Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/28/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2010 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného

M. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2010, sp. zn.

1/2010, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. D. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí uznesením z 30. júla 2010

sp. zn. , podľa zamietol návrh odsúdeného M. D.

na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 30. augusta 2006, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2007, sp. zn. , ktorým bol odsúdený

M. D. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

najneskôr od augusta do 30. októbra 2003 v obci K., okres R. S., v rodinnom dome

č. X., na dvore, záhrade a na ulici pred týmto domom svojej duševne chorej družke M. P.,

nar. X., často nadával, šikanoval ju, ťahal za vlasy, bil rukami, palicou, kutáčom, prútom

a inými predmetmi, kopal ju, zahášal na jej tele cigaretové ohorky, priväzoval ju v kuchyni

o vodovodnú batériu, aby nemohla vyjsť z domu, čím jej spôsobil početné pomliaždeniny,

podkožné krvné výrony, odreniny, popáleniny, ktoré by si v jednotlivých prípadoch spravidla

2

vyžiadali práceneschopnosť trvajúcu sedem až štrnásť dní, keby poškodená pracovala

a zamykaním brány jej zamedzoval vychádzať na ulicu,

hoci už bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota, a to

rozsudkom, sp. zn. , z 30. januára 1986 pre lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý vykonal v prvej a druhej

nápravnovýchovnej skupine od 30. novembra 1985 do 30. novembra 1988,

rozsudkom, sp. zn. , z 27. októbra 1993 v spojení s uznesením, sp. zn.

, z 11. januára 1995 pre pokus ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý vykonal v druhej

nápravnovýchovnej skupine od 27. júna 1998 do 27. júna 2000,

rozsudkom, sp. zn. , z 28. septembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 10. novembra 1994 pre ublíženie na zdraví

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, ktorý vykonal

v druhej nápravnovýchovnej skupine od 27. júna 1994 do 27. júna 1998.

Za to bol odsúdený podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 43 ods. 1 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov

so zaradením pre výkon tohto trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa , , Tr. zák. (, účinný

od 1. januára 2006) mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavné a tiež podľa

povinnosť nahradiť spôsobenú škodu trestným činom, a to M. P. v sume

7200 Sk a zdravotnej poisťovni S., a.s. v sume 11 814 Sk.

Proti už citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí návrhu

na povolenie obnovy konania podal odsúdený M. D. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú

odôvodnil sám a tiež prostredníctvom obhajcu. V rozsiahlom podaní označenom zároveň aj

ako dovolanie, takmer identickom čo do obsahu a rozsahu s návrhom na povolenie obnovy

konania odsúdený M. D. opätovne poukazuje na to, že proces v pôvodnom konaní, ktorý sa

skončil odsudzujúcim rozsudkom, nerešpektoval Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, upravujúci zásady spravodlivého procesu. Konanie viedol zjavne

zaujatý predseda senátu, ktorý odmietol protokolovať viaceré skutočnosti svedčiace v jeho

3

prospech. Ďalej namietal správnosť zisteného skutku, postup krajského súdu pri hodnotení

dôkazov, keď tento prihliadol výlučne len na usvedčujúce výpovede zaujatých svedkov a

neprihliadol na viaceré dôkazy, ktoré nepotvrdzovali dôvodnosť vznesenia obvinenia pre

skutok z ktorého bol napokon uznaný za vinného. Rozhodnutie o jeho vine

z vykonštruovaného činu je opreté aj o nezákonne získaný dôkaz – nahrávku na diktafón,

urobenú svedkom Ď.. Okrem toho rovnako ako v pôvodnom konaní vyslovil nesúhlas

s právnym posúdením skutku, namietal právny záver, že trestného činu sa dopustil ako

obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára

2006 ako aj aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Tr. zák. v spojitosti s § 299a ods. 4 Tr. zák.

v súvislosti s rozhodovaním o treste.

V sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu taktiež namietal správnosť výroku

o vine, preto, že tento je založený na výpovediach proti nemu zaujatých svedkov.

Za najzávažnejší dôvod, pre ktorý mala byť povolená obnova konania ale považoval to,

že v pôvodnom konaní neboli vypočutí jeho susedia H., a to zrejme preto, že títo nemali

žiadne vedomosti o udalostiach uvedených v obžalobe, ktoré sa v skutočnosti nestali.

Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vyhovieť jeho návrhu

na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa správnosť

výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

odsúdeného M. D. nie je dôvodná.

Krajský súd na verejnom zasadnutí dôvodne zamietol návrh odsúdeného na povolenie

obnovy konania, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli odôvodniť obnovu konania vo vzťahu k jednotlivým výrokom uvedeným v § 394

ods. 1 , ktorých sa môže obnova konania dotýkať.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom

je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí,

a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia. Odôvodňujú mimoriadny prienik do nezmeniteľnosti a záväznosti

rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

4

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,

uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Naproti tomu za taký dôkaz nemožno

považovať dôkazy, ktoré sú zjavné zo spisu, aj keď sa orgán, ktorý pôvodne rozhodoval,

s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich prehliadol.

Odsúdený M. D. s výnimkou námietky, že v pôvodnom konaní neboli vypočutí aj jeho

susedia z pravej strany – H., neuvádzal v podanom návrhu a tiež v sťažnosti žiadne nové

skutočnosti alebo dôkazy predpokladané v ustanovení ale sa domáhal

opätovného posúdenia zákonnosti a odôvodnenosti pôvodného rozhodnutia. V konaní

o obnove ale nie je prípustné takéto preskúmavanie. Riešiť možno iba to, či vyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a ak k tomu tak je, či by také dôkazy samy

osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné

rozhodnutie vo vzťahu k výrokom taxatívne uvedeným v

Okolnosť, že ako svedkovia mohli prichádzať do úvahy aj susedia odsúdeného M. D.,

H., bola súdu známa už v pôvodnom konaní (viď stranu 9, prvostupňového rozsudku), ovšem

konajúci súd a ani odvolací súd nepovažovali za nutné vykonať aj tento dôkaz na objasnenie

veci a preverenie obhajoby odsúdeného, že žalovaný čin nespáchal.

Len púhy odkaz na existenciu ďalšieho možného dôkazného prostriedku, o ktorom

mal súd vedomosť nemôže odôvodňovať záver, že vyšli najavo skutočnosti predtým neznáme,

odôvodňujúce povolenie obnovy konania.

Uplatnením námietky o nevykonaní uvedeného dôkazu odsúdený napáda úplnosť

dokazovania v pôvodnom konaní, teda správnosť postupu konania predchádzajúceho

odsudzujúcemu rozsudku a vôbec berúc do úvahy aj jeho ostatné už spomenuté námietky

domáha sa revízie pôvodného rozsudku, čo ale v konaní o obnove neprichádza do úvahy.

Už vôbec nie je možné zaoberať sa jeho námietkami právnej povahy vo vzťahu k výroku

o vine a treste, prípadne v tom smere, či pôvodné rozhodnutie je založené na dôkazoch

vykonávaných zákonným spôsobom (diktafónová nahrávka), resp. či vo veci konal sudca,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a že malo dôjsť k porušeniu

jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. V tomto smere ide o dovolacie dôvody uvedené

v , , , a , ktoré odsúdený M. D. uplatnil v podanom

5

dovolaní. Skutočnosť, že jeho dovolanie bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 7. septembra 2009, sp. zn. , pre nesplnenie základnej

procesnej podmienky dovolania, ktorou je podanie dovolania prostredníctvom obhajcu (§ 373

ods. 1 ), neoprávňuje odsúdeného žiadať, aby uvedené námietky právneho charakteru

boli posúdené v konaní o povolenie obnovy konania. Naopak také skúmanie je možné

len v rámci ž spomenutého dovolania, ktoré ako mimoriadny opravný prostriedok slúži

k náprave procesných a hmotnoprávnych pochybení v súdnych rozhodnutiach.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného

M. D. podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková