Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b17/434400.82c327.pdf
PDF · 138.66 KB
No categories available
1Obdo/10/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Obdo/10/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci
žalobcu R. S., T., Č., zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou, Advokátska kancelária, P., K., proti
žalovanému P. B. nar. X., bytom Č., K., zastúpenému JUDr. P. S. advokátom, Advokátska
kancelária H., K., v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na dovolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 05. marca 2008 č. k. 3 Cob 68/2007 – 362 (vec
Okresného súdu Košice II č. k. 35 Cb161/2005 ), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 05. marca 2008 č. k. 3 Cob 68/2007 – 362 z a m i e t a.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
60,44 eur do troch dní na účet jeho právnej zástupkyne.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II svojím rozsudkom z 26. 03. 2007 č. k. 35Cb/161/2005-286
rozhodol tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť so
žalobcom, ako nadobúdateľom, zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti
I. s. r. o. K., so sídlom Z., K., IČO X., zapísanej v obchodnom registri vedenom na Okresnom
súde Košice I v oddieli S., vložka čísloX., v znení uvedenom vo výroku rozsudku a žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 29 900 Sk, na účet jeho právnej zástupkyne.
21 Obdo/10/2008
Po odvolaní žalovaného odvolací – Krajský súd v Košiciach rozsudkom napadnutým
dovolaním rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 4 611 Sk, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustil vo výroku dovolanie
(§ 238 ods. 3 OSP).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, podanou na súde dňa 01. 07. 2005, žalobca
žiadal, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode
obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti I. s. r. o. K., so sídlom Z., K., IČO X.,
pretože povinnosť žalovaného bezodplatne previesť svoj obchodný podiel na žalobcu vyplýva
z nepomenovanej zmluvy, označenej „Zmluva o riadení“, ku ktorej žalovaný pristúpil dňa
12.4.2002. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluva o riadení je absolútne
neplatná, a to najmä z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a že porušuje jeho právo na
podnikanie, garantované Ústavou SR. Žalobný návrh smeruje k nútenému nedobrovoľnému
ukončeniu podnikania žalovaného v obchodnej spoločnosti I. s. r. o. K. Ďalej žalovaný tvrdil, že
jeho pristúpenie k zmluve o riadení bolo vykonané pod tlakom a v situácii, keď sa obával
o zdravie a život svoj a svojich detí.
Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že :
1/ Spoločnosť I. s. r. o. K. vznikla dňa 15. 10. 1998 a jej jediným spoločníkom,
zapísaným v obchodnom registri, bol do 10. 05. 2002 M. Š.
2/ Medzi žalobcom, ako riadiacou osobou a spoločnosťou I. s. r. o. K., ako riadenou
osobou a spoločníkom M. Š. bola v písomnej forme uzavretá Zmluva podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, obsahujúca tri články, a to čl. 1 – predmet zmluvy, čl. II – prednostný
prevod obchodných podielov alebo ich časti a čl. III – trvanie zmluvy. V čl. I ako predmet
zmluvy je uvedené, že riadená osoba sa zaväzuje na základe tejto zmluvy plniť príkazy
z jednotného riadenia riadiacej osoby, predovšetkým v oblastiach riadenia investícií, riadenia
nákupov a predaja, financovania podnikateľskej činnosti a rozdeľovania zisku. V čl. II je o. i.
uvedené, že riadená osoba a jej spoločník sa zaväzujú prednostne previesť obchodné podiely
alebo ich časti na riadiacu osobu alebo osoby, ktoré označí riadiaca osoba, a to do 15 dní od
doručenia výzvy na takýto prevod, inak zodpovedá za škodu tým spôsobenú, že takýto prevod je
bezodplatný, ak sa riadiaca osoba nedohodne so spoločníkom riadenej osoby inak, to platí aj pre
iné osoby, na ktoré sa majú previesť obchodné podiely alebo ich časti. V čl. III je uvedené, že
zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a je nevypovedateľná zo strany riadenej osoby alebo jej
štatutárneho orgánu, prípadne spoločníka riadenej osoby, zmluvu je možno skončiť písomnou
dohodou alebo výpoveďou zo strany riadiacej osoby. Na uvedenej zmluve je uvedený dátum
31 Obdo/10/2008
19. 08. 1998, ktorý je však sporný, pretože podľa žalovaného k spísaniu tejto zmluvy došlo
v roku 2002.
3/ Dňa 12. 04. 2002 bol spísaný Dodatok č. 1 k zmluve, uzavretej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zo dňa 19. 08. 1998 (č. l. 9), v ktorom sa konštatuje, že navýšením
základného imania sa stali spoločníkmi riadenej osoby siedmi spoločníci, medzi nimi aj žalovaný
a že noví spoločníci v celom rozsahu a bez výhrad pristupujú k zmluve, uvedenej v úvodnej časti
tohto dodatku a vyhlasujú, že jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu túto zmluvu vlastnoručne
podpisujú. V čl. III sa konštatuje, že prílohu č. 1 k tejto zmluve tvorí zápisnica z mimoriadneho
valného zhromaždenia riadenej osoby, ktorou sa udelil súhlas na pokračovanie v pôvodnej
zmluve. Na zadnej strane uvedeného dodatku je sedem podpisov a podľa účastníkov konania sú
nimi podpisy nových siedmych členov spoločnosti, medzi nimi i žalovaného. Na dodatku nie je
podpis žalobcu, ako jednej zo zmluvných strán.
4/ Dňa 12. 04. 2002 bola spísaná zápisnica z rokovania mimoriadneho valného
zhromaždenia (č. l. 8), za účasti všetkých ôsmich spoločníkov spoločnosti, na ktorom bolo prijaté
uznesenie, že MVZ schvaľuje pristúpenie spoločnosti k pôvodnej zmluve o riadení zo dňa
19. 08. 1998 a dodatok č. 1 k pôvodnej zmluve.
5/ Dňa 12. 04. 2002 bola notárkou JUDr. Z. O. vo forme notárskej zápisnice, spísaná
zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti I. s. r. o. K. (č. l. 54-56), na ktorej jediný
spoločník M. Š. rozhodol o navýšení novými peňažnými vkladmi a záväzok na navýšenie
prevzali siedmi záujemcovia, medzi nimi aj žalovaný, ktorí prehlásili, že pristupujú
k zakladateľskej listine. V čl. III valné zhromaždenie, za prítomnosti pôvodného spoločníka
a nových spoločníkov, schválilo zmenu zakladateľskej listiny, ktorej úplné znenie tvorí
nedeliteľnú súčasť zápisnice (č. l. 57-69).
6/ Od 25. 04. 2002 bol predmet činnosti spoločnosti I. s. r. o. K. doplnený o. i. o záložňu.
Od 10. 05. 2002 boli do obchodného registra zapísaní ďalší siedmi spoločníci, medzi nimi aj
žalovaný (výpis z obchodného registra z 05. 11. 2007 č. l. 324).
7/ V § 1 ods. 2 zakladateľskej listiny v úplnom znení, platnom do 25. 01. 2005, bolo
dohodnuté, že prevádzať obchodný podiel je možné písomnou zmluvou iba medzi spoločníkmi
spoločnosti, pričom podmienkou platnosti takejto zmluvy je predchádzajúci súhlas valného
zhromaždenia a dodržanie ustanovené spoločenskej zmluvy o predkupnom práve spoločníkov na
obchodný podiel. Uvádza sa, že ak spoločníci nevyužijú toto predkupné právo v lehote 10 dní
odo dňa keď sa dozvedeli o zamýšľanom prevode, toto predkupné právo zaniká.
8/ Dňa 25. 01. 2005 bola spísaná zápisnica o rokovaní mimoriadneho valného
zhromaždenia spoločnosti I. s. r. o. K., na ktorom boli prítomní všetci ôsmi spoločníci
41 Obdo/10/2008
spoločnosti, s programom 1/ Otvorenie, voľba predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, 2/
Zmeny v spoločenskej zmluve, 3/ Zrušenie plnej moci pre JUDr. J. S. Ohľadom zmien
spoločenskej zmluvy bolo o. i. prijaté uznesenie č. 1/2005 a 2/2005 (č. l. 215 217).
9/ Podľa úplného znenia Zakladateľskej listiny spoločnosti I. s. r. o. K. z 25. 01.
2005 (č. l. 218 – 231), a to § 1 tretí odsek, prevádzať obchodný podiel je možné písomnou
zmluvou, ako medzi spoločníkmi spoločnosti, tak aj medzi spoločníkmi a tretími osobami,
pričom podmienkou platnosti takejto zmluvy je predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia
a dodržanie ustanovení spoločenskej zmluvy o predkupnom práve spoločníkov na obchodný
podiel.
10/ Výzvou zo 04. 04. 2005 (č .l. 10), s odvolaním sa na čl. II zmluvy z 19. 08. 1998
a rozhodnutia spoločníkov o pristúpení k nej z 12. 04. 2002, žalobca vyzval žalovaného o prevod
obchodného podielu v spoločnosti I. s. r. o. K. a aby sa do 15 dní od doručenia výzvy dostavil na
podpis zmluvy o prevode obchodného podielu.
Žalobca vyvodzoval svoje právo na prevod obchodného podielu žalovaného na jeho
osobu z dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2002 (č. l. 9) k zmluve uzavretej dňa 19. 08. 1998.
Pokiaľ ide o pôvodnú zmluvu zo dňa 19. 08. 1998, je sporný termín, kedy bola uzavretá.
Podľa M. Š. ktorý zmluvu podpísal, ako riadená osoba a ktorý bol ako svedok vypočutý v tomto
konaní, zmluva bola podpísaná v r. 2002. Keďže svedok nespochybnil, že uvedenú zmluvu
podpísal, odvolací súd považoval posúdenie platnosti uvedenej zmluvy dátum jej podpisu za
irelevantný.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, podľa
ktorého zmluva zo dňa 19. 08. 1998, v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2002, aj pokiaľ ide o čl.
II – prednostný prevod obchodného podielu, je nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, upravujúcou riadenie spoločnosti, pričom vychádza z vôle zmluvných
strán uzavrieť tento typ zmluvy. Ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu, zmluvné strany pri
uzatváraní tejto zmluvy sledovali dovolený účel dovolenými prostriedkami, zmluvu rešpektovali
od jej uzavretia až do mája 2005, kedy žalovaný odmietol podpísať zmluvu o prevode
obchodného podielu. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretie zmluvy, resp. pristúpenie
k nej, zo strany žalovaného, nebolo slobodným rozhodnutím žalovaného a že k takémuto konaniu
bol donútený zo strany žalobcu. Bolo na posúdení žalovaného, či a akú zmluvu uzavrie. Odvolací
súd vychádzal z toho, že keď sa rozhodol pristúpiť k zmluve s obsahom v nej uvedeným, potom
mu nastala právna povinnosť takúto zmluvu plniť, aj keď by plnenie bolo pre neho nevýhodné.
Žalovaný sa bránil ohľadom vyhrážok, spojených s podpisom dodatku č. 1 a zápisnice z MVZ
z 12. 04. 2002, že trestné oznámenie nepodal z dôvodu, že predmetné dokumenty nemal
51 Obdo/10/2008
k dispozícii. Odvolací súd však toto jeho tvrdenie posúdil tak, že práve včasným podaním
trestného oznámenia, t. j. v apríli 2002, by žalovaný dosiahol, aby sa žalobca vyjadril k tomu, za
akých podmienok a či a aké doklady žalovaný podpísal. Tým, že žalovaný tak neurobil, oslabil
a za situácie, že iné dôkazy než výsluch zúčastnených osôb na toto tvrdenie nepredložil, až
vylúčil možnosť preukázať nátlak žalobcu na podpis uvedených dokumentov. Preto odvolací súd
nedostatok vôle zo strany žalovaného v dôsledku nátlaku žalobcu na podpis uvedených
dokumentov nemal za preukázaný.
Pokiaľ ide o podmienky na prevod obchodného podielu, uvedené v § 115 Obchodného
zákonníka, prvostupňový súd ich splnenie v napadnutom rozsudku dostatočne právne posúdil
a odvolací súd sa s týmto posúdením stotožňuje. Skutočnosť, že na mimoriadnom valnom
zhromaždení spoločnosti I. s. r. o., konanom dňa 12. 04. 2002, spoločníci schválili pristúpenie
k zmluve zo dňa 19. 08. 1998, ktorú pomenovali ako zmluvu o riadení, súhlasili s prevodom ich
obchodných podielov tak, ako to bolo uvedené v zmluve zo dňa 19. 08. 1998, t. j. na žalovaného
alebo na inú, ním určenú osobu s vylúčením možnosti uplatnenia predkupného práva na
obchodný podiel.
Zmluva zo dňa 19.8.1998 sleduje dovolený účel dovolenými prostriedkami, nie je dôvod,
aby jej súd, podľa § 265 Obchodného zákonníka, neposkytol právnu ochranu.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Jeho prípustnosť odôvodnil
§ 238 ods. 3 OSP. Aj podľa názoru dovolacieho súdu boli tu dôvody na pripustenie dovolania.
Dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod je daný ustanovením § 241 ods.2 písm. c. OSP.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu (ktorý sa stotožnil s právnymi závermi
prvostupňového súdu) spočíva podľa odvolateľa v tom, že:
Na základe intencií samotného krajského súdu, ktorý v prvšom uznesení č. k. 3 Cob
65/2006 zo dňa 19. 10. 2006, ktorým zrušil prvý prvostupňový rozsudok v tejto veci a zaviazal
prvostupňový súd, aby vec opätovne posúdil s poukazom na skutočnosť, že obsah zmluvy sa
neposudzuje podľa jej názvu ale jej obsahu a teda malo dôjsť k posúdeniu, či v prípade záväzku
na prevod obchodného podielu spoločníka ide o súčasť riadenia spoločnosti alebo či ide o iný
právny vzťah. Ďalej sa malo posúdiť, či sú splnené podmienky na prevod obchodného podielu
podľa zákonnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku v náväznosti na znenie
spoločenskej zmluvy resp. zakladateľskej listiny spoločnosti I. s.r.o. K. Druhostupňový súd sa vo
svojom rozhodnutí touto skutočnosťou nijakým spôsobom nezaoberal a len konštatuje, že sa
stotožňuje správnym posúdením veci prvostupňového súdu. Nie je teda možné sa dozvedieť
akými postupmi a právnymi úvahami sa riadil súd pri právnom posudzovaní veci.
61 Obdo/10/2008
Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd v Prešove vydal dňa 20. 06. 2006 rozsudok sp.
zn.: 19 Cb 95/2005, ktorým v rovnakej veci u iného spoločníka spoločnosti I. s. r. o. K., zamietol
žalobu R. S. proti Ing. J. D. v konaní o nahradenie podal žalobca odvolanie. Krajský súd
v Prešove rozsudkom sp. zn. 2 Cob 30/2006 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
v Prešove rozhodol tak, že potvrdil tento rozsudok a to z dôvodu, že Zmluva o riadení je
absolútne neplatná a že nie sú splnené podmienky na prevod obchodného podielu. Proti tomuto
rozsudku podal žalobca dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý predmetný
rozsudok zrušil a vrátil avšak len z „procesných“ dôvodov pričom sa hmotnoprávnou stránkou
nezaoberal. Fotokópie rozsudkov tvoria prílohu dovolania. Je sporná skutočnosť, kedy bola
samotná Zmluva o riadení uzavretá. Zmluva je datovaná na deň 19. 08. 1998, avšak v priebehu
konania vyšlo spoľahlivo najavo, že v tento deň nebola uzavretá, teda účastníkmi podpísaná
druhostupňový súd konštatuje, že tým, že nedošlo k spochybneniu podpísania tejto zmluvy a jeho
podpisu. S takýmto záverom nie je možné súhlasiť, skutočnosť že záväzok žalovaného previesť
svoj obchodný podiel v spoločnosti I. s.r.o. K. na žalobcu vychádza zo zmluvy o budúcej zmluve
o prevode obchodného podielu. Tu dôrazne poukázal na to, že samotný krajský súd konštatoval
vo svojom uznesení, že obsah zmluvy je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej
názvu. S prihliadnutím na to, vyslovil názor, že v tomto prípade ide o zmluvu s prvkami zmluvy
o budúcej zmluve a teda musia byť splnené kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka
vzťahujúce sa na zmluvu o budúcej zmluve. Už zo samotného gramatického výkladu čl. II
zmluvy je zrejmé, že účastníci vyjadrili vôľu zriadiť pre jedného z účastníkov zmluvy právo na
uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu v budúcnosti. Takéto právo bez časového
ohraničenia však nie je možné platne zriadiť.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu vidí aj v tom, že rozhodol o prevode
obchodného podielu prostredníctvom uplatnenia si žaloby podľa § 161 ods. 3 nahradením vôle,
pričom takýto záver je v rozpore s ustanoveniami § 115 Obchodného zákonníka upravujúceho
postup pri prevode obchodného podielu. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, keď podľa § 263 Obchodného zákonníka je ustanovenie § 289
Obchodného zákonníka kogentným ustanovením, pričom lehota uvedená v § 289 ods. 1 (lehota
na uzavretie zmluvy, resp. na uplatnenie výzvy na jej uzavretie) je podľa § 290 ods. 2
Obchodného zákonníka prekluzívnou lehotou, nebolo doposiaľ riešené judikatúrou vyšších
súdov. Dal do pozornosti dovolacieho súdu, že v Zmluve o riadení takáto doba v ktorej by mali
obe zmluvné strany uzavrieť budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň
všeobecným spôsobom absentuje. Pretože ide o kogentné ustanovenie obchodného zákonníka má
takáto absencia doby za následok to, že takáto zmluva nie je uzavretá platne.
71 Obdo/10/2008
Taktiež poukázal na skutočnosť, s ktorou sa druhostupňový súd nevyporiadal a to, akým
spôsobom je samotná Zmluva o riadení podpísaná za ovládajúcu osobu a teda spoločnosť I. s. r.
o. K. Spôsob konania konateľa/konateľov za obchodnú spoločnosť I. s. r. o. K. je a vždy bol
(ako to vyplýva z úplného výpisu z Obchodného registra) taký, že za spoločnosť podpisuje
konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti
pripojí svoj vlastnoručný podpis. Avšak v tomto prípade pri podpise riadenej osoby je síce podpis
konateľa, avšak absentuje obchodné meno spoločnosti k platnému uzavretiu predmetnej Zmluvy
o riadení.
Krajský súd pri vyporiadaní sa s otázkou plnenia podmienok prevodu obchodného
podielu podľa § 115 Obchodného zákonníka, sa len stotožnil s právnym posúdením veci
prvostupňového súdu. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že tým, že spoločníci schválili
pristúpenie k zmluve zo dňa 19. 08. 1998 – pričom samotnú dobu uzavretia zmluvy Krajský súd
neustálu – ktorú pomenovali ako zmluvu o riadení súhlasili s prevodom obchodných podielov tak
ako to bolo uvedené. Takýto právny záver je absurdný a je v rozpore s ustanoveniami
Obchodného zákonníka o tom, akým spôsobom rozhoduje valné zhromaždenie obchodnej
spoločnosti v spojení s ustanoveniami o prevode obchodného podielu, taktiež je takýto záver
v rozpore s ustanoveniami o vyhotovení zápisníc z valného zhromaždenia ako aj o samotných
náležitostiach zápisnice z valného zhromaždenia. Žiadne valné zhromaždenie spoločnosti I. s. r.
o. K. nikdy nedalo súhlas na prevod obchodných podielov podľa predmetnej zmluvy o riadení, ba
práve naopak poukázal na rozhodnutie Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti I. s. r.
o. K. zo dňa 14. 09. 2007, ktorá bola doložená do zbierky listín Okresného súdu Košice
Obchodného registra a ktorým všetci spoločníci spoločnosti I. s. r. o. K. rozhodli o tom, že
predmetnú Zmluvu o riadení považujú za absolútne neplatnú a preto sa ňou neriadia a riadiť
nebudú. Fotokópia podania na obchodný register spolu s rozhodnutím Mimoriadneho valného
zhromaždenia tvoria prílohu podaného dovolania. Ak by sa dovolací súd stotožnil s právnou
argumentáciou odvolacieho (i prvostupňového) súdu v tom, že je možné uzavrieť záväzok na
prevod obchodného podielu na inú osobu i nepomenovanou zmluvou podľa § 269 Obchodného
zákonníka, potom považuje za nutné, že je potrebné sa zaoberať s námietkou žalovaného
o neplatnosti tohto platného úkonu (zmluvy o riadení) podľa § 39 OZ, pretože tento odporuje
zákonu, kogentnému ustanoveniu § 289 ods.1 Obch. zák. Na základe toho je toho názoru, že
napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je nezákonné a preto žiada dovolací súd, aby
rozsudok Krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V dovolacej odpovedi žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť. Svoj postoj
odôvodnil tým, že dovolanie obsahuje v podstate len to, čo už bolo prednesené pred nižšími
81 Obdo/10/2008
súdmi. V dovolaní dovolateľ uvádza tie isté dôvody, ako pred súdom prvého stupňa a pred
odvolacím súdom na ktoré už reagoval v priebehu týchto súdnych konaní.
Za podstatné považoval posúdenie základnej otázky platnosti tzv. zmluvy o riadení. Táto
zmluva nie je upravená ani v Občianskom zákonníku a ani v Obchodnom zákonníku, ale to nie je
rozhodujúce . Rozhodujúce je či ju Občiansky zákonník pripúšťa, bez ohľadu na uvedený § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto atypická zmluva ani jediným svojím ustanovením
neodporuje Občianskemu zákonníku a preto problematika o jej neplatnosti je nadbytočná.
Druhou otázkou je vnášanie do tohto sporu akejsi ďalšej zmluvy a to zmluvy o budúcej
zmluve. Úmyslom účastníkov nikdy nebolo uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Predmetom
konania nebola ani neplatnosť zmluvy, o tom sa vedie spor pred Okresným súdom Košice –
okolie, pod sp. zn. 17 Cb 74/2006, pričom rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie bolo
Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom zrušené a k dnešnému dňu nebolo
právoplatne ešte rozhodnuté. Predmetom konania nie je ani existencia zmluvy o budúcej zmluve
a preto so strany dovolateľa ide čisto len o špekuláciu, tak ako to bolo preukázané aj v priebehu
konania pred nižšími súdmi. Aj vo svojich ďalších podaniach adresovaných Najvyššiemu súdu
SR, keďže je v argumentácii v núdzi, len opäť poukazuje na rozhodnutie OS v Prešove ako aj na
rozhodnutie OS Košice okolie, ktoré nie sú právoplatne ukončené a snaží sa týmito
rozhodnutiami argumentovať, že tzv. zmluva o riadení je absolútne neplatná, pretože tak rozhodli
nižšie súdy a nepriamo naznačuje ako má rozhodnúť Najvyšší súd SR čo je právny nonsens.
Tvrdenia žalovaného v týchto podaniach, že tzv. zmluva o riadení zo dňa 19. 08. 1998 je
absolútne neplatná s odvolávaním sa na uvedené rozhodnutia nižších súdov právne neobstojí. Aj
z týchto podaní dovolateľa (žalovaného) je jednoznačne preukázané, že jeho obrana je len
účelová a právne bezpredmetná. Zmluva o riadení účelom a ani obsahom neodporuje zákonu.
Obsah tohto záväzku je určitý a predmet tohto záväzku je dovolený. Ak účastníci uzavrú podľa
svojho rozhodnutia (čo bolo v danom prípade preukázané a vyhodnotené), určitú zmluvu či už
nepomenovanú alebo pomenovanú, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by
plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. V našom práve platí princíp zmluvnej
autonómie, určitej voľnosti. To znamená, že platí predovšetkým to, čo si účastníci zmluvy
dohodli (ich dohoda je potom rovnako záväzná ako sám zákon – lex contractus), pokiaľ to zákon
výslovne nezakazuje. Princíp zmluvnej voľnosti znamená, že v slobodnom práve každého
subjektu, je rozhodnúť sa či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí, v práve slobodne si určiť
(dohodnúť) obsah tejto zmluvy, čo znamená, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie
samostatne rozhodnúť o svojom právnom postavení.
91 Obdo/10/2008
Uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení, že sú
splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,
v ktorom bol jeho výrok napadnutý, (§ 236 ods. 1/, § 238 ods. 3/, § 240 ods. 1/, § 241 ods. 1/,
§ 242 ods. 1/ OSP). Zistil, že dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol (§ 243b ods. 1,
OSP).
Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je daná podľa § 23 8 ods. 1 OSP.
S odôvodnením dovolania dovolateľom však súhlasiť nemožno. Nemožno s ním súhlasiť v tom,
že vec odvolací súd nesprávne právne posúdil. Naopak, na dôvody odvolacieho súdu sa odvoláva
aj dovolací súd a tieto dôvody doplňuje argumentmi vyvolanými dôvodmi dovolania. Sčasti na
ne poukázal aj žalobca v dovolacej odpovedi.
Žalovaný (aj napriek tomu, že je v konaní kvalifikovane zastúpený) dostatočne
nepochopil, čo je predmetom sporu ale ani postup v dovolacom konaní a na tom zakladá aj svoju
obranu. Vzhľadom na predmet sporu a jeho rozsah dovolací súd považuje za procesne správny
postup odvolacieho súdu, keď proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie.
Niektoré prejednávané vzťahy doposiaľ rozhodované neboli a jeho rozhodnutie ich rieši, tým sa
len zdôraznila objektívnosť postupu odvolacieho súdu. Na strane druhej však žalovaný
dovolaciemu súdu priam agresívne predkladá iné rozhodnutia aj nižších súdov, ktoré rozhodovali
vo veciach súvisiacich s touto prejednávanou vecou. Snaží sa vnútiť dovolaciemu súdu týmto
spôsobom názory jemu vyhovujúce Ide o neprípustný postup účastníka ovplyvňovať
v preskúmavacej a rozhodovacej činnosti dovolací súd. Dovolací súd na tento postup účastníka
neprihliadal a prihliadať nesmel. Vyžadoval sa od dovolateľa skôr opačný postup a to upozorniť
nižšie súdy v iných súdených veciach na túto právoplatne skončenú vec, ktorá je v dovolacom
konaní.
Správne nižšie súdy konštatovali, že právny úkon treba posudzovať podľa jeho obsahu
a dokonca ak právny úkon je neplatný a má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolávať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby (§ 41a ods.
1 OZ).
Správne súdy konštatovali, že predmetná „Zmluva o riadení“ je zmluvou (dvojstranným
právnym úkonom) inominátnou, svojím obsahom atypickou a aj v jej úvode uvedenou, že sa
uzatvára podľa § 269 Ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého:
„Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá“.
101 Obdo/10/2008
Z tohto pohľadu predmetná zmluva nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom
zákonníku. Ostáva zodpovedať druhú otázku, či účastníci dostatočne určili predmet svojich
záväzkov. Dovolací súd zastáva ten názor, že určili dostatočne predmet svojich záväzkov a táto
otázka medzi nimi nebola sporná ani v dovolaní namietaná. Treťou otázkou je, či mohli
účastníci zamýšľaný právny vzťah zmluvne upraviť. Prečo nie?! Vyjadruje ich vôľu, ktorú
prejavili dobrovoľne, dobrovoľne vzali na seba záväzky zo zmluvy vyplývajúce a nadobudli
práva podľa toho. Námietka žalovaného, že zmluvu uzavrel z donútenia (zo strachu likvidácie
jeho a jeho rodiny) dovolací súd považuje za účelovú. Jednak to nebolo vôbec preukázané ani
vierohodné. Nemožno uveriť tomu, že žalovaný, ako podnikateľ v tak komplikovanej
podnikateľskej sfére, má problémy s oznámením bezprávnej vyhrážky, ktorej sa mal dopustiť
žalobca a to orgánu na to príslušnému.
Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku „lex generalis“ a práve na
tento všeobecný zákon sa odvolateľ ohľadne neplatnosti a to § 39, podľa ktorého:
„Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“.
Dovolateľ to nadväzoval na kogentné ustanovenie § 289 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého:
„Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany
uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným
spôsobom“.
Zmluva o budúcej zmluve je upravený typ zmluvy osobitne v Obchodnom zákonníku, ale
aj v Občianskom zákonníku (§ 50a a nasl.). Treba súhlasiť s dovolateľom, že zmluva uzavretá
medzi účastníkmi odporuje citovanému ustanoveniu, ale účastníci neuzavreli ani nemienili
uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, preto nemožno na ňu citované ustanovenie aplikovať
a nevedno prečo dovolateľ tieto pojmy pletie.
A je v súlade s Obchodným zákonníkom ako osobitným predpisom, je v súlade aj
s Občianskym zákonníkom, pri inom posúdení by sme došli k absurdnému záveru, že Obchodný
zákonník odporuje Občianskemu zákonníku. Dovolateľ teda ani len neuvádza v čom uzavretá
zmluva má odporovať zákonu.
Dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho
výrok napadnutý (§ 242 ods. 1, prvá veta OSP). Toto ustanovenie musel dodržať a tým vec
posudzovať nad rozsah upravovaného vzťahu. Predmetom sporu bolo nahradenie vôle účastníka
zmluvy (§ 161 ods. 3 OSP).
111 Obdo/10/2008
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale tým aj súdu prvostupňového konformne
(súhlasne, zhodne) nahrádza súhlas žalovaného s uzavretou zmluvou, ktorú uzavrel a svoju vôľu
mal práve podpisom prejaviť.
Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, za 1 úkon
právnej pomoci (dovolacia odpoveď + režijný paušál) v sume 60,44 eur. Nebola priznaná DPH,
pretože pri dani nejde o vzťah žalovaného a žalobcu, ale o vzťah advokáta k štátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.
121 Obdo/10/2008