Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-333-2016.pdf
PDF · 126.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/333/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: H. N., X..: XX.XX.XXXX, V. XX, G. Z., zast.: JUDr. Slávo Uhrina, advokát, Švabinského 19, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Tomášiková 46, Bratislava, za účasti: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., Švabinského 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/088213/HAN zo dňa 13.10.2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.10.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, Odborom starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-5440 zo dňa 29.06.2016, ktorým prvostupňový orgán vydal: dodatočné povolenie podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej aj ako „vodný zákon“) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „stavebný zákon“) na zriadenie stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX“ stavebníkovi EMEL Bratislava, s.r.o. na parcele č. XXXX/XX k. ú. J., s účelom stavby: studne pre tepelné čerpadlo a v rozsahu: studne a areálový vodovod. Na čerpanie podzemnej vody sa vybudovala vŕtaná studňa DN 200, hĺ. 12,0 m s ponorným čerpadlom GRUNDFOS SP 7500. V záhlaví studne je vybudovaná šachta z betónových skruží DN 1000 s poklopom. V strojovni tepelného čerpadla je na výtlačnom potrubí zo studne osadený vodomer. Na vsakovanie použitej podzemnej vody sa vybudovala studňa DN 200, hĺ. 15,0 m so šachtou z betónových skruží DN 1000 s poklopom. Na rozvod podzemnej vody slúži prívodné potrubie DN 50, dĺ. 11,6 m a odtokové potrubie DN 50, dĺ. 4,3 m. Ponorné čerpadlo je zásobované elektrickou energiou a prípojkou z rozvádzača objektu. Technológia tepelného čerpadla Clivet zaručuje, že používaná podzemná voda nepríde do styku so žiadnym iným médiom. povolenie na užívanie stavby podľa § 26 vodného zákona a § 82 stavebného zákona s určením podmienok užívania: Vodné stavby je možné užívať len na určený účel v zmysle § 82 ods. 1 stavebného zákona. Stavebník je povinný dodržať podmienky vlastníčky pozemku p. H. N. uvedené vo vyjadrení zo dňa 06.06.2016.
Stavebník je povinný dodržať podmienky vyjadrenia SVP, š.p., OZ Bratislava z ústneho pojednávania zo dňa 26.11.2015 (konkretizované vo výroku rozhodnutia). Zmeny v spôsobe užívania stavby a jej prevádzkovom zariadení sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení príslušnému stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie v zmysle § 85 stavebného zákona. Povolenie sa vydáva na dobu určitú do 30.06.2017 v zmysle nájomnej zmluvy na pozemok. Po tomto termíne je stavebník povinný v zmysle § 26 vodného zákona a § 88 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o odstránenie vodných stavieb povolených týmto rozhodnutím. povolenie na odber podzemnej vody a vsakovanie podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. i/ vodného zákona pre uzavretý cyklus technológie tepelného čerpadla na parc. č. XXXX/XX k. ú. J. s maximálnym odoberaným množstvom podzemných vôd zo studne 2,5 l/s a podmienkami povolenia: Odber podzemných vôd sa povoľuje na úžitkové účely pre technológiu tepelného čerpadla. V súlade so zákonom o vodách a nariadením vlády č. 755/2007 je odberateľ povinný nahlasovať odobraté množstvo podzemných vôd raz ročne SVP, OZ Bratislava a na SHMÚ Bratislava. Povolenie sa vydáva na dobu určitú, maximálne do termínu 30.06.2017.
II.
Žaloba
2. Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Žiadala ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
3. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje rozsah a podmienky práva stavby podľa § 58 a § 139 stavebného zákona, ktoré stavebníkovi určila žalobkyňa ako majiteľka pozemku. Tieto podmienky sú záväzné nielen pre stavebníka, ale aj pre povoľujúci orgán, ktorý ich nesmie ignorovať, prehliadať a vydať rozhodnutie v inom rozsahu a za iných podmienok.
4. Dôvodila, že časové obmedzenie je len jednou z podmienok. Podmienky uložené vlastníkom pozemku uvedené tak v nájomnej zmluve, ako aj v liste so súhlasom vlastníka pozemku k stavbe, neboli podľa žalobkyne v napadnutom rozhodnutí rešpektované. Žalovaný tým stavebníkovi povolil stavbu a umožnil ju užívať za iných a širších podmienok ako mu to umožnil a určil vlastník pozemku (žalobkyňa), čím boli porušené práva a právom chránené záujmy vlastníka pozemku. Právo stavby je pre stavebníka v tejto veci odvodeným právom od práva vlastníka nakladať a disponovať s predmetom jeho vlastníctva. Pri právach takto odvodených je povinnosťou správneho orgánu dbať na podmienky a obmedzenia nájomnej zmluvy a súhlas vlastníka pozemku k stavbe. Rozhodnutie správneho orgánu tieto podmienky nesmie nahrádzať, či dokonca negovať.
5. Poukázala na to, že ako vlastník pozemku listom zo dňa 06.06.2016 stavebníkovi oznámila, že súhlasí so zriadením a prevádzkou stavby do 30.06.2017, pričom tento súhlas podmienila napríklad tým, že požadovala, aby stavba bola ukončená projektom skutočne vykonaného diela, ktorého jeden rovnopis s pečiatkou a potvrdením dodávateľa stavby bude doručený vlastníkovi pozemku do 30 dní od prevzatia tohto súhlasu. Hoci uvedený súhlas stavebník predložil správnemu orgánu, už nepreukázal a správny orgán ani neskúmal, či stavebník splnil podmienku a doručil vlastníkovi pozemku (žalobkyni) projekt skutočne vykonaného diela opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa stavby. Ďalšou podmienkou bolo, že stavebník do 30.08.2017 stavbu vybúra a z pozemku odstráni, pričom pozemok uvedie do pôvodného stavu. Z vyjadrenia správneho orgánu vyplýva, že túto podmienku nepovažoval za určujúcu pre dodatočné povolenie stavby, neprihliadol na ňu a výslovne uviedol, že stavebník nepožiadal o určenie podmienok na odstránenie stavby, čím jej odstránenie odložil na neurčito a ponechal na vôľu stavebníka, či o odstránenie stavby požiada alebo nie. Podľa žalobkyne, ak napadnutým rozhodnutím nie je určený postup a harmonogram odstránenia stavby len pre to, že o to stavebník nepožiadal, správny orgán tým zasiahol do práv vlastníka pozemku, keďže vydal dodatočné povolenie na stavbu a jej prevádzkovanie inak, ako to požadoval vlastník pozemku.
6. Za nesprávny a zmätočný považovala záver žalovaného, podľa ktorého sa mohla zúčastniť ohliadky priestorov a zariadenia stavebníka dňa 26.11.2015, pričom sa tejto ohliadky bez ospravedlnenia nezúčastnila. Zdôraznila, že na uvedenom stretnutí sa zúčastnil jej právny zástupca, ktorý bol riadne
splnomocnený, avšak stavebník mu neumožnil vstup do priestorov a ohliadku zariadenia bez toho, aby sa to odrazilo na obsahu zápisnice z ústneho pojednávania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.03.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Napadnuté rozhodnutia považoval za vecne správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Rovnako podľa žalovaného ani postup správnych orgánov predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí nebol v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Práva účastníkov konania boli dostatočným spôsobom zabezpečené a boli vydané rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach stavebníka. Zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktorý by preukazovali porušenie právnych predpisov zo strany správnych orgánov oboch stupňov. Zastával názor, že pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového orgánu postupoval v súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
IV.
Vyjadrenie pribratého účastníka
8. Pribratý účastník sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.10.2019. Uviedol, že podmienkou povolenia užívania vodnej stavby bola platnosť nájomnej zmluvy na pozemok CKN par. č. XXXX/XX v k. ú. L. - J.. Nájomná zmluva bola uzatvorená medzi vlastníkom pozemku (žalobkyňou) ako prenajímateľom a spoločnosťou EMEL BRATISLAVA, s.r.o. ako nájomcom, a to dňa 26.06.2007, s platnosťou do 30.06.2017. Predmetom nájomnej zmluvy bolo užívanie dotknutého pozemku. Súčasťou nájomnej zmluvy bol aj súhlas vlastníka pozemku so zriadením vodnej stavby. Mal za to, že správne orgány správne posúdili oprávnenosť zriadenia vodnej stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX“ spoločnosťou EMEL BRATISLAVA, s.r.o. na predmete nájmu. Zdôraznil, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva dočasnosť povolenia vodnej stavby, ktorej užívanie bolo ohraničené dobou trvania nájomnej zmluvy, t.j. do 30.06.2017. Správny orgán teda obmedzil účinky povolenia na uplynutie času, pričom nájomný vzťah medzi spoločnosťou EMEL BRATISLAVA, s.r.o. a žalobkyňou zanikol. Rovnako tak zanikli aj účinky povolenia na užívanie vodnej stavby. Poukázal na to, že prípadné zrušenie rozhodnutí správnych orgánov nezmení právne postavenie žalobkyne, nakoľko povolenie na užívanie vodnej stavby zaniklo uplynutím času.
V.
Konanie na správnom orgáne
9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 14.10.2015 spoločnosť EMEL BRATISLAVA, s.r.o. (ďalej aj ako „stavebník“) požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia, povolenia na osobitné užívanie vôd a kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k stavbe „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX, L.“ na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX v k. ú. L. - J.. Na základe tejto žiadosti stavebníka začal prvostupňový orgán konanie o dodatočnom povolení stavby spojené s kolaudačným konaním a konaním o povolení osobitného užívania vôd, o čom účastníkov konania upovedomil listom zo dňa 22.10.2015. Listom zo dňa 06.11.2015 prvostupňový orgán nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 26.11.2015. Prvostupňový orgán účastníkov konania zároveň podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona upozornil, že prípadné námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania zo dňa 06.11.2015 bolo žalobkyni doručené dňa 13.11.2015. O priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 26.11.2015 bol spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že stavebník predložil potrebné doklady a pri miestnom zisťovaní neboli zistené žiadne odchýlky od predloženej projektovej dokumentácie. Z uvedeného záznamu zároveň vyplýva, že v mene žalobkyne sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zúčastnil jej právny zástupca. Z jeho vyjadrenia do záznamu vyplýva, že s dodatočným povolením stavby nesúhlasil, nakoľko neboli splnené podmienky nájmu. Účasť právneho zástupcu žalobkyne na predmetnom ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním bola potvrdená na prezenčnej listine jeho vlastnoručným podpisom.
10. Rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2015/90456/SOJ/V-pr zo dňa 10.12.2015 prvostupňový orgán vyzval stavebníka, aby doplnil doklady k vydaniu dodatočného stavebného povolenia, doklady ku kolaudácii stavby a k povoleniu na osobitné užívanie vôd, a to súhlas príslušného stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona a súhlasné stanovisko vlastníka pozemku (žalobkyne) s vybudovaním a užívaním studní. Prvostupňový orgán určil stavebníkovi lehotu, a to najneskôr do 31.03.2016. Súčasne konanie do doby doloženia dokladov prerušil. Dňa 15.03.2016 stavebník doručil prvostupňovému orgánu záväzné stanovisko č. 11956/2015/10-UKSP/Fa zo dňa 22.12.2015 vydané Mestskou časťou Bratislava
- Petržalka, ktorým mestská časť súhlasila s vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby v spojení s kolaudačným rozhodnutím a povolením osobitného užívania vôd. Rozhodnutím č. OU- BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-pr zo dňa 05.04.2016 prvostupňový orgán stavebníka opätovne vyzval, aby doplnil súhlasné stanovisko vlastníka pozemku (žalobkyne) s vybudovaním a užívaním studní. Prvostupňový orgán určil stavebníkovi lehotu, a to najneskôr do 31.07.2016 a konanie do doby doloženia dokladov opätovne prerušil. Dňa 13.06.2016 stavebník doručil prvostupňovému orgánu súhlasné stanovisko vlastníka predmetného pozemku (žalobkyne) zo dňa 06.06.2016. Z tohto stanoviska žalobkyne vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/XX (pozn. zjavná chyba v písaní žalobkyne, správne je par. č. XXXX/XX) v k. ú. L. - J. bol prenajatý na zriadenie sacej a vsakovacej šachty a ich prepojenie so strojovňou chladu za účelom zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov v dome na Š. XX v Bratislave od 01.07.2007 do 30.06.2017. O predlžení nájmu žalobkyňa neuvažovala a stavebníka požiadala, aby k 01.07.2017 ukončil prevádzku sacej a vsakovacej šachty a najneskôr do 30.08.2017 saciu a vsakovaciu šachtu vybúral, odstránil z pozemku a pozemok uviedol do pôvodného stavu. Pre účely dodatočného povolenia stavby žalobkyňa v uvedenom stanovisku oznámila, že s prevádzkou zriadenej sacej a vsakovacej šachty súhlasí do 30.06.2017, a to za dodržania nasledovných podmienok: stavba studní je vybudovaná na základe schváleného projektu stavby oprávneného projektanta, realizovaná stavba bude ukončená projektom skutočne vykonaného diela, ktorého jeden rovnopis s pečiatkou a potvrdením dodávateľa stavby stavebník doručí prenajímateľovi (žalobkyni) do 30 dní od prevzatia tohto súhlasu, stavebník zabezpečí prevádzku sacej a vsakovacej šachty po celú dobu trvania nájmu len pre účely prevádzky strojovne chladu, prevádzka sacej a vsakovacej šachty bude ukončená najneskôr do 01.07.2017 a najneskôr do 30.08.2017 stavbu sacej a vsakovacej šachty stavebník vybúra, odstráni z pozemku a pozemok parc č. XXXX/XX v k. ú. (pozn. zjavná chyba v písaní žalobkyne, správne je par. č. XXXX/XX) L. - J. uvedie do pôvodného stavu, stavebník umožní žalobkyni ako prenajímateľke ohliadku stavieb pred ich odstránením z pozemku a uvedením pozemku do pôvodného stavu, stavebník zabezpečí splnenie ostatných dohodnutých podmienok zmluvy o nájme.
11. Následne vydal prvostupňový orgán v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolení na užívanie stavby. Po odvolaní žalobkyne, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že názov a účel stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo“ je v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracovala oprávnená organizácia MF Projekt, s.r.o., autorizovaný stavebný inžinier A.. H. O., v mesiaci október 2015. Podľa technickej správy projektovej dokumentácie voda zo studne bude využívaná len pre technologické účely na prípravu tepelnej výmeny. Zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 26.06.2007 je zrejmé, že účelom nájmu je výlučne zriadenie čerpacej a vsakovacej šachty (studne) a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu v dome na Š. N.. XX Y. L. na časti parcely č. XXXX/XX v k. ú. L. - J.C. (LV č. XXXX). Žalovaný poukázal na to, že z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva dočasnosť nájmu, pričom dočasný charakter stavby potvrdil aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že podmienky na odstránenie stavby sa uvádzajú v búracom povolení, ktoré presne stanoví postup a časový harmonogram odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. d/ stavebného zákona a nie sú predmetom povoľovania stavieb, ak o to stavebník nepožiada. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podmienky, na ktoré žalobkyňa poukazuje, neboli predmetom povolenia na užívanie stavby a boli uvedené v zmluve o nájme pozemku. Poukázal tiež na neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 26.11.2015. Tiež na to, že v strojovni tepelného čerpadla na výtlačnom potrubí zo studne je osadený vodomer DN 40, čiže odoberané množstvo podzemnej vody je merateľné, čo je v súlade s projektovou dokumentáciou.
VI.
Posúdenie veci
12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
17. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
18. Podľa § 58 ods. 2 veta prvá stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
19. Podľa § 62 ods. 1 v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e/ či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
20. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
21. Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a/ závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b/ stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c/ stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d/ dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
22. Podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.
23. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
24. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
25. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
26. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
27. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
28. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
29. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
30. Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
31. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
32. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie prvostupňového orgánu o dodatočnom povolení a povolení na užívanie stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Y. Základom žalobným námietok bolo tvrdenie žalobkyne, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne, resp. vôbec nevysporiali s podmienkami žalobkyne ako vlastníka pozemku, na ktorom je predmetná stavba zriadená.
35. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne konanie aj z vlastného podnetu a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2, a to ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo aj v prípade podľa § 88a ods. 6 ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžo/248/2008 zo dňa 23.06.2009).
36. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/7/2013 zo dňa 29.01.2014).
37. Preukázanie práv k pozemku stavebný úrad skúma v konaní o vydaní dodatočného povolenia až potom, keď sa preukázal súlad s verejnými záujmami. Osobitne je upravený postup v prípade, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. Vtedy je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je stavba postavená na cudzom pozemku a jeho vlastník nevyužije možnosť obrátiť sa na súd vo veci ochrany svojich vlastníckych práv napriek tomu, že ho stavebný úrad na takýto postup vyzval a súčasne konanie prerušil, stavebný úrad si v takomto prípade nemôže urobiť v tejto veci úsudok sám. To znamená, že stavebný úrad konanie preruší až dovtedy, kým nedôjde k usporiadaniu občianskoprávnych vzťahov
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Táto situácia ale nie je prípad žalobkyne, nakoľko žalobkyňa s umiestnením a užívaním predmetnej stavby na svojom pozemku preukázateľne súhlasila.
38. Dodatočné stavebné povolenie musí obsahovať obdobné náležitosti ako riadne stavebné povolenie. Navyše v ňom musí byť uvedený opis rozostavanosti stavby a ak na stavbe treba vykonať úpravy, opíše ich rozsah. Pokiaľ je ukončená stavba schopná užívania, stavebný úrad môže v dodatočnom stavebnom povolení zároveň vysloviť súhlas s jej užívaním. To znamená, že s dodatočným povolením spojí povolenie na užívanie stavby. Dočasné stavby sa povoľujú vždy v nadväznosti na dobu ich trvania alebo vo vzťahu k účelu, na ktorý majú počas určitej doby slúžiť. V prejednávanom prípade bol tento zákonom predpísaný postup dodržaný. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí (viď bod 1 tohto rozsudku) konštatoval, že predmetná stavba je v súlade predloženou projektovou dokumentáciou. Zároveň v podmienkach užívania stavby určil, že stavbu je možné užívať len na určený účel. Stavebníka zaviazal dodržať podmienky žalobkyne uvedené vo vyjadrení zo dňa 06.06.2016. Medzi týmito podmienkami bolo aj predloženie projektu skutočne vykonaného diela tak, ako na to žalobkyňa v žalobe poukazovala. Rovnako tak stavbu a jej užívanie povolil na dobu určitú do 30.06.2017 v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 26.06.2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou a stavebníkom a tiež stavebníkovi uložil povinnosť po uplynutí uvedenej doby požiadať príslušný správny orgán o odstránenie stavby.
39. Súd konštatuje, že ani jedna z podmienok žalobkyne vyjadrených v stanovisku zo dňa 06.06.2016 (viď bod 10 tohto rozsudku) nemala charakter odkladacej podmienky, ktorej splnenie by bolo potrebné skúmať pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu. Prvostupňový orgán, ako orgán príslušný na konanie v danej veci, nebol v konaní o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním povinný skúmať splnenie všetkých podmienok stanovených žalobkyňou v nájomnej zmluve a súhlase zo dňa 06.06.2016, ale len tých, vo vzťahu ku ktorých to stanovuje zákon (§ 88a ods. 1 v spojení s § 62 ods. 1 stavebného zákona). Inými slovami, správny orgán príslušný na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby je povinný skúmať, či vzniklo právo na umiestnenie stavby, umiestnenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom a v tomto prípade aj vzťah k pozemku, na ktorom je stavba zriadená, avšak následné zmluvné záväzky (v tomto prípade vyplývajúce zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 26.06.2007) a ich plnenie, ktoré nemajú charakter odkladacích podmienok, v konaní o dodatočnom povolení stavby povinný skúmať nie je.
40. V danom prípade prvostupňový orgán postupoval plne v intenciách príslušných právnych noriem, keď vyzval stavebníka na doloženie dokladov potrebných pre dodatočné povolenie stavby, medzi ktorými bol aj súhlas žalobkyne (ako vlastníka dotknutého pozemku) so stavbou a jej užívaním. Žalobkyňa už dobrovoľným uzatvorením zmluvy o nájme pozemku zo dňa 26.06.2007 prejavila súhlas so zriadením stavby na jej pozemku. Podľa čl. II. zmluvy o nájme bolo účelom nájmu výlučne zriadenie sacej a vsakovacej šachty (studne) a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu (stavebníka) v dome na Š. N.. XX Y. L. tepelným čerpadlom a ich prevádzkovanie za uvedeným účelom po dobu trvania nájmu, ktorý bol dohodnutý do 30.06.2017 (čl. III. zmluvy o nájme). Za prenájom pozemku žalobkyne bolo v čl. IV. predmetnej zmluvy dohodnuté nájomné. Práva a povinnosti nájomcu (stavebníka) boli upravené čl. V. zmluvy. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že ak by aj nájomca (stavebník) nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce preňho z predmetnej zmluvy o nájme, nemožno za ich nedodržanie prenášať zodpovednosť na správne orgány konajúce o dodatočnom povolení stavby, ktorých povinnosti čo sa týka rozsahu skúmania podmienok na dodatočné povolenie stavby sú striktne vymedzené zákonom. Následky porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo súkromnoprávnych zmlúv (v tomto prípade zmluvy o nájme) zmluvné strany riešia prostredníctvom ďalších zmluvných ustanovení sankčného charakteru (napríklad vo forme zmluvnej pokuty), alebo prostredníctvom inštitútu odstúpenia od zmluvy a nemožno sa týchto následkov domáhať rozširovaním právomocí správnych orgánov konajúcich vo veci dodatočného povolenia stavby.
41. Čo sa týka odstránenia stavby, tak o to môže požiadať len vlastník stavby. V žiadosti uvedie základné náležitosti a pripojí doklady o vlastníctve alebo o inom práve k nehnuteľnosti, ako aj ostatné zákonom vyžadované údaje (§ 88 ods. 3 stavebného zákona). V danom prípade však vlastník stavby (stavebník) v žiadosti o dodatočné povolenie stavby súčasne nepožiadal o jej odstránenie po uplynutí doby jej dočasnosti. Rovnako tak za skutkového stavu danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie odstránenia stavby stavebným úradom podľa § 88a stavebného zákona. Konanie o odstránení stavby podľa § 88 stavebného zákona je samostatným konaním a pokiaľ stavebník v žiadosti o dodatočné povolenie stavby zároveň nepožiada o jej odstránenie tak, ako to bolo v prejednávanom prípade,
správny orgán príslušný na konanie o dodatočnom povolení stavby podmienky odstránenia stavby v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby neskúma.
42. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobkyne o nesprávnom závere žalovaného týkajúcom sa neúčasti žalobkyne na ústnom pojednávaní dňa 26.11.2015. Na predmetnom ústnom pojednávaní sa v mene žalobkyne zúčastnil jej právny zástupca (viď bod 9 tohto rozsudku), ktorý dostal priestor sa do záznamu o ústnom pojednávaní vyjadriť, čo aj učinil, pričom z obsahu záznamu nevyplývajú žiadne žalobkyňou tvrdené okolnosti ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
43. Súd uzatvára, že žalovaný a prvostupňový orgán svojím postupom neukrátili žalobkyňu na jej právach. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobkyne, a preto postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Súd považuje za potrebné dodať, že nájomný vzťah stavebníka k pozemku žalobkyne zanikol a rovnako tak rozhodnutia správnych orgánov o dodatočnom povolení stavby vzhľadom na uplynutie času stratili účinnosť. To znamená, že prípadné zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v tomto konaní by nemalo vplyv na právne postavenie žalobkyne.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil. Zároveň na to neboli splnené zákonné podmienky a súd ani nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 169 SSP).
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).