Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/189/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Č. P. - S. a.s. B.,

zastúpeného JUDr. J. B., advokátom v P., proti žalovanej A. U., bývajúcej v K., zastúpenej

JUDr. J. U., advokátom v K., o zaplatenie 36 220 Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27. novembra 2008, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 6. septembra 2007, č.k. - 153 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 220 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania

od 15.9.2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal

zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 12 187 Sk, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná poistná

zmluva a to v mene žalovanej jej právnym zástupcom. Boli platené aj leasingové splátky

za motorové vozidlo, pričom z tohto dôvodu má žalobca právo na zaplatenie poistného

štvrťročne tak, ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté. Z prehľadu, ktorý žalovaná nevyvrátila

vyplýva, že splátka splatná 14.9.2002 nebola uhradená. Pre nezaplatenie splátky listom

z 18.11.2002 žalobca oznámil žalovanej zánik poistného 14.12.2002. Dôvody zániku poistnej

zmluvy na strane žalovanej nenastali skôr ako dôvody na strane žalobcu, t.j. pre nezaplatenie

poistného. Vzhľadom k tomu s poukazom na ustanovenie

v platnom znení v roku 2002, poistenie zaniklo v lehote do 6 mesiacov, keďže splátka

poistného splatná dňa 14.9.2002 nebola zaplatená a k zániku poistenia došlo do 6 mesiacov,

teda 14. marca 2002. K zániku poistenia nemohlo dôjsť z dôvodov na strane žalovanej,

vzhľadom na všeobecné poistené podmienky, pretože nebolo preukázané, že došlo k zániku

poistenia alebo skončenia užívania poistenej veci. Z uvedeného dôvodu má potom žalobca

právo na zaplatenie poistného do zániku poistenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. novembra 2008,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ako vecne správny

potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Skonštatoval správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia, vrátane toho, že žalovaná je v spore pasívne legitimovaná.

V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie prednesy ako aj písomné vyjadrenia žalovanej,

z ktorých vyplýva, že táto uznala, že leasingovú zmluvu podpísala, teda uznala, že zoberie

auto na leasing na svoje meno s tým, že užívať ho bude jej bývalý manžel a zástupca v tomto

konaní. Zástupca žalovanej naopak uznal, že v mene žalovanej podpísal poistnú zmluvu.

Poukázal aj na „odpor“ podaný žalovanou dňa 12.5.2003, z ktorého je zrejmé, že žalovaná

mala so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu zo 14.3.2001, ktorou bolo poistené motorové

vozidlo EVČ K..

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, podala s poukazom na ustanovenie § 237

a dovolanie žalovaná. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho,

ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia spochybnil jej tvrdenia, ako i tvrdenia jej právneho

zástupcu, prednesených v priebehu konania, pričom takéto tvrdenia súdu sú nehoráznym

prekrúcaním výpovedí účastníkov konania. Okrem toho namietala, že napriek námietke

zaujatosti vznesenej voči konajúcej sudkyni, ktorú nadriadený súd vrátil ako bezdôvodne

predloženú, v predmetnej veci táto sudkyňa ďalej konala, zjavne nie nestranne. Napriek

pokynom odvolacieho súdu, s ktorými sa mal súd prvého stupňa v konaní riadiť, tento ani len

z časti neodstránil tie námietky a zistenia krajského súdu, pre ktoré odvolací súd zrušil

pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť

a opätovne rozhodol tak a za použitia tých istých argumentov, ako tomu bolo v rámci

pôvodného konania a nevykonal ani výsluch žalobcom označených a navrhovaných svedkov.

V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní

pred súdmi. Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci doposiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia veta druhá Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom

na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených

procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo

k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie

je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalovaná existenciu procesných vád v zmysle až e/ netvrdila

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané

nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne

zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej procesných práv.

Z obsahu dovolania žalovanej možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať

pred súdom malo dôjsť predovšetkým nevykonaním ňou navrhovaného dokazovania (výsluch

označených svedkov), ďalej spochybnením tvrdení ňou a jej právnym zástupcom

prednesených v priebehu konania, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie

vo veci.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ),

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle V rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom. Dovolací súd aj v prejednávanej veci zastáva názor, že nevykonaním

dovolateľkou navrhovaného dokazovania nemohlo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať

pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je

dôvodná ani námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu.

So zreteľom na žalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd tiež

zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že v prejednávanej veci

rozhodovala vylúčená sudkyňa ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s uznesením Krajského súdu v Košiciach

z 9. októbra 2006 sp.zn. , ktorým vec vrátil súdu prvého stupňa ako bezdôvodne

predloženú z dôvodov, že námietka zaujatosti vznesená žalovanou dňa 19. septembra 2006

nebola podaná v lehote podľa ustanovenia a táto smeruje iba

k okolnostiam spočívajúcim v postupe sudcu o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3, § 15 ods. 5

a ), kedy sa nevyžaduje, aby sa vec predložila nadriadenému súdu (

ods. 5 a ).

Potrebné je poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná v dovolacom konaní žiadne

nové okolnosti zaujatosti JUDr. D. B. neuvádzala.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecné záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce. Obsah tohto práva

a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.

Odôvodnenú pochybnosť o zaujatosti sudkyne JUDr. D. B. nie je možné v danom prípade

vyvodiť.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie sú dané dôvody

prípustnosti dovolania podľa

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania žalovanej proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková