Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/55/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne V., bývajúcej vo V., zastúpenej Mgr. P.,

advokátom so sídlom vo V., proti žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Nitra rozsudkom z 2. mája 2007 č.k. -54 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni 64 504,50 Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od

17. januára 2006 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v sume 16 517 Sk; vo zvyšku

žalobu zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd dospel k záveru, že žaloba o náhradu

škody podľa ustanovení je čo do základu dôvodná, nakoľko

z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2005 č.k. -38 je

zrejmé, že orgány, ktoré posudzovali žiadosť žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku

za opatrovanie nepostupovali v súlade s ustanoveniami o sociálnej

pomoci, v dôsledku čoho boli rozhodnutia v uvedených veciach zrušené a vec bola vrátená na

ďalšie konanie v dôsledku ich nepreskúmateľnosti a nedostatok dôvodov. Preto tieto

rozhodnutia treba považovať za nezákonné, zakladajúce zodpovednosť za škodu v zmysle

V spojení s následným rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku

za opatrovanie z 9. decembra 2005 č. X súd vyvodil, že v dôsledku novely zákona

č. bol orgán rozhodujúci o priznaní peňažného

príspevku za opatrovanie povinný vychádzať z novej právnej úpravy (účinnej od l. februára

2004), čím v porovnaní so skoršou právnou úpravou, podľa ktorej bol orgán rozhodujúci

o priznaní príspevku povinný postupovať v čase, ak by bolo jeho pôvodné rozhodnutie

zákonné, vznikla na strane žalobkyni škoda predstavujúca rozdiel peňažného príspevku za

opatrovanie podľa pôvodnej právnej úpravy a právnej úpravy od účinnosti

Z.z., ktorý v súhrne predstavuje priznanú sumu.

Na základe odvolania žalovanej do vyhovujúcej časti výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, konal vo veci Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom z 15. novembra 2007 sp. zn.

rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak,

že žalobu aj v tejto časti zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov

konania v sume 1 460 Sk. Odvolací súd v zamietajúcom rozhodnutí zdôraznil, že „V danej

veci si navrhovateľka návrhom zo dňa 8.2.2006 uplatňovala voči odporcovi nárok na náhradu

škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nezákonných rozhodnutí Okresného úradu

v Nitre – pracovisko Vráble č. X. zo dňa 12.3.2003 a rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny č. X.. z 18.1.2005, ktoré boli na základe jej žaloby v správnom súdnictve

zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -38 zo dňa 15.6.2005.

Zodpovednosť odporkyne pritom vyvodzovala z toho, že ak by príslušné správne orgány

postupovali v súlade so zákonom, t.j. priznali jej peňažný príspevok za opatrovanie v tom

čase, kedy si žiadosť podala a nevydali by teda nezákonné rozhodnutia, prináležal by jej a bol

by jej priznaný peňažný príspevok bez jeho zníženia, resp. vo výške, v akej by jej prináležal

podľa znenia v čase, kedy jej mal byť priznaný a kedy by jej aj

priznaný bol. V dôsledku nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonných rozhodnutí

jej tak mala vzniknúť škoda zodpovedajúca hodnote, o ktorú sa jej majetok nezväčšil (ušlý

zisk), pričom táto hodnota predstavuje rozdiel medzi výškou peňažného príspevku, ktorý mal

byť a bol by jej priznaný a vyplatený a výškou peňažného príspevku, ktorý jej bol následne

rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Vráble zo dňa

9.12.2005 priznaný a vyplatený.“ Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno mať za

jednoznačne preukázané to, že nebyť dvoch nesprávnych rozhodnutí správnych orgánov, bol

by žalobkyni priznaný požadovaný peňažný príspevok za opatrovanie vo výške ňou

špecifikovanej. V ustanovení o sociálnej pomoci (pred aj po

novele zákona od 1. februára 2004) je peňažný príspevok za opatrovanie upravený ako

fakultatívna dávka, na ktorú žalobkyni nevzniká ani v prípade splnenia všetkých podmienok

zákonný nárok, pričom v zmysle ustanovenia § 99 ods. 1 uvedeného zákona nárok na ňu (a jej

vyplatenie) vzniká až právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytnutí. Keď

preto bol žalobkyni požadovaný peňažný príspevok za opatrovanie v rozhodnutí z 9.

decembra 2005 priznaný aj spätne odo dňa podania jej žiadosti, nemožno ešte jednoznačne

a nad akúkoľvek pochybnosť tvrdiť to, že by jej takýto príspevok bol priznaný v skorších

zrušených rozhodnutiach. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody

nestačí len predpokladať, táto musí byť jednoznačne preukázaná. Táto príčinná súvislosť

nebola v danom konaní preukázaná aj z toho dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané ani

to, že príspevok žalobkyni nebol priznaný v plnej výške práve pre konanie označených

správnych orgánov. Hlavnú príčinnú súvislosť žalobkyňa v tomto smere označila v tom, že po

zmene zákona o sociálnej pomoci od 1. februára 2004 jej už

nemohol byť priznaný nekrátený príspevok a že toto bolo dôsledkom – následkom

nesprávneho konania a rozhodovania správnych orgánov. Podľa názoru odvolacieho súdu

odlišného od názoru súdu prvého stupňa, zmena zákona o sociálnej pomoci od 1. februára

2004 nemala vplyv na výšku nárokov žalobkyne pred účinnosťou novely zákona o sociálnej

pomoci vykonanej , v dôsledku čoho konanie správnych orgánov

nebolo (nemohlo byť) hlavnou – primárnou príčinou toho, že žalobkyni nebol priznaný

príspevok v plnej výške. K prechodnému ustanoveniu

odvolací súd zaujal stanovisko, že po 1. februári 2004 o žiadostiach doteraz nevybavených sa

postupuje tak, že je nevyhnutné prihliadať aj na zmenu právnej úpravy od 1. februára 2004,

t.j. skúmať existenciu – trvanie zákonných podmienok po tomto dátume už podľa nového

právneho predpisu. Nároky vzniknuté do 31. januára 2004 bolo potrebné aj po 1. februári

2004 posudzovať podľa dovtedy platných predpisov, keďže ustanovenie § 110j nebolo

retroaktívnym a nemožno z neho vyvodiť povinnosť správneho orgánu posudzovať aj nároky

vzniknuté do 31. januára 2004 podľa už nového zákonného znenia po 1. februári 2004. Na

tom základe odvolací súd uzavrel, že nebolo možné konštatovať existenciu priamej príčinnej

súvislosti konaní správnych orgánov a tým, že žalobkyni peňažný príspevok za opatrovanie

bez krátenia priznaný nebol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenia veci Krajskému súdu v Nitre na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že jej bola spôsobená škoda pri výkone verejnej moci

v zmysle , a to v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho

úradného postupu týchto orgánov. Tvrdila, že pôvodné rozhodnutia správnych orgánov boli

ako nezákonné zrušené z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia,

pričom aj postup týchto orgánov, ktorý predchádzal vydaniu zrušených rozhodnutí, je vo

vzťahu k uplatnenému právu na náhradu škody potrebné kvalifikovať ako nesprávny úradný

postup, nakoľko pri posudzovaní zdravotného stavu sa správne orgány neriadili príslušnými

ustanoveniami zákona o sociálnej pomoci. Dovolateľka poukázala na to, že následné

rozhodnutie potvrdilo dôvodnosť nároku na peňažný príspevok za opatrovanie, avšak tento

bol v dôsledku zmeny právnej úpravy priznaný v nižšej sume, ako by tomu bolo v prípade

vydania zákonného rozhodnutia za právneho stavu platného v čase vydania pôvodného

rozhodnutia. Z toho dôvodu je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonnými

rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom, pričom výška škody predstavuje

rozdiel súm, ktoré by boli dovolateľke priznané podľa pôvodnej právnej úpravy a súm, ktoré

jej boli priznané podľa neskoršej právnej úpravy.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žiadala dovolanie zamietnuť

s poukazom na to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím, ktorým bolo zrušené

pôvodné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na priznanie peňažného príspevku za opatrovanie

a fiktívnym finančným príspevkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1

a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len

podľa toho, ako bol označený, ale podľa jeho obsahu ( v spojení s ).

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími

dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania

vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

V prejednávanej veci neboli v dovolaní namietané procesné vady konania v zmysle

a ani tzv. iné procesné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci; existencia vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce posúdenie otázky, či žalobkyni vznikla škoda

a v prípade ak áno, či táto škoda vznikla v dôsledku toho, že došlo k zrušeniu rozhodnutí

správnych orgánov o zamietnutí žiadosti žalobkyne na poskytnutie peňažného príspevku za

opatrovanie pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, a či takúto škodu je možné

považovať za škodu podľa ako dôsledok nezákonného rozhodnutia,

resp. nesprávneho úradného postupu preto, že podľa následného rozhodnutia (po doplnení

dokazovania) bola pôvodná žiadosť žalobkyne na priznanie peňažného príspevku za

opatrovanie vo vzťahu k zdravotnému stavu opatrovanej osoby považovaná za dôvodnú,

avšak príspevok za opatrovanie bol priznaný v nižšej sume údajne preto, že bolo ho treba

posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania a nie podľa právnej úpravy

platnej v čase rozhodnutí, ktoré boli zrušené ako nepreskúmateľné a nedostatočne

odôvodnené.

Podľa a o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj ako zákon o zodpovednosti za škodu), štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona (t.j. okrem zodpovednosti územnej

samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy), pri výkone verejnej moci a/

nezákonným rozhodnutím, d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nezákonného

rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu) a 3. príčinná súvislosť medzi škodou

a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). Treba dodať, že zákon

o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k predpisom špeciálnym

a ustanovenia sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení

( zákona o zodpovednosti za škodu) a škodu vo

všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie,

zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre

uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený

majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného),

ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo

v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného

postupu).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím

a škodou zákon o zodpovednosti za škodu nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom

označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným

rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi

škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného

rozhodnutia nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú

otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.

Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu v predmetnej veci je

potrebné porovnať výšku peňažného príspevku za opatrovanie, na ktorý by mala žalobkyňa

právo v prípade, ak by rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2005 č.k.

-38 o zrušení pôvodných rozhodnutí o zamietnutí žiadosti žalobkyne o peňažný

príspevok za opatrovanie (rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 18. januára

2005 č. X.. a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pracovisko Vráble z 12. marca 2003 č. X.)

nebolo vydané. Je preto treba vziať do úvahy právnu úpravu

o sociálnej pomoci v znení pred a po vydaní , ktorým sa mení a dopĺňa

o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol

účinnosť 1. februára 2004 (ďalej aj ako zákon o sociálnej pomoci v znení do novely, resp. po

novele).

Podľa o sociálnej pomoci v znení do novely vykonanej

(t.j. do 31. januára 2004) peňažný príspevok za opatrovanie sa

poskytuje vo výške 6 000 Sk pri opatrovaní jedného občana s ťažkým zdravotným

postihnutím a vo výške 8 000 Sk pri opatrovaní dvoch, prípadne viacerých občanov s ťažkým

zdravotným postihnutím (ods. 4). Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na

opatrovanie osobou uvedenou v § 58 ods. 2 poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,

peňažný príspevok za opatrovanie vypočítaný podľa odsekov 4 až 6 sa zníži o sumu zvýšenia

dôchodku pre bezvládnosť (ods. 8).

Podľa o sociálnej pomoci v znení po novele vykonanej

(t.j. od 1. februára 2004) peňažný príspevok za opatrovanie sa

poskytuje vo výške 6 000 Sk pri opatrovaní jedného občana s ťažkým zdravotným

postihnutím a vo výške 8 000 Sk pri opatrovaní dvoch alebo viacerých občanov s ťažkým

zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 5). Ak fyzická osoba

uvedená v odseku 2, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá dávky

dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia okrem sirotského dôchodku

a invalidného dôchodku poistenca, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou, peňažný príspevok za opatrovanie podľa odsekov 5 až 7 sa zníži

o sumu, ktorá zodpovedá 50 % dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového

zabezpečenia, ktorú poberá táto fyzická osoba (ods. 8). Ak je príjem občana s ťažkým

zdravotným postihnutím vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú

osobu podľa osobitného predpisu, peňažný príspevok za opatrovanie zistený podľa odsekov 5

až 8 sa kráti o sumu prevyšujúcu tento príjem. Ak je občanom s ťažkým zdravotným

postihnutím nezaopatrené dieťa, peňažný príspevok za opatrovanie sa kráti o sumu, ktorou

príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím prevyšuje 3-násobok sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 36. Ak majetok a úspory

občana s ťažkým zdravotným postihnutím presahujú sumu uvedenú v § 58 ods. 13, peňažný

príspevok za opatrovanie sa fyzickej osobe uvedenej v odseku 2 neposkytne. Na zisťovanie

príjmu, preukazovanie príjmu a prehodnocovanie príjmu platí § 58 ods. 13 a 14 rovnako

(ods. 9).

Porovnanie výšky peňažného príspevku za opatrovanie vyššie uvedených právnych

úprav by naznačovalo, že pri rozhodovaní podľa právnej úpravy zákona o sociálnej pomoci

v znení do novely (do 31. januára 2004), by žalobkyňa mala právo na vyšší príspevok za

opatrovanie. Pre tieto úvahy je však v danej veci treba vziať na zreteľ, tak ako to správne

urobil aj odvolací súd, že peňažný príspevok za opatrovanie je v ustanovení § 64a zákona

č. o sociálnej pomoci upravený ako fakultatívna dávka a na jej charaktere

nezmenila nič ani novela tohto Nárok na takúto

dávku nevzniká ani pri splnení všetkých podmienok uvedených v zákone o sociálnej pomoci;

nárok na peňažný príspevok za opatrovanie vzniká až právoplatným rozhodnutím príslušného

orgánu o jeho priznaní.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd pri posudzovaní splnenia predpokladov

zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle z hľadiska príčinnej

súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobkyni vzniknúť a rozhodnutiami správnych orgánov,

ktoré žalobkyňa považuje za nezákonné, je zhodného názoru ako odvolací súd, že len zo

skutočnosti, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre – pracovisko Vráble, konajúci vo

veci po zrušení jeho rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2005 č.k.

-38, rozhodnutím z 9. decembra 2005 č. X. priznal žalobkyni peňažný príspevok

za opatrovanie spätne od 1. apríla 2002 (t.j. od podania žiadosti o tento príspevok), nemožno

ustáliť, že následkom týchto rozhodnutí správnych orgánov vznikla žalobkyni škoda,

spočívajúca podľa nej v rozdiele medzi priznanou a vyplatenou výškou peňažného príspevku

a výškou, v ktorej jej mal byť priznaný a vyplatený v čase, kedy správne orgány rozhodli

o zamietnutí jej žiadosti o tento príspevok. Tento predpoklad je len hypotetický, ktorý

jednoznačne nepreukazuje, že peňažný príspevok za opatrovanie by bol žalobkyni v čase

rozhodovania správnych orgánov pred zrušením ich rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu

v Nitre z 15. júna 2005 č.k. -38 aj v prípade, že by neboli postihnuté procesnými

vadami – nepreskúmateľnosťou a nedostatkom dôvodov, priznaný v plnej výške. Príčinnú

súvislosť medzi nezákonným nerozhodnutím a škodou totiž nemožno len predpokladať, ale

táto musí byť jednoznačne preukázaná.

Dovolací súd poukazuje aj na prechodné ustanovenia zákona o sociálnej pomoci

v znení po novele vykonanej , a to , podľa ktorého

o žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku za

opatrovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. januára 2004, sa

rozhoduje podľa zákona účinného od 1. februára 2004, ak tento zákon neustanovuje inak, ako

i § 110k, podľa ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za

opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne rozhodol do 31. januára 2004, sa vyplatia

v sume, v ktorej patrili podľa právoplatného rozhodnutia, najdlhšie do 31. januára 2004

(ods. l), príslušný orgán prehodnotí a rozhodne z vlastného podnetu o peňažných príspevkoch

uvedených v odseku 1 najneskôr do 31. marca 2004 podľa zákona účinného od 1. februára

2004 (ods. 2).

Z citovaných prechodných zákonných ustanovení vyplýva, že bez zreteľa na to, kedy

orgán rozhodujúci o peňažnom príspevku za opatrovanie rozhoduje a bez zreteľa na to, či

bolo v priebehu posudzovania práv žalobkyne na peňažný príspevok za opatrovanie vydané

rozhodnutie, ktoré bolo zrušené pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť (žalobkyňou

označované ako nezákonné), žalobkyni mohol byť priznaný príspevok najdlhšie do

31. januára 2004, avšak aj to len vtedy, ak toto rozhodnutie bolo právoplatné. V tejto

súvislosti treba poznamenať, že ustanovenie § 110k ods. 1 zákona o sociálnej pomoci v znení

po novele upravuje len otázku výplaty už priznaných príspevkov a nie otázku rozhodovania

o príspevkoch.

Dovolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v danom

prípade nemožno jednoznačne ustáliť príčinnú súvislosť medzi pôvodným rozhodnutím

o zamietnutí návrhu na priznanie peňažného príspevku za opatrovanie a prípadnou ujmou,

ktorá mala žalobkyni vzniknúť ako dôsledok tohto rozhodnutia v porovnaní s konečným

rozhodnutím o priznaní peňažného príspevku za opatrovanie. Keďže podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú stanovené

kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady škody z nesprávneho úradného postupu,

dovolací súd poukazuje na ustanovenie Podľa tohto

ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danej veci podľa žalobkyne mal nesprávny úradný postup spočívať

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí peňažného príspevku za opatrovanie

a v dôsledku toho v jeho nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia

(rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2005 č.k. -38) pritom vyplýva, že

vo veci nevykonal orgán rozhodujúci vo veci ani dostatočné zistenie zdravotného stavu

opatrovanej osoby. Treba zdôrazniť, že vady konania spočívajúce v nedostatočnom

zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie a z toho vyplývajúce nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré mali za následok vydanie vadného rozhodnutia nezakladajú samy o sebe

nesprávny úradný postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Zaobstarávanie podkladov

pre rozhodnutie je iba činnosťou, ktorá smeruje k vydaniu rozhodnutia a nachádza svoj odraz

v obsahu rozhodnutia, a preto môže mať za následok iba nezákonné rozhodnutie.

Zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle ustanovení

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci preto nie je daná.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ods. l zamietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková