Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_60Ek-820-2020.pdf
PDF · 120.69 KB
No categories available
60Ek/820/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, zastúpený zákonným zástupcom matkou V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. 2, právne zastúpený Advokátska kancelária AMODOS s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO 51 415 097 proti povinnému X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. 24, právne zastúpený Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 36 861 898, o vymoženie výživného s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, Exekútorský úrad Trnava, Michalská 7, 917 01 Trnava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/820/2020 zo dňa 07.06.2021 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/820/2020 zo dňa 07.06.2021 tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/820/2020 zo dňa 07.06.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava pod sp. zn. 262EX 314/20 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.202 doručenom súdnemu exekútorovi dňa 01.12.2020, v časti I. odôvodnenia citoval ustanovenia § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku. V časti II. odôvodnenia uviedol, že exekučným titulom bol oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky oprávneného a zároveň bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 25.10.2013 do 31.05.2017 vo výške 3.379,35 eur, a to formou splátok vo výške po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Povinný následne oznámil, že predmetný exekučný titul bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2020, č. k. 42P/70/2018-435, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 16.10.2020, pričom v návrhu na zastavenie citoval výrokovú časť predmetného rozsudku. Následne uviedol, že z predmetného rozsudku je zrejmé, že oprávnený bol zverený do osobnej starostlivosti otca (povinného) a zároveň týmto rozsudkom Okresný súd Pezinok zmenil exekučný titul. Povinný zároveň v podaní uviedol, že na základe exekučného titulu bol povinný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom oprávnenému (t. j. nie k rukám matky oprávneného, nie na účet oprávneného) a keďže oprávnený bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2020, č. k. 42P/70/2018-435 zverený do osobnej starostlivosti povinného, povinný by mal zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom podľa exekučného titulu oprávnenému, resp. na účet oprávneného, resp. na účet povinného, nakoľko výživné je určené oprávnenému a slúži výlučne na krytie potrieb oprávneného, ktorý je v súčasnosti zverený do osobnej starostlivosti povinného a teda nie matke
oprávneného, resp. na účet matky oprávneného, resp. na účet právneho zástupcu matky oprávneného. V časti III. odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že povinnému bol zadržaný vodičský preukaz podľa exekučného príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Povinný zároveň uviedol, že vykonáva prácu na pracovnej pozícií odborný pracovník a vodič a ako druh práce ide o prácu činnosti vodiča pri zásobovaní materiálom. Pričom zadržanie vodičského preukazu znemožnilo povinnému dosahovať príjem na krytie nielen svojich životných potrieb, ale aj na krytie potrieb samotného oprávneného. Povinný navrhol súdu exekúciu voči povinnému v celom rozsahu zastaviť.
3. Zákonná zástupkyňa oprávneného (matka maloletého oprávneného) so zastavením exekúcie nesúhlasila, keď vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že rozsudkom síce došlo k úprave starostlivosti o dieťa a k úprave povinností prispievať na výživu maloletého, avšak rozsudkom nedošlo k zániku práva zastupovať maloletého, spravovať jeho majetok a teda aj povinnosti zaplatiť zameškané bežné a zročné výživné. Povinný účelovo uvádza, že exekučným titulom bola stanovená povinnosť povinného uhrádzať nedoplatok na zročnom výživnom oprávnenému a nie k rukám matky. Omeškané bežné výživné už povinný účelovo nespomína. Zákonná zástupkyňa zároveň uviedla, že vymáha výživné za obdobie, kedy sa výlučne ona starala o maloletého oprávneného, pričom (otec) povinný jej na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieval. V exekúcií zo strany povinného doposiaľ nedošlo ani len k čiastočnej úhrade, povinný tvrdí, že nemá finančné prostriedky na úhradu omeškaného výživného, pričom matka maloletého má vedomosť, že niekoľkokrát chodieva(l) na dovolenky do exotických destinácií, vlastní rozsiahly hnuteľný a nehnuteľný majetok, avšak majetok má účelovo prepísaný na tretie osoby, rodinu a známych. Zákonná zástupkyňa oprávneného žiadala, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že súd mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017, právoplatného dňa 01.03.2018 a vykonateľného dňa 27.07.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/195/2017-679 zo dňa 14.02.2018. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017 súd rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom okrem iného súd zveril maloletého oprávneného do osobnej starostlivosti matky (oprávneného), právo zastupovať a spravovať majetok maloletého oprávneného priznal obom rodičom, povinného zaviazal prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou 100,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 25.10.2013 do 31.08.2016 a sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.05.2017 vo výške 3.379,35 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. Súd mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-435 zo dňa 30.09.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 16.10.2020. Predmetným rozsudkom súd okrem iného výrokom I. rozsudku schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej bol maloletý oprávnený zverený do osobnej starostlivosti otca, výrokom II. priznal právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom a výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017.
5. Súd pred samotným posudzovaním dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho prílohy v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd skúmal tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, ktoré povinný predložil, pričom posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvodnosť zastavenia exekúcie. Z dôkazov predložených povinným mal súd za preukázané, že Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 42P/70/2018-435 zo dňa 30.09.2020 zmenil exekučný titul, pričom právo zastupovať a spravovať jeho majetok priznal obom rodičom, t. j. oprávnenému aj povinnému v exekučnom konaní. K tvrdeniu povinného, že bol na základe exekučného titulu povinný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom oprávnenému (t. j. nie k rukám matky oprávneného, nie na účet oprávneného), súd uviedol, že povinnému bola exekučným titulom uložená povinnosť uhrádzať bežné výživné na maloletého oprávneného k rukám matky a zároveň povinnému bolo povolené zročné výživné vo výške 3.379,35 eur uhrádzať v splátkach spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a teda vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Súd zaviazal povinného na úhradu zameškaného
výživného a bežného výživného k rukám matky. Súd tvrdenie povinného považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu súdom priznaného nároku maloletého oprávneného. Súd vo výroku rozhodnutia neuviedol, že zameškané výživné je povinný prispievať otec priamo oprávnenému maloletému, resp. na účet maloletého oprávneného. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-435 zo dňa 30.09.2020 súd zveril maloletého oprávneného do starostlivosti povinného a zákonnej zástupkyni oprávneného (matke) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého, pričom rodičovské práva matky zostali zachované, neboli obmedzené, oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletého Okresný súd Pezinok ponechal obom rodičom. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere., ... dovolací súd nepovažuje za správny ani záver odvolacieho súdu, že „oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.“
6. Súd mal za preukázané, že zákonná zástupkyňa oprávneného iniciovala začatie exekučného konania voči povinnému, nakoľko si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Zákonná zástupkyňa oprávneného návrhom na vykonanie exekúcie vymáha zročné výživné vo výške 3.616,35 eur, ide o výživné za obdobie, kedy bol maloletý oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky, za uvedené obdobie sa o maloletého oprávneného starala zákonná zástupkyňa oprávneného, pričom povinný jej na výživu maloletého oprávneného neprispieval. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Povinný neuviedol a nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce dôvody, pre ktoré by súd musel exekúciu zastaviť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (R 21/1981).
7. K aktuálnej finančnej situácií povinného súd uviedol, že argumenty uvádzané povinným pred exekučným súdom neobstoja, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Z dikcie ustanovenia § 61n ods.1 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Aktuálna finančná situácia povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Súd vykonal lustráciu v Registri obyvateľov a zistil, že povinný je v produktívnom veku, slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Súd pritom berie do úvahy tú skutočnosť, že povinný momentálne zrejme nedisponuje finančnými prostriedkami vo výške dlžnej pohľadávky, no podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach povinného túto sumu, hoci aj postupne uhradiť. Súd tu poukázal aj na skutočnosť, že povinný je v produktívnom veku, môže byť zárobkovo činný a teda spôsobilý dosahovať pravidelný príjem, z ktorého by mohol postupom času splatiť svoj dlh voči oprávnenému.
8. Súd následne preskúmal vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj podanie súdneho exekútora. Návrh podaný povinným sa neopiera o tvrdenia,
ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda nepreukázal a ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, povinný neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod, pre ktorý by súd mal návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu voči povinnému zastaviť. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1 a), § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku a § 38 ods. 1, § 38 ods. 2, § 38 ods. 4, § 39 ods. 1, § 39 ods. 2, § 39 ods. 3 a § 39 ods. 4 zákona o rodine.
10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou navrhol, aby súd v súlade s ust. 250 ods. 2 CSP zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.06.2021, sp. zn. 60Ek/820/2020 a vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že v prvom rade majú za to, že v danom prípade preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sú tu skutočnosti, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a teda sú tu dôvody, aby príslušný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu. Dovoľujú si poukázať na nasledovné pomerne nelogické závery uvedené vyšším súdnym úradníkom v napádanom uznesení (napr. bod 28, strana 6), keď vyšší súdny úradník na jednej strane: a) pomerne presne a vecne správne poukazuje na judikatúru v týchto veciach (R 21/1981), keď právny zástupca povinného cituje uvedený bod odôvodnenia, avšak na strane druhej, aj keď je zrejmé, že právo na výživné je právom dieťaťa a oprávneným je dieťa, vyšší súdny úradník v napádanom uznesení: b) fakticky úplne ignoruje, že právo na výživné je právom dieťaťa (nie matky) a súčasne vyšší súdny úradník úplne opomína, že v prípade zaplatenia exekvovanej sumy výživného matke (nie dieťaťu/oprávnenému) sa tieto finančné prostriedky preukázateľne nedostanú k oprávnenému, t. j. maloletému dieťaťu, ktoré je v súčasnosti zverené do osobnej starostlivosti povinného. Napádané uznesenie teda obsahuje podľa ich názoru viacero takých nelogických záverov a pripomínajú, že aj keď samotný vyšší súdny úradník v uznesení potvrdzuje, že výživné je pohľadávkou maloletého dieťaťa a teda že oprávneným v exekučnom konaní je maloleté dieťa (nie matka maloletého dieťaťa), na viacerých miestach napádaného uznesenia túto právne relevantnú skutočnosť vyšší súdny úradník nevedno z akého dôvodu ignoruje a opomína.
11. Opätovne pripomínajú, že nedoplatok na zročnom výživnom patrí oprávnenému (nie matke oprávneného) a zároveň nedoplatok na zročnom výživnom slúži, resp. má slúžiť na úhradu potrieb oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa (nie na náhradu iných výdavkov matky, ktoré sa netýkajú maloletého dieťaťa, resp. na akúsi refundáciu nákladov, ktoré už matka vynaložila) a keďže maloleté dieťa (ako oprávnený v rámci exekučného konania) je v súčasnosti zverený do osobnej starostlivosti povinného, ktorý v plnom rozsahu uhrádza náklady na potreby maloletého dieťaťa, má povinný nielen pochybnosť o oprávnenosti matky na tento nedoplatok na zročnom výživnom, ale povinný má tiež odôvodnenú obavu, či nedoplatok na zročnom výživnom bude skutočne použitý matkou na uspokojenie potrieb oprávneného (t. j. na výživu maloletého dieťaťa). V nadväznosti na tieto skutočnosti má povinný za to, že nedoplatok na zročnom výživnom je určený oprávnenému a slúži výlučne na krytie potrieb oprávneného a teda nedoplatok na zročnom výživnom by mohol byť uhradený napr. na špeciálny účet, ktorý bude zriadený oprávnenému a nie na účet matky oprávneného, resp. na účet právneho zástupcu matky oprávneného, ako to požaduje matka oprávneného ako jeden zo zákonných zástupcov oprávneného. Povinný si tiež dovoľuje uviesť, že je v podstate pripravený a ochotný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom oprávnenému, t. j. maloletému dieťaťu. Povinný má dôvodné obavy, že v prípade, ak by nedoplatok na zročnom výživnom bol uhradený na účet matky oprávneného, oprávnený (aj s ohľadom na skutočnosť, že bol zverený do osobnej starostlivosti povinného) tento nedoplatok na zročnom výživnom nikdy „neuvidí“, nedoplatok na zročnom výživnom nebude skutočne použitý na výživu oprávneného, ale bude použitý matkou oprávneného na krytie jej vlastných potrieb (nakoľko matka oprávneného je na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom, partner matky oprávneného je nezamestnaný a nemá žiaden príjem atď.). Aj s ohľadom na tieto skutočnosti majú za to, že v danom prípade preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sú tu skutočnosti, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a teda sú tu dôvody, aby príslušný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu.
12. Vyšší súdny úradník ďalej v napádanom uznesení uvádza (napr. bod 26, strana 6), že: „..Súd mal za preukázané, že zákonný zástupca oprávneného inicioval začatie exekučného konania voči povinnému, nakoľko si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Zákonný zástupca oprávneného návrhom na vykonanie exekúcie vymáha zročné výživné vo výške 3.616,35 eur, ide o výživné za obdobie, kedy bol maloletý oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky, za uvedené obdobie sa o maloletého oprávneného starala zákonná zástupkyňa oprávneného, pričom povinný jej na výživu maloletého oprávneného neprispieval ...“ Povinný zásadne nesúhlasí s týmito tvrdeniami, resp. vyjadreniami vyššieho súdneho úradníka, nakoľko je preukázané, že oprávnený (t. j. maloleté dieťa) síce bol zverený matke do osobnej starostlivosti, avšak matka oprávneného sa o maloleté dieťa dostatočne nestarala, zanedbávala výchovu a výživu oprávneného (t. j. maloletého dieťaťa), boli preukázané fyzické útoky na oprávneného (t. j. maloleté dieťa) od partnera matky oprávneného a teda existovali odôvodnené obavy, či pomery v domácnosti matky oprávneného priamo neohrozujú nielen psychickú, ale aj fyzickú integritu oprávneného ako maloletého dieťaťa. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok sa začal zaoberať matkou oprávneného a pomerom v jej domácnosti na základe podnetu základnej školy o nedostatočnej starostlivosti matky o oprávneného ešte v decembri 2017 (t. j. 6 mesiacov po tom, ako bol oprávnený právoplatne zverený matke do osobnej starostlivosti) a následne na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok bolo uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.05.2018, č. k. 42P/70/2018-91 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2018, č. k. 11CoP/429/2018-171 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol oprávnený zverený do osobnej starostlivosti otca, t. j. povinného. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.05.2018 č. k. 42P/70/2018-91 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2018 č. k. 11CoP/429/2018-171 pripájajú. Povinný si tiež dovoľuje uviesť, že nie je pravda, že povinný neprispieval na výživu maloletého, nakoľko aj v priebehu konania na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 42P/70/2018 bolo niekoľkokrát preukázané, že aj v čase, keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, povinný ako otec maloletého dieťaťa uhrádzal akékoľvek a všetky výdavky na oprávneného v škole, školskej jedálni, kupoval mu oblečenie a pod.
13. Povinný si ďalej dovoľuje uviesť, že nesúhlasí so spôsobom vykonávania exekúcie, nakoľko súdny exekútor vykonáva exekúciu príkazom na zadržanie vodičského preukazu podľa § 179a Exekučného poriadku. Dovoľujú si uviesť, že už dvakrát bol povinnému zadržaný vodičský preukaz evidenčné číslo D0865841, vydaný dňa 04.02.2008 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava (ďalej tiež ako „vodičský preukaz“), a to z dôvodu exekučného príkazu podľa § 70 ods. 10 zákona o cestnej premávke. Je preukázané, že povinný v súlade s článkom I, ods. 1 Pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2020 v znení neskorších dodatkov (ďalej tiež ako „Pracovná zmluva zo dňa 01.05.2020“) vykonáva prácu na pracovnej pozícii/funkcii odborný pracovník a vodič a podľa stručnej charakteristiky druhu práce špecifikovanej v článku I, ods. 2 Pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2020 povinný vykonáva aj práce spočívajúce v činnosti vodiča pri zásobovaní materiálom. Je teda zrejmé, že zadržaním vodičského preukazu bolo povinnému znemožnené dosahovať príjem na krytie nielen svojich životných potrieb, ale aj na krytie potrieb samotného oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa. V nadväznosti na tieto skutočnosti má povinný za to, že vykonávanie exekúcie príkazom na zadržanie vodičského preukazu je nielen neúčelné, ale aj absolútne neprípustné a z týchto dôvodov povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o neprípustnosti vykonávania exekúcie príkazom na zadržanie vodičského preukazu povinného.
14. S ohľadom na uvedené povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. 250 ods. CSP rozhodol tak, že zmení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.06.2021 sp. zn. 60Ek/820/2020 a vyhovie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
15. Oprávnený sa k sťažnosti povinného napriek výzve súdu zo dňa 30.07.2021, ktorú právny zástupca oprávneného prevzal dňa 30.07.2021, nevyjadril.
16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
18. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
22. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
24. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
26. Podľa § 68 ods. 1 CSP v rozsahu v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
28. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník správne opísal procesný stav exekučného konania v čase posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie, avšak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník skutkové zistenia nepodradil pod správne právne predpisy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného.
29. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.05.2020, kedy maloletý oprávnený prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne matky podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 24CoP/195/2017-679 zo dňa 14.02.2018, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 25.10.2013 do 31.08.2018 a sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a ktorým bolo súčasne otcovi povolené splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.05.2017 vo výške 3.379,35 eur v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Maloletý oprávnený podal návrh na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 3.616,35 eur (zročné zameškané výživné do 31.05.2017 vo výške 3.379,35 eur + bežné
výživné od 01.06.2017 do 09.05.2018 vo výške 11 x 130,- eur + 37,- eur, spolu 4.846,35 eur, z ktorého otec ku dňu podania návrhu uhradil sumu 1.230,- eur), pričom oprávnený si nárokoval výživné do 09.05.2018 z dôvodu, že neodkladným opatrením súd s účinnosťou od 10.08.2018 pozastavil účinnosť rozsudkov, z ktorých vzniklo právo na výživné. Podstata sporu v danej veci medzi účastníkmi exekúcie je, či matka oprávneného bola oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie. Z vyjadrení účastníkov a nimi predložených listinných dôkazov, ktoré matka oprávneného ani nespochybnila, totiž vyplýva, že uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-91 zo dňa 10.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/429/2018-171 zo dňa 22.10.2018 bol maloletý H. A., nar. XX.XX.XXXX dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a súčasne súd počnúc vykonateľnosťou uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-91 zo dňa 10.05.2018 a po dobu jeho trvania pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31.052017, č. k. 37P/70/2013-603 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.02.2018, č. k. 24CoP/195/2017-679, vo výroku ktorými bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého bežné výživné 130,- eur mesačne a vo výroku o úprave styku otca s maloletým, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2018 a vykonateľnosť dňa 10.05.2018. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-435 zo dňa 30.09.2020 bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol maloletý H. A., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca (I. výrok), bolo rozhodnuté, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia (II. výrok) a týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017 (V. výrok).
30. Pokiaľ ide o teoretické východiská musí exekučný súd v prvom rade uviesť, čo správne konštatoval aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenú dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným vždy dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť. Oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čo vyplýva z ustanovenia § 28 zákona o rodine.
31. V posudzovanej veci je predmetom exekúcie výživné za obdobie do 09.05.2018, ktoré mal povinný podľa exekučného titulu uhrádzať k rukám matky. Neodkladným opatrením (uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/70/2018-91 zo dňa 10.05.2018 vykonateľným dňa 10.05.2018) došlo k zmene pomerov, keď bol maloletý oprávnený zverený do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosť, že oprávneným z výživného je výlučne maloleté dieťa, sa potom odráža v rovine procesno-právnej tak, že aktívne vecne legitimovaným v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané výživné, je len maloleté dieťa. Iba z dôvodu nedostatku jeho spôsobilosti na procesno-právne úkony je potrebné, aby bol zastúpený rodičom, ktorému bol podľa rozhodnutia súdu zverený do osobnej starostlivosti. Ak je potom takéto exekučné konanie vyvolané návrhom maloletého dieťaťa podaným v jeho mene rodičom, ktorému nie je podľa rozhodnutia súdu zverený do osobnej starostlivosti, ktorej súčasťou je aj zastupovanie pri právnych úkonoch, návrh na začatie exekučného konania trpí vadou nedostatku procesnej legitimácie navrhovateľa, čo vedie konajúci exekučný súd k zastaveniu exekúcie. Vychádzajúc z uvedeného matka maloletého oprávneného tak už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 25.05.2020) nebola v dôsledku zmeny súdneho rozhodnutia (dňa 10.05.2018) oprávnená maloletého oprávneného zastupovať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a ani v jeho mene splnomocniť právneho zástupcu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a zastupovanie v exekučnom konaní.
32. Hoci bola vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu určená povinnému, zmenou pomerov odo dňa 10.05.2018, odkedy sa mal. oprávnený nachádza u povinného na základe neodkladného opatrenia, ktorým mu bol zverený, bolo by v tomto prípade nelogické a v rozpore so zmyslom platenia výživného určeného maloletému dieťaťu k rukám rodiča, u ktorého sa dieťa nachádza, aby povinný zaplatil na výživu mal. oprávneného k rukám matky oprávneného za predošlé obdobie, a to preto, že matka by ho musela následne poukázať mal. oprávnenému, ktorému výživné patrí a ktorý sa už v súčasnosti nachádza u povinného (teda de facto by peniaze vrátila k rukám povinného, ktorý spravuje jeho majetok). Ak by si matka oprávneného výživné určené oprávnenému ponechala, nejednalo by sa potom o plnenie
výživného, ale o jeho kompenzáciu (ak hradila výživné za rozhodné obdobie namiesto povinného), na ktorý nárok v rámci tohto exekučného konania však nedisponuje exekučným titulom, keďže sama nie je oprávnenou z exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-603 zo dňa 31.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 24CoP/195/2017-679 zo dňa 14.02.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2011 zo dňa 31.05.2011, v ktorom súd riešil obdobnú situáciu (matka maloletých detí podala návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného za predošlé obdobie, kedy boli deti v jej osobnej starostlivosti, pričom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie už boli deti predbežným opatrením zverené do starostlivosti otca). Ústavný súd v ňom uviedol aj spôsob, akým sa má rodič domôcť vymoženia výživného, ktoré platil za povinného rodiča v dotknutom období, a to nasledovne: „Výživné je vyjadrením práva maloletých osôb na zabezpečenie potrebnej úrovne uspokojovania ich životných potrieb. Ak teda rodič zaviazaný súdnym rozhodnutím poskytovať výživné na maloleté deti k rukám druhého rodiča svoju povinnosť nesplní, a v dôsledku toho druhý rodič zabezpečuje výživu maloletých detí v celom rozsahu zo svojho vlastného majetku, ide v súkromnoprávnej rovine po právnej stránke o bezdôvodné obohatenie povinného rodiča na úkor rodiča, ktorý zabezpečoval výživu maloletých detí v plnom rozsahu (podľa§ 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám). Tento rodič potom môže v súdnom konaní navrhovať vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však zaplatenie výživného, ktoré hmotno-právne náleží výlučne maloletým deťom.“
33. Na základe uvedených skutočností, keď v danom prípade v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie matkou (resp. ňou splnomocneným právnym zástupcom) maloletého oprávneného, rodičovské práva, ktorých súčasťou je aj zastupovanie maloletých detí (§ 28 ods. 1 písm. b) zákona o rodine) vykonával povinný, nie matka maloletého oprávneného, ktorej nariadením neodkladného opatrenia už nesvedčilo právo zastupovať maloletého v exekučnom konaní, bol potom návrh na vykonanie exekúcie podaný osobou, ktorá nebola oprávnená taký návrh podať. Inými slovami povedané za situácie, keď matka maloletého oprávneného vymáha výživné za minulú dobu, kedy mala maloletého zvereného do osobnej starostlivosti a v dôsledku novej súdnej úpravy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti druhého rodiča, t. j. povinného, vymožené výživné by sa dostalo do dispozície toho z rodičov, v ktorého osobnej starostlivosti sa v súčasnosti nachádza (toho z rodičov, ktorý sa o maloletého stará). Preto maloleté dieťa nemôže byť pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie k vymoženiu takto zameškaného výživného za minulé obdobie zastúpené rodičom, k rukám ktorého malo byť za minulé obdobie poukázané, pokiaľ je v dobe podania návrhu na vykonanie exekúcie maloleté dieťa právoplatne zverené do výchovy druhého rodiča. Z uvedeného dôvodu tak súd zistil, že neboli naplnené predpoklady pre vykonanie exekúcie, preto nastal dôvod zastavenia exekúcie predpokladaný ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nakoľko súd exekúciu zastavil z vyššie uvedeného dôvodu, ďalej sa už z dôvodu procesnej hospodárnosti nezaoberal tvrdeniami povinného o povinnosti zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom oprávnenému a rovnako ani s jeho nesúhlasom so spôsobom vykonávania exekúcie zadržaním vodičského preukazu podľa § 179a Exekučného poriadku, nakoľko zastavením exekúcie v celom rozsahu pominú dôvody exekúcie a úlohou exekútora bude bezodkladne vydať príkaz na vrátenie vodičského preukazu.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/820/2020 zo dňa 07.06.2021 zmenil v zmysle § 250 ods. 2 CSP tak, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie, keďže exekúcie bola zastavená v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.