Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-7-2021.pdf
PDF · 148.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: BULLI s.r.o., Košice, Belehradská 2, IČO: 47 599 791, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, AK Tyršovo nábrežie 7, Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovannej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR Bratislava, Špitálska 4,6,8, Bratislava, IČO: 00 681 156, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 4.3.2021 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 7.000,- EUR s príslušenstvom, 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.2.2021 do zaplatenia titulom úhrady nemajetkovej ujmy. Požadoval aj náhradu trov konania.
2. Žaloba sa týkala náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že Inšpektorát práce Košice vykonal u poškodeného inšpekciu práce zameranú na nelegálne zamestnávanie podľa zák. č. 125/2006 Z.z. a zák. č. 82/2005 Z.z., výstupom ktorej kontroly bol Protokol č.: IKO-238-32-1.2/ P-A28-17 zo dňa 28.9. 2017, v ktorom poškodenému boli uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Listom inšpektorátu zo dňa 6.11.2017 bolo poškodenému doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. Inšpektorát rozhodol dňa 4.12.2017 č. k. 395/17O, že poškodený sa dopustil iného správneho deliktu, keď porušil zák. č. 125/2006 Z.z a zák. č.82/2005 Z.z., nelegálne zamestnával A.F.N., za čo mu bola uložená pokuta 2.500,- EUR. Proti tomuto rozhodnutiu poškodený podal odvolanie, o ktorom rozhodol Národný inšpektorát práce dňa 16.3.2018 tak, že odvolanie poškodeného zamietol a rozhodnutie inšpektorátu potvrdil. Rozhodnutie NIP doručil poškodenému dňa 20.3.2018 a týmto dňom sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo právoplatným. Poškodený sa nestotožnil s rozhodnutiami oboch správnych orgánov a dňa 25.4.2018 podal správnu žalobu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Košiciach, keď žalobu zamietol rozsudkom sp. zn. 7S/48/2018 dňa 8.7.2020. Proti tomuto rozsudku podal poškodený kasačnú sťažnosť.
3. Poškodený, ako obchodná spoločnosť podnikajúca v oblasti gastronómie dňa 14.11.2017 sa z mailovej komunikácie s potencionálnym partnerom dozvedel, že je zaevidovaný v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z., pričom dátumu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania bol uvedený 28.9.2017, teda deň prerokovania protokolu.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie žalobca bol toho názoru, že keďže rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice nadobudlo právoplatnosť až dňa 20.3.2018, a žalobca bol v tomto zozname zaevidovaný pred dňom právoplatnosti rozhodnutia, považoval takýto postup za nezákonný, z ktorého dôvodu vyzval žalovanú na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7.000,- EUR. Žalovaná listom zo dňa 22.2.2021 žalobcovi odpovedala, keď uviedla, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznáva a žalobca nebude odškodnený.
4. Žalobca ako poškodený považoval za nesprávny úradný postup stav, keď NIP Košice zaevidoval žalobcu v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z., podľa ktorého ustanovenia je kumulatívnou a obligatórnou náležitosťou takéhoto zaevidovania uvedenie dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Z predložených príloh NIP postupoval nesprávne a nezákonne, keďže rozhodnutie inšpektorátu práce nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2018, pričom žalobca bol v tomto zozname zaevidovaný už dňa 28.9.2017. Žalobca poukázal aj na to, že takýto postup NIP nie je ojedinelý, keďže takýmto postupom bolo zasiahnuté do zákonom chránených práv cca 500 subjektov.
5. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalobca v tomto smere podotkol, že podnikateľskú činnosť vykonáva tak, aby nedochádzalo k porušovaniu akéhokoľvek zákona, v obci kde vykonáva podnikateľskú činnosť požíva dobrú povesť. Nezákonný postup NIP je objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na dobrej povesti, pričom nevedel uviesť koľko tretích osôb mohlo zistiť tento nezákonný stav. Nemajetková ujma má okrem satisfakčnej funkcie plniť aj funkciu preventívnu a represívnu, na základe ktorých okolností si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 vo výške 7.000,- EUR, keďže iba ospravedlnenie nie je postačujúce a už samotný postup žalovanej prostredníctvom NIP je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi nepriaznivú situáciu spočívajúcu v tom, že poškodzuje jeho dobrú povesť.
6. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 a 16 zákona, a to listom zo dňa 21.9.2020, na ktorý žalovaná odpovedala prípisom zo dňa 22.2.2021 s tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznala a žalobca odškodnený nebude. O tom, že požíva dobrú povesť žalobca preukázal certifikátom zo dňa 19.10.2018, ďakovným listom zo dňa 2.12.2019, zoznamom dlžníkov zo dňa 2.3.2021, prehľadom o firme zo dňa 2.3.2021.
7. Poukazujúc na čl. 19 ods. 1 Ústavy SR žalobca má právo na zachovanie dobrej povesti, ktoré ústavné právo vychádza z čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Podľa jeho názoru nezákonným postupom NIP došlo k zásahu do dobrej povesti tohto subjektu aj tým spôsobom, že obchodný partner LeasePlan Slovakia s.r.o. odmietol so žalobcom uzavrieť obchodnú zmluvu z dôvodu, že ten bol evidovaný v registri nelegálnych zamestnávateľov. Postup NIP je tak objektívne spôsobilý vyvodiť žalobcovi nepriaznivý stav, poškodiť jeho dobré meno i bez toho, aby nejakým spôsobom preukazoval tento zásah, keďže sa jedná o verejný register, dostupný celej verejnosti.
8. Žalovaná vo veci zaujala písomné stanovisko, keď žalobu žiadala v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazujúc na judikatúru, ako aj na zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola toho názoru, že právo na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme zabezpečenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Podľa uvedeného zákona musí byť kumulatívne splnených niekoľko podmienok, a to nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, vznik škody, nemajetkovej ujmy, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa žalovanej žalobca opisuje údajne nesprávny úradný postup NIP, avšak nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje a príčinnú súvislosť. Samotné tvrdenie, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je dostatočné, žalobca je povinný preukázať a špecifikovať, aká konkrétna nemajetková ujma mu vznikla, v čom spočíva údajná nemajetková ujma, preukázať, že nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu (príčinná súvislosť), t. j. že medzi nimi existuje vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemajetková ujma by nevznikla. Samotné konštatovanie žalobcu, že mu bola
nesprávnym úradným postupom NIP spôsobená bližšie nešpecifikovaná nemajetková ujma, nezakladá automaticky právo na jej náhradu. Priznanie takejto náhrady zákon podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na právach žalobcu skutočne nastala a je so zásahom spojená, nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na práva žalobcu.
9. V konaní o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci v podobe náhrady nemajetkovej ujmy má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho právach, pričom musí nielen uviesť, ale aj preukázať, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia žalobcu vyplýva dôkazné bremeno, t. j. preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu. Keď sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy, musí na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí. Žalobca však nepreukázal naplnenie jedného z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu v podobe ním iba tvrdenej nemateriálnej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom NIP.
10. S poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. nevyplýva, že súd automaticky má priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v každom konaní, práve naopak, náhrada nemajetkovej ujmy sa nahrádza len v krajných prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Peňažná kompenzácia je označená ako spôsob subsidiárneho odškodnenia. Pri posudzovaní formy a výšky zadosťučinenia je potrebné vychádzať predovšetkým z kritérií stanovených v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorom sú vymenované viaceré kritéria, ide však o výpočet demonštratívny. Posúdenie okolností, za ktorých k ujme došlo, zahrňuje aj správanie samotného poškodeného. Pri úvahe o forme zadosťučinenia treba preto zohľadniť aj konanie poškodeného, ktorým k vzniku nemajetkovej ujmy prispel (rozsudok NS SR zo dňa 21.6.2018 sp. zn. 6Cdo/44/2017).
11. Žalovaná mala za to, že pokiaľ ide o vznik následkov a stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aká závažná ujma mu mala vzniknúť, aké následky vyvolal zásah orgánu verejnej moci do sféry žalobcu a rovnako nepreukázal okolnosti, na základe ktorých by bolo vôbec možné a dôvodné stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Dňa 27.9.2017 bola zo strany Inšpektorátu práce Košice vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na prevádzke žalobcu. Inšpektorát zistil, že žalobca v deň kontroly využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá pre neho vykonávala pomocné práce v kuchyni a žalobca s ňou nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania a porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku predmetnej inšpekcie bol spísaný Protokol zo dňa 28.9.2017, ktorý bol prerokovaný so žalobcom v totožný deň. Žalobca sa k zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadril keď uviedol: „hore uvedeného zamestnanca chceme prijať na PP“.
13. Následne Inšpektorát práce Košice vydal rozhodnutie zo dňa 4.12.2017, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,- EUR, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Národný inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 16.3.2018 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice potvrdil. Správnou žalobou zo dňa 23.4.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia NIP zo dňa 16.3.2018, ako aj rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 4.12.2017. Krajský súd v Košiciach však rozsudkom zo dňa 8.7.2020 sp. zn. 7S/48/2018 žalobu žalobcu zamietol, keďže dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia boli vecne správne a zákonné. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach žalobca podal kasačnú sťažnosť. V čase podania žaloby bol žalobca evidovaný v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, zo dňa 4.12.2017 v spojení s rozhodnutím NIP zo dňa 16.3.2018.
14. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č 82/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2019, ako aj na ďalšie zákonné ustanovenia citovaného zákona. Podľa jej tvrdenia okamih zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nemožno stotožňovať s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Ide o dve rôzne zákonom popísané právne skutočnosti. Žalobca minimálne v období od 26.9.2017 do 27.9.2017, t. j. počas výkonu inšpekcie práce reálne nelegálne zamestnával jednu fyzickú osobu, ktorú skutočnosť aj sám potvrdil, k zisteným skutočnostiam a nedostatkom v Protokole a zisteniam inšpektorátu práce nenamietal. Týmto konaním sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Tvrdenia žalobcu sú podané účelovo, zavádzajúco, nakoľko bol právoplatne usvedčený zo správneho deliktu. Aj z toho dôvodu zverejnenie obchodného mena žalobcu v Zozname nelegálnych zamestnávateľov nemohlo spôsobiť žiadnu ujmu, keďže táto evidencia zodpovedala reálnemu skutkovému stavu. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 21.6.2018 sp. zn. 6Cdo/44/2017, v zmysle ktorého pri úvahe o forme zadosťučinenia treba zohľadniť aj konanie poškodeného, ktorým k vzniku nemajetkovej ujmy prispel.
15. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení email z novembra 2017 s potenciálnym obchodným partnerom – spoločnosťou LeasePlan Slovakia s.r.o., ktorá údajne nemala záujem o spoluprácu so žalobcom z dôvodu, že je evidovaný ako nelegálny zamestnávateľ v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, v tomto smere žalovaná poukázala na predpoklad zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého okrem preukázania existencie nesprávneho úradného postupu alebo nesprávneho rozhodnutia správneho orgánu je potrebné aj preukázanie vzniku konkrétnej škody, nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním správneho orgánu a vzniknutou škodou, nemajetkovou ujmou.
16. V danom prípade podľa žalovanej nie je jednoznačne preukázané, že nebyť evidencie žalobcu v Zozname nelegálnych zamestnávateľov, ten by uzatvoril zmluvu s uvedenou spoločnosťou a bol by mu poskytnutý operatívne leasing. Navyše z uvedeného mailu je zrejmé, že žalobca od spoločnosti LeasePlan Slovakia s.r.o. žiadal len vypracovanie cenovej ponuky. Z uvedeného teda nemožno jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť tvrdiť, že ak by žalobca nebol v rozhodujúcom období evidovaný v Zozname nelegálnych zamestnávateľov, bol by mu poskytnutý operatívny leasing touto konkrétnou obchodnou spoločnosťou. Z týchto dôvodov nie je možné vychádzať len zo skutočnosti, že ak by žalobca nebol evidovaný v Zozname nelegálnych zamestnávateľov, mohol mu byť poskytnutý operatívny leasing uvedenou spoločnosťou a preto by mu vznikla nemajetková ujma. Uvedený predpoklad je len hypotetický a nepreukazuje, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou by určite vznikol nebyť uvedenej evidencie. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou totiž nemožno len predpokladať, táto musí byť jednoznačne preukázaná. Obdobný právny názor zaujal NS SR v rozsudku zo dňa 30.7.2009 sp. zn. 3Cdo/55/2008 a rozsudku zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 2Cdo/2/2017.
17. Na základe uvedených skutočnosti sa žalovaná domnievala, že vo veci nie je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom NIP a prípadnou nemajetkovou ujmou žalobcu. Faktom zostáva, že v čase komunikácie žalobcu s uvedenom spoločnosťou žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom zákonnosť postupu Inšpektorátu práce Košice a NIP potvrdil aj Krajský súd v Košiciach.
18. Žalovaný sa vyjadril aj k úrokom z omeškania.
19. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
20. Dňa 27.9.2017 Inšpektorát práce Košice (ďalej len IP Košice) vykonal u žalobcu kontrolu zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy zistil, že na prevádzke rýchleho občerstvenia žalobcu na Masarykovej ulici č. 2 v Košiciach právnická osoba BULLI s.r.o. Košice, t. j. žalobca porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.9.2017 o 11:06 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby A. B. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá pre ňu vykonávala pomocnú
silu v kuchyni pri čistení zeleniny, umývaní riadu na prevádzke rýchleho občerstvenia a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona, t. j. zákonníka práce, čím porušila ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu uvedeného Protokolu zo dňa 28.9.2017 č.: IKO-.238-32-1.2/P-A28-17 inšpektorát nariadil zamestnávateľovi odstrániť nedostatok uvedený v bode BI a súčasne mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, predložiť IP Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzavretí protokolu. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 28.9.2017 s konateľom žalobcu, pričom zamestnávateľ k zisteným skutočnostiam uviedol, že hore uvedeného zamestnanca chce prijať na PP.
21. Inšpektorát práce Košice dňa 6.11.2017 voči žalobcovi začal správne konanie vo veci uloženia pokuty, o čom svedčí podanie z uvedeného dňa (č. l. 11 spisu).
22. Dňa 4.12.2017 IP Košice pod č.: 395/17/O vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500,- EUR podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. za uvedený skutok, t. j. že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. V dôsledku odvolania účastníka konania rozhodoval Národný inšpektorát práce (ďalej NIP) rozhodnutím zo dňa 16.3.2018, keď odvolanie účastníka konania, t. j. žalobcu zamietol a rozhodnutie IP Košice zo dňa 4.12.2017 potvrdil.
23. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. NIP Košice zo dňa 16.3.2018, ktorý súd rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2020, keď žalobcu žalobcu, t. j. spoločnosti BULLI s.r.o. Košice zamietol, rozhodol aj o trovách konania. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.7.2020 sp. zn. 7S/48/2018 žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší správny súd SR, keď rozsudkom zo dňa 16.12.2021 sp. zn. 1Asan/31/2020 kasačnú sťažnosť zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobca bol NIP zaevidovaný v centrálnom verejne prístupnom zozname osôb porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dňa 28.9.2017, pričom rozhodnutie IP Košice nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2018.
24. Žalovaná predložila súdu odpoveď NIP zo dňa 7.7.2022 (č. l. 131 spisu), ktorý v bode 2/ uvedenej odpovede uviedol, že z informačného systému ochrany práce bolo zistené, že výkon inšpekcie práce spoločnosť BULLI s.r.o. Košice bol ukončený 28.9.2017, zamestnanec IP Košice nahral do systému ISOP zistenie 16.10.2017 a následne bola spoločnosť zaevidovaná v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (register) dňa 23.10.2017. V tomto smere zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 7.12.2023 ozrejmila, že výkon inšpekcie práce žalobcu bol ukončený 28.9.2018, t. j. deň prerokovania protokolu, zamestnanec IP Košice nahral do systému ISOP zistenie 16.10.2017 a následne bola spoločnosť zaevidovaná v uvedenom zozname dňa 23.10.2017, čím upresnila svoje vyjadrenie prezentované v priebehu konania.
25. NIP Košice odpoveďou zo dňa 24.7.2023 ozrejmil, že žalobca, spoločnosť BULLI s.r.o. Košice bol vo verejne prístupnom zozname právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedený v období odo dňa 28.9.2017 do 20.03.2018, vrátane a v uvedenom zozname bol naďalej nepretržite vedený až do uplynutia 5 ročného obdobia v súlade s § 6 ods. 1 písm. r) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aktuálne žalobca v tomto zozname už nefiguruje, nakoľko odpadol zákonný dôvod jeho zápisu do tohto zoznamu. Rozhodnou skutočnosťou pre zápis žalobcu do tohto zoznamu dňa 28.9.2017 bolo prerokovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce súvisiaceho so zistením porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania so žalobcom (č. l. 106 spisu).
26. Žalobca predložil súdu Certifikát 2017 AA, hodnotenie vysokej dôveryhodnosti spoločnosti BULLI s.r.o. Košice, ako aj Ďakovný list žalobcovi spoločnosťou HOPPE FAMILY z 2.12.2019, ako aj zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré poušili zákaz nelegálneho zamestnávania k 25.11.2019.
27. Žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, ktorú adresoval Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bratislava dňa 21.9.2020 žiadal a uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v sume 7.000,- EUR, keďže mal za to, že iba ospravedlnenie nie je postačujúce, keďže nezákonným a nesprávnym úradným postupom NIP došlo k zásahu do jeho dobrej povesti, ktorý poskytuje služby v oblasti gastronómie, nie je evidovaný v registri neplatičov sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni, ani na daňovom úrade. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odpoveďou zo dňa 22.2.2021, na základe obsahu žiadosti a jej príloh a spisovej dokumentácie dospelo k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku na nároku škody nebude žiadateľ odškodnený, ktorý list mal žalobca považovať za záver predbežného prerokovania jeho nároku na ministerstve.
28. Žalobca predložil súdu mailovú komunikáciu zo dňa 14.11.2017 so spoločnosťou LeasePlan Slovakia s.r.o., na základe ktorej konateľ a spoločník žalobcu A. D. žiadal od uvedenej spoločnosti, resp. poslal mu konverzáciu, keď požadoval operatívny leasing. Podľa odpovede uvedenej spoločnosti táto žalobcovi poďakovala za jeho záujem o operatívny leasing s tým, že ich vzájomná spolupráca nie je možná, nakoľko je žalobca evidovaný na NIP ako nelegálny zamestnávateľ, z ktorého dôvodu uvedená spoločnosť žalobcovi nevedela spracovať cenovú ponuku.
29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.5.2023 netrval na vypočutí svedka E., ani na vypočutí klienta, svedka E. navrhol k vypočutiu skutočností, a to k súvislostiam svedčiacich o zásahu do dobrej povesti žalobcu.
30. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania ozrejmil výklad § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z., podľa ktorého protokol o výsledku inšpekcie je dokladom, keď sa zistia určité nedostatky. Na základe protokolu sa predvolá subjekt na jeho prejednanie a vyjadrenie a podľa výsledku inšpektorát začne alebo nezačne správne konanie, čo sa v danom prípade aj stalo. Správne konanie začína dňom doručenia oznámenia o začatí správneho konania a končí právoplatnosťou rozhodnutia. Podľa žalobcu je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v uvedenom ustanovení, pretože až na základe právoplatného rozhodnutia môže dôjsť k zápisu uvedeného subjektu do zoznamu osôb nelegálneho zamestnávania. Podľa žalobcu mail zo dňa 14.11.2017 preukazuje zrušenie zákazky s leasingovou spoločnosťou, s ktorou mal žalobca uzatvoriť zmluvu o dodávke motorových vozidiel, k čomu nakoniec nedošlo.
31. Podľa žalovanej žaloba je nedôvodná, keďže v danom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, v ktorom smere poukázal na rozhodnutie Správneho súdu SR, ktorý rozhodoval o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach – body 18 a 23 uvedeného rozsudku. Mail, na ktorý poukazoval žalobca, podľa tejto strany sporu nepreukazuje, že zmluva medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou nebola uzatvorená z dôvodu jeho zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, ku ktorej skutočnosti sa už vyjadril.
32. Podľa čl. 46 ods. 3 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
33. V prejednávanej veci záväzkové vzťahy medzi stranami sporu spadajú pod úpravu zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu súd po právnej stránke posúdil predmetnú vec podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.
34. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
35. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č.. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
36. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
37. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
38. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
39. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2004 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
40. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
41. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
42. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
43. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase zaregistrovania žalobcu do evidencie registra nelegálneho zamestnávania, t. j. v znení účinnom do 28.2.2019, Národný inšpektorát práce je orgán štátnej správy so sídlom v Košiciach. Národný inšpektorát práce je rozpočtová organizácia.
44. Podľa § 6 ods. 1 písm. s) citovaného zákona, NIP vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
45. Podľa § 7 ods. 3 písm. m) citovaného zákona, IP oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce (ďalej len "protokol") Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu, a ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo o osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru, a oznamuje príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok na účely zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta 18aaa) alebo na účely odňatia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.
46. Podľa 7 ods. 3 písm. n) citovaného zákona, IP vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitného predpisu 18a) potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do siedmich pracovných dní od požiadania.
47. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
48. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť, avšak len za súčasného splnenia troch podmienok: 1) existencia škody, 2) nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia subsidiárne tam, kde citovaný zákon nemá vlastnú úpravu.
49. K výkladu pojmu nezákonné rozhodnutie už súdna prax zaujala názor. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
50. Pod pojmom nesprávny úradný postup je potrebné vo všeobecnosti rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.
51. V prípade, že fyzická či právnická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom uznaných predpokladov.
52. Tak ako bolo uvedené predpokladom vzniku škody sú existencia nezákonného rozhodnutie resp. neprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za škodu treba považovať každú ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a ktorú je možné vyjadriť peniazmi.
53. V danom prípade súd videl nesprávny úradný postup v tom, že NIP žalobcu zaevidoval v centrálnom verejne prístupnom zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaná sa bránila tým, že okamih zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nemožno stotožňovať s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ide o dve rôzne zákonom popísané právne skutočnosti. Žalobca sa dopustil správneho deliktu, nelegálneho zamestnávania, preto mal byť vedený v registri nelegálnych zamestnávateľov. Ak aj bol zverejnený skôr, prípadná skoršia evidencia podľa jej názoru nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi akúkoľvek ujmu, pretože zodpovedala reálnemu skutkovému stavu. Navyše v súvislosti s judikatúrou najvyššieho súdu bola toho názoru, že pri úvahe o forme zadosťučinenia je nutné zohľadniť aj konanie poškodeného, ktorý k vzniku nemajetkovej ujmy prispel.
54. V prejednávanej veci súd ustálil, že došlo k protiprávnemu zásahu do práv žalobcu porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. V konkrétnom prípade však došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. s) citovaného zákona, keďže žalovaná žalobcu viedla v zozname zamestnávateľov bez toho, aby nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty. Bolo povinnosťou žalovanej v registri uviesť aj túto skutočnosť, ktorú žalovaná nesplnila, resp. mala viesť žalobcu v registri až po právoplatnosti uznesenia o uložení pokuty. Je možné povedať, že žalobca bol v registri vedený skôr ako mal byť (t. j. až po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, keďže uvedenie dátumu právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty je náležitosťou pri vedení žalobcu v registri) a preto v období pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty bol vedený protiprávne.
55. Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. s) citovaného zákona vyplýva, že uvedené ustanovenie jednoznačne uvádza, ktoré skutočnosti zapisuje NIP do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom z daného ustanovenia nevyplýva, že dátum zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty môže byť zapísaný v rôznom čase. Zo slovného výkladu daného ustanovenia je absolútne logické, že ak NIP vedie daný zoznam a cituje, ktoré údaje sa do tohto zoznamu zapisujú, nemôže to znamenať zápis týchto údajov jednotlivo, samostatne, či oddelene v rôznom časovom období. Ak ustanovenie § 6 ods. 1 písm. s) ZoIP presne špecifikuje, ktoré údaje NIP zapíše pri evidencii v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré sa dopustili nelegálneho zamestnávania, je to potrebné chápať tak, že NIP zapíše tieto údaje naraz, a to v dobe, kedy údaje o všetkých tam citovaných skutočnostiach sú mu známe. Vzhľadom na
vyššie citovaný právny záver mal súd ako vyššie uviedol za to, že ak NIP zapísal do predmetného zoznamu žalobcu pred dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, postupoval nesprávne a teda je splnená prvá podmienka na priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho postupu orgánu verejnej moci.
56. K tomu súd navyše udáva, že žalobca bol vo verejne prístupnom zozname právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedený od 28.9.2017 (odpoveď NIP z č. l. 106), resp. od 23.10.2017 (odpoveď NIP zo dňa 7.7.2020 – č. l. 131), a bol v tomto zozname vedený nepretržite až do uplynutia 5-ročného obdobia v súlade s § 6 ods. 1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z. a pokiaľ v tomto zozname už t. č. nefiguruje, je to len preto, že odpadol zákonný dôvod jeho zápisu do tohto zoznamu.
57. Pokiaľ ide o vznik samotnej škody (nemajetkovej ujmy) a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (NIP), žalobca uvádzal, že tento nesprávny úradný postup bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na dobrej povesti. Konkrétne uviedol, že ako subjekt evidovaný v danom zozname nelegálnych zamestnávateľov nemohol uzavrieť leasingovú zmluvu zo strany obchodného partnera s odôvodnením, že žalobcu evidujú vo vyššie uvedenom registri, čo preukázal mailovou komunikáciou so spoločnosťou LeasePlan Slovakia s.r.o. zo dňa 14.11.2017.
58. Ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy a to bez ohľadu na to, či zároveň vznikla škoda (skutočná škoda či ušlý zisk). Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného (nie je spojená so znížením majetkového stavu, či jeho nezvýšením, hoci bolo predpokladané) a vedľa nepriaznivých dôsledkov vyvolaných neprimeranou dĺžkou súdneho konania, môže zahŕňať aj iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia. Peňažná kompenzácia je v zákone označená za spôsob subsidiárneho odškodnenia, ktoré nastupuje vtedy, ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, t.j. kedy dostačujúcim prostriedkom nápravy by nebolo len obyčajné konštatovanie porušenia práva.
59. Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, čo znamená primerané, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinné vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu.
60. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti danej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. Pri náhrade nemajetkovej ujmy však musia byť splnené isté predpoklady vzniku zodpovednosti, a to: zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne porušenie, postačuje ohrozenie práv), vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Objektívna spôsobilosť narušiť alebo ohroziť právo chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka tiež znamená, že sa nevyžaduje vyvolanie následkov, a teda ani povinnosť žalobcu ich preukázať (táto povinnosť však žalobcovi vzniká v prípade uplatnenia zadosťučinenia v peniazoch).
61. Na základe vykonaného dokazovania súd zamietol žalobu z dôvodu, že po vykonaní dokazovania nezistil také okolnosti prípadu, za ktorých je možné priznať žalobcovi zadosťučinenie v peniazoch. Žalobca nepreukázal a nedostatočne tvrdil aká závažná je ujma a aké následky vyvolal zásah žalovanej, aby bolo možné stanoviť výšku vzniknutej škody. Pre úspech v spore bolo rozhodujúce preukázanie výšky vzniknutej ujmy, jej závažnosť, okolnosti, za ktorých k jej vzniku malo dôjsť, jej následkov, ich závažnosti, a to tak, ako to vyplýva z ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o vznik následkov a stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, je súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že práve konanie NIP Košice zasiahlo do jeho súkromných práv, prípadne bolo objektívne spôsobilé privodiť nepriaznivú situáciu spočívajúcu v poškodení jeho dobrého mena. Pokiaľ žalobca predložil súdu listinný doklad, mail zo dňa 14.11.2017, ktorý mal preukázať, že NIP nezákonným postupom mu znemožnil uzavrieť leasingovú zmluvu zo strany obchodného partnera s odôvodnením, že ho evidujú v registri nelegálnych zamestnávateľov, v tomto smere súd konštatuje a dodáva, že tento doklad nemožno považovať za konkrétne a určité vyjadrenie závažnosti ujmy a vyvolaných následkov. Napriek tomu, že navrhol výsluch svedka F. E., a to práve ku skutočnostiam svedčiacich o zásahu do jeho dobrej povesti, nakoniec od tohto výsluchu upustil a netrval na ňom. V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdením žalovanej, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. okrem preukázania existencie nesprávneho úradného postupu je potrebné preukázanie vzniku konkrétnej
škody, nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním správneho orgánu a vzniknutou škodou, pričom z obsahu uvedeného mailu nevyplýva, že z dôvodu evidencie žalobcu v registri nedošlo k uzavretiu obchodnej zmluvy, šlo o predbežnú vzájomnú komunikáciu pri poskytnutí operatívneho leasingu a spracovanie cenovej ponuky vo veci ich vzájomnej spolupráce.
62. K vyššie uvedenému súd uvádza aj to, že pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí vychádzať tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu a za určitých kvalifikovaných podmienok poskytnúť osobe zadosťučinenie v peniazoch, pričom pri určení výšky musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti súd nepovažoval za dostatočné pre preukázanie vyvolaných následkov pre stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosti uvádzané žalobcom a ním predložené listinné doklady. Žalobca nepreukázal ako zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, akú závažnú ujmu a v akom rozsahu vyvolal, nepreukázal a nešpecifikoval aká konkrétne nemajetková ujma mu vznikla jeho evidenciou v centrálnom verejne prístupnom registri, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, rovnako nepreukázal, aká ujma mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pri úvahe o forme zadosťučinenia je potrebné vychádzať predovšetkým z kritérií uvedených v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej aj v tom smere, že posúdenie okolností, za ktorých k ujme došlo zahrňuje aj správanie sa samotného poškodeného. Pri úvahe o forme zadosťučinenia treba preto zohľadniť aj konanie poškodeného, ktorým k vzniku nemajetkovej ujmy prispel. Za okolnosť dôležitú pre stanovenie formy zadosťučinenia (výšky nemajetkovej ujmy) treba považovať aj zistenie, že poškodený sa dopustil skutku, t. j. správneho deliktu (rozsudok NS SR z 21.6.2018, sp. zn. 6Cdo/44/2017).
63. Na základe vyššie uvedených a preukázaných zistení a skutočností, keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili založiť úvahu o existencii potreby finančnej satisfakcie a jej výške, súd žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol.
64. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).