Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/73/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. S. Š.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. Z., advokátom v B., proti odporcom 1/ R. O. D. S.,

so sídlom v S., 2/ O. P. Ú. v S., so sídlom v S., 3/ Ministerstvu pôdohospodárstva

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o zaplatenie 200 000 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Senici pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2007, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 27. novembra 2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Senici rozsudkom z 29. mája 2007 č.k. -338 zamietol návrh

navrhovateľa, ktorým sa domáhal poskytnutia finančnej náhrady za trvalé porasty na odňatých

nehnuteľnostiach. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania

a to odporcovi 1/ vo výške 3 708 Sk a odporcovi 3/ vo výške 2 016 Sk. Odporcovi 2/ náhradu

trov nepriznal. Navrhovateľovi uložil ďalej povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 3 215 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že predchádzajúci rozsudok zo dňa

8. septembra 2005 bol zrušený odvolacím súdom v časti povinnosti odporcu 1/ zaplatiť

navrhovateľovi sumu 61 835 Sk, ako aj trovách konania. V zamietajúcej časti rozsudok súdu

prvého stupňa zo dňa 8. septembra 2005 nebol napadnutý. Voči odporcom 2/ a 3/ bol teda

návrh vo veci samej právoplatne zamietnutý rozsudkom súdu prvého stupňa č.k.

-243 zo dňa 8. septembra 2005. Odporcovia 2/ a 3/ sa od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku dňa 3. novembra 2005 stali účastníkmi konania len v časti náhrady

trov konania. Po zrušení tohoto rozsudku odvolacím súdom v napadnutej časti povinnosti

odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi určenú sumu a náhradu trov konania, súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie len na otázku, aké porasty boli na nehnuteľnostiach, ktoré boli odňaté

navrhovateľovi, resp. jeho právnym predchodcom. Vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že navrhovateľ nepreukázal množstvo, druh a kvalitu trvalých porastov

na predmetných odňatých nehnuteľnostiach. Navrhovateľ ohľadom týchto skutkových tvrdení

neuniesol dôkazné bremeno, okrem toho v rôznych etapách konania tvrdil rôzne množstvá

trvalých porastov na týchto pozemkoch. Konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania

nevyplývajú údaje o trvalých porastoch na odňatých nehnuteľnostiach v rozhodnom čase

a preto návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ,

o náhrade trov štátu v zmysle

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 27. novembra 2007

sp.zn. rozsudok okresného súdu potvrdil. Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny,

avšak čiastočne z iných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého

stupňa vyhodnotiac vykonané dokazovanie, predložené listinné dôkazy, ako aj výpovede

svedkov správne vyvodil, že navrhovateľ nepreukázal v tomto konaní, že na prevzatých

nehnuteľnostiach boli skutočne trvalé porasty v množstve, druhu a akosti, ako on uvádzal

v priebehu konania na súde prvého stupňa. Namietané svedecké výpovede súd prvého stupňa

hodnotil správne, keďže výpovede ostatných svedkov, ktorých bolo podstatne viac,

nepodporili tvrdenia navrhovateľa o počte trvalých porastov na odňatých pozemkoch, práve

naopak. Listinné dôkazy tvrdenie navrhovateľa taktiež nepotvrdili. Súd prvého stupňa sa však

nevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca 1/ vo svojom odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 8. septembra 2005 napriek tomu, že odvolací súd mu túto

povinnosť uložil. Ak účastník konania vznesie námietku premlčania, súd je povinný sa s touto

námietkou vysporiadať a až následne konať vo veci. Opačný postup je procesným

pochybením. Poukázal na to, že navrhovateľ svoje nároky uplatnil podľa

Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa tohoto zákona svoje práva mal konkrétne náhradu

za trvalé porasty na odňatých nehnuteľnostiach uplatniť do 31.12.1992. Do tejto lehoty musel

vyčísliť i výšku náhrady, ktorú požadoval za trvalé porasty. V tomto termíne navrhovateľ

vyčíslil sumu 40 000 Sk. Neskôr túto sumu upravoval, prvýkrát návrhom z 22.3.1996,

druhýkrát návrhom z 8.9.2005. V oboch prípadoch je potrebné vychádzať z toho, že jeho

nároky nad sumu 40 000 Sk boli prekludované s poukazom na

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa teda v tomto konaní mohol

zaoberať len výškou náhrady v sume 40 000 Sk, v prípade, keby bol navrhovateľ preukázal

odôvodnenosť svojho nároku, čo sa nestalo. Vo zvyšku náhrady za trvalé porasty bolo preto

potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť ako prekludovaný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odvolaciemu súdu vytýkal, že v odvolacom konaní postupoval povrchne, nedostatočne sa

zaoberal s existujúcimi dôkazmi a laxne pristúpil k ich vyhodnoteniu, čo sa odzrkadlilo

v rozhodnutí vyjadrenom vo výroku rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

vnímal ako nepresvedčivé a bez argumentačnej hodnoty, pričom, hodnotenie dôkazov nebolo

vykonané v súlade s ustanovením Namietal, že základný princíp, ktorým má byť

zabezpečená spravodlivá ochrana práv oprávnených záujmov účastníkov, na jeho strane nebol

dodržaný, v dôsledku čoho predmetné porušenie zákona rezultovalo do nesprávneho

rozhodnutia súdov. Ďalšie porušenie svojich práv účastníka konania videl v tom, že mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a to opakovane. V súvislosti

s uvedeným tvrdením poukázal na nezákonný postup súdu prvého stupňa s poukazom

na ustanovenie pri nariadení pojednávania na 29.5.2007, ako aj na postup

odvolacieho súdu, ktorý napriek písomnému ospravedlneniu jeho právneho zástupcu i jeho

samotného a žiadosti o odročenie pojednávania na deň 27.11.2007 z vážnych zdravotných

dôvodov a kolízie termínu pojednávaní právneho zástupcu, vec prejednal a rozhodol v ich

neprítomnosti. Tvrdil, že v konaní pred odvolacím súdom boli porušené jeho základné

zákonné a ľudské práva v tom, že nemal možnosť v záverečnej fáze predniesť argumentácie,

ďalšie návrhy a eventuálne predložiť dôkazy.

Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je prípustné

a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( v znení do 15. októbra 2008 – ďalej len ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovenia

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení o množstve, druhu a veku trvalých

porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach pred ich odstránením v čase, keď boli

dané do užívania bývalého J. R. D. v S. a návrh zamietol. Z dôvodov, že súd návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nezaoberal sa otázkou námietky premlčania

vznesenej odporcom 1/ voči nárokom navrhovateľa presahujúcim pôvodne žalovanú sumu

40 000 Sk.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho,

že nároky navrhovateľa uplatnené nad sumu 40 000 Sk boli prekludované. Poukázal pritom

na ustanovenie veta prvá , z ktorého vyplýva, že právo

na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992.

Neuplatnením práva v lehote, právo zanikne; ide o preklúziu práva. Podľa názoru odvolacieho

súdu súd prvého stupňa sa teda v tomto konaní mohol zaoberať len výškou náhrady za trvalé

porasty v sume 40 000 Sk, keď by bol navrhovateľ preukázal odôvodnenosť svojho nároku,

čo sa v tomto prípade nestalo. Z uvedených dôvodov vo zvyšku náhrady za trvalé porasty

považoval za potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť ako prekludovaný.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti navrhovateľovi

odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až

z rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny

záver zo skutočností účastníkmi v konaní netvrdenými a prvostupňovým súdom

nehodnotenými. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali

možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych

záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Odvolací súd až vo svojom rozsudku

konštatoval, že nárok navrhovateľa je čiastočne prekludovaný. Ak odvolací súd dospel k iným

právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal

správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že

odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo

mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa

dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však

rozhodujúcich skutkových a právnych zistení. Svojim postupom teda navrhovateľovi odňal

možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Vzhľadom na to, že dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu z iných právnych

dôvodov, nepovažoval za potrebné zaoberať sa námietkou navrhovateľa, že odvolací súd

napriek žiadosti jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu

pojednávania a z vážnych zdravotných dôvodov navrhovateľa, tieto neakceptoval a prejednal

a rozhodol vec v ich neprítomnosti, čím odňal neprítomnému účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom. Napriek tomu dovolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej

praxe sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je

bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle

(Zo súdnej praxe č. 1/2003, s. 11). Potrebné je poukázať na to, že navrhovateľ lekársku správu

o svojich vážnych zdravotných dôvodoch súdu nepredložil.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými

v dovolaní, vrátane konania pred súdom prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková