Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/13/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd v Slovenskej republiky v senáte zloženom z JUDr. Milana Lipovského

a členov sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 19. augusta 2009 v trestnej veci obžalovaného M. Š. a spol. pre zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,

o sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

zo 16. júla 2009, sp. zn. PK , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Na Špeciálny súd v Pezinku Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky 13. júna 2008 podal obžalobu na viaceré osoby, medzi nimi

na M. Š. a P. H., podľa ktorej mali spáchať v rôznych zoskupeniach zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., trestné činy ublíženia

na zdraví, vydierania, hrubého nátlaku a zneužívania právomoci verejného činiteľa

na skutkovom základe uvedenej jednak v obžalobe a jednak v uznesení, ktoré je v súčasnosti

predmetom rokovania.

Týmto uznesením Špeciálny súd v Pezinku (zo 16. júna 2009, sp. zn. PK )

podľa zamietol žiadosti obžalovaných M. Š. a P. H. o prepustenie z väzby

na slobodu konštatujúc, že u oboch týchto obžalovaných trvajú dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 písm. b/, písm. c/

Proti uzneseniu Špeciálneho súdu podali obžalovaní Š. a H. sťažnosti, ktorými

sa domáhali zrušenia napadnutého uznesenia a prepustenia na slobodu.

Podstata týchto sťažností v písomnom odôvodnení, ktorú predložil obhajca, bola

vyjadrená vo viacerých smeroch.

Sťažovatelia primárne vyjadrili názor, že vo veci nekonal senát zložený zo zákonných

sudcov, lebo napadnuté uznesenie prijal senát, ktorý nie je personálne zhodný so senátom

rozhodujúcim na hlavnom pojednávaní.

V odôvodnení sťažnosti bolo namietané tiež zistenie Špeciálneho súdu, že u oboch

obžalovaných existujú aj v súčasnosti dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/

V tejto súvislosti bolo poukázané na stav konania, že totiž boli vypočutí prakticky

všetci svedkovia navrhovaní obžalobou a neexistujú konkrétne okolnosti, na základe ktorých

by mohla vzniknúť dôvodná obava o nelegálnom vplyve obžalovaných v smere dokazovania.

V prípade preventívnej väzby v sťažnosti bol vyslovený názor, že súčasný stav dokazovania

nenasvedčuje záverom obžaloby, že totiž obžalovaní mali spáchať predmetné trestné činy.

Sťažovatelia napokon všeobecne vyslovili námietku proti rozhodnutiu spočívajúcu

v tom, že na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 týkajúceho

sa osobitne Špeciálneho súdu a týkajúceho sa zriadenia

Špecializovaného trestného súdu sudcovia rozhodujúci v predmetnej veci neboli preložení

na Špecializovaný trestný súd zákonným spôsobom, a preto ich nie je možné označiť

za zákonných sudcov.

Najvyšší súd v zmysle pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto predchádzajúce, pričom

nezistil dôvod na rozhodnutie podľa , ; zároveň však

konštatuje, že existuje dôvod na rozhodnutie podľa , lebo

sťažnosti obžalovaných nie sú dôvodné.

Je zrejmé, že o väzbe obžalovaných v rozhodovanej veci rozhodol senát v inom

zložení ako na hlavnom pojednávaní. Všeobecne je možné konštatovať, že senát

v určitom zložení musí rozhodovať v tom istom zložení len ak ide o meritum veci, teda

pri rozhodovaniach, ktoré zásadným spôsobom vedú k skončeniu trestného stíhania. Tento

princíp sa týka najmä rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, pričom nie je zákonným

spôsobom predpísané, že senát v tom istom zložení (ako na hlavnom pojednávaní) musí

rozhodovať aj v určitých parciálnych otázkach. Takouto otázkou je aj rozhodnutie o väzbe

obžalovaných, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v nej je potrebné rozhodnúť

prednostne a urýchlene. Samotné rozhodnutie o väzbe obžalovaných nemá priamy vplyv

na meritum veci; Najvyšší súd z týchto dôvodov námietku uvedenú v sťažnosti nepovažuje

za relevantnú.

Špeciálny súd v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vyložil základy jeho

zistenia, že u obidvoch obžalovaných existujú dôvody väzby kolúznej a preventívnej.

Písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1, § 180

, a preto Najvyšší súd na tam uvedené skutočnosti poukazuje a tieto si osvojuje.

Najvyšší súd na margo poznamenáva, že snahu obhajoby, aby v súčasnom štádiu

konania, pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej, boli vyhodnocované dôkazy

prejudikujúce meritórne rozhodnutie, nemožno označiť za relevantnú; súd rozhodujúci

o sťažnosti teda v zhode so Špeciálnym súdom dospel k záveru, že dôvody väzby

obžalovaných Š. a H. podľa , v súčasnom štádiu konania

existujú.

Najvyšší súd k námietke sťažovateľov týkajúcej sa nezákonnosti zloženia

Špecializovaného trestného súdu považuje za potrebné uviesť, že v rozhodovanej veci táto

otázka je irelevantná. Napadnuté rozhodnutie prijal Špeciálny súd 16. júla 2009, teda ešte

pred publikovaním spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zák. č.

V dobe vydania napadnutého rozhodnutia teda Špeciálny súd bol súdom

zákonným a zmenený stav nastal až po tomto rozhodnutí.

Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/

sťažnosti obžalovaných M. Š. a P. H. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. augusta 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová