Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/49/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľky : E. G., W.. XX.XX.XXXX, F. G.. F. Č.. X, XXX XX V., zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Uhrín, Advokátska kancelária, ul. Hviezdoslavova č. 7, 040 01 Košice, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 02 Bratislava, o náhradu škody podľa v znení neskorších predpisov, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2010 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 7.12.2010 ( sp.zn. ) sa navrhovateľka domáhala zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady škody vo výške 3422eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.10.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania s poukazom na v platnom znení, s odôvodnením, že dňa 19.10.2009 podala cestou svojho právneho zástupcu podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam Okresného súdu Košice č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. z dôvodu, že sa oprávnene domnievala, že v tomto konaní bolo zo strany konajúcich súdov značne pochybené v jej neprospech, pričom dôkazy predložené účastníkmi konania jednoznačne smerovali k iným záverom, než tým, ktoré viedli k vyneseniu rozhodnutiam vo veci. Dňa 11.3.2010 bola právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená výzva Generálnej prokuratúry SR na predloženie plnomocenstva na zastupovanie jej osoby vo veci podania mimoriadneho dovolania. Dňa 17.5.2010 navrhovateľke bolo Krajskou prokuratúrou v Košiciach oznámené, že mimoriadne dovolanie Generálna prokuratúra SR vo veci podať nemôže, pretože lehota na jeho podanie uplynula dňa 14.1.2010. Dňa 25.5.2010 podal právny zástupca navrhovateľky žiadosť o náhradu verejnej správy. Dňa 4.10.2010 bolo navrhovateľke prostredníctvom organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR oznámené, že uplatnenému nároku na náhradu škody nie je možné vyhovieť, pretože zo strany Generálnej prokuratúry SR nedošlo k takému pochybeniu, ktoré by takéto odškodnenie odôvodňovalo. Odôvodnenie žiadosti poukazovalo na to, že občan má síce právo na podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR vo veci, avšak žiaden právny predpis neupravuje povinnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podať vo veci mimoriadne dovolanie, teda takémuto podnetu nemusí vyhovieť a teda na podanie takéhoto návrhu nie je právny nárok. V rámci uvedeného zamietnutia podnetu sa uvádza : " Generálnej prokuratúre SR bol dňa 19.10.2009 doručený podnet aj s príslušnými prílohami na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou v napádanej veci, ale konajúci prokurátor Generálnej prokuratúry SR ( H.. F. ) nemal dňa 19.3.2010 vedomosť o uplynutí jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania, údajne preto, že údaj o právoplatnosti napádaných rozhodnutí

v podnete uvedený nebol." Navrhovateľka spochybnila profesionálnu úroveň pracovníkov Generálnej prokuratúry SR s tým, že ak by aj táto skutočnosť bola pravdivá, disponoval príslušnými rozsudkami vo veci. Takýto argument považovala za nezmyselný vo vzťahu k vysvetleniu jednoduchého zanedbania základných pracovných povinností vo veci pracovníkom Generálnej prokuratúry SR a pokus o akési "právne" vysvetlenie tohto pochybenia adresované právnemu zástupcovi navrhovateľky a nazvala ho výsmechom práva a právneho štátu ako takého zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Snahu o prekrytie takéhoto konania nazvala "vymyslenou fabuláciou" stavu veci a hroznou predstavou o spôsobe fungovania takej štátnej organizácie, ktorej hlavnou náplňou práce je dohľad nad dodržiavaním zákonnosti. Jediným argumentom, o ktorý opiera Generálna prokuratúra SR dôvod včasného nepodania mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou vo veci, je údajné nedoručenie plnomocenstva na zastupovanie udelené navrhovateľkou právnemu zástupcovi. Navrhovateľka aj tento argument považovala za nepravdivý, pretože plnomocenstvo bolo riadnou prílohou podania podnetu a ak tak nebolo, bolo potrebné požiadať o jeho doplnenie priamo právneho zástupcu ( takéto plnomocenstvo bolo aj prílohou príslušných a na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov). Neakceptovala údajné nepredloženie plnomocenstva ako jediný dôvod nepodania podnetu na mimoriadne dovolanie GP a tým stratu akejkoľvek možnosti na zabezpečenie spravodlivosti vo veci. Takýto postup nazýva česká právna prax ako "neprimeraný právny formalizmus", teda ide o situáciu, ak sa odoprie výkon práva občanovi výlučne na základe nedoručenia pre vec nepodstatného dôkazu - prílohy.

Krajský súd v Bratislave ( sp.zn. ) dňa 30.3.2011 s poukazom na ust. a ust. predložil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie ( sp.zn. ).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 9.6.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.6.2011 a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľka v žalobnom návrhu neuvádza, z akého titulu si nárok na náhradu škody uplatňuje t.j. či napáda nezákonné rozhodnutie prípadne nesprávny úradný postup, ktorý mal realizovať odporca. Uvedenú skutočnosť je možné zistiť z navrhovateľkinej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom označila za nesprávny úradný postup Generálnej prokuratúry SR, ktorá na základe

podnetu nepodala mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. zo dňa 6.9.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

z 27.11.2008, čím porušila zákon, pretože znemožnila oprávnenej osobe domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov. Odporca poukázal na ust. , v znení neskorších predpisov s tým, že zákon síce definuje pojem nesprávny úradný postup, avšak ide len o demonštratívny výpočet úkonov, ktoré je možné považovať za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu došlo k jeho špecifikácii judikatúrou súdov ( napr. uznesenie ÚS SR -15, sp.zn. -11 : "...k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť jednak v rámci rozhodovacej činnosti orgánov štátu, ako aj v rámci činnosti , ktorá nesmeruje k rozhodnutiu. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať , že za nesprávny úradný postup treba považovať taký postup orgánov štátu, ktorý je v rozpore s pravidlami a podmienkami, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy...". V je mimoriadne dovolanie upravené ako osobitný mimoriadny opravný prostriedok, na podanie ktorého splnomocnil zákon generálneho prokurátora. Zakotvenie inštitútu mimoriadneho dovolania v občianskom súdnom konaní je určitým zásahom do princípu právnej istoty. Zákon veľmi jednoznačne stanovil podmienky , dôvody a predmet tohoto oprávnenia generálneho prokurátora, na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok ( uznesenie ÚS SR č. ). Platná právna úprava mimoriadneho dovolania pre jeho prípustnosť vyžaduje predovšetkým podnet účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu. Ďalšími zákonnými podmienkami, ktoré musia byť súčasne splnené, , je zistenie, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, že podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a že túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Zákonným vymedzením rozhodnutí, ktoré môžu

byť predmetom mimoriadneho dovolania v ust. zákonodarca taxatívne určil dôvody, závažnosť ktorých zodpovedá spoločenskej potrebe zásahu do právoplatnosti súdneho rozhodnutia a následne pripustil možnosť takéhoto zásahu v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Na konanie o podnete na podanie mimoriadneho dovolania sa vzťahujú popri vyššie označených ustanovení aj ustanovenia , , ust. a a - Z týchto ustanovení vyplýva, že prokurátor je na základe podnetu oprávnenej osoby povinný skúmať existenciu zákonných podmienok na podanie mimoriadneho dovolania. Len v prípade ak sú všetky podmienky splnené je generálny prokurátor povinný mimoriadne dovolanie podať. Na druhej strane, ak čo i len jedna zo zákonných podmienok splnená nie je , dovolanie podať nemôže. Pokiaľ podaniu mimoriadneho dovolania bráni uplynutie lehoty, v ktorej je mimoriadne dovolanie možné podať, prokurátor bez preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu podnet odloží ( čl. 13 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por č. 15/2006 z 27.6.2006 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v znení príkazu por.č. 2/2009 zo 16.3.2009 ). K podaniu navrhovateľky na Generálnu prokuratúru SR, ktorým žiadala o postup v súlade s v rozsahu podania mimoriadneho dovolania odporca uviedol, že Generálnej prokuratúre SR bol dňa 19.10.2009 doručený podnet navrhovateľky zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom, na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. zo dňa 6.9.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. zo dňa 27.11.2008. K predmetnému podaniu nebolo doložené plnomocenstvo navrhovateľky, ktorým by podávateľa podnetu JUDr. Juraja Uhrína na takýto úkon splnomocnila. Podnet bez priloženého plnomocenstva nebolo možné považovať za podnet na podanie mimoriadneho dovolania v zmysle ust. . Prokurátor na základe takéhoto podnetu nemal zákonné oprávnenie vo veci ďalej konať, a preto listom zo dňa 12.11.2009 vyzval údajnú splnomocniteľku o predloženie splnomocnenia. Až po ďalšej výzve prokurátora zo dňa 1.3.2010 bolo generálnej prokuratúre doručené 18.3.2010 plnomocenstvo udelené navrhovateľkou JUDr. Jurajovi Uhrínovi zo dňa 12.3.2010. po doručení plnomocenstva prokurátor generálnej prokuratúry podľa čl,. 11 ods. 7 Príkazu por č. 15/06 zaslal dňa 19.3.2010 podnet na vybavenie Krajskej prokuratúre Košice. Pri zaslaní veci na podriadenú prokuratúru prokurátor nemal vedomosť o uplynutí jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania, pretože údaj o právoplatnosti napadnutých rozhodnutí v podnete nebol uvedený a rovnako o uplynutí lehoty nemala vedomosť ani Krajská prokuratúra Košice, ktorá po dvoch bezúspešných dožiadaniach o zapožičanie súdneho spisu adresovaných Okresnému súdu Košice I. potrebný spis zadovážila na súde osobne dňa 17.10.2010 a ihneď upovedomila navrhovateľku o odložení podnetu z dôvodu uplynutia lehoty. Najpodstatnejšou skutočnosťou je to, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol podaný právnym zástupcom účastníčky konania bez udelenia plnomocenstva a prokurátor bol tento podnet oprávnený vybavovať až keď ho mohol považovať v zmysle ust. za podnet osoby oprávnenej na podanie takéhoto podnetu, k čomu došlo až doručením plnomocenstva po uplynutí lehoty na podanie mimoriadneho dovolania. Odporca prijal záver s poukazom na citovanú právnu úpravu a popísaný skutkový stav, že zložky prokuratúry v podnete navrhovateľky konali v súlade s platnou právnou úpravou a teda v súlade s podmienkami a pravidlami, ktoré ustanovujú všeobecné záväzné právne predpisy. Zložky prokuratúry neaplikovali v praxi nesprávny úradný postup, ktorý ani navrhovateľka v podanom návrhu nešpecifikovala a ani nepreukázala. Z tohto dôvodu sa odporca k ďalším podmienkam v súlade s ktorými si navrhovateľka môže uplatňovať nárok na náhradu škody t.j. vznik škody a príčinná súvislosť v tomto štádiu sporu nevyjadril.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 2.7.2012 do zápisnice pred súdom uviedla, že k uplatnenej výške škody 3422eur dospela tak, že táto suma jej bola odpísaná z účtu v rámci exekučného konania súdnou exekútorkou.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Košice I. sp.zn. vyplýva, že súd v právnej veci navrhovateľky : Česká poisťovňa Slovensko a.s. Prievozská č. 6, Bratislava, proti odporkyni : E. G. W.. XX.XX.XXXX F. F. XXX/X, V., o zaplatenie dlžného poistného v sume 36220Sk s príslušenstvom rozhodol rozsudkom č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatným dňa 14.1.2009 a vykonateľným dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008

a zaviazal odporkyňu E. G. k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 36220Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 15.9.2002 do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 12187Sk.

Dňa 30.1.2009 bolo doručené Okresnému súdu Košice I dovolanie proti právoplatnému rozsudku.

R.. A. S., súdna exekútorka , Exekútorský úrad Košice, Š. Č.. X, V. vydala dňa 20.5.2009 sp.zn. Ex 232/2009- 6 Upovedomenie o začatí exekúcie podľa ust. v znení neskorších predpisov na základe exekučného titulu - rozsudku č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatného dňa 14.1.2009 a vykonateľného dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008.

Príkazom na úhradu zo dňa 26.5.2009 OTP Banka Slovensko a.s. uhradila sumu 3421,74eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. - 205 zo dňa 13.7.2009 právoplatným dňa 6.8.2009 dovolanie odporkyne E. G.W. odmietol.

Právny zástupca navrhovateľky JUDr. Juraj Uhrín podal podnet zo dňa 7.10.2009 adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave v mene mandantky E. G. ( navrhovateľky ) , ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatnému dňa 14.1.2009 a vykonateľnému dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008.

Výzvou GP SR zo dňa 12.11.2009 bola navrhovateľka vyzvaná na doloženie plnomocenstva na zastupovanie v konaní o podnete na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatného dňa 14.1.2009 a vykonateľného dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008.

Opätovnou výzvou zo dňa 1.3.2010 VI/1 Pz 873/09-4 ( prokurátor JUDr. U. F. ) v nadväznosti na výzvu z 12.11.2009, bola navrhovateľka opakovane vyzvaná na zaslanie udeleného plnomocenstva JUDr. Jurajovi Uhrínovi, ktorý ju mal zastupovať v konaní v podnete na podanie mimoriadneho dovolania s poučením, že prokuratúra nebude môcť pokračovať v konaní.

Na túto výzvu zaslala navrhovateľka 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k zastupovaniu vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania a až na základe takto doplneného podnetu mohla GP SR konať a 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala podnet na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach.

Krajská prokuratúra v Košiciach listom zo dňa 17.5.2010 Kc 92/10-10 oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky, že preskúmaním súdneho spisu zistila, že napadnuté rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť dňa 14.1.2009 a podľa mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdov. Ide o lehotu zákonnú, ktorej zmeškanie nie je možné vrátiť. Lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa 14.1.2010. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania ktorý bol doručený GP SR dňa 19.10.2009 v obsahu uvádzal, že navrhovateľka je zastúpená v konaní o mimoriadnom dovolaní právnym zástupcom, ale k podnetu nebolo pripojené písomné plnomocenstvo na zastupovanie. Ak podnet na podanie mimoriadneho dovolania za podávateľa podnetu podal jeho právny zástupca, musí byť k nemu pripojené písomné plnomocenstvo, pokiaľ nie je pripojené, prokuratúra o podnete nekoná. Na základe výzvy GP SR bolo písomné plnomocenstvo predložené 18.3.2010 , pričom právny zástupca v sprievodnom liste skonštatoval, že prieťahy pri jeho doručovaní boli spôsobené na jeho strane. Písomné plnomocenstvo bolo právnym zástupcom predložené po lehote uvedenej v , ktorá bráni podaniu mimoriadneho dovolania. S poukazom na uvedené bol podnet odložený.

Listom zo dňa 25.5.2010 sa navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom obrátila na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Štúrova č. 2 Bratislava so žiadosťou o odškodnenie s tým, že dňa 7.10.2009 podala navrhovateľka podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatným dňa 14.1.2009 a vykonateľnému dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008 s kompletnými prílohami. Lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa 14.1.2010. Dňa 1.3.2010 bol právny zástupca navrhovateľky vyzvaný na doplnenie plnomocenstva. Po doručení výzvy bolo plnomocenstvo doložené pričom navrhovateľka zastávala názor, že žiadané plnomocenstvo pre účely mimoriadneho dovolania sa v podaní nachádzalo ako aj samotnom súdnom spise. V liste dospela k záveru, že generálna prokuratúra z dôvodu opomenutia, prípadne iného dôvodu, nepodala vo veci mimoriadne dovolanie v zákonom stanovenej lehote, znemožnila oprávnenej osobe domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov.

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 1.6.2010 VI/2 Pz 288/10 - 5 právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámila, že potvrdzuje prijatie opakovaného podnetu navrhovateľky Andrey Uhrínovej na preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Košice I. č.k. - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatného dňa 14.1.2009 a vykonateľného dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 180 zo dňa 27.11.2008.

GP SR listom zo dňa 24.6.2010 na základe opakovaného podnetu navrhovateľky na podanie mimoriadneho dovolania oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky, že zadovážila na vec sa vzťahujúci spis Okresného súdu Košice I sp.zn. ako aj dozorový spis Krajskej prokuratúry v Košiciach sp.zn. Kc 92/2010 s tým, že bolo zistené : z podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo 7.10.2009 doručeným GP SR vyplýva, že podateľka Andrea Uhrínová bola zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom avšak zásielka neobsahovala žiadne dodatky, čiže ani plnú moc na jej zastupovanie na konanie o mimoriadnom dovolaní advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom. Z uvedeného dôvodu si GP SR vyžiadala od podateľky plnomocenstvo listom zo dňa 12.11.2009 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-3 s upozornením, že v opačnom prípade nebude prokuratúra môcť ďalej v tejto veci konať. Keďže bola navrhovateľka v tejto veci nečinná, bola listom GP SR z 1.3.2010 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-4 opätovne vyzvaná na doplnenie podnetu o plnomocenstvo. Na túto výzvu zaslala 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k zastupovaniu vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania a až na základe takto doplneného podnetu mohla GP SR konať a 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala podnet na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach. Takýto po vyžiadaní spisu Okresného súdu Košice I zistila, že napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 14.1.2009 a na základe tejto skutočnosti listom zo dňa 17.5.2010 bol podnet Andrey Uhrínovej odložený s poukazom na ust. . S vybavením podnetu Krajskej prokuratúry v Košiciach sa GP SR stotožnila ( JUDr. U. F. ) a z tohto dôvodu opakovaný podnet odložil. Na záver v liste je konštatované, že prieťahy pri

vybavovaní podnetu menovanej nevznikli na strane prokuratúry, keďže táto do predloženia plnej moci nemohla konať, naviac táto bola predložená až po opakovanej výzve, pričom právny zástupca pri jej predložení na prokuratúru konštatuje, že prieťahy v súvislosti s predložením plnej moci vznikli na jeho strane.

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 6.7.2010 zn. XV/5 Spr 58/10 - 2 adresovaným právnemu zástupcovi navrhovateľky požiadala o doručenie splnomocnenia udeleného Andreou Uhrínovou a o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa o výšku vzniknutej škody vyjadrenú v peniazoch.

Listom zo dňa 30.7.2010 zn. XV/5 Spr 58/10-2- Dr. Hrapková "Vec : náhrada škody podľa - zaslanie dokladov" právny zástupca navrhovateľky na výzvu zo dňa 6.7.2010 zaslal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Organizačný a kontrolný odbor, Štúrova č. 3, Bratislava

plnomocenstvo, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.5.2009 a výpis z účtu o zaplatení sumy 3422eur, ktorá je i sumou požadovanej náhrady škody podľa

Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa 26.9.2010 zn. XV/5/Spr/10-2-Dr. Hrapková adresovaným GP SR požiadal o vyjadrenie vo veci náhrady škody.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 4.10.2010 zn. XV/5 Spr 58/10-9 právnemu zástupcovi navrhovateľky potvrdila , že dňa 31.5.2010 bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spôsobenej nesprávnym postupom prokuratúry. Za účelom posúdenia o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V danom prípade nepodanie mimoriadneho dovolania resp. odloženie podnetu na jeho podanie z dôvodu uplynutia lehoty nebolo považované za nesprávny úradný postup.

Prokurátor JUDr. U. F. listom zo dňa 18.10.2010 " Vec : E. G. - " VI/2 Pz 288/10-16, zapožičaný súdny spis Okresného súdu Košice I. sp.zn. Okresnému súdu Košice dňa 18.10.2010 vrátil.

Podľa ust. o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa ust. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa ust. v platnom znení, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori, uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,

Podľa ust. § 19 ods. 1 Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

Podľa ust. v platnom znení, Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravuje osobitný zákon

Podľa ust. prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ust. podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len ""), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa ust. podnetom na účely tohto zákona nie je podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa ust. na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor ().

Podľa ust. prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa ust. môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor ().

Podľa ust. pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa ust. prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa ust. ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. prokurátor môže požiadať podávateľa podnetu o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu, ak ju má vo svojej dispozícii.

Podľa ust. ak žiadosti prokurátora o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu nevyhovie a bez takého vysvetlenia alebo písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa podnetu písomne vyrozumie.

Podľa ust. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa ust. mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa ust. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V danej veci sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. ako aj jednotlivými listami zo spisu Krajskej prokuratúry v Košiciach sp.zn. Kc 92/2010 ako aj GP SR zn. XV/5/Spr, pričom ustálil hore uvedený skutkový stav s tým, že bolo nesporné, že z obsahu podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 7.10.2009 doručeným GP SR vyplýva, že navrhovateľka E. G. bola zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom, avšak táto zásielka neobsahovala žiadne dodatky, čiže ani plnú moc na jej zastupovanie na konanie o mimoriadnom dovolaní advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom.

GP SR si vyžiadala od navrhovateľky plnomocenstvo udelené JUDr. Uhrínovi Jurajovi listom zo dňa 12.11.2009 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-3 s upozornením, že v opačnom prípade nebude prokuratúra môcť ďalej v tejto veci konať.

Navrhovateľka plnomocenstvo nedoložila, a preto bola listom GP SR z 1.3.2010 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-4 opätovne vyzvaná na doplnenie podnetu o plnomocenstvo.

Pokiaľ podaniu mimoriadneho dovolania bráni uplynutie lehoty, v ktorej je mimoriadne dovolanie možné podať, prokurátor bez preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu podnet odloží ( čl. 13 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por č. 15/2006 z 27.6.2006 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v znení príkazu por.č. 2/2009 zo 16.3.2009 ).

Na základe opakovanej výzvy navrhovateľka zaslala 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k zastupovaniu vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania v uvedených rozhodnutiach a až na základe takto doplneného podnetu mohla GP SR konať.

Dňa 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala podnet na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach.

Následne po vyžiadaní spisu Okresného súdu Košice I prokuratúra zistila, že napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 14.1.2009 a na základe tejto skutočnosti listom zo dňa 17.5.2010 bol podnet navrhovateľky Andrey Uhrínovej odložený s poukazom na ust. .

S vybavením podnetu Krajskej prokuratúry v Košiciach sa GP SR stotožnila ( JUDr. U. F. ) a z tohto dôvodu opakovaný podnet odložil, pričom na záver v liste 24.6.2010 je konštatované, že prieťahy pri vybavovaní podnetu navrhovateľky nevznikli na strane prokuratúry, keďže táto do predloženia plnej moci nemohla konať, naviac táto bola predložená až po opakovanej výzve, pričom právny zástupca pri jej predložení na prokuratúru konštatuje, že prieťahy v súvislosti s predložením plnej moci vznikli na jeho strane.

Z obsahu uvedených listinných dôkazov ( ktoré sú súčasťou súdneho spisu ) vyplýva, že v danom prípade neexistuje nesprávny úradný postup GP SR ako jedna z obligatórnych podmienok zakladajúcich právny nárok na náhradu škody a postup prokuratúry bol v danej veci v súlade s platným právom.

V danom prípade po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo k vzniku škody spôsobenej navrhovateľke údajným nesprávnym úradným postupom prokuratúry a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vydanými rozhodnutiami súdov, postupom prokuratúry a navrhovateľkou označenou škodou

( navrhovateľkou vyčíslená škoda má zodpovedať odpísanej sume súdnou exekútorkou sp.zn. EX 232/2009).

Vzhľadom na ustálený skutkový stav súd na záver poukazuje na to, že predmetné rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach I. a Krajského súdu v Košiciach boli dňom 14.1.2009 a sú právoplatné a vykonateľné 20.1.2009 ( sú exekučnými titulmi ), založené na slobodnom rozhodovaní súdu, ktorý je nezávislý a pri rozhodovaní viazaný , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ( veta prvá) a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.