Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/10/2008

N a j v y š š í s ú d 1

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci

žalobcu R. S., T., Č., zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou, Advokátska kancelária, P., K., proti

žalovanému P. B. nar. X., bytom Č., K., zastúpenému JUDr. P. S. advokátom, Advokátska

kancelária H., K., v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na dovolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 05. marca 2008 č. k. – 362 (vec

Okresného súdu Košice II č. k. ), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 05. marca 2008 č. k. – 362 z a m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

60,44 eur do troch dní na účet jeho právnej zástupkyne.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II svojím rozsudkom z 26. 03. 2007 č. k. -286

rozhodol tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť so

žalobcom, ako nadobúdateľom, zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti

I. s. r. o. K., so sídlom Z., K., IČO X., zapísanej v obchodnom registri vedenom na Okresnom

súde Košice I v oddieli S., vložka čísloX., v znení uvedenom vo výroku rozsudku a žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 29 900 Sk, na účet jeho právnej zástupkyne.

21

Po odvolaní žalovaného odvolací – Krajský súd v Košiciach rozsudkom napadnutým

dovolaním rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 4 611 Sk, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustil vo výroku dovolanie

( ).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, podanou na súde dňa 01. 07. 2005, žalobca

žiadal, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode

obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti I. s. r. o. K., so sídlom Z., K., IČO X.,

pretože povinnosť žalovaného bezodplatne previesť svoj obchodný podiel na žalobcu vyplýva

z nepomenovanej zmluvy, označenej „Zmluva o riadení“, ku ktorej žalovaný pristúpil dňa

12.4.2002. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluva o riadení je absolútne

neplatná, a to najmä z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a že porušuje jeho právo na

podnikanie, garantované SR. Žalobný návrh smeruje k nútenému nedobrovoľnému

ukončeniu podnikania žalovaného v obchodnej spoločnosti I. s. r. o. K. Ďalej žalovaný tvrdil, že

jeho pristúpenie k zmluve o riadení bolo vykonané pod tlakom a v situácii, keď sa obával

o zdravie a život svoj a svojich detí.

Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že :

1/ Spoločnosť I. s. r. o. K. vznikla dňa 15. 10. 1998 a jej jediným spoločníkom,

zapísaným v obchodnom registri, bol do 10. 05. 2002 M. Š.

2/ Medzi žalobcom, ako riadiacou osobou a spoločnosťou I. s. r. o. K., ako riadenou

osobou a spoločníkom M. Š. bola v písomnej forme uzavretá Zmluva podľa § 269 ods. 2

, obsahujúca tri články, a to – predmet zmluvy, čl. II – prednostný

prevod obchodných podielov alebo ich časti a čl. III – trvanie zmluvy. V čl. I ako predmet

zmluvy je uvedené, že riadená osoba sa zaväzuje na základe tejto zmluvy plniť príkazy

z jednotného riadenia riadiacej osoby, predovšetkým v oblastiach riadenia investícií, riadenia

nákupov a predaja, financovania podnikateľskej činnosti a rozdeľovania zisku. V čl. II je o. i.

uvedené, že riadená osoba a jej spoločník sa zaväzujú prednostne previesť obchodné podiely

alebo ich časti na riadiacu osobu alebo osoby, ktoré označí riadiaca osoba, a to do 15 dní od

doručenia výzvy na takýto prevod, inak zodpovedá za škodu tým spôsobenú, že takýto prevod je

bezodplatný, ak sa riadiaca osoba nedohodne so spoločníkom riadenej osoby inak, to platí aj pre

iné osoby, na ktoré sa majú previesť obchodné podiely alebo ich časti. V čl. III je uvedené, že

zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a je nevypovedateľná zo strany riadenej osoby alebo jej

štatutárneho orgánu, prípadne spoločníka riadenej osoby, zmluvu je možno skončiť písomnou

dohodou alebo výpoveďou zo strany riadiacej osoby. Na uvedenej zmluve je uvedený dátum

31

19. 08. 1998, ktorý je však sporný, pretože podľa žalovaného k spísaniu tejto zmluvy došlo

v roku 2002.

3/ Dňa 12. 04. 2002 bol spísaný Dodatok č. 1 k zmluve, uzavretej podľa § 269 ods. 2

zo dňa 19. 08. 1998 (č. l. 9), v ktorom sa konštatuje, že navýšením

základného imania sa stali spoločníkmi riadenej osoby siedmi spoločníci, medzi nimi aj žalovaný

a že noví spoločníci v celom rozsahu a bez výhrad pristupujú k zmluve, uvedenej v úvodnej časti

tohto dodatku a vyhlasujú, že jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu túto zmluvu vlastnoručne

podpisujú. V čl. III sa konštatuje, že prílohu č. 1 k tejto zmluve tvorí zápisnica z mimoriadneho

valného zhromaždenia riadenej osoby, ktorou sa udelil súhlas na pokračovanie v pôvodnej

zmluve. Na zadnej strane uvedeného dodatku je sedem podpisov a podľa účastníkov konania sú

nimi podpisy nových siedmych členov spoločnosti, medzi nimi i žalovaného. Na dodatku nie je

podpis žalobcu, ako jednej zo zmluvných strán.

4/ Dňa 12. 04. 2002 bola spísaná zápisnica z rokovania mimoriadneho valného

zhromaždenia (č. l. 8), za účasti všetkých ôsmich spoločníkov spoločnosti, na ktorom bolo prijaté

uznesenie, že MVZ schvaľuje pristúpenie spoločnosti k pôvodnej zmluve o riadení zo dňa

19. 08. 1998 a dodatok č. 1 k pôvodnej zmluve.

5/ Dňa 12. 04. 2002 bola notárkou JUDr. Z. O. vo forme notárskej zápisnice, spísaná

zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti I. s. r. o. K. (č. l. 54-56), na ktorej jediný

spoločník M. Š. rozhodol o navýšení novými peňažnými vkladmi a záväzok na navýšenie

prevzali siedmi záujemcovia, medzi nimi aj žalovaný, ktorí prehlásili, že pristupujú

k zakladateľskej listine. V čl. III valné zhromaždenie, za prítomnosti pôvodného spoločníka

a nových spoločníkov, schválilo zmenu zakladateľskej listiny, ktorej úplné znenie tvorí

nedeliteľnú súčasť zápisnice (č. l. 57-69).

6/ Od 25. 04. 2002 bol predmet činnosti spoločnosti I. s. r. o. K. doplnený o. i. o záložňu.

Od 10. 05. 2002 boli do obchodného registra zapísaní ďalší siedmi spoločníci, medzi nimi aj

žalovaný (výpis z obchodného registra z 05. 11. 2007 č. l. 324).

7/ V § 1 ods. 2 zakladateľskej listiny v úplnom znení, platnom do 25. 01. 2005, bolo

dohodnuté, že prevádzať obchodný podiel je možné písomnou zmluvou iba medzi spoločníkmi

spoločnosti, pričom podmienkou platnosti takejto zmluvy je predchádzajúci súhlas valného

zhromaždenia a dodržanie ustanovené spoločenskej zmluvy o predkupnom práve spoločníkov na

obchodný podiel. Uvádza sa, že ak spoločníci nevyužijú toto predkupné právo v lehote 10 dní

odo dňa keď sa dozvedeli o zamýšľanom prevode, toto predkupné právo zaniká.

8/ Dňa 25. 01. 2005 bola spísaná zápisnica o rokovaní mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti I. s. r. o. K., na ktorom boli prítomní všetci ôsmi spoločníci

41

spoločnosti, s programom 1/ Otvorenie, voľba predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, 2/

Zmeny v spoločenskej zmluve, 3/ Zrušenie plnej moci pre JUDr. J. S. Ohľadom zmien

spoločenskej zmluvy bolo o. i. prijaté a 2/2005 (č. l. 215 217).

9/ Podľa úplného znenia Zakladateľskej listiny spoločnosti I. s. r. o. K. z 25. 01.

2005 (č. l. 218 – 231), a to § 1 tretí odsek, prevádzať obchodný podiel je možné písomnou

zmluvou, ako medzi spoločníkmi spoločnosti, tak aj medzi spoločníkmi a tretími osobami,

pričom podmienkou platnosti takejto zmluvy je predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia

a dodržanie ustanovení spoločenskej zmluvy o predkupnom práve spoločníkov na obchodný

podiel.

10/ Výzvou zo 04. 04. 2005 (č .l. 10), s odvolaním sa na čl. II zmluvy z 19. 08. 1998

a rozhodnutia spoločníkov o pristúpení k nej z 12. 04. 2002, žalobca vyzval žalovaného o prevod

obchodného podielu v spoločnosti I. s. r. o. K. a aby sa do 15 dní od doručenia výzvy dostavil na

podpis zmluvy o prevode obchodného podielu.

Žalobca vyvodzoval svoje právo na prevod obchodného podielu žalovaného na jeho

osobu z dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2002 (č. l. 9) k zmluve uzavretej dňa 19. 08. 1998.

Pokiaľ ide o pôvodnú zmluvu zo dňa 19. 08. 1998, je sporný termín, kedy bola uzavretá.

Podľa M. Š. ktorý zmluvu podpísal, ako riadená osoba a ktorý bol ako svedok vypočutý v tomto

konaní, zmluva bola podpísaná v r. 2002. Keďže svedok nespochybnil, že uvedenú zmluvu

podpísal, odvolací súd považoval posúdenie platnosti uvedenej zmluvy dátum jej podpisu za

irelevantný.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, podľa

ktorého zmluva zo dňa 19. 08. 1998, v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2002, aj pokiaľ ide o čl.

II – prednostný prevod obchodného podielu, je nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2

, upravujúcou riadenie spoločnosti, pričom vychádza z vôle zmluvných

strán uzavrieť tento typ zmluvy. Ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu, zmluvné strany pri

uzatváraní tejto zmluvy sledovali dovolený účel dovolenými prostriedkami, zmluvu rešpektovali

od jej uzavretia až do mája 2005, kedy žalovaný odmietol podpísať zmluvu o prevode

obchodného podielu. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretie zmluvy, resp. pristúpenie

k nej, zo strany žalovaného, nebolo slobodným rozhodnutím žalovaného a že k takémuto konaniu

bol donútený zo strany žalobcu. Bolo na posúdení žalovaného, či a akú zmluvu uzavrie. Odvolací

súd vychádzal z toho, že keď sa rozhodol pristúpiť k zmluve s obsahom v nej uvedeným, potom

mu nastala právna povinnosť takúto zmluvu plniť, aj keď by plnenie bolo pre neho nevýhodné.

Žalovaný sa bránil ohľadom vyhrážok, spojených s podpisom dodatku č. 1 a zápisnice z MVZ

z 12. 04. 2002, že trestné oznámenie nepodal z dôvodu, že predmetné dokumenty nemal

51

k dispozícii. Odvolací súd však toto jeho tvrdenie posúdil tak, že práve včasným podaním

trestného oznámenia, t. j. v apríli 2002, by žalovaný dosiahol, aby sa žalobca vyjadril k tomu, za

akých podmienok a či a aké doklady žalovaný podpísal. Tým, že žalovaný tak neurobil, oslabil

a za situácie, že iné dôkazy než výsluch zúčastnených osôb na toto tvrdenie nepredložil, až

vylúčil možnosť preukázať nátlak žalobcu na podpis uvedených dokumentov. Preto odvolací súd

nedostatok vôle zo strany žalovaného v dôsledku nátlaku žalobcu na podpis uvedených

dokumentov nemal za preukázaný.

Pokiaľ ide o podmienky na prevod obchodného podielu, uvedené v § 115 Obchodného

zákonníka, prvostupňový súd ich splnenie v napadnutom rozsudku dostatočne právne posúdil

a odvolací súd sa s týmto posúdením stotožňuje. Skutočnosť, že na mimoriadnom valnom

zhromaždení spoločnosti I. s. r. o., konanom dňa 12. 04. 2002, spoločníci schválili pristúpenie

k zmluve zo dňa 19. 08. 1998, ktorú pomenovali ako zmluvu o riadení, súhlasili s prevodom ich

obchodných podielov tak, ako to bolo uvedené v zmluve zo dňa 19. 08. 1998, t. j. na žalovaného

alebo na inú, ním určenú osobu s vylúčením možnosti uplatnenia predkupného práva na

obchodný podiel.

Zmluva zo dňa 19.8.1998 sleduje dovolený účel dovolenými prostriedkami, nie je dôvod,

aby jej súd, podľa , neposkytol právnu ochranu.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Jeho prípustnosť odôvodnil

. Aj podľa názoru dovolacieho súdu boli tu dôvody na pripustenie dovolania.

Dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod je daný ustanovením . .

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu (ktorý sa stotožnil s právnymi závermi

prvostupňového súdu) spočíva podľa odvolateľa v tom, že:

Na základe intencií samotného krajského súdu, ktorý v prvšom uznesení č. k. 3 Cob

65/2006 zo dňa 19. 10. 2006, ktorým zrušil prvý prvostupňový rozsudok v tejto veci a zaviazal

prvostupňový súd, aby vec opätovne posúdil s poukazom na skutočnosť, že obsah zmluvy sa

neposudzuje podľa jej názvu ale jej obsahu a teda malo dôjsť k posúdeniu, či v prípade záväzku

na prevod obchodného podielu spoločníka ide o súčasť riadenia spoločnosti alebo či ide o iný

právny vzťah. Ďalej sa malo posúdiť, či sú splnené podmienky na prevod obchodného podielu

podľa zákonnej úpravy obsiahnutej v v náväznosti na znenie

spoločenskej zmluvy resp. zakladateľskej listiny spoločnosti I. s.r.o. K. Druhostupňový súd sa vo

svojom rozhodnutí touto skutočnosťou nijakým spôsobom nezaoberal a len konštatuje, že sa

stotožňuje správnym posúdením veci prvostupňového súdu. Nie je teda možné sa dozvedieť

akými postupmi a právnymi úvahami sa riadil súd pri právnom posudzovaní veci.

61

Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd v Prešove vydal dňa 20. 06. 2006 rozsudok sp.

zn.: , ktorým v rovnakej veci u iného spoločníka spoločnosti I. s. r. o. K., zamietol

žalobu R. S. proti Ing. J. D. v konaní o nahradenie podal žalobca odvolanie. Krajský súd

v Prešove rozsudkom sp. zn. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

v Prešove rozhodol tak, že potvrdil tento rozsudok a to z dôvodu, že Zmluva o riadení je

absolútne neplatná a že nie sú splnené podmienky na prevod obchodného podielu. Proti tomuto

rozsudku podal žalobca dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý predmetný

rozsudok zrušil a vrátil avšak len z „procesných“ dôvodov pričom sa hmotnoprávnou stránkou

nezaoberal. Fotokópie rozsudkov tvoria prílohu dovolania. Je sporná skutočnosť, kedy bola

samotná Zmluva o riadení uzavretá. Zmluva je datovaná na deň 19. 08. 1998, avšak v priebehu

konania vyšlo spoľahlivo najavo, že v tento deň nebola uzavretá, teda účastníkmi podpísaná

druhostupňový súd konštatuje, že tým, že nedošlo k spochybneniu podpísania tejto zmluvy a jeho

podpisu. S takýmto záverom nie je možné súhlasiť, skutočnosť že záväzok žalovaného previesť

svoj obchodný podiel v spoločnosti I. s.r.o. K. na žalobcu vychádza zo zmluvy o budúcej zmluve

o prevode obchodného podielu. Tu dôrazne poukázal na to, že samotný krajský súd konštatoval

vo svojom uznesení, že obsah zmluvy je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej

názvu. S prihliadnutím na to, vyslovil názor, že v tomto prípade ide o zmluvu s prvkami zmluvy

o budúcej zmluve a teda musia byť splnené kogentné ustanovenia

vzťahujúce sa na zmluvu o budúcej zmluve. Už zo samotného gramatického výkladu čl. II

zmluvy je zrejmé, že účastníci vyjadrili vôľu zriadiť pre jedného z účastníkov zmluvy právo na

uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu v budúcnosti. Takéto právo bez časového

ohraničenia však nie je možné platne zriadiť.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu vidí aj v tom, že rozhodol o prevode

obchodného podielu prostredníctvom uplatnenia si žaloby podľa § 161 ods. 3 nahradením vôle,

pričom takýto záver je v rozpore s ustanoveniami upravujúceho

postup pri prevode obchodného podielu. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach podľa § 269

ods. 2 , keď podľa je ustanovenie

kogentným ustanovením, pričom lehota uvedená v (lehota

na uzavretie zmluvy, resp. na uplatnenie výzvy na jej uzavretie) je podľa § 290 ods. 2

prekluzívnou lehotou, nebolo doposiaľ riešené judikatúrou vyšších

súdov. Dal do pozornosti dovolacieho súdu, že v Zmluve o riadení takáto doba v ktorej by mali

obe zmluvné strany uzavrieť budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň

všeobecným spôsobom absentuje. Pretože ide o kogentné ustanovenie má

takáto absencia doby za následok to, že takáto zmluva nie je uzavretá platne.

71

Taktiež poukázal na skutočnosť, s ktorou sa druhostupňový súd nevyporiadal a to, akým

spôsobom je samotná Zmluva o riadení podpísaná za ovládajúcu osobu a teda spoločnosť I. s. r.

o. K. Spôsob konania konateľa/konateľov za obchodnú spoločnosť I. s. r. o. K. je a vždy bol

(ako to vyplýva z úplného výpisu z Obchodného registra) taký, že za spoločnosť podpisuje

konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti

pripojí svoj vlastnoručný podpis. Avšak v tomto prípade pri podpise riadenej osoby je síce podpis

konateľa, avšak absentuje obchodné meno spoločnosti k platnému uzavretiu predmetnej Zmluvy

o riadení.

Krajský súd pri vyporiadaní sa s otázkou plnenia podmienok prevodu obchodného

podielu podľa , sa len stotožnil s právnym posúdením veci

prvostupňového súdu. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že tým, že spoločníci schválili

pristúpenie k zmluve zo dňa 19. 08. 1998 – pričom samotnú dobu uzavretia zmluvy Krajský súd

neustálu – ktorú pomenovali ako zmluvu o riadení súhlasili s prevodom obchodných podielov tak

ako to bolo uvedené. Takýto právny záver je absurdný a je v rozpore s ustanoveniami

o tom, akým spôsobom rozhoduje valné zhromaždenie obchodnej

spoločnosti v spojení s ustanoveniami o prevode obchodného podielu, taktiež je takýto záver

v rozpore s ustanoveniami o vyhotovení zápisníc z valného zhromaždenia ako aj o samotných

náležitostiach zápisnice z valného zhromaždenia. Žiadne valné zhromaždenie spoločnosti I. s. r.

o. K. nikdy nedalo súhlas na prevod obchodných podielov podľa predmetnej zmluvy o riadení, ba

práve naopak poukázal na rozhodnutie Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti I. s. r.

o. K. zo dňa 14. 09. 2007, ktorá bola doložená do zbierky listín Okresného súdu Košice

Obchodného registra a ktorým všetci spoločníci spoločnosti I. s. r. o. K. rozhodli o tom, že

predmetnú Zmluvu o riadení považujú za absolútne neplatnú a preto sa ňou neriadia a riadiť

nebudú. Fotokópia podania na obchodný register spolu s rozhodnutím Mimoriadneho valného

zhromaždenia tvoria prílohu podaného dovolania. Ak by sa dovolací súd stotožnil s právnou

argumentáciou odvolacieho (i prvostupňového) súdu v tom, že je možné uzavrieť záväzok na

prevod obchodného podielu na inú osobu i nepomenovanou zmluvou podľa § 269 Obchodného

zákonníka, potom považuje za nutné, že je potrebné sa zaoberať s námietkou žalovaného

o neplatnosti tohto platného úkonu (zmluvy o riadení) podľa , pretože tento odporuje

zákonu, kogentnému ustanoveniu § 289 ods.1 Obch. zák. Na základe toho je toho názoru, že

napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je nezákonné a preto žiada dovolací súd, aby

rozsudok Krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V dovolacej odpovedi žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť. Svoj postoj

odôvodnil tým, že dovolanie obsahuje v podstate len to, čo už bolo prednesené pred nižšími

81

súdmi. V dovolaní dovolateľ uvádza tie isté dôvody, ako pred súdom prvého stupňa a pred

odvolacím súdom na ktoré už reagoval v priebehu týchto súdnych konaní.

Za podstatné považoval posúdenie základnej otázky platnosti tzv. zmluvy o riadení. Táto

zmluva nie je upravená ani v a ani v , ale to nie je

rozhodujúce . Rozhodujúce je či ju pripúšťa, bez ohľadu na uvedený

ods. 2 . Táto atypická zmluva ani jediným svojím ustanovením

neodporuje a preto problematika o jej neplatnosti je nadbytočná.

Druhou otázkou je vnášanie do tohto sporu akejsi ďalšej zmluvy a to zmluvy o budúcej

zmluve. Úmyslom účastníkov nikdy nebolo uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Predmetom

konania nebola ani neplatnosť zmluvy, o tom sa vedie spor pred Okresným súdom Košice –

okolie, pod sp. zn. , pričom rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie bolo

Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom zrušené a k dnešnému dňu nebolo

právoplatne ešte rozhodnuté. Predmetom konania nie je ani existencia zmluvy o budúcej zmluve

a preto so strany dovolateľa ide čisto len o špekuláciu, tak ako to bolo preukázané aj v priebehu

konania pred nižšími súdmi. Aj vo svojich ďalších podaniach adresovaných Najvyššiemu súdu

SR, keďže je v argumentácii v núdzi, len opäť poukazuje na rozhodnutie OS v Prešove ako aj na

rozhodnutie OS Košice okolie, ktoré nie sú právoplatne ukončené a snaží sa týmito

rozhodnutiami argumentovať, že tzv. zmluva o riadení je absolútne neplatná, pretože tak rozhodli

nižšie súdy a nepriamo naznačuje ako má rozhodnúť Najvyšší súd SR čo je právny nonsens.

Tvrdenia žalovaného v týchto podaniach, že tzv. zmluva o riadení zo dňa 19. 08. 1998 je

absolútne neplatná s odvolávaním sa na uvedené rozhodnutia nižších súdov právne neobstojí. Aj

z týchto podaní dovolateľa (žalovaného) je jednoznačne preukázané, že jeho obrana je len

účelová a právne bezpredmetná. Zmluva o riadení účelom a ani obsahom neodporuje zákonu.

Obsah tohto záväzku je určitý a predmet tohto záväzku je dovolený. Ak účastníci uzavrú podľa

svojho rozhodnutia (čo bolo v danom prípade preukázané a vyhodnotené), určitú zmluvu či už

nepomenovanú alebo pomenovanú, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by

plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. V našom práve platí princíp zmluvnej

autonómie, určitej voľnosti. To znamená, že platí predovšetkým to, čo si účastníci zmluvy

dohodli (ich dohoda je potom rovnako záväzná ako sám zákon – lex contractus), pokiaľ to zákon

výslovne nezakazuje. Princíp zmluvnej voľnosti znamená, že v slobodnom práve každého

subjektu, je rozhodnúť sa či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí, v práve slobodne si určiť

(dohodnúť) obsah tejto zmluvy, čo znamená, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie

samostatne rozhodnúť o svojom právnom postavení.

91

Uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že sú

splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, (§ 236 ods. 1/, § 238 ods. 3/, § 240 ods. 1/, § 241 ods. 1/,

/ ). Zistil, že dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol (,

).

Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je daná podľa 8 ods. 1 .

S odôvodnením dovolania dovolateľom však súhlasiť nemožno. Nemožno s ním súhlasiť v tom,

že vec odvolací súd nesprávne právne posúdil. Naopak, na dôvody odvolacieho súdu sa odvoláva

aj dovolací súd a tieto dôvody doplňuje argumentmi vyvolanými dôvodmi dovolania. Sčasti na

ne poukázal aj žalobca v dovolacej odpovedi.

Žalovaný (aj napriek tomu, že je v konaní kvalifikovane zastúpený) dostatočne

nepochopil, čo je predmetom sporu ale ani postup v dovolacom konaní a na tom zakladá aj svoju

obranu. Vzhľadom na predmet sporu a jeho rozsah dovolací súd považuje za procesne správny

postup odvolacieho súdu, keď proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie.

Niektoré prejednávané vzťahy doposiaľ rozhodované neboli a jeho rozhodnutie ich rieši, tým sa

len zdôraznila objektívnosť postupu odvolacieho súdu. Na strane druhej však žalovaný

dovolaciemu súdu priam agresívne predkladá iné rozhodnutia aj nižších súdov, ktoré rozhodovali

vo veciach súvisiacich s touto prejednávanou vecou. Snaží sa vnútiť dovolaciemu súdu týmto

spôsobom názory jemu vyhovujúce Ide o neprípustný postup účastníka ovplyvňovať

v preskúmavacej a rozhodovacej činnosti dovolací súd. Dovolací súd na tento postup účastníka

neprihliadal a prihliadať nesmel. Vyžadoval sa od dovolateľa skôr opačný postup a to upozorniť

nižšie súdy v iných súdených veciach na túto právoplatne skončenú vec, ktorá je v dovolacom

konaní.

Správne nižšie súdy konštatovali, že právny úkon treba posudzovať podľa jeho obsahu

a dokonca ak právny úkon je neplatný a má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolávať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby (§ 41a ods.

1 ).

Správne súdy konštatovali, že predmetná „Zmluva o riadení“ je zmluvou (dvojstranným

právnym úkonom) inominátnou, svojím obsahom atypickou a aj v jej úvode uvedenou, že sa

uzatvára podľa § 269 Ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého:

„Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však

účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá“.

101

Z tohto pohľadu predmetná zmluva nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom

zákonníku. Ostáva zodpovedať druhú otázku, či účastníci dostatočne určili predmet svojich

záväzkov. Dovolací súd zastáva ten názor, že určili dostatočne predmet svojich záväzkov a táto

otázka medzi nimi nebola sporná ani v dovolaní namietaná. Treťou otázkou je, či mohli

účastníci zamýšľaný právny vzťah zmluvne upraviť. Prečo nie?! Vyjadruje ich vôľu, ktorú

prejavili dobrovoľne, dobrovoľne vzali na seba záväzky zo zmluvy vyplývajúce a nadobudli

práva podľa toho. Námietka žalovaného, že zmluvu uzavrel z donútenia (zo strachu likvidácie

jeho a jeho rodiny) dovolací súd považuje za účelovú. Jednak to nebolo vôbec preukázané ani

vierohodné. Nemožno uveriť tomu, že žalovaný, ako podnikateľ v tak komplikovanej

podnikateľskej sfére, má problémy s oznámením bezprávnej vyhrážky, ktorej sa mal dopustiť

žalobca a to orgánu na to príslušnému.

je vo vzťahu k „lex generalis“ a práve na

tento všeobecný zákon sa odvolateľ ohľadne neplatnosti a to § 39, podľa ktorého:

„Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“.

Dovolateľ to nadväzoval na kogentné ustanovenie § 289 ods. 1 Obch. zák., podľa

ktorého:

„Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany

uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným

spôsobom“.

Zmluva o budúcej zmluve je upravený typ zmluvy osobitne v , ale

aj v ( a nasl.). Treba súhlasiť s dovolateľom, že zmluva uzavretá

medzi účastníkmi odporuje citovanému ustanoveniu, ale účastníci neuzavreli ani nemienili

uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, preto nemožno na ňu citované ustanovenie aplikovať

a nevedno prečo dovolateľ tieto pojmy pletie.

A je v súlade s ako osobitným predpisom, je v súlade aj

s , pri inom posúdení by sme došli k absurdnému záveru, že Obchodný

zákonník odporuje . Dovolateľ teda ani len neuvádza v čom uzavretá

zmluva má odporovať zákonu.

Dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý (, prvá veta ). Toto ustanovenie musel dodržať a tým vec

posudzovať nad rozsah upravovaného vzťahu. Predmetom sporu bolo nahradenie vôle účastníka

zmluvy ( ).

111

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale tým aj súdu prvostupňového konformne

(súhlasne, zhodne) nahrádza súhlas žalovaného s uzavretou zmluvou, ktorú uzavrel a svoju vôľu

mal práve podpisom prejaviť.

Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, za 1 úkon

právnej pomoci (dovolacia odpoveď + režijný paušál) v sume 60,44 eur. Nebola priznaná DPH,

pretože pri dani nejde o vzťah žalovaného a žalobcu, ale o vzťah advokáta k štátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.

121 Obdo/10/2008