Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/44/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ N., rod. F.,

bývajúcej vo Z., 2/ I., bývajúceho v G., proti odporcom 1/ S., N., 2/ S., Š., o určenie správnej

výmery pozemnoknižnej nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní odporcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. novembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 15. novembra 2007 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen (súd prvého stupňa) rozsudkom z 9. februára 2006 č.k.

-240 zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že pôvodná

výmera pozemnoknižnej parcely č. X. v katastrálnom území Zvolen v odpise

z pozemnoknižnej záp. č. X. je X. m². Zároveň navrhovateľom uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov konania štátu 16 028 Sk;

odporcom náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie návrhu odôvodnil neunesením

dôkazného bremena navrhovateľmi; na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel,

že nedošlo k porušeniu – zmene výmery, keď u predmetnej parcely č. X. výmera bola

v zásade rovnaká tak v roku 1927 ako aj v roku 1991. Nepriklonil sa k záveru kontrolného

znaleckého posudku Ing. P., ale vychádzal z pôvodného znaleckého posudku Ing. F., ktorý

znalec sa následne vyjadril aj k posudku Ing. K.. Závery znalca Ing. F. označil za podstatne

argumentačne odôvodnené - na rozdiel od strohého „odôvodnenia“ v kontrolnom znaleckom

posudku Ing. P.. Vo vzťahu k vecnej legitimácii odporcu 2/ uviedol, že tento odporca nie je

vecne legitimovaný v danom spore, nakoľko petit návrhu smeruje na určenie „správnej

výmery“, kde nehnuteľnosti spravuje príslušný krajský úrad v rámci danej administratívnej

lokality.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie navrhovateľov rozsudkom

z 15. novembra 2007 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že

pôvodná výmera pozemnoknižnej parcely č. X. kat. územia Zvolen, vedenej

v pozemnoknižnej vložke č. X. Katastra nehnuteľností Zvolen je X. m². Vo výroku

o povinnosti navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa

16 028 Sk ako náhradu trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľom nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. O trovách za

znalecké dokazovanie vynaložených zo štátnych prostriedkov v odvolacom konaní v sume

14 465 Sk rozhodol tak, že tieto trovy znáša štát. Odvolací súd rozhodol potom, čo - za

účelom odstránenia rozporov v znaleckom dokazovaní vykonanom na súde prvého stupňa -

doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, ktorý podal Ing. L.. So závermi tohto

znalca, ktorý zdôvodnil, prečo došlo k posunu hraníc, ktorý vyplýva z nepresností

zobrazovacej zostavy mapovania r. 1860, pričom identifikoval parcelu počítačovým

spôsobom, sa odvolací súd stotožnil. Na základe tohto znaleckého dokazovania po

prehodnotení dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa odvolací súd podľa

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Nepriznanie náhrady trov

prvostupňového a odvolacieho konania navrhovateľom odôvodnil dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa ( ), ktoré videl v tom, že dokazovanie bolo v záujme

navrhovateľov pre ich ďalšie nároky vyplývajúce z reštitučných sporov s odporcom 2/, že

obaja odporcovia sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák.

č. a napokon - ako uviedol - aj v tom, že „zohľadnil aj historický vývoj a dôvody,

ktoré viedli znalca Ing. B. k záverom uvedeným v znaleckom posudku“. Tými istými

skutočnosťami odôvodnil potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

preddavkovaných zo štátnych prostriedkov. Výrok, že trovy preddavkované v odvolacom

konaní zo štátnych prostriedkov znáša štát, odôvodnil aplikáciou s tým, že

nie je možné uložiť navrhovateľom, ktorí boli v konaní úspešní, zaplatiť tieto trovy konania,

ale ani odporcom, keďže ide o štát, v zastúpení výkonných orgánov štátu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 2/, ktorý navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod

uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Poukázal, že navrhovatelia sa pôvodne svojim návrhom domáhali

určenia pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely č. X., nachádzajúcej sa v kat. úz. Zvolen,

pzkn. záp. č. X. = X. m² a domáhali sa aj určenia náhrady z titulu reštitúcie. Neskôr

písomným podaním upravili žalobný petit tak, že v časti určenia reštitučnej náhrady vzali svoj

žalobný návrh späť; Okresný súd Zvolen uznesením z 15. januára 2002 č.k. -66

konanie v tejto časti zastavil. Ministerstvo financií Slovenskej republiky bolo účastníkom

konania len preto, že podľa o mimosúdnych rehabilitáciách rozhoduje

o priznaní finančnej náhrady za nevydané nehnuteľnosti. Tým, že navrhovatelia zobrali

žalobu späť v tej časti, ktorou žiadali uznať právo na uplatnenie reštitučného nároku na celú

správnu výmeru, stratil sa dôvod, pre ktorý malo byť Ministerstvo financií Slovenskej

republiky účastníkom konania. Namietal aj nedostatky vo vykonanom dokazovaní a vyslovil

názor, že na účely reštitúcie nepostačuje určenie, aká bola pôvodná výmera dotknutého

pozemku, ale je dôležité, aká bola jeho výmera v čase jeho nadobudnutia a v čase jeho odňatia

štátom pri znárodnení, pričom nie je možné pri určovaní finančnej náhrady vychádzať

z výmery určenej modernými technologickými pomôckami, ale len z výmery, ktorá bola

zapísaná vo vtedajšej evidencii pozemkov.

Navrhovatelia 1/, 2/ a odporca 1/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania preto vyplýva

z ustanovenia

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd

neposudzuje len podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa jeho obsahu (§ 41

ods. 2 v spojení s ). Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami

konania, pokiaľ mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Odporca 2/ v dovolaní osobitne namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho

správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom prípade môžu byť len

právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami ( druhá veta ).

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

Návrhmi podľa nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie

právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu (napr. v prípade návrhu podľa § 77

).

Určovacím návrhom podľa nedomáha sa navrhovateľ prisúdenia

plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd

v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Určovacie

žaloby podľa majú v zásade len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby

sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu táto žaloba na určenie nie je

spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie

povinnosti podľa ustanovenia (porovnaj napr. R 17/1972). Treba tiež mať

na pamäti obmedzenie plynúce z toho, že podanie žaloby o určenie nemá žiadny vplyv na

počiatok a beh premlčania (porovnaj R 26/1975). Právo (právny vzťah), existenciu alebo

neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo

vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1985 sp. zn. , z 26. augusta

1993 sp. zn. , z 24. marca 1997 sp. zn. ), rozsudkom nemožno

zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu

minulú.

Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym,

u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu

a prísne sa selektovala jeho prípustnosť (porovnaj tiež dôvody uvedené v rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007 sp. zn. ).

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem

navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre

navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,

aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,

resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi

účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi

účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť

inak len určovacím výrokom.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu

vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval

nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

(porovnaj , ). Naliehavý právny záujem súd preto skúma

v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu

musí súd návrh podľa zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh

podľa nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh

bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Ak navrhovateľ nepožaduje svojim návrhom určenie existencie (neexistencie)

právneho vzťahu alebo práva, ale domáha sa určenia existencie (neexistencie) právnej

skutočnosti (návrhom žiada, aby súd určil existenciu /neexistenciu/ označenej právnej

skutočnosti), ktoré určenie samé osebe nedeklaruje žiadny právny vzťah či právo, nešlo by

o určovaciu žalobu podľa , pre ktorú platí, že sa ňou navrhovateľ domáha,

aby súd deklaratórnym rozhodnutím vyhlásil určitý právny vzťah alebo právo za jestvujúce

(nejestvujúce). V takomto prípade pôjde o žalobný návrh, ktorý v ustanovení nie

je uvedený. Takáto žaloba by mohla byť opodstatnená iba vtedy, ak by mala oporu v platnom

právnom poriadku, t.j. ak by takúto žalobu (návrh) zákon pripúšťal (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2005 sp. zn. ). Ak by

takúto žalobu (návrh) zákon nepripúšťal, bolo by ju treba bez ďalšieho zamietnuť

(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2007 sp. zn.

).

Hoci v danom prípade navrhovatelia sa domáhali určenia pôvodnej výmery

pozemnoknižnej parcely č. X. kat. úz. Zvolen, odvolací súd v rozpore s požiadavkou

preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí (, ) v odôvodnení

napadnutého rozsudku nijako neobjasnil, na základe čoho dospel k záveru, že je vôbec

prípustné návrhu na požadované určenie vyhovieť, t.j. nepodal vysvetlenie ani len toho, o aký

druh žaloby v danom prípade vlastne má ísť (a podľa príslušného východiska potom mal

poskytnúť ďalšie vysvetlenie). Či tu teda ide o žalobný návrh podľa

(v tom prípade by bolo nutné predovšetkým uviesť, v čom - kde - súd vidí právny vzťah alebo

právo a navyše v prítomnom čase /prézent/, ďalej v čom vidí existenciu naliehavého právneho

záujmu, pričom by bolo treba aj vyložiť, čo bránilo, aby sa navrhovatelia domáhali ochrany

žalobou o splnenie povinnosti podľa ustanovenia , v konaní o ktorej by sa

súd musel vyporiadať s tvrdenou výmerou ako predbežnou otázkou) alebo o inú určovaciu

žalobu, ktorá v ustanovení nie je uvedená, lebo sa požaduje určenie právnej

skutočnosti, ktoré samé osebe nedeklaruje žiadny právny vzťah či právo (v tom prípade by

súd ale musel uviesť, kde v platnom práve má takáto žaloba – o určenie pôvodnej výmery

pozemnoknižnej parcely svoju oporu). Chýbajúce posúdenie veci odvolacím súdom

v uvedenom smere nijako nenahrádza (nemôže nahradiť) zmienka (konštatovanie)

v odôvodnení rozsudku (na strane 3) o tom, že navrhovatelia „naliehavý právny záujem podľa

odôvodňovali uplatnením si reštitučného nároku na celú správnu výmeru

tejto parcely“.

V dôsledku uvedenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, pre ktorú nemožno

zistiť, akými úvahami sa riadil odvolací súd, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu

správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom z hľadiska aplikácie Táto

nepreskúmateľnosť zakladá vadu konania podľa (porovnaj

R 111/1998).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

v občianskom súdnom konaní.

Z týchto dôvodov je zrejmé, že odporca 2/ dovolaním opodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý bol vydaný v konaní postihnutom vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok uznesením zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková