Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)a05/371154.58ec63.pdf
PDF · 91.11 KB
No categories available
3Tost/13/2009
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 13/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd v Slovenskej republiky v senáte zloženom z JUDr. Milana Lipovského
a členov sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 19. augusta 2009 v trestnej veci obžalovaného M. Š. a spol. pre zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,
o sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
zo 16. júla 2009, sp. zn. PK 2T 16/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e :
Na Špeciálny súd v Pezinku Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky 13. júna 2008 podal obžalobu na viaceré osoby, medzi nimi
na M. Š. a P. H., podľa ktorej mali spáchať v rôznych zoskupeniach zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., trestné činy ublíženia
na zdraví, vydierania, hrubého nátlaku a zneužívania právomoci verejného činiteľa
na skutkovom základe uvedenej jednak v obžalobe a jednak v uznesení, ktoré je v súčasnosti
predmetom rokovania.
Týmto uznesením Špeciálny súd v Pezinku (zo 16. júna 2009, sp. zn. PK 2T 16/2008)
podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti obžalovaných M. Š. a P. H. o prepustenie z väzby
na slobodu konštatujúc, že u oboch týchto obžalovaných trvajú dôvody väzby podľa § 71
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Proti uzneseniu Špeciálneho súdu podali obžalovaní Š. a H. sťažnosti, ktorými
sa domáhali zrušenia napadnutého uznesenia a prepustenia na slobodu.
Podstata týchto sťažností v písomnom odôvodnení, ktorú predložil obhajca, bola
vyjadrená vo viacerých smeroch.
Sťažovatelia primárne vyjadrili názor, že vo veci nekonal senát zložený zo zákonných
sudcov, lebo napadnuté uznesenie prijal senát, ktorý nie je personálne zhodný so senátom
rozhodujúcim na hlavnom pojednávaní.
V odôvodnení sťažnosti bolo namietané tiež zistenie Špeciálneho súdu, že u oboch
obžalovaných existujú aj v súčasnosti dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. V tejto súvislosti bolo poukázané na stav konania, že totiž boli vypočutí prakticky
všetci svedkovia navrhovaní obžalobou a neexistujú konkrétne okolnosti, na základe ktorých
by mohla vzniknúť dôvodná obava o nelegálnom vplyve obžalovaných v smere dokazovania.
V prípade preventívnej väzby v sťažnosti bol vyslovený názor, že súčasný stav dokazovania
nenasvedčuje záverom obžaloby, že totiž obžalovaní mali spáchať predmetné trestné činy.
Sťažovatelia napokon všeobecne vyslovili námietku proti rozhodnutiu spočívajúcu
v tom, že na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 týkajúceho
sa osobitne Špeciálneho súdu a zákona č. 291/2009 Z. z. týkajúceho sa zriadenia
Špecializovaného trestného súdu sudcovia rozhodujúci v predmetnej veci neboli preložení
na Špecializovaný trestný súd zákonným spôsobom, a preto ich nie je možné označiť
za zákonných sudcov.
Najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto predchádzajúce, pričom
nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.; zároveň však
konštatuje, že existuje dôvod na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., lebo
sťažnosti obžalovaných nie sú dôvodné.
Je zrejmé, že o väzbe obžalovaných v rozhodovanej veci rozhodol senát v inom
zložení ako na hlavnom pojednávaní. Všeobecne je možné konštatovať, že senát
v určitom zložení musí rozhodovať v tom istom zložení len ak ide o meritum veci, teda
pri rozhodovaniach, ktoré zásadným spôsobom vedú k skončeniu trestného stíhania. Tento
princíp sa týka najmä rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, pričom nie je zákonným
spôsobom predpísané, že senát v tom istom zložení (ako na hlavnom pojednávaní) musí
rozhodovať aj v určitých parciálnych otázkach. Takouto otázkou je aj rozhodnutie o väzbe
obžalovaných, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v nej je potrebné rozhodnúť
prednostne a urýchlene. Samotné rozhodnutie o väzbe obžalovaných nemá priamy vplyv
na meritum veci; Najvyšší súd z týchto dôvodov námietku uvedenú v sťažnosti nepovažuje
za relevantnú.
Špeciálny súd v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vyložil základy jeho
zistenia, že u obidvoch obžalovaných existujú dôvody väzby kolúznej a preventívnej.
Písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1, § 180
Tr. por., a preto Najvyšší súd na tam uvedené skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.
Najvyšší súd na margo poznamenáva, že snahu obhajoby, aby v súčasnom štádiu
konania, pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej, boli vyhodnocované dôkazy
prejudikujúce meritórne rozhodnutie, nemožno označiť za relevantnú; súd rozhodujúci
o sťažnosti teda v zhode so Špeciálnym súdom dospel k záveru, že dôvody väzby
obžalovaných Š. a H. podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. v súčasnom štádiu konania
existujú.
Najvyšší súd k námietke sťažovateľov týkajúcej sa nezákonnosti zloženia
Špecializovaného trestného súdu považuje za potrebné uviesť, že v rozhodovanej veci táto
otázka je irelevantná. Napadnuté rozhodnutie prijal Špeciálny súd 16. júla 2009, teda ešte
pred publikovaním spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zák. č.
291/2009 Z.z. V dobe vydania napadnutého rozhodnutia teda Špeciálny súd bol súdom
zákonným a zmenený stav nastal až po tomto rozhodnutí.
Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Tr. por. sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. augusta 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová