Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/18/2008

Najvyšší súd 1 Obdo V 18/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., IČO: X., zast.

advokátkou JUDr. B., proti žalovanému: C., IČO: X., zast. advokátom Mgr. P., o zaplatenie

10 000,- Sk, o návrhu na pripustenie pristúpenia vedľajšieho účastníka, na dovolanie žalobcu

proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

29. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4 Cb 20/05–243 zo dňa 25. 09. 2007

rozhodol tak, že vstup S., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

nepripustil.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že dňa 09. 05. 2007 bol doručený návrh S. na jej vstup

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý návrh bol zdôvodnený

skutočnosťou, že vedľajší účastník má dôležitý právny záujem na výsledku konania vedeného

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. z dôvodu, že ak súd má rozhodovať

o náhrade škody, ktorá je vlastným predmetom konania a ktorá mala vzniknúť ako dôsledok

nevyplatených dividend prislúchajúcich k 98 kusom akcií spoločnosti T.., S. má právny

záujem na výsledku konania, keďže podľa jeho názoru je potrebné v prvom rade posúdiť

otázku vlastníctva akcií, z ktorých právo na náhradu škody titulom nevyplatených dividend

žalobca uplatňuje. Z podania zo dňa 25. 05. 2007 konajúci súd zistil, že žalobca so vstupom

S., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesúhlasil. Konajúci súd

citoval ustanovenie , ods. 2 , s poukazom na ktoré ustanovenie

uviedol, že ten, kto má do konania vstúpiť ako vedľajší účastník, je povinný preukázať právny

záujem na výsledku konania a táto podmienka právneho záujmu na výsledku konania

21 Obdo V 18/2008

znamená, že právny záujem sa musí týkať rozhodnutia vo veci samej. S poukazom

na ustanovenie konštatoval, že osoba, ktorá návrh na pristúpenie

vedľajšieho účastníka podala, nepreukázala právny záujem na výsledku konania v spore

o náhradu škody, a teda nepreukázala, ako bude výrokom týkajúcim sa náhradu škody jej

právne postavenie dotknuté. Z dôvodu, že právny záujem na výsledku konania zo strany

navrhovateľa na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nebol

preukázaný, súd návrh na vstup do konania navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného nepripustil.

O dovolaní S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 25. septembra 2007 rozhodol ako súd odvolací, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením č. k. zo dňa 29. novembra 2007 tak, že prvostupňové uznesenie

zmenil a vstup S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.

Za zrejme pri rozhodovaní uviedol, že pri rozhodovaní o pripustení alebo nepripustení vstupu

vedľajšieho účastníka patrí základný význam výkladu výrazu právny záujem na výsledku

konania, ktorý obsahuje ustanovenie Podľa ustanovenia

ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania ten,

kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konania o rozvod, neplatnosť

manželstva, alebo určenie, či manželstvo je alebo nie je. Uviedol, že prvostupňový súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia interpretuje tento pojem tak, že právny záujem na

výsledku konania, ktorého výrazom má byť výrok samotného rozhodnutia vo veci samej,

a teda že na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, preto podľa názoru

prvostupňového súdu nestačí, ak sa právny záujem týka otázky, ktorá nie je premetom

konania, respektíve sa týka otázky, ktorá nebude obsahom výroku rozhodnutia. Podľa

odvolacieho súdu prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou náplne pojmu „výrok

rozhodnutia“, pričom tento pojem je základom pre rozhodnutie.

Odvolací súd za nesporné uviedol, že samotné ustanovenie ani

ďalšie ustanovenie výklad sporného výrazu nedávajú, a teda je daná možnosť rôznych

výkladov od reštriktívneho prípadne formalistického, za aký označil odvolateľ až

po rozširujúci, ktorým by bol výklad aj zo širšieho hľadiska prirodzeno-právneho, resp.

hodnotového, ktorý v odvolaní s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR uvádza

a obhajuje aj M.

31 Obdo V 18/2008

Odvolací súd za nesporné označil, že výrok má formálnu a obsahovú časť, ktoré tvoria

spolu jeden celok a nemožno brať do úvahy oddelene len formálnu časť výroku, teda slová

bez toho, aby sa pritom vychádzalo z jeho obsahovej časti, ktorú tvorí aj skutkový a právny

stav, ktorý je v spore rozhodujúci, čo značí, že tento skutkový a právny stav je síce

nevyslovenou, teda slovami nevyjadrenou, ale predsa časťou vysloveného, teda slovami

vyjadreného výroku rozsudku. Odvolací súd konštatoval, že predmetom konania je právo

na náhradu škody proti žalovanému z titulu nevyplatenej dividendy spoločnosti T.. za rok

2002. Žalobca uplatnil nárok a svoju aktívnu legitimáciu v spore opiera o svoje vlastníctvo

k 98 kusov akcií spomenutej spoločnosti, ktorých vlastníctvo nepopiera aj navrhovateľ

vedľajšieho účastníctva a žalovaný vlastníctvo navrhovateľa vedľajšieho účastníctva uznáva.

Podľa odvolacieho súdu v konaní o náhrade škody je potrebné vyriešiť otázku vlastníctva

sporných akcií, ktoré vyriešenie má právny záujem pre navrhovateľa vedľajšieho účastníctva,

nakoľko sa dotkne jeho právneho postavenia ako vlastníka alebo nevlastníka akcií a bude

skúmať ďalšiu podmienku nároku, a to porušenie zmluvnej, alebo zákonnej povinnosti, ktorej

vyriešenie sa taktiež dotýka právneho postavenia navrhovateľa vedľajšieho účastníka

v prípadných ďalších sporoch, kto za ňu zodpovedá a v akej výške. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa zmenil a vstup vedľajšieho

účastníka do konania na strane žalovaného pripustil.

Proti tomuto rozhodnutiu, doručenému žalobcovi 02. 01. 2008, podal žalobca

dovolanie podaním, doručeným súdu 25. 01. 2008 z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom posúdení veci ( písmeno c./ ). Rozhodnutie

o náhrade škody voči C. podľa žalobcu, či už bude úspešné alebo neúspešné, sa právneho

postavenia navrhovateľa S. nedotkne. Právny názor vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia,

týkajúci sa otázky vlastníctva akcií, nie je rozhodnutím vo veci, a preto práva a povinnosti

navrhovateľa vedľajšieho účastníctva vyplývajúce z hmotného práva nebudú výrokom

v konaní o náhradu škody nijako dotknuté. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. M-Cdo 2/99, v ktorom bolo vyslovené, že nadobudnutie akcií

právnym predchodcom žalobcu v exekučnom konaní bolo v súlade so zákonom a navyše

ustanovenie § 61 Exekučného poriadku v exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu

nevylučuje. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom

súd taktiež vyslovil názor, že pokiaľ M. vo veci nerozhodlo, platí stav pred 9. decembrom

1998, to jest, že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto má v danej veci aktívnu

legitimáciu. Navrhovateľ aj po týchto súdnych rozhodnutiach stále drží 86 kusov akcií

41 Obdo V 18/2008

právneho predchodcu žalobcu u seba, a teda žiadne z týchto rozhodnutí sa jeho právneho

postavenia nedotklo. Podľa žalobcu, navrhovateľ na vstup vedľajšieho účastníctva na strane

žalovaného, nepreukázal jeho právny záujem na výsledku konania, a iba jeho konštatovanie,

že má dôležitý právny záujem, nie je postačujúce, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky

prehliadol. S tvrdením odvolacieho súdu ohľadne skutočnosti, že výrok má formálnu

a obsahovú časť, ktoré tvoria spolu jeden celok, žalobca nesúhlasí. Podľa žalobu výrok tvorí

jadro súhrnného rozhodnutia, ktoré vyjadruje kladné alebo záporné stanovisko k petitu návrhu

na začatie konania, ktorým sa poskytne ochrana práv alebo oprávnených záujmov účastníkov

v zmysle § 1 O. s .p. Skutkový a právny stav veci, podľa žalobcu sú dve základné zložky,

ktoré na seba nadväzujú, ale nie sú výrokom rozhodnutia. Výrok je presne, konkrétne

a slovami vyjadrené stanovisko súdu, k petitu žalobného návrhu. Podľa dovolateľa právny

záujem navrhovateľa vedľajšieho účastníctva musí byť presným a konkrétnym výrokom

dotknutý, napr. v konaní o vyslovenie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej

spoločnosti má tretia osoba, ktorá podala podnet na vstup do konania ako vedľajší účastník

na strane žalovaného, právny záujem na výsledku konania vždy, ak jej právne postavenie

bude výsledkom sporu ovplyvnené, napríklad tým, že v prípade vyslovenia neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia nebude mať právo na podiel zo zisku spoločnosti

(dividendu/ R79/1999). V danom prípade však výrokom rozhodnutia o náhrade škody podľa

dovolateľa žiadne právo navrhovateľa vedľajšieho účastníctva dotknuté nebude.

K samotnému pojmu právny záujem dovolateľ uvádza, že pojem právny záujem ustanovenie

neobsahuje, podľa ustálenej súdnej praxe je daný vtedy, ak je rozhodnutím

vo veci dotknuté právne postavenie, teda sú dotknuté práva a povinnosti, vyplývajúce

z hmotného práva osoby, ktorá svoj vstup do konania navrhuje (uznesenie NS SR sp. zn. 3

Obo 21/98, rozsudok NS SR sp.zn. ). So záverom odvolacieho súdu, že v konaní

o náhradu škody sa predovšetkým musí vyriešiť otázka vlastníctva sporných akcií, dovolateľ

nesúhlasí. Podľa jeho názoru otázka vlastníctva 86 kusov akcií T.., je nesporná, je zrejmá

z predložených dokladov, čo vyplýva aj z správneho tvrdenia prvostupňového súdu. Ako

jediný dôkaz, ktorým navrhovateľ vedľajšieho účastníctva preukazoval pochybnosť

nadobudnutia 86 kusov akcií T.., právnym predchodcom žalobcu, bol ústavným súdom

zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

28. júna 2006. Z tohto záveru podľa dovolateľa je otázka vlastníctva akcií nesporná, a preto

nie je potrebné túto otázku ako predbežnú riešiť. Podľa dovolateľa je rozhodnutím ústavného

súdu súčasne vyriešená otázka právneho záujmu navrhovateľa vedľajšieho účastníctva

na strane žalovaného, nakoľko nie je potrebné riešiť spor o vlastníctvo akcií T.., a teda

51 Obdo V 18/2008

v tomto konaní nemôže byť právny záujem S. daný a bez právneho záujmu nemožno

navrhovateľa vedľajšieho účastníctva do konania na stane žalovaného pripustiť.

K dovolaniu podaním, doručeným súdu 01. 02. 2008, sa vyjadril žalobca, v ktorom dal

do pozornosti nález Ústavného súdu, z ktorého je zrejmé, že sťažovateľ predmetné akcie

nadobudol a že ich nadobudol v exekúcii. S odkazom na uvedené konštatoval, že je vylúčené,

aby zákonnosť v priebehu exekúcie bola posudzovaná ako prejudiciálna otázka v inom

konaní. Aj keď sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky bola

obchodná spoločnosť T. týmto nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií T..,

právnym predchodcom žalobcu, lebo Ústavný súd preskúmaval zákonnosť nadobudnutia akcií

spoločnosti T.., Bratislava, v exekučnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Vranov nad

Topľou sp. zn. Er 3143/97, EX 4575/97 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku

z 13 januára 1997 sp. zn. , v ktorom 86 kusov akcií T.., Bratislava, nadobudol aj

právny predchodca žalobcu. Podľa žalobcu je teda otázka vlastníctva právneho predchodcu

žalobcu k 86 kusov akciám spoločnosti T.., vyriešená, a preto vstup navrhovateľa vedľajšieho

účastníctva na strane žalovaného S. nemá právnu oporu a nie je ho možné pripustiť.

Podaním doručeným súdu 27. 03. 2008 sa k dovolaniu žalobcu vyjadril navrhovateľ

vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného, v ktorom podrobne uviedol, prečo nesúhlasí

s názorom, že právny záujem na výsledku konania existuje len vtedy, ak sa postavenie

navrhovateľa vedľajšieho účastníctva dotkne výroková časť. Podľa jeho názoru právny

záujem ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preukázal už tým, že súd

v meritórnom rozhodnutí rozhodne o tom, že žalovaný spôsobil škodu žalobcovi, pričom

škoda predstavuje sumu dividend, ktoré mali byť žalobcovi vyplatené spoločnosťou T..,

z dôvodu jeho akcionárstva v spoločnosti T.., v podstate súd rozhodne o zásadných právach

S.. Aj keď nebude vo výroku rozhodnutia uvedené pri priznaní náhradu škody žalobcovi bude

musieť Krajský súd Bratislava vyhádzať zo skutočnosti , že M., resp. S. nebola akcionárom

spoločnosti T.., ale že akcionárske práva k 86 kusom akciám spoločnosti T.., prináležala

v tom čase právnemu predchodcovi žalobcu. Právny záujem nie je preto možné odvodzovať

zo znenia výroku rozhodnutia. Tvrdenie, že otázka vlastníctva nie je sporná, navrhovateľ

vedľajšieho účastníctva považuje za nepravdivé. Sporné akcie má v držbe M., ktorej držby

oprávnenosť je potvrdená aj právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. . Žalobca v danom čase akcie nemá v držbe a prebieha iný spor

o platnosť zmlúv, ktoré mali byť právnym titulom nadobudnutia sporných akcií právnym

61 Obdo V 18/2008

predchodcom žalobcu. Podľa navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného

Nález Ústavného súdu SR , ktorý zrušil rozsudok Najvyššieho súdy Slovenskej

republiky sp.zn. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a práva

na súdnu ochranu nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie sporných 86

kusov akcií v spoločnosti T.. žalobcom. Toto rozhodnutie podľa navrhovateľa vedľajšieho

účastníctva jeho právny záujem nespochybňuje.

Podaním, doručeným 19. 01. 2009, navrhovateľ vedľajšieho účastníctva na strane

žalovaného doplnil vyjadrenie k dovolaniu v tom zmysle, že navrhol dovolanie zamietnuť

a potvrdiť správnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 29. 11. 2007, ktorým

odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a rozhodol o pripustení S. ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal dovolanie podľa

, ako podané v zákonnej lehote s tým, že prípustnosť dovolania je daná

ustanovením

Predmetom dovolania je posúdiť, či odvolací súd uznesením zo dňa 29. 11 .2007 sp.

zn. rozhodol správne, keď prvostupňové rozhodnutie zmenil a vstup S. ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.

Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je, či navrhovateľ

vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného jeho právny záujem na výsledku konania má,

teda či v danom prípade je daná jeho existencia právneho záujmu na výsledku konania, to jest,

že jeho právne postavenie bude výsledkom konania ovplyvnené, čo je základným

predpokladom účasti vedľajšieho účastníka.

Rozdiel pri posudzovaní existencie právneho záujmu na výsledku konania

navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného prvostupňovým súdom

71 Obdo V 18/2008

a odvolacím súdom spočíva v tom, že podľa prvostupňového súdu, pokiaľ navrhovateľ

vedľajšieho účastníka nie je dotknutý výrokom rozsudku, tak nemôže byť daná existencia

jeho právneho záujmu na výsledku konania daná, tak odvolací súd vyslovil právny záver, že

existencia právneho významu navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na výsledku konania sa

nedá odvodzovať iba skutočnosťou, či bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním

skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania vo vyjadrení výroku

rozhodnutia. Výklad textu ustanovenia , od ktorého sa právo navrhovateľa

na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvíja,

nepodmieňuje predpoklad pre úspešné uplatnenie tohto návrhu existenciu právneho záujmu

na výroku rozhodnutia, ale existenciu právneho záujmu na výsledku konania. Predmetom

sporu, v ktorom navrhovateľ jeho právo na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

uplatňuje, je právo na náhradu škody titulom nevyplatených dividend z akcií spoločnosti T..

Je pravdou, že jedným zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na náhradu

škody je vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou

a porušením povinnosti. Pokiaľ žalobca uplatňuje právo náhradu škody z nevyplatených

dividend z akcií nesporne musí byť vlastníkom akcií, z ktorých vyplatenie dividend si

nárokuje. Z vyjadrení k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj

z vyjadrení k dovolaniu vyplýva polemika, či žalobca je už preukázateľné vlastníkom akcií,

z ktorých právo na dividendy odvodzuje (86 kusov), alebo nie je. Pri posudzovaní dôvodnosti

návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane jedného z účastníkov, ktorý je

návrhom procesným, nemôže byť predmetom zisťovania, či žalobca spĺňa všetky predpoklady

pre úspešné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, v danom prípade či je vlastníkom akcií,

z ktorých právo na dividendy uplatňuje. Nesporný je fakt, že navrhovateľ vedľajšieho

účastníctva na strane žalovaného má záujem, aby žalobca základný predpoklad pre úspešné

uplatnenie práva na náhradu škody, vlastnícke právo k akciám, z ktorých právo na vyplatenie

dividend odvodzuje, nepreukázal, v čom teda spočíva jeho právny záujem na výsledku

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu dospel

k záveru, že navrhovateľ na vstup ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného jeho právny

záujem na výsledku konania preukázal, a teda splnil predpoklad pre rozhodnutie, ktorým jeho

vstup ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol pripustený.

81 Obdo V 18/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) dospel k záveru, že

rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. zo dňa 29. novembra 2007 je správne

a dovolanie žalobcu v zmysle zamietol.

O trovách dovolacieho konania bude rozhodnutí v konečnom rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu