Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: IMAGEWELL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zochova č. 16, IČO: 35 787 929, právne zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská č. 18, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/005388-1/Pál zo dňa 23.05.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Mesto Žilina rozhodnutím Č.s.: 6875/2016-2052/2017-OSP-TRB zo dňa 18.01.2017, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) a o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších právnych predpisov rozhodol tak, že reklamná stavba 1 ks RS typu Bigboard v tvare „V“ - rozmer 9,6 x 3,6 m“ (ďalej len reklamná stavba), ktorá je umiestnená na pozemku register „C“ parc. č. 6027/53 v katastrálnom území L., ktorej vlastníkom je žalobca, bola zrealizovaná bez právoplatného stavebného povolenia a na základe tohto zistenia podľa v spojení s v nadväznosti na prechodné ust. nariadil žalobcovi odstránenie predmetnej reklamnej stavby, konštatujúc, že správne konanie vo veci bolo začaté „ex offo“ z podnetu stavebného úradu. Pre odstránenie stavby určil správny orgán v bodoch 1. až 19. podmienky podľa a . V dôvodoch rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 04.05.2015 podal žalobca žiadosť o dodatočné stavebné povolenie označenej reklamnej stavby. Na základe žiadosti žalobcu vykonal správny orgán dňa 04.06.2015 štátny stavebný dohľad, z ktorého bola vyhotovená fotodokumentácia ozrejmujúca skutkový stav veci. Na mieste bolo zistené, že sa jedná o reklamnú stavbu typu Bigboard s informačnou plochou v tvare písmena V. Stavbu tvorí symetrická oceľová konštrukcia pozostávajúca z dvojice veľkoplošných informačných plôch o približných rozmeroch 10 x 4 m, ktoré sú pomocou zvislých nosníkov a priečnikov upevnené na konzolovitý nosník. Nosný stĺp ukotvený v základovom a betónovom bloku. Reklamná stavba bola povolená pôvodne ako informačno - reklamné zariadenie rozhodnutím Mesta Žilina č.j.: Db dňa 01.07.2005 na dobu určitú do 8/2006. Ďalej bola v predmetnom rozhodnutí stanovená podmienka, že reklamná stavba podlieha vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Žalobca k predmetnej reklamnej stavbe kolaudačné rozhodnutie správnemu orgánu nepredložil. Na základe žiadosti žalobcu vydalo Mesto Žilina rozhodnutie o predĺžení lehoty doby umiestnenia reklamného zariadenia č: 2009/ C-21941/Pš zo dňa 18.02.2009, ktorým bola reklamná stavba predĺžená do 01.07.2009. V podmienkach rozhodnutia o predĺžení umiestnenia reklamného zariadenia bol žalobca poučený, že pred uplynutím označenej lehoty si môže na stavebnom úrade uplatniť žiadosť o predĺženie lehoty reklamnej stavby. Zároveň bol poučený, že pokiaľ žiadosť o predĺženie lehoty nepodá, je jeho povinnosťou oznámiť stavebnému úradu v zmysle lehotu, do ktorej bude reklamná stavebná odstránená. Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z výkonu štátneho stavebného dohľadu začal správny orgán z úradnej moci v zmysle v nadväznosti na staveného zákona v spojení s správne konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby. Listom z 08.06.2015 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie reklamnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými najmä s cieľmi zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( až c) ) a vlastník zastavaného pozemku alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku iné právo ( až c) ), s dodatočným povolením súhlasí. V stanovenej lehote žalobca požadované podklady správnemu orgánu nepredložil. Správny orgán prvého stupňa pôvodným rozhodnutím č.: 10452/2015-35532/2015-OS-TRB z 27.07.2015 s poukazom na ust. a zistené skutočnosti nariadil žalobcovi odstránenie reklamnej stavby. Na podklade odvolania žalobcu voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalovaný pôvodným rozhodnutím č.: OU-ZA-OVBP2-2015/034930/Cho zo dňa 25.10.2015 rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 11.01.2016 opätovne žalobcu vyzval na predloženie dokladov v zmysle . Po niekoľkonásobnom doplnení podkladov a podaných žiadostiach žalobcu o predĺženie lehoty na doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel, stavebný úrad po schválení územného plánu Mesta Žilina - Zmeny a doplnky č. 4 (ďalej len ÚPN Mesta Žilina - ZaD č. 4) uznesením č. 107/2016 Mestského zastupiteľstva v Žiline, ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením č. 21/2016 (ďalej len „VZN č. 21/2016“), vyzval žalobcu rozhodnutím č.: 6875/2016-45390/2016-OSP-TRB z 22.09.2016, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy preukázal súlad umiestnenej reklamnej stavby s platnou územnou plánovacou dokumentáciou. Správny orgán prvého stupňa preskúmal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby spolu so všetkými predloženými dokladmi a konštatoval, že žalobca nepredložil doklad, ktorým by preukázal skutočnosť, že nepovolená reklamná stavba je v súlade s platným Územným plánom Mesta Žilina. Konštatoval, že reklamná stavba je umiestnená na pozemku C-KN parc. č. 6027/53 katastrálne územie L., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Žilina súčasťou zóny IV. V danom území je neprípustné umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. , , , , , , , dôvodiac, že dôkazné bremeno preukázať, že stavba verejným záujmom neodporuje, spočívala na žalobcovi, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejným záujmom je možno rozumieť záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Správny orgán pri určení rozsahu vyjadrení vychádza predovšetkým z ust. . Skúmanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania v zmysle ust. možno chápať najmä skúmanie súladu s územným plánom obce, resp. zóny, čo je v danom prípade ÚPN Mesta Žilina. Správny orgán zdôraznil, že nepovolená stavba vždy znamená, že vlastník stavby nemal na reklamnú stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov, ktorá skutočnosť v danej veci bez akýchkoľvek pochybností nastala. Žalobca nepredložil v určenej lehote požadované doklady, ktorými by preukázal, že dodatočné povolenie reklamnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , a teda najmä cieľmi a zámermi územného plánovania. V konaní o dodatočnom povolení reklamnej stavby je stavebný úrad povinný aplikovať predpisy a právne normy platné v čase vydávania rozhodnutia. Za platnú právnu normu sa všeobecne záväzné nariadenia obcí nesporne považujú. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny orgán ako nedôvodnú námietku žalobcu, v zmysle ktorej ku dňu podania žiadosti ako aj nasledujúcu dobu bolo platné Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Žilina č. 3/2012 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach a že reklamná stavbe nie je v rozpore s týmto VZN. Rovnako námietka, že predmetná reklamná stavba bola v minulosti riadne povolená rozhodnutím Mesta Žilina č.j. C-4308/2/Db zo dňa 01.07.2005, je podľa mienky správneho orgánu prvého stupňa irelevantná. O rozhodnutie stavebného úradu na predĺženie povolenia existencie dočasnej stavby žalobca nepožiadal. Reklamná stavba, pri ktorej uplynul čas jej trvania, sa tak dostala na roveň stavby nepovolenej. Neobstoja ani námietky o nedodržaní . Správny orgán si nemôže utvárať vlastný úsudok o zákonom stanovených postupoch pri vytváraní a prijímaní právnych predpisov. Správny orgán je všeobecne záväznými nariadeniami mesta viazaný. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej bolo správne konanie začaté dňom doručenia žiadosti vlastníka stavby 04.05.2015 správnemu orgánu a nie z podnetu stavebného úradu, správny orgán udáva, že zo samotnej dikcie ust. veta prvá vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby sa vždy začína z úradnej povinnosti stavebného úradu bez ohľadu na to akým spôsobom sa o nepovolenej stavbe dozvedel. Na základe žiadosti sa začína riadne stavebné konanie, pokiaľ stavebník s uskutočnením stavby bez stavebného povolenia nezačal. Pokiaľ však stavbu uskutočnil bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, resp. pokiaľ sa dočasná stavba stane nepovolenou uplynutím času jej trvania ako v danom prípade, konanie vedie stavebný úrad ex offo.

2. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/005388-1/ Pál z 23.05.2018 ako príslušný odvolací orgán podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a podľa ust. Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že umiestnenie existujúcej reklamnej stavby je v rozpore s územnou plánovacou dokumentáciou - ÚPN Mesta Žilina - ZaD č. 4 - platnou v čase vydávania rozhodnutia, nakoľko v zóne IV., do ktorej spadá aj predmetná reklamná stavba žalobcu, je celoplošne bez výnimky neprípustné umiestňovať veľkoplošné reklamné stavby. Vzhľadom na túto skutočnosť sú všetky ďalšie odvolateľom namietané skutočnosti irelevantné. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný udáva, že v prípade, že vlastník stavby nepožiada pred uplynutím času trvania stavby obmedzeného v stavebnom povolení o predĺženie doby trvania stavby uplynutím doby dočasnosti uvedenej v stavebnom povolení (ak nebola právoplatne predĺžená), sa stavba stala nepovolenou z hľadiska stavebno právnych predpisov. V prípade, že vlastník stavby požiada o predĺženie lehoty trvania stavby určenej v stavebnom povolení až po jej uplynutí, je potrebné konať o stavbe podľa v spojení s ust. . Z prechodného ust. vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije , a až 7 . Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný je toho názoru, že správny orgán uviedol v rozhodnutí všetky relevantné skutočnosti, ktoré viedli k nariadeniu odstránenia predmetnej reklamnej stavby. Rozhodujúcou bola skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. , keď konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby nepreukázal, že existencia reklamnej stavby je v súlade so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie, ktorá bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením Mesta Žilina č. 21/2016. Za nedôvodnú označil žalovaný aj námietku neoprávneného požadovania predloženia novej nájomnej zmluvy. Predloženie novej nájomnej zmluvy bolo potrebné z dôvodu, že pôvodná nájomná zmluva z roku 2013 bola uzatvorená s osobou Pavol Kočí - BOKO, IČO: 36 992 721, so sídlom Liptovský Hrádok, Lichardova č. 1547/4, teda fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie. Z aktuálneho Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. L., ktorý bol spolu s nájomnou zmluvou doplnený žalobcom dňa 08.09.2016, však vyplynulo, že už nie je vlastníkom pozemku tento subjekt, nakoľko vlastníkom je K. H., bytom X. E., X. č. XXXX/X, teda fyzická osoba. Iné právo žalobcu k pozemku v zmysle ust. bolo v konaní preukázané nájomnou zmluvou, čo je v súlade s definíciu „iného práva k pozemkom a stavbám“ ustanovenou v . Avšak takáto nájomná zmluva musí byť uzatvorená len s vlastníkom pozemku tak, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku prieťahov a obštrukcií v konaní. Z administratívneho spisu ani z podaného odvolania nevyplýva, že by žalobca nečinnosť stavebného úradu namietal v priebehu konania podaním sťažnosti na nečinnosť, ale urobil tak až v podanom odvolaní, keď stavebný úrad pristúpil k nariadeniu odstrániť reklamnú stavbu. Žalovaný konštatuje, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o nepovolených reklamných stavbách lehotu pre rozhodnutie určenú ust. Správneho poriadku nedodržal. Správny orgán prvého stupňa sa v danej veci neriadil dôsledne zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania zakotvenou v ust. Správneho poriadku, teda že bol v danej veci nečinný. Táto nečinnosť správneho orgánu prvého stupňa bola ale pravdepodobne zapríčinená zhromaždením veľkého množstva žiadostí v dôsledku prechodného ust. , s ktorými sa technicky nebolo možné zaoberať bez odkladne tak, ako to predvída označené ustanovenie. Nečinnosť správneho orgánu prvého stupňa však nemá vplyv na . Keďže o zrušení všeobecne záväzného nariadenia môže rozhodnúť len súd, čo sa v tomto prípade nestalo, je VZN č. 21/2016 pre stavebný úrad a žalovaného záväzné a pri skúmaní súladu nepovolenej stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania musia naň tieto orgány prihliadať.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca predovšetkým namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré nespĺňa požiadavky, a to najmä v rozsahu odôvodnenia týkajúceho sa jednotlivých bodov odvolania žalobcu. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nie je mu zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri posudzovaní skutočnosti, že rozhodnutie o odstránení reklamnej stavby malo byť vydané v zmysle a nie v zmysle . Žalovaný neoprávnene požadoval preukázanie absencie rozporu reklamnej stavby s verejnými záujmami, pričom len stroho odkázal žalobcu na ustálenú judikatúru, čím došlo k porušeniu precedenčnej zásady podľa Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca namieta neoprávnené požadovanie predloženia novej nájomnej zmluvy. Tvrdí, že sa žalovaný opätovne nezaoberal všetkými vyjadreniami žalobcu, a to najmä skutočnosťou, že predložená nájomná zmluva bola v čase vydania stavebného povolenia na reklamnú stavbu dostačujúca, ale pri konaní o dodatočnom povolení stavby už nie. Naviac v zmysle sa preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, vyžaduje len v prípade nepovolenej stavby. Na reklamnú stavbu žalobcu však bolo riadne vydané stavebné povolenie a stavba bola postavená v súlade so stavebným povolením. Reklamná stavba žalobcu tak nespĺňa definíciu nepovolenej stavby, ale stavby, ktorej uplynula doba trvania. Žalobca ďalej poukazuje na ust. , , , dôvodiac, že považuje požiadavku stavebného úradu preukázať súlad reklamnej stavby s územným plánom mesta na neopodstatnenú a nezákonnú, pričom zastáva názor, že relevantnou v danom prípade bola dokumentácia k reklamnej stavbe predložená žalobcom spoločne so žiadosťou, ktorú mal stavebný úrad posúdiť, a teda zistiť, či je reklamná stavba v súlade s územným plánom mesta. V súvislosti s uvedeným tvrdením poukazuje žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. . Žalobca má za to, že reklamná stavba nebola začatá bez právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad pristúpil voči žalobcovi neúmerne zaťažujúco, keď vyzval žalobcu na predloženie záväzných stanovísk v zmysle staveného zákona s stanovísk dotknutých orgánov. Naviac požadoval predloženie aj záväzného stanoviska Mesta Žilina, odboru dopravy, referátu dopravy a IS v rozpore s , v zmysle ktorého platí, že Mesto Žilina nie je dotknutým orgánom. Žalobca je ďalej toho názoru, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a k nesprávnym záverom ohľadne začatia konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby na základe podnetu stavebného úradu, resp. ex offo. Vychádzajúc z ust. , , je žalobca toho názoru, že z daných ustanovení jednoznačne vyplýva, aké situácie môžu nastať v súvislosti s reklamnými stavbami v znení do 1. januára 2015 a od 2. januára 2015, pričom môžu nastať dve situácie: Stavebník je v zmysle povinný do 31.07.2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad, pričom ak nepožiada, tak stavebný úrad môže takúto reklamnú stavbu odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby. Žalobca však požiadal o dodatočné povolenie reklamnej stavby žiadosťou z 23.04.2015, doručenej stavebnému úradu 04.05.2015. Žalobca tak podal žiadosť o niekoľko mesiacov skôr ako orgán štátneho stavebného dohľadu začal miestne zisťovanie. Konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby bolo jednoznačne začaté na podnet žalobcu, a to z dôvodu, že mal záujem odstrániť rozpor so účinným v tom čase. Napokon žalobca namieta vydanie rozhodnutia na základe nesprávneho podkladu. Žalobca legitímne očakával, že podaním žiadosti bude súlad reklamnej stavby žalobcu posudzovaný s územným plánom Mesta Žilina v znení VZN č. 3/2012, ktorý v tom čase neobmedzoval umiestnenia reklamných stavieb na území Mesta Žilina. Navyše konaním a prieťahmi stavebného úradu v podobe nutnosti podania odvolania, ako aj jednotlivých rozhodnutí stavebného úradu uplynuli od podania žiadosti žalobcu už viac ako 3 roky. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , z ktorého cituje najmä: „Neopomenuteľnou skutočnosťou je, že žalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby cca 9 mesiacov a práve v dôsledku tohto predĺženia odvolacieho konania, ktoré nemohli účastníci tohto konania predvídať, došlo k presahu konania do časovej pôsobnosti nového zonálneho plánu. Stavebník legitímne očakával, že v jeho veci bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a za účinnosti pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie, s ktorou bol jeho projekt v súlade. Odvolací súd je toho názoru, že dôsledky vyplývajúce z predĺženia odvolacieho konania by nemali byť žalobcovi na ujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu treba vzhliadnuť na potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosť rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu.“

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 12.11.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v podrobnostiach v ňom obsiahol skutkové a právne závery totožne ako boli uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí.

5. Žalobca v replike, doručenej správnemu súdu dňa 01.03.2019, zotrval na jednotlivých žalobných bodoch a na dôvažok udáva, že stavebný úrad nemôže postupovať v zmysle , nakoľko v zmysle právneho princípu lex specialis derogat legi generali je ust. ustanovením špeciálnym, ktorý bolo potrebné v danom prípade aplikovať. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ stavebný úrad nezačal ex offo konanie podľa , má vlastník stavby stále možnosť podať žiadosť o zmenu doby trvania dočasnej stavby aj po uplynutí doby trvania takejto stavby. Uvedený názor potvrdzuje aj usmernenie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-TN-OVBP 2013-375/1529-2/Km zo dňa 19.06.2015, ktoré vychádza z usmernenia Ministerstva životného prostredia SR, odboru štátnej stavebnej správy č. 596/168/200-6.2/Gal zo dňa 29.02.2000. Žalobca ďalej udáva, že aj pokiaľ by stavebný úrad začal ex offo konanie v zmysle , vlastník stavby má aj v tomto prípade možnosť podať žiadosť o zmenu doby trvania dočasnej stavby aj po uplynutí doby trvania takejto stavby. Do momentu, kým by sa rozhodlo o žiadosti o zmene doby trvania dočasnej stavby v zmysle , by konanie o nariadení odstránenia stavby začaté v zmysle bolo prerušené. Uvedené tvrdenie vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutí sp.zn. . V zmysle uvedených záverov sa tak podľa žalobcu na reklamnú stavbu žalobcu vôbec nemalo vzťahovať ust. . Ak by aj správny súd mal za to, že sa na reklamnú stavbu žalobcu vzťahuje , je žalobca toho názoru, že stavebný úrad bol v prípade rozporu verejného záujmu s reklamnou stavbou, pri ktorej uplynula doba trvania, povinný ex offo nariadiť odstránenie reklamnej stavby v zmysle v spojení s .

6. V duplike doručenej správnemu súdu 12.03.2019 žalovaný odkazuje na neskôr vydané usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a to usmernenie č.: 2009-13455/31731-2:530/Ka z 24.06.2009, z ktorého cituje najmä: „V prípade, že vlastník stavby nepožiada pred uplynutím času trvania stavby obmedzeného v stavebnom povolení o predĺženie doby trvania stavby, uplynutím doby dočasnosti uvedenej v stavebnom povolení (ak nebola právoplatne predložená) sa stavba stáva nepovolenou z hľadiska stavebno-právnych predpisov.“, resp. „V prípade, že vlastník stavby požiada o predĺženie lehoty trvania stavby určenej v stavebnom povolení až po jej uplynutí, je potrebné konať o stave podľa v spojení s .“ Žalovaný udáva, že teda prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že predmetnej stave uplynula doba dočasnosti, vlastník reklamnej stavby včas nepožiadal o predĺženie doby dočasnosti, a teda prvostupňový správny orgán nahliadal na reklamnú stavbu ako na stavbu nepovolenú. Žalovaný považuje žalobnú námietku žalobcu za účelovú s cieľom oddialiť skutočné odstránenie reklamnej stavby.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 18.06.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ) a contrario, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto je potrebné ju v zmysle ust. zamietnuť, vychádzajúc z nasledovných dôvodov:

8. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom k 28.05.2018 - deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len ), konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 1. januára 2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa , informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa do 31. júla 2015.

Podľa , vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [ až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [ až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije , a až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

Podľa , ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa , v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa , na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66.

Podľa 88 ods. 1 písm. b) , stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa , reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2.

Podľa , najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.

Podľa , ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa , dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.15)

Podľa , dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa , zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa , záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

9. K jednotlivým žalobným námietkam zaujal správny súd nasledovné stanovisko. V súvislosti so zodpovedaním zásadnej otázky, a to či daný skutkový stav možno subsumovať pod citované ust. (t.j prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 2.1.2015), je potrebné ozrejmiť zámer zákonodarcu, resp. dôvody, ktoré zákonodarcu viedli k prijatiu novely (zverejnenej v Zbierke s účinnosťou od 02.01.2015), ktorým bolo označené ustanovenie včlenené do právnej úpravy . Z dôvodovej správy k predmetnej novej právnej úprave (okrem iného) plynie, že zákonodarca reaguje novou právnou úpravou na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobuje neprimerané rozšírenie čiernych stavieb reklamných zariadení, ako aj reklamných zariadení, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené so zemou, čím de facto obchádzajú podmienky a povinnosti , ako aj na vizuálny smog z nadmerného počtu reklamných zariadení. Negatívne dopady doterajšej právnej úpravy sú najmä nejednotné postupy a nekonanie stavebných úradov, nemožnosť odstránenia čiernych stavieb, obštrukcie pri výkone práv ako vlastníkov pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja v rámci jednotlivých konaní, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem, alebo ktoré zákon obchádzajú. Toto všetko vplýva na demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom, alebo ho obchádza, neregulovanie zaťažuje životné prostredie, a tým znižuje kvalitu života v spoločnosti. Zásadnou zmenou je, že zákonodarca sprísňuje zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a zrušuje možnosť dodatočného povolenia reklamnej stavby.

Reflektujúc rozhodovaciu prax zároveň zákonodarca navrhuje, aby ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby (dočasnej reklamnej stavby) pred uplynutím tejto doby dočasnosti, aby podaním takejto žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynula. Odstráni sa tým tlak na rozhodovanie stavebných úradov a zároveň z dôvodu administratívnych prieťahov z legálnych stavieb nebudú uplynutím času vznikať nelegálne reklamné stavby. Zákonodarca novou právnou úpravou reaguje na potrebu ochrany subjektov, ktoré riadne dodržujú všetky zákonné povinnosti a stretávajú sa s nekalo súťažnými praktikami iných osôb, kedy tieto ignorujú svoje zákonné povinnosti s tým, že v budúcnosti (ak bude treba) doriešia povolenia pre svoje reklamné zariadenia. Takéto konanie podľa názoru zákonodarcu deformuje trh, keďže tieto subjekty neinvestujú do výstavby reklamných zariadení náklady a nie sú obmedzení administratívnym procesom tak, ako subjekty, ktoré konajú v súlade so zákonom. Správny súd k uvedenej citácii z dôvodovej správy k novele zákona uvádza, že zatiaľ čo právna úprava účinná do 01.01.2015 umožňovala dodatočne povoliť reklamné zariadenie na základe žiadosti podanej aj po uplynutí doby, na ktorú bolo reklamné zariadenie povolené, z novej právnej úpravy (s výnimkami výslovne stanovenými v ust. ) plynie, že dodatočné povolenie reklamnej stavby už nie je možné, pričom o predĺženie doby trvania existujúcej reklamnej stavby je možné požiadať len do uplynutia určenej lehoty, na ktorú bola obmedzená jej dočasnosť ( ). Po uplynutí určenej doby reklamná stavba stáva sa stavbou neoprávnenou a bez včas podanej žiadosti o predĺženie doby trvania stavby je založený zákonný dôvod pre jej odstránenie bez ďalšej možnosti dodatočného povolenia stavby.

10. Správny súd s ohľadom na zámer zákonodarcu prejavený v dôvodovej správe (obmedzenie neoprávnených výhod získavaných uskutočňovaním, resp. užívaním reklamných stavieb bez stavebného povolenia, prípadne v rozpore s ním, atď.) dospel k záveru, že skutkové okolnosti daného prípadu možno subsumovať pod ust. . Žalobca umiestnil reklamnú stavbu na parcele C-KN parc. č. 6027/53 v kat. úz. L. na základe rozhodnutia Mesta Žilina č. j.: Db zo dňa 01.07.2005 s tým, že v zmysle povolenia bola reklamná stavba povolená len na dobu určitú, a to do 08/2006. Na základe žiadosti vlastníka stavby vydalo Mesto Žilina rozhodnutie o predĺžení lehoty umiestnenia reklamného zariadenia pod č.: 2009/C-21941/Pš z 18.02.2009 do 01.07.2009. Od 02.07.2009 doposiaľ užíva žalobca reklamnú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, nakoľko uplynul čas určený k jej umiestneniu na danej parcele, stavba žalobcu je tak nelegálna, neoprávnená. Možno konštatovať, že cca 10 rokov žalobca bez relevantného administratívnoprávneho titulu užíva reklamné zariadenie získavajúc tak oproti iným podnikateľským subjektom neoprávnené výhody. Správny súd je toho názoru, že v danom prípade nemožno aplikovať čisto gramatický výklad v ust. použitého slovného spojenia „postaveného bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním“. Podľa názoru správneho súdu od 02.07.2009 stojí reklamná stavba žalobcu na označenej parcele v súčasnosti bez stavebného povolenia, pretože na jej realizovanie po uplynutí jej dočasnosti nebolo žiadne stavebné povolenie vydané. Jediné vydané stavebné povolenie definovalo reklamnú stavbu žalobcu ako zariadenie dočasného charakteru s dobou trvania do 08/2006 (na základe rozhodnutia o predĺžení doby umiestenia reklamnej stavby z 18.02.2009 do 01.07.2009) a táto doba už uplynula. Povinnosťou vlastníka reklamného zariadenia dočasného charakteru je toto zariadenie po uplynutí doby, na ktoré bola stavba povolená, odstrániť aj bez ingerencie orgánov verejnej správy. Správny súd podotýka, že žalobcovi nič nebránilo požiadať o predĺženie doby trvania reklamnej stavby pre uplynutím doby, na ktorú bola povolená, resp. predĺžená doba jej umiestnenia. Hoci bola pôvodne určená doba umiestnenia stavby na obdobie jedného roka (po predĺžení do 01.07.2009), získaval žalobca podnikateľský prospech na úkor ďalších účastníkov podnikateľského prostredia riadne si plniacich svoje zákonné povinnosti ďalších 10 rokov. Správny súd aj s ohľadom na znenie dôvodovej správy nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalobca za tohto skutkového stavu podliehať nižším nárokom v súvislosti s povoľovaním reklamnej stavby ako iné podnikateľské subjekty majúce záujem na postavení reklamného zariadenia v totožnej legalite, ktoré postupujú v súlade s ustanoveniami . Takýto postup, aký žiada priznať svojmu prípadu žalobca, by bol založený na bezpráví (neoprávnenom konaní žalobcu, ktorý vedome, v rozpore so zákonom, v stanovenej lehote svoje reklamné zariadenie neodstránil a ďalších 10 rokov využíval neoprávnene podnikateľské benefity z umiestnenia reklamnej stavby plynúce). Správny súd je toho názoru, že stavba žalobcu t. č. (a to už od 02.07.2009 doposiaľ) je neoprávnenou (nelegálnou stavbou). V právnom štáte je nemysliteľné, aby žalobca nadobudol na základe stavebného povolenia z roku 2005 akékoľvek legitímne očakávania, že toto stavebné povolenie (v spojení s predĺžením) na dočasnú stavbu legalizuje jeho reklamnú stavbu aj po uplynutí doby jej trvania. Žalobca preto nemôže poukazovať na toto stavebné povolenie ako dôkazu o legálnosti stavby aj po uplynutí určenej doby, ktoré by vylučovalo aplikáciu ust. stavebného zákona. Na podporu tohto výkladu správny súd poukazuje na právnu úpravu skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu, ktoré zaviedla novela s účinnosťou od 02.01.2015, a to do ust. , z ktorej je nepochybné, že v súvislosti so zavedením novej právnej úpravy a sprísnenia ďalšieho zotrvávania reklamných stavieb zákonodarca postihuje toho, kto „uskutočňuje“ ale aj „užíva“ reklamnú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V prípade žalobcu ide o užívanie reklamnej stavby v rozpore so stavebným povolením.

11. V kontexte vyššie uvedeného (vychádzajúc z teleologického významu v ust. použitého slovného spojenia „bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním“) je potom potrebné vykladať aj význam tohto slovného spojenia obsiahnutý v ust. . Žalobca je toho názoru, že v danom prípade mali správne orgány, pokiaľ rozhodovali o odstránení stavby, aplikovať ust. ako ustanovenie špeciálne vo vzťahu k stavbám dočasného charakteru. Správny súd k uvedenému udáva, že ust. možno ponímať ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ust. 88 ods. 1 písm. b) , nie však pokiaľ ide o dočasné stavby majúce charakter stavieb reklamných, posudzovanie ktorých spadá práve do hypotézy právnej normy ust. , t. j. prechodného ustanovenia upravujúceho právny osud stavieb stojacich po 02.01.2015 (t. j. po účinnosti novely č. ) bez právneho titulu resp. v rozpore s ním. Takéto stavby pokiaľ nesplnia zákonodarcom v ust. v spojení s ust. , a až 7 stanovené podmienky, podliehajú skutkovej podstate ust. , keďže obsah pojmov daného ustanovenia je potrebné vykladať v nadväznosti na aplikované ust. a v ňom obsiahnutých pojmoch „bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním“.

12. Pokiaľ žalobca na svoju obranu okrem iného poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. , správny súd udáva, že uvedené závery najvyššieho súdu nie sú aplikovateľné na skutkové okolnosti prejednávanej veci z dôvodu, že vychádzajú z právnej úpravy účinnej pred prijatím , ktorý podstatným spôsobom zasiahol do otázky právnej úpravy dodatočného povoľovania reklamných stavieb. Rovnako usmernenie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 19.06.2015, na ktoré žalobca rozvádzajúc svoje úvahy o potrebe aplikácie ust. (t. j. právnej úpravy zmeny užívania stavby) na skutkové okolnosti danej veci, nie je podľa názoru správneho súdu relevantné. V prvom rade preto, že postráda všeobecnú právnu záväznosť a v neposlednom rade preto, že sa dotýka len právnej úpravy dočasných stavieb všeobecne nie však výslovne otázky reklamných zariadení, ktoré, ako už bolo podrobne rozvedené na iných miestach tohto rozsudku, po 02.01.2015 podliehajú z vôle zákonodarcu sprísnenému režimu skúmania podmienok ich ďalšej existencie. Ust. , na ktoré žalobca s ohľadom na dané usmernenie poukazuje, nie je aplikovateľné z dôvodu, že špeciálne ust. výslovne odkazuje na potrebu aplikácie ust. až 4 a v otázke dodatočného povoľovania reklamných stavieb.

13. Vychádzajúc z uvedených úvah možno zhrnúť, že reklamná stavba žalobcu je od 02.07.2009 stavbou postavenou bez stavebného povolenia. Od 02.01.2015 reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním podliehajú špeciálnemu režimu upravenému v ust. a podmienkou ich ďalšieho trvania je nevyhnutné, aby vlastník reklamnej stavby preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitým predpisom, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [ až c)], ak vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo, s dodatočným povolením súhlasí ( veta druhá ). Na konanie o dodatočnom povolení takejto stavby sa použije ust. , a až 7 ( veta tretia ). Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu, možno nariadiť odstránenie takejto stavby podľa ustanovení o odstránení stavby podľa v znení účinnom od 02.01.2015 ( veta štvrtá ).

14. Správny súd ďalej námietku žalobcu, podľa ktorej správne orgány neoprávnene požadovali preukázanie absencie rozporu reklamnej stavby žalobcu s verejným záujmom, resp. neoprávnene požadovali preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, vyhodnotil ako nedôvodnú. Povinnosť vlastníka k preukázaniu, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a vlastníckeho resp. iného práva k pozemku, plynie priamo z citovaného ust. veta druhá . Z uvedeného ustanovenia plynie, že dôkazné bremeno ohľadne uvedených právne významných skutočností pre dodatočné povolenie reklamnej stavby nesie vlastník reklamnej stavby. Bolo na žalobcovi, aby preukázal skutkovým vymedzením a dôkazmi, že posudzovaný objekt, ako stavba užívaná v rozpore so stavebným povolením, nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Žalovaný správne konštatoval, že posudzovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže reklamná stavba spadá do zóny IV (ktorá je podľa schémy vymedzenia zón pre umiestnenie reklamných stavieb, ktorá je súčasťou prílohy VZN č. 21/2016, označená zelenou farbou), pričom pre túto zónu je stanovený regulatív neprípustnosti umiestňovania veľkoplošných reklamných stavieb. Rozmer reklamnej stavby žalobcu 9,6 x 3,6 m túto radí medzi veľkoplošné reklamné stavby, nakoľko jej informačná plocha je väčšia ako 3 m2.

15. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú ustanovenia o stavebnom povolení, uvedené plynie z ust. . Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o dodatočné povolenie stavby je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané. V danom prípade územné rozhodnutie vydané nebolo, preto sa v konaní podľa správne posudzoval aj súlad s územným plánom, akoby sa inak posudzoval aj v konaní o žiadosti o stavebné povolenie. Dokumentácia predložená stavebníkom na účely vydania stavebného povolenia musí spĺňať podmienky v čase jej prieskumu podľa , t. j. v čase vydania správnych rozhodnutí v inštančnom postupe. Ak v tom čase bola v rozpore s územným plánom, správne orgány na túto skutočnosť museli prihliadnuť, čo sa aj udialo v danom prípade. Rovnako ak správne orgány skúmali existenciu občianskoprávneho titulu (vlastníckeho, resp. iného práva žalobcu k pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená), teda žiadali od žalobcu predloženie aktuálnej nájomnej zmluvy s aktuálnym vlastníkom dotknutej parcely vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva, postupovali v súlade so zákonom. Je irelevantné, že žalobca predložil k pôvodnej žiadosti o dodatočné povolenie stavby nájomnú zmluvu z roku 2013, keďže existencia občianskoprávneho titulu k zastavaniu pozemku reklamnou stavbou musí byť daná v čase rozhodovania správnych orgánov. Požiadavka správnych orgánov na predloženie nájomnej zmluvy uzatvorenej so subjektom práva, ako vlastníkom dotknutej parcely podľa aktuálneho listu vlastníctva, bola celkom legitímna.

16. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ust. , vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. , ktoré sa týka ochranných zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či v predmetnom území je vyhlásené ochranné pásmo a pod. ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. z 23.06.2009).

17. K požiadavke správneho orgánu predložiť stanovisko Mesta Žilina, odboru dopravy, referátu dopravy a IS, ktorú žalobca označil za nezákonnú, správny súd uvádza, že bola dôvodná, nakoľko Mesto Žilina bolo dotknutým orgánom verejnej správy podľa ust. v nadväznosti na citované ust. . Z citovaného ust. vyplýva, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených osobitnými prepismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Mesto Žilina je cestným správnym orgánom, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku pozemných komunikácií. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

18. Vzhľadom aj na vyššie vyjadrený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR správny súd uvádza, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo, keď konanie podľa , a teda aj súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou s Územným plánom Mesta Žilina je potrebné posudzovať s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda aj Územným plánom Mesta Žilina v znení platnom a účinnom v čase konania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby, resp. podania žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Preto skutočnosť, že zmena územného plánu, na ktorú odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný, bola schválená Mestským zastupiteľstvom Žilina uznesením č. 107/2016 zo dňa 28.06.2016 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 21/2016 nadobudla účinnosť až 22.07.2016, t. j. až po postavení stavby, resp. podaní návrhu o dodatočné povolenie stavby, nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Okrem toho správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, ktorý napriek uplynutiu doby, na ktorú bola reklamná stavba povolená, túto neodstránil a pred uplynutím doby o dodatočné povolenie stavby nepožiadal, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia stavby postavenej, resp. užívanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v minulosti s ním bolo alebo nebolo v súlade.

20. Pokiaľ ide o námietku o porušeniach legitímnych očakávaní žalobcu, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca je toho názoru, že správne orgány mali posudzovať súlad reklamnej stavby žalobcu podľa Územného plánu Mesta Žilina účinného v čase podania žiadosti o dodatočné povolenie stavby, pričom podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Správny súd je tej mienky, že názor obsiahnutý Najvyšším súdom SR v označenom rozhodnutí ohľadne legitímnych očakávaní žiadateľa o umiestnenie stavby daných aktuálnym územným plánom je na skutkové okolnosti posudzovaného prípadu nepoužiteľný z nasledovných dôvodov. Je nesporným faktom, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je i zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich jednotlivých ustanovení. S uvedeným princípom úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv, vo všeobecnom vyjadrení, to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu (pričom všeobecne záväzným právnym predpisom možno rozumieť aj všeobecne záväzné nariadenie obce). Správny súd je toho názoru, že princípy právneho štátu je potrebné vnímať a interpretovať vo vzájomných súvislostiach. V posudzovanom prípade nemožno kategóriu retroaktivity hodnotiť z hľadiska základných zásad správneho trestania. Uvedenú kategóriu je potrebné vnímať v kontexte princípov ochrany legálne nadobudnutých práv a ochrany legitímnych očakávaní, ktorých cieľom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci. Podľa názoru správneho súdu v posudzovanom prípade nie sú prijatými závermi správnych orgánov o časových súvislostiach hodnotenia verejného záujmu porušené legitímne očakávania žalobcu. Princípy právneho štátu a princípy ochrany legitímnych očakávaní totiž slúžia ochrane subjektov konajúcich v dobrej viere v právo a nemajú za cieľ byť prostriedkom legalizácie protiprávneho konania. Žalobca v čase zriadenia stavby mal vedomosť nielen o tom, že územný plán v čase zriadenia stavby platný a účinný nezakazuje zriadenie stavby, ale rovnako musel mať vedomosť aj o tom, že stavebné povolenie legalizuje stavbu len na určené obdobie. Žalobca napriek uplynutiu obdobia, po ktoré bolo umiestnenie reklamnej stavby povolené, túto neodstránil a naviac ani nepožiadal o dodatočné povolenie stavby. O dodatočné povolenie reklamného zariadenia požiadal až cca po uplynutí 10 rokov od doby, na ktorú bola stavba povolená. Za daného skutkového stavu tak nemožno vyvodiť, že by žalobca legitímne podaním žiadosti nadobudol právo (čo do otázok vzniku a obsahu daného práva), ktorému by bolo potrebné priznať ochranu, a to posudzovaním nadobudnutého „práva“ podľa právneho stavu (všeobecne záväzného nariadenia) platného a účinného ku dňu nadobudnutia tohto „práva“.

21. Pokiaľ ďalej žalobca podporne poukazuje na podporu svojich záverov o potrebe skúmať súlad reklamnej stavby s verejným záujmom daným v čase podania žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. z 26.04.2016, správny súd k uvedenému udáva, že naopak uvedený rozsudok podporuje závery žalovaného, pretože aj podľa označeného rozsudku krajského súdu je potrebné skúmať, či nie je stavba v rozpore s verejnými záujmami podľa územného plánu platného v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby.

22. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nečinnosti správneho orgánu, resp. prieťahov v správnom konaní. Na tomto mieste je potrebné ozrejmiť, že k ochrane pred nečinnosťou orgánu verejnej správy je zákonodarcom koncipovaný osobitný inštitút súdnej ochrany, a to žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ust. a nasl. . Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že správny orgán v začatom administratívnom konaní riadne nepokračuje, bolo na mieste, aby využil uvedený prostriedok právnej ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu v začatom administratívnom konaní. Uvedený okruh námietok po vydaní rozhodnutia administratívneho orgánu už nemá z hľadiska posudzovania zákonnosti samotného rozhodnutia administratívneho orgánu podľa názoru správneho súdu žiadnu právnu relevanciu.

23. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil tak, že sa žalovaný nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobcom podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny súd udáva, že úlohou správnych súdov nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Žalovaný subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nielen citoval dané ustanovenie, ale aj vyložil obsah právnej normy, tak aby bol žalobcovi zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci správnym orgánom.

24. Námietku nesprávneho právneho záveru žalovaného o tom, že v danom prípade o dodatočnom povolení stavby bolo začaté konanie ex offo, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa špeciálneho ust. upravujúceho osobitý postup na začatie konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby po 02.01.2015, je možné dospieť k záveru, že konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby začína na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby podanej do 31. júla 2015 vlastníkom stavby. V zmysle tak platí, že vlastník reklamnej stavby postavenej bez povolenia alebo v rozpore s ním má zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu do 31.07.2015 na podanie žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby. Na takto už začaté konania sa vzťahujú ust. , a až 7 . Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety ust. , takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa v znení účinnom od 02.01.2015. Úvaha žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, že sa konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby po 02.01.2015 v zmysle môže začať ex offo, je nesprávna, nakoľko uvedené konanie stavebný úrad bez podanej žiadosti vlastníka reklamnej stavby nemôže začať. Správny súd však súčasne uvádza, že označené pochybenie správneho orgánu nemalo žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

25. Správny súd konštatuje, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec. Všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné a preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle ust. zamietol.

26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii . Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania neprináleží ani žalovanému v zmysle , nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.