Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/8/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela

a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Petra Szaba a JUDr. Juraja Klimenta,

na neverejnom zasadnutí konanom 7. septembra 2009 v Bratislave, v trestnej veci obvineného

M. D., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , prejednal

dovolanie, ktoré podal obvinený M. D., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 7. marca 2007, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. D. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. augusta 2006, sp. zn. , bol

obžalovaný M. D. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215

ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa

§ 41 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

najneskôr od A. do X. v obci K., okres R. S., v rodinnom dome č. X., na dvore, v záhrade

a na ulici pred týmto domom, svojej duševne chorej družke M. P., nar. X., často nadával, šikanoval

ju, ťahal za vlasy, bil rukami, palicou, kutáčom, prútom a inými predmetmi, kopal ju, zahášal

jej na tele cigaretové ohorky, priväzoval ju v kuchyni o vodovodnú batériu, aby nemohla vyjsť

z domu, čím jej spôsobil početné pomliaždeniny, podkožné krvné výrony, odreniny, popáleniny,

ktoré by si v jednotlivých prípadoch spravidla vyžiadali práceneschopnosť trvajúcu sedem

až štrnásť dní, keby poškodená pracovala a zamykaním brány jej zamedzoval vychádzať na ulicu,

hoci už bol odsúdený Okresným súdom v Rimavskej Sobote, a to :

1. rozsudkom, sp. zn. z 30. januára 1986 pre lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.,

na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý vykonal v prvej a v druhej nápravnovýchovnej

skupine od 30. novembra 1985 do 30. novembra 1988,

2. rozsudkom, sp. zn. z 27. októbra 1993 v spojení s uznesením, sp. zn.

z 11. januára 1995, pre pokus ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý vykonal v druhej nápravnovýchovnej skupine

od 27. júna 1998 do 27. júna 2000,

3. rozsudkom, sp. zn. z 28. septembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 10. novembra 1994 pre ublíženie na zdraví

v zmysle § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, ktorý vykonal v druhej

nápravnovýchovnej skupine od 27. júna 1994 do 27. júna 1998.

Krajský súd za to obžalovanému uložil podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 43 ods. 1

Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov

so zaradením na výkon tohto trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b), písm. c), § 74 Tr. zák., mu bolo uložené ochranné

protialkoholické ústavné liečenie.

Podľa , účinného do 1. januára 2006, bol obžalovaný zaviazaný

nahradiť škodu poškodenej M. P. v sume 7 200 Sk a Z. P. S., a. s., v sume 11 814 Sk.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. marca 2007, kedy Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. podľa (zákon

č. v znení neskorších predpisov) odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému, resp. jeho

obhajkyni doručený 30., resp. 27. apríla 2007.

Krajský súd v Košiciach predložil dňa 16. júla 2009 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolanie, ktoré podal obvinený M. D. vlastným písomným podaním, ktoré bolo doručené

krajskému súdu 20. apríla 2009 a smerovalo proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. , podľa obsahu však proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 7. marca 2007, sp. zn. . V tomto dovolaní obvinený rozoberá skutkové okolnosti

trestného činu z ktorého bol uznaný za vinného a zároveň žiada súd, aby mu na účely dovolania

ustanovil obhajcu, lebo žiadny advokát mu nechce v jeho mene napísať a podať dovolanie.

Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici listom zo 6. mája 2009 obvineného

v zmysle písomne vyzval, aby podal dovolanie prostredníctvom obhajcu,

s poučením, že ide o nevyhnutnú náležitosť dovolania, ktorej nesplnenie je dôvodom

na odmietnutie dovolania. Na odstránenie uvedeného nedostatku jeho dovolania mu určil lehotu

30 dní. Obvinený uvedený nedostatok neodstránil, ale ďalším listom z 10. júna 2009 žiadal súd,

aby mu obhajcu ustanovil, lebo nemá prostriedky na zaplatenie advokáta.

Dovolací súd preskúmal predložený spisový materiál v predmetnej trestnej veci a dospel

k záveru, že dovolanie obvineného je nevyhnutné odmietnuť podľa ,

lebo nebola splnená základná podmienka na podanie dovolania v zmysle , a to ani

po postupe podľa

Podľa obvinený alebo osoby uvedené v môžu podať

dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby,

predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto

nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie.

Ustanovenie § 311 ods. 3 platí primerane.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli splnené zákonné podmienky na postup podľa

ustanovenia lebo obvinený nesplnil základnú procesnú podmienku

dovolania, ktorou je podanie dovolania prostredníctvom obhajcu, hoci na to bol súdom riadne

vyzvaný a bola mu na to určená primeraná lehota.

Argumentácia obvineného uvedená v jeho dovolaní, podľa ktorej má právo na to, aby mu

bol za účelom podania dovolania obhajca ustanovený je neopodstatnená. Ustanovenie § 40 ods. 1

nie je možné v dovolacom konaní vo vzťahu k podaniu dovolania obvinenými aplikovať,

nakoľko ustanovenie je lex specialis k ustanoveniu , čo vyplýva

z dikcie ustanovenia , podľa ktorého obvinený môže podať dovolanie

len „prostredníctvom“ obhajcu. Uvedené ustanovenie (s dôrazom na slovo „prostredníctvom“) totiž

predpokladá, že dovolanie obvineného bude už v čase podania na súd písomne vyhotovené

obhajcom, z čoho vyplýva, že obvinený musí mať obhajcu (advokáta) na podanie dovolania ešte

pred jeho podaním. Vzhľadom na to, že dovolacie konanie je konaním výlučne návrhovým (nikdy

sa nezačína ex offo, ale vždy len na základe podaného dovolania), Najvyšší súd Slovenskej

republiky nie je pred podaním dovolania oprávnený robiť akékoľvek úkony súvisiace s dovolacím

konaním (dovolacím súdom sa najvyšší súd stáva až podaním dovolania) a teda ani nemôže v čase

pred podaním dovolania obvinenému obhajcu ustanoviť. Z toho vyplýva povinnosť obvineného

na podanie dovolania obhajcu si zvoliť a tento mu nemôže byť za účelom podania dovolania

ustanovený.

Vzhľadom na to, že obvinený M. D. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu (§ 373

ods. 1 ), a to ani po postupe podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí, uznesením, bez preskúmania veci, musel jeho dovolanie podľa § 382

písm. d) odmietnuť.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. septembra 2009

JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová