Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/93/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J.. J.., bývajúceho v P.,

proti žalovanému L. S., bývajúcemu v Č., zastúpeného JUDr. T. V., advokátkou, so sídlom v

K., o zaplatenie 50 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 19. novembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom 24. februára 2006 č.k. - 108

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50 000 Sk so 17,6 % úrokom od 1.7.2000

až do zaplatenia a trovy konania v sume 15 485 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď mal preukázané, že účastníci uzavreli dňa 3.2.2000

zmluvu o pôžičke, ktorej pravosť nepopieral ani jeden z účastníkov. Z tejto zmluvy

vyplynulo, že k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 300 000 Sk došlo už pred jej

podpísaním. Odovzdanie sumy bolo potvrdené aj svedkom Ing. P., pričom súd nepovažoval

za dôležité to, či svedok Ing. P. požičiaval alebo vrátil peniaze žalobcovi. Poukázal na to, že

účastníkom nič nebránilo, aby uzavreli zmluvu, podľa ktorej má žalovaný žalobcovi zaplatiť

akontáciu spolu so splátkami za prenájom pásovej píly tak, ako to žalovaný tvrdil. Z toho

dôvodu žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. novembra 2007

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že

zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili účastníci tohto konania dňa 3.2.2000 má náležitosti

vyplývajúce z ustanovenia , vyplýva z nej, aká druhovo určená

vec bola prenechaná žalovanému (t.j. suma 300 000 Sk), je v nej uvedená povinnosť dlžníka

vrátiť túto sumu po uplynutí dohodnutej doby a je aj určený čas vrátenia. Prevzatie

predmetnej sumy žalovaným vyplýva jednak z tejto zmluvy, ale aj z výpovede svedka

Ing. J.. P.. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by tento úkon nebol uzatvorený

vážne, teda, že bol urobený s vnútornou výhradou, alebo že by išlo o simulovaný právny

úkon, alebo o úkon spojený s recesiou a podobne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , a Namietal, že súdy sa vôbec

nezaoberali okolnosťami uzatvárania písomnej zmluvy o pôžičke, okolnosťami prevzatia

peňažnej sumy a neriadili sa dôsledne ustanovením Nevyhodnotili tiež, prečo

považovali svedeckú výpoveď Ing. P. a výpoveď žalobcu za vierohodnú a prečo k jeho

výpovedi ako účastníka konania a ním predloženým dôkazom vôbec neprihliadli. Poukázal

zároveň na neúplnosť a nesprávnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa vôbec

nezaoberal jeho odvolaním brojacim práve proti dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu

prvého stupňa. Odkaz odvolacieho súdu na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,

s ktorými sa stotožnil, je podľa jeho názoru nedostatočný. Tým, že neboli uvedené princípy

rešpektované odvolacím súdom, ale ani súdom prvého stupňa, došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces v zmysle SR a tým i k naplneniu dovolacieho

dôvodu uvedeného v ustanovení V dôvodoch dovolania ďalej rozoberal

rozpory vo výpovediach žalobcu a svedka Ing. J... P. v priebehu konania a označil ich

za nepravdivé, nevierohodné a nelogické.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal účastník konania ( ) zastúpený advokátom (,

druhá veta ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ).

Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho

procesných práv.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práv na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Porušenie práva na spravodlivý súdny proces sa v dovolaní na prvom mieste

vyvodzuje z toho, že odvolací súd sa dostatočne nezaoberal odvolaním žalovaného proti

dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa a stotožnil sa s jeho skutkovými

a právnymi závermi. Zo spisu je však zrejmé, že krajský súd vychádzal zhodne zo záveru, že

zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili účastníci tohto konania dňa 3.2.2000, má náležitosti

vyplývajúce z ustanovenia , t.j. vyplýva z nej, aká druhovo

určená vec bola prenechaná žalovanému (t.j. suma 300 000 Sk), je v nej uvedená povinnosť

dlžníka vrátiť túto sumu po uplynutí dohodnutej doby a je aj určený čas vrátenia. Prevzatie

predmetnej sumy žalovaným od žalobcu vyplynulo jednak z uvedenej zmluvy, ale aj

z výpovede svedka Ing. J.. P.. Tento svedok bol opätovne vypočutý súdom prvého stupňa

po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom, na svojej výpovedi zotrval, mnohé veci si už

nepamätal a aj s prihliadnutím na odstup času, by podľa názoru odvolacieho súdu nemalo

význam zopakovať dokazovanie výsluchom tohto svedka. Súd prvého stupňa vykonal všetky

dôkazy navrhnuté žalovaným a preto neboli podmienky pre opakovanie, ani doplnenie

dokazovania odvolacím súdom. Konštatoval, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že

by tento úkon nebol uzatvorený vážne, teda, že bol urobený s vnútornou výhradou, alebo že

by išlo o simulovaný právny úkon, prípadne úkon spojený s recesiou a podobne. Vzhľadom

na uvedené táto námietka žalovaného nemá oporu v spise.

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu (jeho neúplnosť a nesprávnosť), Najvyšší súd Slovenskej

republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky

vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30.

Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Zo spisu vyplýva, že

v odôvodnení rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane vysvetlil (dovolací súd sa ich

správnosťou nezaoberal). Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Dovolateľ ďalej súdom nižších stupňov vytýka, že vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotili (v tomto smere namieta nevierohodnú a nepravdivú výpoveď svedka Ing. J.. P.).

Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu v zmysle

Obdobne pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných

skutkových zistení, ide o námietku, ktorá ani len nepoukazuje na procesnú vadu v zmysle

ustanovenia Táto námietka by mohla byť zohľadnená len ak by bolo jeho

dovolanie procesne prípustné. K jeho argumentom, ktoré by bolo možné podriadiť

pod námietku tzv. inej procesnej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

dovolací súd uvádza, že takáto vada (i keby k nej v konaní došlo), by bola síce relevantným

dovolacím dôvodom ( ), sama osebe by ale nezakladala prípustnosť

dovolania v zmysle

Pokiaľ žalovaný namieta, že súdy nižších stupňov nevykonali dôkazy na preukázanie

jeho tvrdení a nezaoberali sa účinne i jeho námietkami a argumentmi, nie je dôvodná, pretože

súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhnuté dôkazy. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané

patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania ( ). Preto nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom, resp. vykonanie iných dôkazov na zistenie skutkového

stavu nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993,

R 125/1999).

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny

predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových zistení vyvodil

(ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa procesne

neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadny opravný prostriedok žalovaného

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková