Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/189/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: X. V., bytom XXX XX N.Š., XXX, zast.: Z.. B. Q., XXX XX N. XXX proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2010 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 03.02.2011 domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 2 678,90 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia v dedičskej veci vedenej pod č.: M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX sa stal po poručiteľke G. V. vlastníkom parcely registra "E", č. XXXX, pôvodne zapísanej na vložke č. XXXX, k.ú.: N.. V súčasnosti je to parc. č. XXXX/X- orná pôda vo výmere XX m? a parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere X XXX m? zapísaná na LV č. XXXX, okres S., obec N., k. ú.: N..

V januári 2010 žalobca chcel predať predmetnú nehnuteľnosť a pri tom zistil, že v katastri nehnuteľností už nie je zapísaný ako vlastník predmetnej parcely. Na základe tejto skutočnosti sa obrátil so žiadosťou zo dňa 22.01.2010 na Katastrálny úrad v Bratislave, správa katastra Pezinok o prešetrenie evidencie nehnuteľností pod č. vložky XXXX, s parc. č. XXXX o výmere X XXX m?. Správa katastra Pezinok vykonala prešetrenie zápisu parcely registra "E" č. XXXX, pôvodne zapísanej v PK vl. č. XXXX, k.ú.: N.. V oznámení o prešetrení zo dňa 10.03.2010 správa katastra uviedla, že v roku 2000 bol realizovaný zápis registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v k.ú.: N. v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V zmysle tohto zákona je schválený register verejná listiny, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Predmetné pozemky boli v rámci spracovania registra vyhotoviteľom CGS spol. s r.o. Bratislava chybne zapísané na pána A. Z., vlastníka PK vložky č. XX. Správne malo byť vlastníctvo zapísané na vlastníka, resp. právneho nástupcu vlastníka PK vl. č. XXXX. V súčasnosti je vlastníkom pozemkov podľa platného stavu pán A. Q. na základe kúpnej zmluvy, č.: N. XXXX/XXXX.

V zmysle pokynov a usmernenia katastrálneho úradu vyznačila správa katastra na predmetné pozemky iný údaj o tom, že správa katastra eviduje listinu spochybňujúcu evidované vlastníctva.

Po smrti pána A. Z. prešli na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX, M. XXX/XXXX predmetné nehnuteľnosti na dediča F. Z., bytom C. XXX, S., ktorý ich na základe kúpnej zmluvy predal A. Q., vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 10.09.2007 pod č. N. XXXX/XXXX.

V prípade, ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby, ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti je nespochybniteľné. V tomto prípade ide jednoznačne o prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. v tomto prípade chráni dobromyseľnosť, teda bona fide nadobúdateľa nehnuteľnosti tým, že poskytuje ochranu takto nadobudnutému vlastníckemu právu ( ).

Nakoľko sa žalobca z uvedeného dôvodu nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva, požaduje náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom od žalovaného. Výšku náhrady škody vyčíslil tak, že za 1 m? požaduje sumu 0,70 eur, teda pri výmere 3 827 m? za 0,70 eur, predstavuje náhrada škody sumu 2 678,90 eur, pričom pri určení ceny za 1 m? žalobca vychádzal zo skutočnosti, že za rovnakú cenu predal ostatné pozemky.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.04.2011, ktorým žiadal, aby súd žalobu zamietol. Rozhodnutím č. XXXX/XXX/ROEP zo dňa 11.10.2000 schválila správa katastra podľa v znení neskorších predpisov register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú.: N.. Žalovaný je tohto názoru, že v prvom rade je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom - súd je totiž viazaný len vymedzením skutkového stavu v žalobe, právna kvalifikácia uplatňovaného nároku je vecou súdu. Žalobca v žalobe výslovne uvádza, že si uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu ČR pokiaľ orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje, ide o činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov sa prejavia v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení príslušného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Za nesprávny úradný postup orgánu štátu teda nemožno považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tohto je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané (rozsudok NS ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn.: ). Tento právny názor si osvojil aj NS SR, v rozsudku zo dňa 30.07.2009, sp. zn.: .

Vychádzajúc z uvedeného samotná skutočnosť, že rozhodnutiu správy katastra č. XXXX/XXXX/ROEP zo dňa 11.10.2000 predchádzal nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého nie je rozhodnutie vecne správne, nezakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

Je teda nevyhnutné posúdiť žalobu tak, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že prípadným pochybením pri vyhotovení návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla.

Navyše je potrebné posúdiť, či sa na predmetnú právnu vec vzťahuje alebo Žalobca v konečnom dôsledku v žalobe označil dve rozhodnutia správy katastra, ktoré majú byť podľa námietok žalobcu vecne nesprávne, a teda prichádzajú do úvahy ako rozhodnutia, ktorými mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Týmito rozhodnutiami sú: rozhodnutie správy katastra č. XXXX/XXXX/ROEP zo dňa 11.10.2000 a rozhodnutie správy katastra č. N. XXXX/XXXX zo dňa 10.09.2007. Nakoľko rozhodnutie správy katastra č. XXXX/XXX/ROEP bolo vydané dňa 11.10.2000 je zrejmé, že ak mala byť týmto rozhodnutím spôsobená škoda, je potrebné dôvodnosť žaloby posúdiť

podľa zákona č. XX/XXXX. Ak však škoda mala byť spôsobená rozhodnutím správy katastra č. N. XXXX/ XXXX, ktoré bolo vydané dňa 10.09.2007, potom je potrebné aplikovať .

Predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci sú: nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a škodou.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov ani v znení neskorších predpisov nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa resp. i nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.

Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej aj vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, je platný a pokladá sa za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vyslovil, že všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným organom. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú.

Keďže zrušenie rozhodnutia správy katastra č. XXXX/XXXX/ROEP zo dňa 11.10.2000, ani rozhodnutia správy katastra č. N. XXXX/XXXX zo dňa 10.9.2007 nebolo preukázané, s prihliadnutím na ustanovenie , resp. nemožno žalobe vyhovieť - nie je totiž preukázaná jedna z podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha a to existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na prezumpciu správnosti správnych aktov je potrebné vyššie uvedené rozhodnutia správy katastra považovať za zákonné.

Žalovaný je toho názoru, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade posúdenia uplatňovaného nároku ako nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území N. - absentovala by totiž príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.07.2009. Žalovaný zdôrazňuje, že rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv k nehnuteľnostiam - rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov nezaniklo vlastnícke právo žalobcu k pozemkom parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ X, katastrálne územie N..

Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca riadne nepreukázal výšku ním uvádzanej škody. Nakoľko nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, vykonanie smerujúcich k vyčísleniu, resp. preukázaniu výšky škody by bolo nadbytočné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: PK vložka č. XXXX, k.ú.: N., oznámením o prešetrení zo dňa 10.03.2010, výpisom z katastrálnej mapy, oboznámením kópie katastrálneho spisu č. N., osvedčením o dedičstve č. S. XD XX/ XX, M. H. XX/XXXX, rozhodnutím OÚ v Pezinku zo dňa 11.10.2000 č.j.: XXXX/XXXX/ROEP, kúpnou zmluvou, rozhodnutím štátneho notárstva č.k.: M. XXX/XX-XX.

Na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, oboznámením obsahu katastrálneho spisu, výsluchom žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného, súd skutkový stav veci ustálil nasledovne:

Žalobca na základe rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 31.05.1989, č.k.: M. XXX/XX sa stal vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra "E" č. XXXX pôvodne zapísanej v PK vložke č. XXXX, k.ú.: N.. V súčasnosti je predmetná parc. č. XXXX/X- orná pôda vo výmere XX m? a parč. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere X XXX m? zapísaná na LV č. XXXX, k.ú.: N., okres S..

Obvodný úrad v Pezinku na základe rozhodnutia č.j.: XXXX/XXXX/ROEP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2000 schválil register obnovenej evidencie pozemkov v kat. území N., okres S., spracovaný zhotoviteľom CGS, s.r.o..

F. Z. na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.06.2005, č.k.: S. X M. XX/XX, M. H. XX/XXXX sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere XX m? a parc. č. XXXX/X vo výmere X XXX m?.

F. Z. ako predávajúci previedol kúpnou zmluvou zo dňa 08.03.2007 vlastnícke právo k predmetným parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísaným na LV č. XXXX, k.ú.: N. na kupujúceho A. Q.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušnou správou katastra dňa 12.09.2007 pod č. N..

V oznámení o prešetrení zápisu parcely registra "E" č. XXXX, pôvodne zapísanej v PK vl. č. XXXX Správa katastra Pezinok vo svojom liste zo dňa 10.03.2010 uviedla, cit.: "Predmetné pozemky boli v rámci spracovania registra vyhotoviteľom CGS, s.r.o. chybne zapísané na pána A. Z., vlastníka z PK vložky č. XX. Správne malo byť vlastníctvo zapísané na vlastníka, resp. právneho nástupcu vlastníka z PK vl. č. XXXX. V súčasnosti je vlastníkom pozemkov podľa platného stavu pán A. Q. titulom kúpnej zmluvy č. N. XXXX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX."

Takto ustálený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne :

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi ( v znení neskorších predpisov).

Podľa a , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa , kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

V nadväznosti na skutkový stav ustálený z vykonaných dôkazov, so zreteľom na vyššie citované ustanovenia právnych predpisov, súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Je nepochybné, že žalobca sa v tomto konaní domá náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov vykonávajúcich pôsobnosť na úseku katastra nehnuteľností, ktorý mal spočívať v tom, že na základe objednávky príslušného orgánu došlo k nesprávnej identifikácii pozemkov z PK vložiek a týmto postupom bol žalobca zbavený svojho vlastníckeho práva a v súčasnosti nemá možnosť žiadnym spôsobom sa domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nesprávny úradný postup daného orgánu verejnej moci, existencia škody (nemajetkovej ujmy) a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom danej škody alebo nemajetkovej ujmy.

V prejednávanej veci pritom dospel súd k záveru, že ani jeden z vyššie uvedených predpokladov v danej veci nie je naplnený. V konaní totiž neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok stratu vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a vzhľadom na vzniknutú situáciu a existujúci stav, sa žalobca kedykoľvek môže na príslušnom súde domáhať svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie vlastníckeho práva. Až v prípade, ak by bol žalobca v takomto konaní neúspešný, teda definitívne by o predmet svojho vlastníctva prišiel, prichádzala by do úvahy možnosť domáhať sa náhrady škody žalobou, tak ako to urobil žalobca v tomto konaní. Ak by sme pripustili opačný názor, mohlo by v konečnom dôsledku dôjsť k tomu, že na základe rozhodnutia súdu by napokon bol do registra "C" katastra nehnuteľností žalobca zapísaný ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností a súčasne by mu za úbytok rovnakých nehnuteľností bola priznaná náhrada škody, čo je neprijateľné. Až do definitívneho vyriešenia otázky vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je žaloba na náhradu škody predčasná.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého v prípade, ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby, ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo je nespochybniteľné, a uvedené platí aj v tomto prípade. V danom prípade totiž osoba F. Z. nie je tzv. nepravým dedičom v zmysle . Zákon má v ustanovení v prípade nepravého dediča na mysli situáciu, ak nadobúdateľ nadobudol vec od nepravého dediča, pričom táto vec mala pripadnúť po poručiteľovi inému dedičovi. Teda ide o prípad, keď poručiteľovi vec patrila, avšak zdedila ju iná "neoprávnená" osoba. V prejednávanej veci však poručiteľ ani jeho právni predchodcovia nikdy a žiadnym zákonným spôsobom nenadobudli vlastnícke právo k predmetným parcelám. Z predložených listinných dôkazov ako aj z tvrdení účastníkov vyplýva, že nie je sporné, že vlastníkom týchto parciel bola matka žalobcu a tieto po jej smrti nadobudol ako dedič žalobca.

V nadväznosti na vyššie uvedené teda možno zhrnúť, že nakoľko v prípade predmetných nehnuteľností nie je definitívne vyriešená otázka ich vlastníctva a teda nie je definitívne vyriešené, či z majetku žalobcu tieto nehnuteľností ubudli (a teda či mu vznikla skutočná škoda v podobe zmenšenia jeho majetku), pričom žalobca má možnosť domáhať sa ochrany jeho práv žalobou o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na všeobecnom súde a takémuto postupu nebráni ani okolnosť, že v rámci právneho nástupníctva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam došlo aj ich dedeniu, žaloba bola podaná predčasne. Preto súdu nezostalo iné, než z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , keďže však žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech a má teda právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.