Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2f1/376063.20482a.pdf
PDF · 110.04 KB
No categories available
1ObdoV/18/2008
Najvyšší súd 1 Obdo V 18/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., IČO: X., zast.
advokátkou JUDr. B., proti žalovanému: C., IČO: X., zast. advokátom Mgr. P., o zaplatenie
10 000,- Sk, o návrhu na pripustenie pristúpenia vedľajšieho účastníka, na dovolanie žalobcu
proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 219/2007 zo dňa
29. novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4 Cb 20/05–243 zo dňa 25. 09. 2007
rozhodol tak, že vstup S., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
nepripustil.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že dňa 09. 05. 2007 bol doručený návrh S. na jej vstup
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý návrh bol zdôvodnený
skutočnosťou, že vedľajší účastník má dôležitý právny záujem na výsledku konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 Cb 20/2005 z dôvodu, že ak súd má rozhodovať
o náhrade škody, ktorá je vlastným predmetom konania a ktorá mala vzniknúť ako dôsledok
nevyplatených dividend prislúchajúcich k 98 kusom akcií spoločnosti T.., S. má právny
záujem na výsledku konania, keďže podľa jeho názoru je potrebné v prvom rade posúdiť
otázku vlastníctva akcií, z ktorých právo na náhradu škody titulom nevyplatených dividend
žalobca uplatňuje. Z podania zo dňa 25. 05. 2007 konajúci súd zistil, že žalobca so vstupom
S., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesúhlasil. Konajúci súd
citoval ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p., 93 ods. 2 O. s. p., s poukazom na ktoré ustanovenie
uviedol, že ten, kto má do konania vstúpiť ako vedľajší účastník, je povinný preukázať právny
záujem na výsledku konania a táto podmienka právneho záujmu na výsledku konania
21 Obdo V 18/2008
znamená, že právny záujem sa musí týkať rozhodnutia vo veci samej. S poukazom
na ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. konštatoval, že osoba, ktorá návrh na pristúpenie
vedľajšieho účastníka podala, nepreukázala právny záujem na výsledku konania v spore
o náhradu škody, a teda nepreukázala, ako bude výrokom týkajúcim sa náhradu škody jej
právne postavenie dotknuté. Z dôvodu, že právny záujem na výsledku konania zo strany
navrhovateľa na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nebol
preukázaný, súd návrh na vstup do konania navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného nepripustil.
O dovolaní S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cb 20/2005
zo dňa 25. septembra 2007 rozhodol ako súd odvolací, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2 Obo 219/2007 zo dňa 29. novembra 2007 tak, že prvostupňové uznesenie
zmenil a vstup S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.
Za zrejme pri rozhodovaní uviedol, že pri rozhodovaní o pripustení alebo nepripustení vstupu
vedľajšieho účastníka patrí základný význam výkladu výrazu právny záujem na výsledku
konania, ktorý obsahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p.
ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania ten,
kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konania o rozvod, neplatnosť
manželstva, alebo určenie, či manželstvo je alebo nie je. Uviedol, že prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia interpretuje tento pojem tak, že právny záujem na
výsledku konania, ktorého výrazom má byť výrok samotného rozhodnutia vo veci samej,
a teda že na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, preto podľa názoru
prvostupňového súdu nestačí, ak sa právny záujem týka otázky, ktorá nie je premetom
konania, respektíve sa týka otázky, ktorá nebude obsahom výroku rozhodnutia. Podľa
odvolacieho súdu prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou náplne pojmu „výrok
rozhodnutia“, pričom tento pojem je základom pre rozhodnutie.
Odvolací súd za nesporné uviedol, že samotné ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. ani
ďalšie ustanovenie O. s. p. výklad sporného výrazu nedávajú, a teda je daná možnosť rôznych
výkladov od reštriktívneho prípadne formalistického, za aký označil odvolateľ až
po rozširujúci, ktorým by bol výklad aj zo širšieho hľadiska prirodzeno-právneho, resp.
hodnotového, ktorý v odvolaní s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR uvádza
a obhajuje aj M.
31 Obdo V 18/2008
Odvolací súd za nesporné označil, že výrok má formálnu a obsahovú časť, ktoré tvoria
spolu jeden celok a nemožno brať do úvahy oddelene len formálnu časť výroku, teda slová
bez toho, aby sa pritom vychádzalo z jeho obsahovej časti, ktorú tvorí aj skutkový a právny
stav, ktorý je v spore rozhodujúci, čo značí, že tento skutkový a právny stav je síce
nevyslovenou, teda slovami nevyjadrenou, ale predsa časťou vysloveného, teda slovami
vyjadreného výroku rozsudku. Odvolací súd konštatoval, že predmetom konania je právo
na náhradu škody proti žalovanému z titulu nevyplatenej dividendy spoločnosti T.. za rok
2002. Žalobca uplatnil nárok a svoju aktívnu legitimáciu v spore opiera o svoje vlastníctvo
k 98 kusov akcií spomenutej spoločnosti, ktorých vlastníctvo nepopiera aj navrhovateľ
vedľajšieho účastníctva a žalovaný vlastníctvo navrhovateľa vedľajšieho účastníctva uznáva.
Podľa odvolacieho súdu v konaní o náhrade škody je potrebné vyriešiť otázku vlastníctva
sporných akcií, ktoré vyriešenie má právny záujem pre navrhovateľa vedľajšieho účastníctva,
nakoľko sa dotkne jeho právneho postavenia ako vlastníka alebo nevlastníka akcií a bude
skúmať ďalšiu podmienku nároku, a to porušenie zmluvnej, alebo zákonnej povinnosti, ktorej
vyriešenie sa taktiež dotýka právneho postavenia navrhovateľa vedľajšieho účastníka
v prípadných ďalších sporoch, kto za ňu zodpovedá a v akej výške. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil a vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovaného pripustil.
Proti tomuto rozhodnutiu, doručenému žalobcovi 02. 01. 2008, podal žalobca
dovolanie podaním, doručeným súdu 25. 01. 2008 z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písmeno c./ O. s. p.). Rozhodnutie
o náhrade škody voči C. podľa žalobcu, či už bude úspešné alebo neúspešné, sa právneho
postavenia navrhovateľa S. nedotkne. Právny názor vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia,
týkajúci sa otázky vlastníctva akcií, nie je rozhodnutím vo veci, a preto práva a povinnosti
navrhovateľa vedľajšieho účastníctva vyplývajúce z hmotného práva nebudú výrokom
v konaní o náhradu škody nijako dotknuté. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. M-Cdo 2/99, v ktorom bolo vyslovené, že nadobudnutie akcií
právnym predchodcom žalobcu v exekučnom konaní bolo v súlade so zákonom a navyše
ustanovenie § 61 Exekučného poriadku v exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu
nevylučuje. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom
súd taktiež vyslovil názor, že pokiaľ M. vo veci nerozhodlo, platí stav pred 9. decembrom
1998, to jest, že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto má v danej veci aktívnu
legitimáciu. Navrhovateľ aj po týchto súdnych rozhodnutiach stále drží 86 kusov akcií
41 Obdo V 18/2008
právneho predchodcu žalobcu u seba, a teda žiadne z týchto rozhodnutí sa jeho právneho
postavenia nedotklo. Podľa žalobcu, navrhovateľ na vstup vedľajšieho účastníctva na strane
žalovaného, nepreukázal jeho právny záujem na výsledku konania, a iba jeho konštatovanie,
že má dôležitý právny záujem, nie je postačujúce, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky
prehliadol. S tvrdením odvolacieho súdu ohľadne skutočnosti, že výrok má formálnu
a obsahovú časť, ktoré tvoria spolu jeden celok, žalobca nesúhlasí. Podľa žalobu výrok tvorí
jadro súhrnného rozhodnutia, ktoré vyjadruje kladné alebo záporné stanovisko k petitu návrhu
na začatie konania, ktorým sa poskytne ochrana práv alebo oprávnených záujmov účastníkov
v zmysle § 1 O. s .p. Skutkový a právny stav veci, podľa žalobcu sú dve základné zložky,
ktoré na seba nadväzujú, ale nie sú výrokom rozhodnutia. Výrok je presne, konkrétne
a slovami vyjadrené stanovisko súdu, k petitu žalobného návrhu. Podľa dovolateľa právny
záujem navrhovateľa vedľajšieho účastníctva musí byť presným a konkrétnym výrokom
dotknutý, napr. v konaní o vyslovenie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej
spoločnosti má tretia osoba, ktorá podala podnet na vstup do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného, právny záujem na výsledku konania vždy, ak jej právne postavenie
bude výsledkom sporu ovplyvnené, napríklad tým, že v prípade vyslovenia neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia nebude mať právo na podiel zo zisku spoločnosti
(dividendu/ R79/1999). V danom prípade však výrokom rozhodnutia o náhrade škody podľa
dovolateľa žiadne právo navrhovateľa vedľajšieho účastníctva dotknuté nebude.
K samotnému pojmu právny záujem dovolateľ uvádza, že pojem právny záujem ustanovenie
§ 93 O. s. p. neobsahuje, podľa ustálenej súdnej praxe je daný vtedy, ak je rozhodnutím
vo veci dotknuté právne postavenie, teda sú dotknuté práva a povinnosti, vyplývajúce
z hmotného práva osoby, ktorá svoj vstup do konania navrhuje (uznesenie NS SR sp. zn. 3
Obo 21/98, rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 140/05). So záverom odvolacieho súdu, že v konaní
o náhradu škody sa predovšetkým musí vyriešiť otázka vlastníctva sporných akcií, dovolateľ
nesúhlasí. Podľa jeho názoru otázka vlastníctva 86 kusov akcií T.., je nesporná, je zrejmá
z predložených dokladov, čo vyplýva aj z správneho tvrdenia prvostupňového súdu. Ako
jediný dôkaz, ktorým navrhovateľ vedľajšieho účastníctva preukazoval pochybnosť
nadobudnutia 86 kusov akcií T.., právnym predchodcom žalobcu, bol ústavným súdom
zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo 5/2005 zo dňa
28. júna 2006. Z tohto záveru podľa dovolateľa je otázka vlastníctva akcií nesporná, a preto
nie je potrebné túto otázku ako predbežnú riešiť. Podľa dovolateľa je rozhodnutím ústavného
súdu súčasne vyriešená otázka právneho záujmu navrhovateľa vedľajšieho účastníctva
na strane žalovaného, nakoľko nie je potrebné riešiť spor o vlastníctvo akcií T.., a teda
51 Obdo V 18/2008
v tomto konaní nemôže byť právny záujem S. daný a bez právneho záujmu nemožno
navrhovateľa vedľajšieho účastníctva do konania na stane žalovaného pripustiť.
K dovolaniu podaním, doručeným súdu 01. 02. 2008, sa vyjadril žalobca, v ktorom dal
do pozornosti nález Ústavného súdu, z ktorého je zrejmé, že sťažovateľ predmetné akcie
nadobudol a že ich nadobudol v exekúcii. S odkazom na uvedené konštatoval, že je vylúčené,
aby zákonnosť v priebehu exekúcie bola posudzovaná ako prejudiciálna otázka v inom
konaní. Aj keď sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky bola
obchodná spoločnosť T. týmto nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií T..,
právnym predchodcom žalobcu, lebo Ústavný súd preskúmaval zákonnosť nadobudnutia akcií
spoločnosti T.., Bratislava, v exekučnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Vranov nad
Topľou sp. zn. Er 3143/97, EX 4575/97 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku
z 13 januára 1997 sp. zn. 3C 565/96, v ktorom 86 kusov akcií T.., Bratislava, nadobudol aj
právny predchodca žalobcu. Podľa žalobcu je teda otázka vlastníctva právneho predchodcu
žalobcu k 86 kusov akciám spoločnosti T.., vyriešená, a preto vstup navrhovateľa vedľajšieho
účastníctva na strane žalovaného S. nemá právnu oporu a nie je ho možné pripustiť.
Podaním doručeným súdu 27. 03. 2008 sa k dovolaniu žalobcu vyjadril navrhovateľ
vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného, v ktorom podrobne uviedol, prečo nesúhlasí
s názorom, že právny záujem na výsledku konania existuje len vtedy, ak sa postavenie
navrhovateľa vedľajšieho účastníctva dotkne výroková časť. Podľa jeho názoru právny
záujem ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preukázal už tým, že súd
v meritórnom rozhodnutí rozhodne o tom, že žalovaný spôsobil škodu žalobcovi, pričom
škoda predstavuje sumu dividend, ktoré mali byť žalobcovi vyplatené spoločnosťou T..,
z dôvodu jeho akcionárstva v spoločnosti T.., v podstate súd rozhodne o zásadných právach
S.. Aj keď nebude vo výroku rozhodnutia uvedené pri priznaní náhradu škody žalobcovi bude
musieť Krajský súd Bratislava vyhádzať zo skutočnosti , že M., resp. S. nebola akcionárom
spoločnosti T.., ale že akcionárske práva k 86 kusom akciám spoločnosti T.., prináležala
v tom čase právnemu predchodcovi žalobcu. Právny záujem nie je preto možné odvodzovať
zo znenia výroku rozhodnutia. Tvrdenie, že otázka vlastníctva nie je sporná, navrhovateľ
vedľajšieho účastníctva považuje za nepravdivé. Sporné akcie má v držbe M., ktorej držby
oprávnenosť je potvrdená aj právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Obo 130/05. Žalobca v danom čase akcie nemá v držbe a prebieha iný spor
o platnosť zmlúv, ktoré mali byť právnym titulom nadobudnutia sporných akcií právnym
61 Obdo V 18/2008
predchodcom žalobcu. Podľa navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného
Nález Ústavného súdu SR II. US 159/07, ktorý zrušil rozsudok Najvyššieho súdy Slovenskej
republiky sp.zn. 1M Obdo 5/2005 z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a práva
na súdnu ochranu nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie sporných 86
kusov akcií v spoločnosti T.. žalobcom. Toto rozhodnutie podľa navrhovateľa vedľajšieho
účastníctva jeho právny záujem nespochybňuje.
Podaním, doručeným 19. 01. 2009, navrhovateľ vedľajšieho účastníctva na strane
žalovaného doplnil vyjadrenie k dovolaniu v tom zmysle, že navrhol dovolanie zamietnuť
a potvrdiť správnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Obo 219/2007 zo dňa 29. 11. 2007, ktorým
odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a rozhodol o pripustení S. ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) prejednal dovolanie podľa
§ 242 O. s. p., ako podané v zákonnej lehote s tým, že prípustnosť dovolania je daná
ustanovením § 239 ods. 1 O. s. p.
Predmetom dovolania je posúdiť, či odvolací súd uznesením zo dňa 29. 11 .2007 sp.
zn. 2 Obo 219/2007 rozhodol správne, keď prvostupňové rozhodnutie zmenil a vstup S. ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je, či navrhovateľ
vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného jeho právny záujem na výsledku konania má,
teda či v danom prípade je daná jeho existencia právneho záujmu na výsledku konania, to jest,
že jeho právne postavenie bude výsledkom konania ovplyvnené, čo je základným
predpokladom účasti vedľajšieho účastníka.
Rozdiel pri posudzovaní existencie právneho záujmu na výsledku konania
navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného prvostupňovým súdom
71 Obdo V 18/2008
a odvolacím súdom spočíva v tom, že podľa prvostupňového súdu, pokiaľ navrhovateľ
vedľajšieho účastníka nie je dotknutý výrokom rozsudku, tak nemôže byť daná existencia
jeho právneho záujmu na výsledku konania daná, tak odvolací súd vyslovil právny záver, že
existencia právneho významu navrhovateľa vedľajšieho účastníctva na výsledku konania sa
nedá odvodzovať iba skutočnosťou, či bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním
skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania vo vyjadrení výroku
rozhodnutia. Výklad textu ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., od ktorého sa právo navrhovateľa
na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvíja,
nepodmieňuje predpoklad pre úspešné uplatnenie tohto návrhu existenciu právneho záujmu
na výroku rozhodnutia, ale existenciu právneho záujmu na výsledku konania. Predmetom
sporu, v ktorom navrhovateľ jeho právo na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
uplatňuje, je právo na náhradu škody titulom nevyplatených dividend z akcií spoločnosti T..
Je pravdou, že jedným zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na náhradu
škody je vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a porušením povinnosti. Pokiaľ žalobca uplatňuje právo náhradu škody z nevyplatených
dividend z akcií nesporne musí byť vlastníkom akcií, z ktorých vyplatenie dividend si
nárokuje. Z vyjadrení k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj
z vyjadrení k dovolaniu vyplýva polemika, či žalobca je už preukázateľné vlastníkom akcií,
z ktorých právo na dividendy odvodzuje (86 kusov), alebo nie je. Pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane jedného z účastníkov, ktorý je
návrhom procesným, nemôže byť predmetom zisťovania, či žalobca spĺňa všetky predpoklady
pre úspešné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, v danom prípade či je vlastníkom akcií,
z ktorých právo na dividendy uplatňuje. Nesporný je fakt, že navrhovateľ vedľajšieho
účastníctva na strane žalovaného má záujem, aby žalobca základný predpoklad pre úspešné
uplatnenie práva na náhradu škody, vlastnícke právo k akciám, z ktorých právo na vyplatenie
dividend odvodzuje, nepreukázal, v čom teda spočíva jeho právny záujem na výsledku
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu dospel
k záveru, že navrhovateľ na vstup ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného jeho právny
záujem na výsledku konania preukázal, a teda splnil predpoklad pre rozhodnutie, ktorým jeho
vstup ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol pripustený.
81 Obdo V 18/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že
rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 2 Obo 219/2007 zo dňa 29. novembra 2007 je správne
a dovolanie žalobcu v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách dovolacieho konania bude rozhodnutí v konečnom rozhodnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu