Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-48-2018.pdf
PDF · 156.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: BULLI s.r.o., Košice, Belehradská 2, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, AK, Košice, Vodná 6, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.03.2018, č. PO/BEZ/2018/2795, O-31/2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 16.03.2018, č. PO/BEZ/2018/2795, O-31/2018 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 04.12.2017, č. 395/17/O, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 2 500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2015 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Zákon o nelegálnej práci), spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.09.2017 o 11:06 hod využíval závislú prácu fyzickej osoby V. T. D., ktorá pre ňu vykonávala pomocnú silu v kuchyni pri čistení zeleniny, umývaní riadu na prevádzke rýchleho občerstvenia N. a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola dňa 27.09.2017 v uvedenej prevádzke vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bol zistený nedostatok, spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, bližšie špecifikovaný v protokole č. IKO-238-32-1.2/P-A28-17 zo dňa 28.09.2017. Obsah protokolu bol s účastníkom konania v uvedený deň prerokovaný, pričom tento k zistenému nedostatku uviedol, že zamestnanca, ktorý pre neho vykonával nelegálnu prácu, chce prijať na pracovný pomer. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt, posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci oznámením o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania doručené 08.11.2017. Jeho súčasťou bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania v zmysle § 33 Správneho poriadku, a to
vyjadriť sa v stanovenej lehote pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Účastník konania svoje procesné práva v stanovenej lehote ani do vydania napadnutého rozhodnutia nevyužil. Následne vydal správny orgán prvého stupňa dňa 04.12.2017 rozhodnutie, v znení opravy chyby v písaní zo dňa 08.01.2018, ktorým žalobcovi uložil pokutu za predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Dňa 17.01.2018 bolo inšpektorátu práce doručené aj doplnenie odvolania účastníka konania, v ktorom sa tento odvoláva voči oprave chyby v písaní v napadnutom rozhodnutí, ktorú považoval za vydanie rozhodnutia, ktoré nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zhodnotil právny a skutkový stav veci, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako účastník konania ako právnická osoba porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci. V odôvodnení rozhodnutia špecifikoval dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce na pracovisku u žalobcu, boli inšpektori práce očitými svedkami, ako fyzická osoba identifikovaná ako V. T. D. vykonávala prácu - čistenie zeleniny, umývanie riadu. Za účelom objasnenia dôvodu jej prítomnosti na pracovisku spísali inšpektori práce s touto fyzickou osobou dňa 27.09.2017 zápisnicu, do ktorej uvedená osoba uviedla, že v rýchlom občerstvení u účastníka konania na O. pracuje ako pomocná sila v kuchyni od 26.09.2017 v čase od 10:00 do 23:20 hod., pričom na práci sa dohodla s konateľom účastníka konania V. N.. Dňa 27.09.2017 pracuje od 10:00 hodiny a bude pracovať až do 23:00 hod. Zároveň uviedla, že má povolenie na prechodný pobyt, pričom zamestnávateľ jej poskytol tričko a čiapku a o BOZP nebola poučená. Pri výkone inšpekcie práce bola dopytovaná aj zamestnankyňa žalobcu identifikovaná ako V. N., ktorá do zápisnice uviedla, že zastupuje aj občianske združenie Nádej života, ktoré uzavrelo s dotknutým zamestnancom zmluvu o dobrovoľníckej činnosti na 6 hodín denne. Je to prvá zmluva. Podľa jej vysvetlenia V. T. D. pracoval bez nároku na odmenu pre žalobcu dňa 26.09.2017 od 10:00 do 23:20 hod., a dňa 27.09.2017 od 10:00 hod. v rýchlom občerstvení ako pomocná sila v kuchyni. Menovaná zároveň uviedla, že v uvedený deň sa rozhodne, či bude mať pracovnoprávny vzťah a keď nie, bude sa hľadať ďalej. Z podaných informácii mal odvolací orgán za jednoznačne preukázané, že práca vykonávaná menovanou fyzickou osobou vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Táto fyzická osoba vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti účastníka konania ako zamestnávateľa a jej podriadenosti ako zamestnanca, nakoľko účastník konania jej zadal pokyn na prácu, ktorú vykonávala osobne, v určenom pracovnom čase pre účastníka konania, u ktorého na pracovisku vznikla potreba práce a v jeho mene, nakoľko účastník konania zodpovedal za výsledok vykonávania prác na pracovisku, pri realizovaní ktorých dotknutá fyzická osoba vypomáhala v kuchyni rýchleho občerstvenia pri čistení zeleniny a umývaní riadu. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou účastníka konania, že nie sú preukázané znaky závislej práce, nakoľko už samotný charakter pomocných prác predpokladá pokyny od osoby, ktorej osoba vypomáha, pričom nemusí ísť o priame pokyny zamestnávateľa, môže ísť o pokyny vedúceho zamestnanca alebo iného zamestnanca zamestnávateľa, a teda pomocné práce možno vykonávať len vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Zo zápisníc vyplýva, že dopytované osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce, ich obsah na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Do zmluvy o dobrovoľníckej činnosti zo dňa 26.09.2017 žalovaný zistil, že táto bola dohodnutá na činnosť obsluha, čo nekorešponduje s pracovnou činnosťou, ktorú menovaný zamestnanec v rozhodujúcom čase, t.j. dňa 27.09.2017 o 11:06 hod na pracovisku u žalobcu skutočne vykonával. K vyjadreniu žalobcu v prerokovanom protokole a k vysvetleniu zamestnankyne účastníka konania a zároveň zástupkyne občianskeho združenia Nádej života pani V. N. žalovaný uviedol, že v prípade vykonávania závislej práce len na skúšku, túto nie je možné vykonávať bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko Zákonník práce prácu na skúšku nepozná. Závislú prácu nie je možné vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, nakoľko závislá práca môže byť v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Pre prípad overenia zručnosti a schopnosti záujemcu o prácu, Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi využiť inštitút skúšobnej doby upravenej v § 45 Zákonníka práce. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na to, že predložená zmluva o dobrovoľníckej činnosti sa javí ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie dobrovoľníckej činnosti. Zastieraním pracovného pomeru sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenej v § 1 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 3 Zákonníka práce napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania
tak, ako je upravená v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci. Žalovaný zastáva názor, že účastník konania nebol ukrátený na svojich procesných právach, pretože tomuto bolo riadne v zmysle § 33 Správneho poriadku umožnené vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie, pričom ak mu neboli známe všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ustanovenie § 23 Správneho poriadku umožňuje účastníkovi konania využiť právo nazretia do spisov, prípadne robiť si z nich výpisy, odpisy a vyžiadať si ich kópie. Správny orgán prvého stupňa v snahe postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, tomuto dal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, pričom zásada súčinnosti v správnom konaní sa vzťahuje aj na samotného účastníka konania tým, že predpokladá aj jeho aktívnu spoluprácu so správnymi orgánmi. Účastník konania však po začatí správneho konania ostal nečinný, nepredložil žiadne návrhy, ani ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalovaný zastáva názor, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne zistil skutočný stav veci. K námietke týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania uviedol, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil potrebu nariadenia ústneho pojednávania v súlade s § 21 Správneho poriadku, pričom tento disponoval všetkými potrebnými dôkaznými materiálmi, na základe ktorých presne a úplne zistil skutočný stav veci a teda nariadenie ústneho pojednávania si povaha veci nevyžadovala. Účastníci správneho konania podľa citovaného ustanovenia Správneho poriadku na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok nemajú a nenariadenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom. K námietke, týkajúcej sa priebehu inšpekcie, žalovaný uviedol, že na výkon inšpekcie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a ani predmetom prieskumu odvolacieho konania nie je výkon inšpekcie práce, ale správne konanie na prvom stupni. Inšpektorát práce postupoval v súlade s kompetenčným zákonom o inšpekcii práce a nakoľko inšpektori práce zistili vykonanou kontrolou u žalobcu nedostatok, boli povinní vypracovať protokol o výsledku inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 Zákona o inšpekcii práce. V tomto protokole sú zaznamenané všetky uvedené skutočnosti, vyplývajúce z podkladov zaobstaraných počas inšpekcie práce, je vyhotovený v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, preto ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Tento protokol v súlade s § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu podľa platného výpisu z obchodného registra. Je v ňom uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania. Nebol v ňom opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých bol nedostatok v ňom uvedený zistený a tiež samotný popis zistených nedostatkov obsiahnutý v časti B predmetného protokolu. Popis nedostatku jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol žalobcom porušený, s presným uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu dotknutého zamestnanca tak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. V nariaďovacej časti protokolu inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 v nadväznosti na § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce nariadil účastníkovi konania prijať opatrenia, aby nedostatok odstránil. Inšpektorát práce nie je povinný ani oprávnený podľa zákona o inšpekcii práce konkretizovať spôsob, akým má účastník konania vymedzený nedostatok odstrániť. Výsledky inšpekcie práce zaznamenané v protokole nijakým spôsobom neboli žalobcom spochybnené a tento nemal voči protokolu žiadne výhrady. Žalovaný zároveň uviedol, že ani výrok napadnutého rozhodnutia nevykazuje znaky neurčitosti alebo nejasnosti, nakoľko v súlade s judikatúrou súdnych rozhodnutí obsahuje deň, čas, miesto spáchania správneho deliktu, paragrafové znenie ustanovenia správneho deliktu, ktorý je účastníkom konania porušený a uvedený spôsob, akým sa mal účastník konania dopustiť nelegálneho zamestnávania, konkrétne tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. K oprave napadnutého rozhodnutia vykonanej listom zo dňa 08.01.2018 žalovaný uviedol, že táto oprava chyby v písaní bola uskutočnená v súlade s § 47 ods. 6 Správneho poriadku a na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá žiadny vplyv, pretože išlo o zjavnú chybu v písaní. Žalovaný sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty, a po preskúmaní odvolacieho spisu uviedol, že pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky relevantné kritériá, vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, t. j. na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (1), krátkosť trvania protiprávneho stavu, na počet zamestnancov účastníka konania (35), na celkový počet zistených porušení (1). V danom prípade išlo o ojedinelý výskyt
nedostatku, ktorý bol zistený u účastníka konania po prvý krát. Prihliadol tiež na to, že nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Vzhľadom na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu pri spodnej hranici zákonnej sadzby za nelegálne zamestnávanie, avšak nie na úplne spodnej hranici, čo vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Žalovaný výšku pokuty považuje za zákonnú, minimálnu, primeranú a náležite odôvodnenú a opodstatnenú. Účelom uloženia pokuty bolo najmä jej preventívne a výchovné pôsobenie, ktoré v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/56/2006 musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne musí teda v sebe obsahovať aj represívnu zložku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je posúdené správne a je odôvodnené porušením platných právnych predpisov. Zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver, s ktorým sa žalovaný stotožňuje. Námietky účastníka konania nepovažoval za dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom tento v priebehu konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali na rozhodnutie vplyv.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.04.2018, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.04.2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že vydaním rozhodnutia č. 395/1/O zo dňa 08.01.2018 - oprava chyby v písaní, z obsahu ktorého vyplýva, že opravuje chybu v písaní v dokumente - rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice, č. 395/17/O zo dňa 04.12.2017, správne orgány pochybili, pretože o oprave chyby, ktorá sa týkala iba odôvodnenia rozhodnutia, nemalo byť vydané rozhodnutie, iba oznámenie, pričom vydaním tohto rozhodnutia boli vydané dve rozhodnutia rovnakého čísla z rôznych dní, čo má za následok nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a spôsobuje to ich nezákonnosť. Za nepreskúmateľné v tejto súvislosti považuje aj odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí zo dňa 16.03.2018, keď žalovaný mal podľa jeho názoru o odvolaní podanom proti rozhodnutiu o oprave chyby v písaní vydať samostatné rozhodnutie. Jeho nevydaním odňal žalobcovi možnosť byť účastníkom tohto konania. Žalobca namietal aj nezákonnosť protokolu, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje náležitosti v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne dobu trvania protiprávneho stavu, neobsahuje ani stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu, preto je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v rámci odvolacieho konania mal skúmať zákonnosť protokolu ex offo, pričom tento túto svoju povinnosť nesplnil a v rozhodnutí ani neodôvodnil, prečo sa zákonnosťou protokolu nezaoberal. Keďže predmetný protokol bol nezákonný pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keďže je kľúčovým podkladom pre rozhodnutia, ktoré boli v predmetnej veci vydané, spôsobuje to aj ich nezákonnosť. Namietal tiež nezákonnosť zápisníc o podaní informácie spísaných s V. T. D. a V. N., z ktorých žalovaný vyvodzuje znaky závislej práce, pričom tieto zápisnice sú jediným dôkazom a vyslovil svoj nesúhlas s názorom žalovaného, že v danom prípade z podaných informácii jednoznačne vyplýva, že práca vykonávaná menovanou fyzickou osobou V. T. D. vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Za nesprávny považuje názor žalovaného, že už samotný charakter pomocných prác predpokladá pokyny od osoby, ktorej osoba vypomáha, pričom nemusí isť o priame pokyny zamestnávateľa, pretože tento vychádza z predpokladu, a nie z jednoznačného zistenia jeho vykonania a tieto skutočnosti musia nadväzovať na zistenie a preukázanie skutočnej, aj fyzicky vykonávanej práce. Žalobca poukazuje na to, že predmetné zápisnice sú nezákonné, nakoľko neboli získané v súlade so zákonom, namieta, že uvedené osoby boli vypočuté ako svedkovia, ku ktorým výpovediam nemal možnosť sa vyjadriť, klásť im otázky, spochybňoval schopnosť V. T. D. porozumieť inšpektorom práce a tomu, čo nimi bolo napísané do zápisnice o podaní vysvetlenia, pričom inšpektorom muselo byť známe, že táto osoba im nerozumie, nerozumie dobre ani slovenskému jazyku, a aj napriek tomu nebola poučená a nebola dotazovaná či im rozumie. Menovaný svoje vyjadrenie nemohol povedať v takom zmysle, v akom to bolo uvedené v zápisnici a žalobcovi bolo znemožnené vykonať dôkazy, nakoľko nemohol ústne preukázať tieto závažné procesné porušenie žalovaným. Za porušenie považuje aj to, že uvedené zápisnice boli použité ako dôkazný prostriedok bez nariadenia ústneho pojednávania. Citované zápisnice ani neobsahujú poučenia v procesnom postavení týchto osôb, o možnosti odmietnutia výpovede, čo považuje za zámer správnych orgánov, rovnako ako z nich nie je zrejmé, aké otázky boli menovaným osobám kladené a či inšpektor sám neodpovedal na svoje otázky, lebo mu menovaná osoba nerozumela. Rovnako poukázal na to, že žalovaný dospel k rozhodnutiu
bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto odôvodnenie rozhodnutia a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne a rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné aj z dôvodu absencie závažnej a povinnej náležitosti, a to podpisu oprávnenej osoby, nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje iba okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko L.. G. C. a funkciu generálny riaditeľ, pričom podpis nad menom uvedeným nie je podpisom tejto osoby a z rozhodnutie nie je zrejmé, či osoba ktorá toto rozhodnutie podpísala, bola oprávnená ho podpísať, keďže podpis je nečitateľný. Žalobca tiež poukázal na to, že správne orgány nedostatočne a neobjektívne zistili a zdokumentovali skutkový stav veci a takto ho premietli aj v napadnutých rozhodnutiach. Podľa jeho názoru nie je možné zistiť akúkoľvek činnosť počas jediného časového úseku (11:06 hod.), podklad pre rozhodnutie neobsahuje zistenie, či inšpektor práce sledoval činnosť V. T. D., ako dlho ho sledoval, pričom žalovaný má právne aj technické možnosti ako riadne a nespochybniteľne dokázať vykonávanie závislej práce, aj spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Toto však nezabezpečil. Žalovaný sa uspokojil iba s formálnym konštatovaním, že menovaný mal vykonávať práce spojené s čistením zeleniny, pričom právny formalizmus je v tomto prípade vylúčený, najmä ak žalobca v správnom konaní stav formálnym tvrdením aparátu žalovaného rozporoval a navrhoval dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovaného. Výrok rozhodnutia neobsahuje presný osobitný právny predpis, podľa ktorého mal mať žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu s V. T. D., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Žalovaný nenazhromaždil také dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu žalobcu, a nie je vôbec podstatné, či žalobca v čase kontroly popieral skutkový stav popísaný pracovníkmi žalovaného alebo ho nepopieral, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia. Písomné tvrdenie pracovníkov žalovaného nie je dôkazom a k reprodukovanej výpovedi pracovníkov žalovaného nedošlo. V súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania žalobca ešte uviedol, že ako hlavné a kľúčové dôkazy boli posudzované dokumenty vypracované priamo pri kontrole žalobcovi neznámym spôsobom, a žalobca v odvolaní namietal spôsob ich zabezpečenia a vyhotovenia. Delikt bol ovplyvnený aj vyjadrením iných osôb, ich nezdokumentovaným konaním a správaním a žalobca nemal možnosť si overiť, či tieto dôkazy boli zabezpečené objektívnym a hlavne zákonným spôsobom. Žalovaný vychádzal iba z nezákonne získaného vyjadrenia menovaných osôb, podaného pred začatím správneho konania a len z tvrdenia pracovníkov žalovaného, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Uvedené osoby nemohli podať také informácie, ako sú uvedené v zápisniciach a práve kvôli štylizácii vyjadrení menovaných svedkov žalobca zastáva názor, že ich vyjadrenia boli štylizované inšpektormi práce a títo dali vyjadrenia uvedeným osobám iba podpísať s dôrazným upozornením, že môžu byť postihnuté, ak to nepodpíšu. Uvedené však žalobca už v súčasnosti preukázať nemôže, ale práve preto žiadal nariadiť ústne pojednávanie. Žalobca namietal tiež porušenie zásady rovnosti zbraní a právo na obhajobu a riadny proces v dôsledku uvedeného, pričom zastáva názor, že aj v prípade priznania má správny orgán povinnosť správny delikt preukázať a hlavne dokázať, čo ušlo pozornosti žalovaného. V administratívnom spise nie je zdokumentovaná komunikácia pracovníkov žalovaného s osobou, ktorá mala vykonávať závislú prácu a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako bol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu, tvrdením menovaných osôb a tvrdením žalovaného o vykonaní alebo nevykonaní nelegálnej práce. Žalovaný dostatočne a riadne neodôvodnil ani povahu veci, na ktorú sa pri odmietnutí nariadení ústneho pojednávania odvoláva. V danom prípade nešlo iba o dokumentačné dokazovanie, to znamená dokazovanie len listinnými prostriedkami, v ktorom by nariadenie ústneho pojednávania neprispelo k objasneniu veci. Ide o odlišný prípad, pretože v správnom konaní došlo k rozporom vo vyjadreniach žalobcu, vypočúvaných osôb pred správnym konaním, a to je dôvodom pre nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaný podľa jeho názoru nedodržal ani zásadu správnej úvahy v súvislosti s nariadením ústneho pojednávania. Tento vykonal dokazovanie sám a pred sebou samým a žalobcovi neumožnil sa k veci ústne vyjadriť, nevykonal tiež ním navrhované dôkazy - výsluchy menovaných zamestnancov, žalobcu aj inšpektora. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za príliš formalistické a nedostatočné a podľa jeho názoru žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdili.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2018 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach opísal zistený skutkový stav veci a poukázal na to, že s námietkami žalobcu obsiahnutými v podanej žalobe, keďže tieto korešpondujú s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní, sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že v predmetnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Z priebehu administratívneho konania neboli žalobcovi upreté žiadne jeho procesné práva,
pričom všetky vykonané dôkazy boli získané zákonným spôsobom. Výšku uloženej pokuty považuje za minimálnu, primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú.
5. V replike zo dňa 26.06.2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe. Považujúc aj vyjadrenie žalovaného za nedostatočné.
6. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu ako podnikateľského subjektu bola dňa 27.09.2017, v čase o 11:06 hod. vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 28.09. 017 vyhotovený protokol č. IKO-238-32-1.2/P-A28-17, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetná inšpekcia práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení Zákona o nelegálnej práci a bolo pri nej zistené porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že v uvedený deň a čas žalobca ako kontrolovaná právnická osoba využíval závislú prácu fyzickej osoby V. T. D., ktorý pre ňu vykonával pomocnú silu v kuchyni pri čistení zeleniny, umývaní riadu na prevádzke rýchleho občerstvenia N.-G., ulica O. X v G. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Inšpektor práce dospel k záveru, že menovaná osoba vykonávala závislú prácu pomocnej sily v kuchyni rýchleho občerstvenia po dohode s V. N., konateľom žalobcu a predloženú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti vyhodnotil ako neakceptovateľnú, pretože táto bola uzavretá na činnosti v súlade so stanovami občianskeho združenia Nádej života Košice, schválenými 11.11.2015 a registrovanými na Ministerstve vnútra SR dňa 29.01.2016, pričom činnosť pomocnej sily v kuchyni podnikateľského subjektu tam uvedená nie je. Vzhľadom na uvedené bola zamestnávateľovi uložená povinnosť odstrániť uvedený zistený nedostatok a prijať opatrenia na odstránenia zistených porušení predpisov a ich príčin. Obsah protokolu bol prerokovaný s konateľom žalobcu dňa 28.09.2017, ktorý k zisteným skutočnostiam a nedostatkom obsiahnutým v protokole uviedol, že menovaného zamestnanca chce prijať do pracovného pomeru.
8. Súčasťou administratívneho spisu je zmluva o vzájomnej spolupráci uzavretá medzi zmluvnými stranami BULLI, s.r.o., Košice a občianskym združením Nádej života Košice, zo dňa 21.07.2016, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2016, a z jej článku 1 vyplýva, že jej účelom okrem iného bola aj pomoc v oblasti nákladov na akciu zapožičaním personálu pre potreby akcie.
9. Zo zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka a zákona č. 406/2011 o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 26.09.2017 medzi V. T. D.V. ako dobrovoľníkom a občianskym združením Nádej života ako prijímateľom dobrovoľníckej činnosti vyplýva, že jej predmetom je záväzok dobrovoľníka vykonávať v čase stanovenom v článku 3 ods. 2 tejto zmluvy, v prospech prenajímateľa dobrovoľníckej činnosti bezodplatne dobrovoľnícku činnosť, špecifikovanú v článku 2 tejto zmluvy a záväzok prijímateľa dobrovoľníckej činnosti vytvoriť dobrovoľníkovi vhodné podmienky k činnosti. Na jej základe sa dobrovoľník zaviazal pre organizáciu vykonávať bez nároku na odmenu činnosť - obsluhu. Zmluvné strany sa dohodli na dobe vykonávania dobrovoľníckej činnosti v trvaní jeden mesiac s dňom začatia výkonu dobrovoľníckej činnosti 26.09.2017, v rozsahu 6 hodín denne.
10. Súčasťou administratívneho spisu sú aj stanovy občianskeho združenia Nádej života, schválené 11.11.2015, zaregistrované na ministerstve vnútra SR 29.01.2016.
11. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej dňa 27.09.2017 o 11:06 hod. s V. T. D. vyplýva, že v rýchlom občerstvení BULLI, s.r.o., Košice, O. X pracuje ako pomocná sila v kuchyni, kde pripravuje zeleninu, riady a podobne. Pracuje od 26.09.2017, kedy pracoval od 10:00 do 23:20 hod., na práci sa dohodol s konateľom spoločnosti BULLI, s.r.o., Košice V. N., pričom dnes (27.09.2017) pracuje od 10:00 hod. a pracovať bude do 23:30 hod. Vyplýva z nej zároveň, že menovaná osoba je z V., na Slovensku má povolenie na prechodný pobyt na B. X. S. G., pričom jeho zamestnávateľ mu poskytol tričko aj čiapku. Nebol poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zdravotný preukaz nemá.
12. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 27.09.2017 o 11:35 hod., spísanej s V. N. vyplýva, že menovaná je zamestnankyňou BULLI, s.r.o., Košice a tiež zastupuje občianske združenie Nádej života, pričom s V. T. D. občianske združenie Nádej života uzavrelo zmluvu o dobrovoľníckej činnosti dňa 26.09.2017 na 6 hodín denne, pričom ide o prvú zmluvu. Menovaný pracoval bez nároku na odmenu pre BULLI, s.r.o., Košice dňa 26.09.2017 od 10:00 do 23:20 hod., a dňa 27.09.2017 od 10:00 hod. v rýchlom občerstvení na O. ulici ako pomocná sila v kuchyni, pričom dňa 27.09.2017 sa dozvie, či bude mať pracovnoprávny vzťah, a ak nie, tak bude hľadať ďalej.
13. Listom zo dňa 06.11.2017, doručeným žalobcovi dňa 08.11.2017, bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania a tento bol zároveň vyzvaný na predloženie potrebných dokladov, ako aj upovedomený o jeho práve a možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania a práve predkladať a navrhovať vykonanie dôkazov. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.
14. Následne bolo dňa 04.12.2017 pod číslom: 395/17/O vydané správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 2 500 eur za porušenie povinnosti tak, ako sú špecifikované v tomto rozhodnutí.
15. Listom zo dňa 08.01.2018, doručeným žalobcovi dňa 10.01.2018, označeným ako rozhodnutie
- oprava chyby v písaní, správny orgán prvého stupňa opravil zrejmú chybu v písaní v rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice zo dňa 04.12.2017, č. 395/17/O, ktorá spočívala v nesprávnom označení zákonného ustanovenia Zákona o nelegálnej práci, ktoré bolo žalobcom porušené, a to konkrétne nesprávne znenie - § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona a správne znenie § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.
16. O odvolaní žalobcu zo dňa 12.12.2017, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.12.2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
17. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca podal odvolanie aj proti „rozhodnutiu“
- oprava chyby v písaní č. 395/17/O zo dňa 08.01.2018, argumentujúc tým, že toto „rozhodnutie“ je duplicitným rozhodnutím rovnakého čísla, čím je nepreskúmateľné s tým, že o oprave chyby nemalo byť vydané rozhodnutie. Namieta tiež, že v danom prípade nejde o zjavnú chybu v písaní, nakoľko písmeno A na klávesnici je značne vzdialené od písmena B, takže nemôže ísť o preklep. Preto žiadal o zrušenie rozhodnutia o oprave chyby v písaní v celom rozsahu.
18. Súčasťou administratívneho spisu je aj poverenie Národného inšpektorátu práce zo dňa 01.06.2017, z obsahu ktorého vyplýva, že generálny riaditeľ G. C. s účinnosťou od 01.06.2017 zastupovaním v čase jeho neprítomnosti poveruje L.. M. A., M.. O. Č. V. O.. O. Z..
19. Na pojednávaní dňa 08.07.2020 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že v danom prípade boli osoby, s ktorými boli vyhotovené zápisnice o podaní informácie o dôvode prítomnosti na pracovisku spísané, vypočúvané ako svedkovia a v tom vidí zásadné porušenie procesných práv účastníka konania. Vzhľadom na uvedené žiadal priznať aj právo na úplnú náhradu trov konania.
20. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich prednesoch učinených v doterajšom priebehu konania a nad rámec písomného vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené poukázala na to, že pri výkone inšpekcie práce v zmysle príslušného právneho predpisu, inšpektor práce nevystupuje ako protistrana ale ako verejný činiteľ a postupuje spôsobom napĺňajúcim účel výkonu inšpekcie. Pri výkone inšpekcii inšpektori vystupujú ako očití svedkovia, čo znamená, že vzhľadom na okolnosti, ktoré zaznamenajú vlastnými zmyslami, pokiaľ zistia, že sa na pracovisku nachádzajú určité osoby v zmysle § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, je ich povinnosťou vyzvať tieto osoby na podanie informácie o dôvode prítomnosti na pracovisku. Povinnosťou dotazovaných osôb je poskytnúť túto informáciu inšpektorom práce, pričom informácie sú poskytované v zmysle Zákona o inšpekcii práce, kde je výkon inšpekcie presne stanovený a keďže ide o špeciálny predpis, ustanovenia trestného zákona sa na výkon inšpekcie nevzťahujú. Pokiaľ žalobca namietal existenciu jazykovej bariéry, v tejto súvislosti poukázala na to, že ak pri výkone inšpekcie príslušní inšpektori zistia, že na pracovisku sa nachádzajú občania inej krajiny a ak títo akýmkoľvek spôsobom naznačia, že nerozumejú slovenskému jazyku alebo dotazom, ktoré
sú im kladené v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, inšpektori postupujú tak, že priberajú do konania tlmočníka a bežne sa stáva, že vyhotovujú aj záznamy v cudzom jazyku, ktoré sú potom pretlmočené. V danom prípade však nevyplynula nutnosť prizvať do konania tlmočníka, pretože dotazovaná osoba a síce V. N. vystupovala v predmetnom konaní ako zamestnanec žalobcu a zároveň aj ako zástupca občianskeho združenia Nádej života a v priebehu inšpekcie poskytovala inšpektorom požadovanú súčinnosť, predkladala im listinné dôkazy, o ktoré opierala svoje vyjadrenia, prezentované aj v predmetnom protokole a zápisnici. Predložila aj zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti uzavretú s V. T. D., ktorá je vypracovaná v slovenskom jazyku, takže aj táto skutočnosť neodôvodňovala pribratie tlmočníka a aj z tejto skutočnosti možno vyvodiť, že ako V. N., tak aj ďalšia osoba, ktorá bola v priebehu inšpekcie vypočutá - V. T. D., slovenský jazyk ovládajú, resp. mu rozumejú.
21. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
24. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
25. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
26. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin...
27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
28. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
29. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
30. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
31. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
34. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
35. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
37. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 27.09.2017 v čase o 11:06 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. T. D., ktorý pre zamestnávateľa vykonával pomocnú silu v kuchyni pri čistení zeleniny a umývaní riadu na prevádzke rýchleho občerstvenia N.-G., ulica O. X v G. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Táto skutočnosť
vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie, o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísanými s uvedenou osobou v uvedený deň i zápisnicou spísanou so zamestnankyňou žalobcu V. N., ako aj ďalšími dokladmi tak, ako boli špecifikované vyššie, pričom reálny výkon činnosti V. T. D. tak, ako bol zistený pri výkone inšpekcie práce, navyše odporuje aj obsahu citovanej zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti, pokiaľ ide o druh činnosti .
38. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu a predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom tento nevyužil svoje právo vyjadriť sa k oznámeniu o začatí správneho konania a z obsahu protokolu o vykonaní inšpekcie nevyplýva, že by voči zisteniam tak, ako v ňom boli premietnuté, prípadne k postupu inšpektorov pri výkone inšpekcie mal akékoľvek námietky. Vyplýva z neho iba, že menovanú osobu hodlá prijať do pracovného pomeru. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i v žalobe uvedeným spôsobom. Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V žalobe všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným osobám a ďalšie), nepovažoval správny súd za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, ani záveru o nevyhnutnosti nariadenia pojednávania v tejto súvislosti.
39. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa vydania „rozhodnutia o oprave chyby v písaní a počítaní,“ pretože z obsahu tejto listiny jednoznačne vyplýva, že nejde o rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku, ale že ide iba o list a v zmysle ustanovenia § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý nebol pomenovaný ako rozhodnutie, ale ktorý označuje rozhodnutie, na ktoré sa oprava vzťahuje a ktorý bol doručený žalobcovi ako upovedomenie o uvedenej oprave. V tejto súvislosti bol postup správneho orgánu prvého stupňa súladný s citovaným zákonným ustanovením. Za neakceptovateľné považuje správny súd aj tvrdenie žalobcu, že v danom prípade nejde o zrejmú nesprávnosť s poukazom na dôvody jeho odvolania zo dňa 11.01.2018, podaného proti tomuto listu, pretože vychádzajúc z obsahu celého rozhodnutia zo dňa 04.12.2017 (kontext výrokovej časti a odôvodnenia rozhodnutia), chyba ktorá bola odstránená, zrejmou nesprávnosťou je. V danom prípade, vychádzajúc z uvedeného, nebolo povinnosťou správneho orgánu osobitne rozhodovať o odvolaní žalobcu podanom proti „rozhodnutiu“ o oprave chyby v písaní.
40. Správny súd zastáva názor, že rovnako protokol o výkone inšpekcie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, tento je dostatočne určitý, zrozumiteľný a má oporu vo všetkých dokladoch, ktoré boli podkladom pre jeho vypracovanie. Z tohto protokolu je jednoznačne zrejmé, kedy bola vykonaná inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dopytované osoby poskytujúce informáciu o dôvode prítomnosti na pracovisku uviedli čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku nachádzali, z čoho je možné vyvodiť jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu. Navyše voči jeho obsahu konateľ žalobcu, s ktorým bol prerokovaný, žiadne námietky nevzniesol. Jeho zákonnosť nebola napadnutá ani samostatnou žalobou. Keďže jeho zákonnosť relevantným spôsobom spochybnená nebola, možno ho považovať za zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti zápisníc spísaných s V. N. a V. T. D., v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že tieto zápisnice zo dňa 27.09.2017 boli vyhotovené v zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedené osoby neboli vypočúvané v rámci inšpekcie práce ako svedkovia, ale boli dotazované a požiadané o vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku. Z predmetných zápisníc vyplýva obsah ich komunikácie s inšpektormi práce, vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku a ich vierohodnosť je overená ich vlastnoručným podpisom bez akýchkoľvek pripomienok. Preto právo účastníka konania byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky, nemohlo byť v danom prípade v tejto súvislosti správnymi orgánmi porušené, keďže inšpekcia práce predchádzala začatiu správneho konania. Súčasťou obsahu týchto zápisníc je zákonné poučenie, ktoré bolo na znak porozumenia jeho obsahu a potvrdenia obsahu zápisnice týmito osobami podpísané. Tieto v priebehu výkonu inšpekcie nenamietali, že nerozumejú slovenskému jazyku a preto vzhľadom aj
na dobu trvania ich pobytu na území SR, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že zmluva o dobrovoľníckej činnosti bola rovnako spísaná v slovenskom jazyku, nemá súd pochybnosti o tom, že do konania nebolo potrebné pribrať tlmočníka.
42. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska absencie podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí, pretože ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, jeho súčasťou je poverenie zo dňa 01.06.2017, z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa G. C. s účinnosťou od 01.06.2017 sú jeho zastupovaním poverení O.. M. A., M.. O. Č. V. O.B.. O. Z., pričom uvedené poverenie bolo aktuálne aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v zastúpení generálneho riaditeľa podpísal v danom prípade O.. M. A..
43. V danom prípade boli dodržané aj všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.
44. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa, následne i žalovaný pri ukladaní predmetnej pokuty zohľadnili všetky zákonom stanovené kritéria, ktoré má na mysli ustanovenie § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej generálnej prevencie splniť. Správna úvaha pri ukladaní tejto sankcie nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Za priťažujúcu okolnosť považovali správne orgány to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. V prospech účastníka bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o porušenie týkajúce sa iba jedného zamestnanca, toto trvalo krátky čas, nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený a išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. Zohľadnený bol aj účel predmetnej pokuty tak, ako je to špecifikované v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.
45. Zohľadnená bola preventívna úloha postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.
46. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne ( § 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.