Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)08a/371302.754dc9.pdf
PDF · 139.87 KB
No categories available
1Sžo/248/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/248/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci žalobkyne: L., bytom D., zastúpená advokátom Mgr. R., Advokátska
kancelária v B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta č.
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. augusta 2007,
č. k. A/2007/1548/HLO, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 250/07-67 zo dňa 10. septembra 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 250/07-67 zo dňa 10. septembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohoto
rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie mesta Svätý Jur č. Výst. 3499/2006-Po
zo dňa 29.12.2006 a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je
dôvodná. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade
so zákonom a jeho vydaním nedošlo k ukráteniu na právach žalobkyne. Podľa názoru
krajského súdu žalovaný ako odvolací správny orgán sa v rozhodnutí vysporiadal
s námietkami žalobkyne ako odvolateľky. Konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa vytýkala
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť,
rozhodnutie žalovaného má všetky zákonom vyžadované náležitosti a je preskúmateľné,
pričom súd nezistil nezákonnosť tohto rozhodnutia aj napriek jeho v podstate stručnému
odôvodneniu, z ktorého však jasne vyplýva, že tu existuje rozpor s verejným záujmom a tento
je presne popísaný v prvostupňovom správnom rozhodnutí vychádzajúc zo stanoviska
dotknutého orgánu, ktoré je pre správne orgány záväzné. Poukázal na to, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala súhlasným stanoviskom dotknutého orgánu štátnej správy opak,
t. j., že dodatočné povolenie prístavby skladu postaveného nad vodným tokom
Staromlynského potoka nie je v rozpore s verejnými záujmami. Považoval za potrebné
súčasne uviesť, že práve žalobkyňa ako stavebníčka porušila právne predpisy tým,
keď bez povolenia zrealizovala stavbu, ktorá je v rozpore s verejnými záujmami a môže byť
v problémovej lokalite N. z hľadiska zabezpečenia priechodu povodňových prietokov v S.
potoku ohrozením, zohľadnením skutočnosti, že do pobrežného pozemku nie je možné
umiestňovať žiadne pevné stavby. K žalobným dôvodom žalobkyne ďalej uviedol, že
vlastnícke právo je síce absolútnym, ktoré pôsobí erga omnes, ale ochranu mu je možné
poskytnúť len vtedy ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nie je.
Považoval za nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme
zachovania životného prostredia, či iných všeobecne uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv
ostatných účastníkov. Poukázal na názor ústavného súdu, v zmysle ktorého dodatočné
povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom
pre ostatných ako obísť zákon. Podľa názoru krajského súdu stavebník nepovolenej stavby
by v žiadnom prípade nemal mať viacej práv, resp. by nemal mať menej povinností,
ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia. Mal
za to, že z postupu žalobkyne vyplýva, že táto obišla pomerne zložité správne konanie
vo vzťahu k prístavbe skladu postaveného nad vodným tokom, pričom výsledok stavebného
konania by pre stavebníčku s poukazom na stanovisko Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š. p. s veľkou pravdepodobnosťou nebol priaznivý a postavila správne orgány
pred hotovú vec spoliehajúc sa zrejme na to, že stavebnému úradu nezostane nič iné
než akceptovať status quo a stavbu dodatočne povoliť. Zdôraznil, že správne orgány
v takýchto prípadoch musia mať na zreteli, že stavba bola nepovolená, prebiehala svojvoľne
bez dodržania základných podmienok a požiadaviek pre realizáciu stavieb a tiež
bez rešpektovania práv susedných vlastníkov. K námietke žalobkyne ohľadne rozdielneho
rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že žalobkyňou predložené dve
stavebné povolenia sa týkajú premostenia vodného toku v susedstve žalobkyne
a nie povolenia stavby na už existujúcom premostení potoka, čo je prípad žalobkyne, keďže
táto kúpila pozemok už s existujúcim betónovým premostením, na ktorom urobila novú
železobetónovú dosku a na tejto postavila nepovolenú stavbu. Podľa názoru krajského súdu
bol postup žalovaného správneho orgánu zákonný a napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol podľa
Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p..
Žalobkyne pre neúspech v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania..
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Žiadala,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p. a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2, písm. f/. Vytýkala súdu
prvého stupňa, že v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil tzv. koncentračnú zásadu
v stavebnom konaní a to na úkor jej práv. Uviedla, že ako stavebníčka je podľa § 59 ods. 1
písm. a/ stavebného zákona účastníčkou stavebného konania a preto ako každý účastník má
právo podávať námietky s tým, že opačný názor nemá oporu v zákone. Nesúhlasila s tvrdením
súdu prvého stupňa, že jej námietky voči stanovisku Slovenského vodohospodárskeho
podniku š. p., ktoré uviedla v žiadosti o dodatočné povolenie stavby nemožno stotožňovať
s námietkami účastníkov konania voči predmetu konania, ktorý režim spadá pod ust. § 61
ods. 1, 3 stavebného zákona. Poukázala na ust. § 140b ods. 4 stavebného zákona, podľa
ktorého, ak námietky smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie
preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko, ak dotknutý orgán stanovisko nezmení,
stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Ďalej nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa,
že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu spĺňa všetky zákonné podmienky a je
preskúmateľné, pretože poukazom na ust. § 47 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v platnom znení (ďalej len správny poriadok) za náležité odôvodnenie nemožno
považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje
a rovnako nie je súdne preskúmateľné rozhodnutie, odôvodnenie ktorého obsahuje odkaz
na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody uznané za správne,
ak dôvody o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera, chýbajú. Dôvodila, že podľa jej názoru
rozhodnutie žalovaného nebolo náležite odôvodnené, pretože žalovaný sa nevysporiadal
so všetkými argumentmi uvedenými v jej odvolaní, keďže len jednou vetou skonštatoval,
že stanovisko Ing. Ľ. nemožno považovať za oficiálne stanovisko orgánu chrániaceho verejné
záujmy. Namietala, že mesto Svätý Jur i žalovaný správny orgán sa vôbec nezaoberali
z pohľadu žalobkyne sporným stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p.,
iba prevzali jeho výrok, resp. jeho nesúhlasný záver a to aj napriek jej námietkam voči tomuto
stanovisku. Poukázala na závažnú rozdielnosť v rozhodovacej činnosti mesta Svätý Jur, ako aj
na rozdielnosť vo vydávaní stanovísk Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p..
Dôvodila, že sporná stavebná úprava existujúceho premostenia nezasahuje do prietoku
potoka, pričom žalovaný správny orgán sa vôbec nezaoberal jej argumentmi. Uviedla, že
ignorovanie jej námietok proti správcu toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
zakladá podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p. takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj že žaloba je dôvodná aj podľa § 250j ods. 2,
písm. a/ aj c/ najmä z dôvodu, že dotknuté orgány sa nezaoberali prietokovými pomermi na
susedných parcelách a teda nezistili skutkový stav potrebný na posúdenie veci, a aj z hľadiska
právneho posúdenia veci nedošlo k zodpovednému posúdeniu údajného ohrozenia verejných
záujmov.
Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne vyjadril tak, že žiadal, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. S dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne nesúhlasil. Uviedol,
že v konkrétnej veci bolo vykonané dokazovanie dostatočne, vo veci bol riadne zistený
skutkový stav a námietky žalobkyne neboli dostatočné na preukázanie nesprávnosti postupu
a zákonnosti rozhodovania vo veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
žalobu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania,
ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
a konania im prechádzajúce, ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne
na dodatočné povolenie stavby.
Medzi účastníkmi konania ostala sporná predovšetkým otázka týkajúca sa realizácie
novovytvorenej stavby – zastrešenia pôvodného premostenia potoka a jej vplyvov na verejný
záujem.
Odvolací súd prejednal vec a rozhodol o nej rozsudkom na pojednávaní dňa 23.6.2009
bez účasti účastníkov a ich právnych zástupcov. Na pojednávanie odvolacieho súdu boli
predvolaní právny zástupca žalobkyne a žalovaný, doručenie predvolania mali riadne
vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Žalobkyňa faxom zo dňa 22.6.2009
žiadala odvolací súd o odročenie pojednávania z dôvodu náhleho zhoršenia jej zdravotného
stavu, ktorý jej neumožňuje sa zúčastniť pojednávania, o čom predložila v prílohe potvrdenie
lekára zo dňa 22.6.2009, z ktorého vyplývalo, že ošetrujúci lekár menovanej odporučil
v dňoch 22. až 24.6.2009 domáce ošetrenie vzhľadom k zdravotnému stavu.
Odvolací súd nevyhovel žiadosti žalobkyne na odročenie pojednávania z dôvodu,
že odvolací súd na tomto pojednávaní nevykonával dokazovanie, vec preskúmaval na základe
predloženej dokumentácie spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu a žalobkyňa ani jej právny zástupca
v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nenavrhovali vykonanie dôkazov, žalobkyňa
v odvolaní ani nenamietala primeraným spôsobom skutkový stav zistený žalovaným, ako aj,
že žalobkyňa mala právo a nie povinnosť sa pojednávania odvolacieho súdu zúčastniť.
Odvolací súd považoval za postačujúce preskúmanie danej veci na základe spisovej
dokumentácie, keďže v tomto štádiu konania sa mali vyriešiť iba právne otázky. Súčasne
v tomto ohľade dáva do pozornosti, že žalobkyňa v žiadosti o odročenie pojednávania súdu
ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba jej osobná časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie, ako aj,
že jej právny zástupca sa na pojednávanie odvolacieho súdu nedostavil a ani svoju neúčasť
žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vec prejednal, aj keď sa účastníci na pojednávanie
nedostavili podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 119 ods. 1.
Podľa § 88 a ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba
bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného
podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom,
že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo
ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad
nariadi odstránenie stavby.
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí
už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy
už realizovanej stavby.
Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými
záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58
až 66.
Podľa § 66 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie
všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických
noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie
alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana
verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných
technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných
stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami,
prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického
vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba
uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť
začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná
na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia
stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných
expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým
z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia,
pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok
ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch
pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom
pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie
stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený
vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1),
požiadavky na označenie stavby na stavenisku.
V zmysle § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – Správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4
Správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
Správneho poriadku).
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto
ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.
Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, odvolací súd zistil, že Mesto Svätý Jur
ako stavebný úrad rozhodnutím č. Výst.3499/2006-Po zo dňa 29.12.2006 dodatočne povolil
vykonané stavebné úpravy rodinného domu na pozemku parc. č. 162, 367/4 kat. úz. N.
a súčasne nariadil odstránenie prístavby skladu o rozmeroch 5,27m x 3,4 m nachádzajúcej
sa na pozemku parc. č. 367/4 nad vodným tokom S. potoka. Proti uvedenému rozhodnutiu
v časti, ktorou bolo nariadené odstránenie stavby, sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa,
namietajúc predovšetkým nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, vychádzajúce
z jednostranných úvah, ako aj to, že správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal odborným
stanoviskom Ing. Š. vo veci posúdenia vodohospodárskych pomerov v dotknutom území a ani
argumentmi zdôvodňujúcimi žiadosť o dodatočné povolenie tejto stavby. Žalovaný správny
orgán preskúmavaným rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobkyne zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán po
preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisu, dospel k názoru, že
konaním a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu
hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie tohto
rozhodnutia. Poukázal na to, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov vyplynulo, že
nepovolená stavba skladu môže mať negatívny vplyv na riadne užívanie susedných
nehnuteľností a správca toku Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vyslovil v rámci
stavebného i odvolacieho konania kategorický nesúhlas s dodatočným povolením skladového
priestoru, umiestneného nad korytom S. potoka s tým, že takto realizovaná stavba je v území
nevhodná. Stanovisko Ing. Ľ., vykonávajúcej stavebný dozor na stavbe, nepovažoval za
oficiálne stanovisko orgánu chrániaceho verejný záujem. Konštatoval, že stavebný úrad
v konaní posúdil návrh aj z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom, vyhodnotil projektovú dokumentáciou a námietky vznesené v konaní v súlade
s platnou legislatívou a svoje rozhodnutie o nich dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.
Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie
stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby,
aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore
s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania.
Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží
v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom,
alebo aj v prípade podľa § 88a ods. 6 ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie
stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka
nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených
stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je
v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia
zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí
zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých
orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy
chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný
prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy,
ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený,
ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného
zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou
dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma,
a pod.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že Mesto Svätý Jur ako stavebný úrad
rozhodnutím nariadil odstránenie stavby umiestnenej nad vodným tokom potom ako mal
v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný nesúlad tejto stavby s verejnými
záujmami na základe záväzného stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
zo dňa 16.8.2006. Žalovaný sa náležite vyporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej
stavby postavenej stavebníčkou bez stavebného povolenia s verejnými záujmami. Neporušil
koncentračnú zásadu v stavebnom konaní, pretože riešenie žalobkyňou uplatnených námietok
nepodlieha pod právnu úpravu ustanovenú v § 140b ods. 4 stavebného zákona, keďže
v konaní nedošlo k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy,
spolupôsobiacimi v konaní a odborné vyjadrenie Ing. Ľ. nie je možné považovať za záväzné
stanovisko podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po
preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním žalobkyne.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť na námietky
žalobkyne, že správne orgány oboch stupňov nevenovali náležitú pozornosť otázke súladu
nepovolenej stavby s verejným záujmom, neodstránili rozpor záväzného stanoviska
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. s vyjadrením Ing. Ľ. Š., ako aj, že žalovaný sa
nevyporiadal s jej námietkami a argumentmi uvedenými v jej odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Z administratívneho spisu práve naopak vyplýva, že stavebný úrad venoval
dostatočnú pozornosť otázke súladu predmetnej stavby s verejným záujmom, nielenže sa
oboznámil s predloženým záväzným stanoviskom, ale nariadil ústne jednanie aj za účasti
zástupcu SVP š.p. dňa 23.11.2006, na ktoré sa žalobkyňa bez ospravedlnenia nedostavila.
Príslušným orgánom na vykonanie stavebného konania a teda aj konania o dodatočné
povolenie stavby je v prvom stupni stavebný úrad, ktorého povinnosťou je zadovážiť potrebné
listinné dôkazy, vyjadrenia a námietky účastníkov konania a rozhodnúť v zmysle § 46
správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom konaní rozhodoval postupom podľa
§ 59 správneho orgánu ako odvolací správny orgán tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
stavebné úradu potvrdil, stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi, nemožno
takýto postup považovať za nezákonný, ak správny orgán prvého stupňa správne a v súlade so
zákonom vo veci konal a rozhodol.
Odvolací súd neprihliadol ani na ďalšiu námietku žalobkyne a to na rozdielne
rozhodovanie stavebného úradu a rozdielne stanoviská Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š. p. v iných obdobných veciach, pretože zo skutkových zistení vyplýva, že stavebný
úrad v iných veciach rozhodoval o stavebnom povolení premostenia Staromlynského potoku,
pričom predmetom dodatočného povolenia stavby v danej veci bola vybudovaná stavba –
prístavba skladu nachádzajúca sa na premostení nad vodným tokom S. potoka – teda stavba
vybudovaná na už existujúcom premostení tohto potoka.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní o dodatočné povolenie
stavby je pre stavebný úrad stanovisko dotknutého orgánu na súlad alebo nesúlad nepovolenej
stavby s verejnými záujmami záväzné a preto pre stavebný úrad - Mesto Svätý Jur ako aj
žalovaného záporné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.,
ako vodohospodárskeho orgánu a výlučného správcu povodia vodného toku, k legalizácii
predmetnej nepovolenej stavby bolo záväzné. Stavebné úrady nie sú príslušné vyhodnocovať
vodohospodárske pomery vodného toku a právo posúdiť žiadosť o premostenie vodného toku
a zaujať k navrhnutému riešeniu stanovisko má práve Slovenský vodohospodársky podnik,
š. p.. A preto aj z uvedených dôvodov odvolací súd považoval názor žalobkyne, že stavebné
úrady oboch stupňov a súd prvého stupňa doposiaľ nesprávne hľadeli na ňou realizovanú
stavebnú úpravu existujúceho premostenia, ktorého „oveľa väčší prietok pod ním nemôže
negatívne vplývať na protipovodňovú ochranu“, za jej subjektívny názor.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu
Mesta Svätý Jur a odvolanie zamietol, je skutkovo a právne správne, podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
a s § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p
v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto konania,
pretože jej pre neúspech v konaní nevzniklo právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu