyhlášky) je 237,34 €. Celkom trovy právneho zastúpenia

predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby – písomné vyjadrenie k dovolaniu

(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné za tento úkon vo výške 6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky); spolu 243,65 €.

Vedľajšej účastníčke dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala

návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková