Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e13/375417.adc2d8.pdf
PDF · 182.58 KB
No categories available
2Tost/28/2010
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 28/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu
na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2010 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného
M. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2010, sp. zn. 5 Ntok
1/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. D. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí uznesením z 30. júla 2010
sp. zn. 5 Ntok 1/2010, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného M. D.
na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. augusta 2006, sp. zn. 2 T 6/04, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2007, sp. zn. 1 To 112/2006, ktorým bol odsúdený
M. D. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
najneskôr od augusta do 30. októbra 2003 v obci K., okres R. S., v rodinnom dome
č. X., na dvore, záhrade a na ulici pred týmto domom svojej duševne chorej družke M. P.,
nar. X., často nadával, šikanoval ju, ťahal za vlasy, bil rukami, palicou, kutáčom, prútom
a inými predmetmi, kopal ju, zahášal na jej tele cigaretové ohorky, priväzoval ju v kuchyni
o vodovodnú batériu, aby nemohla vyjsť z domu, čím jej spôsobil početné pomliaždeniny,
podkožné krvné výrony, odreniny, popáleniny, ktoré by si v jednotlivých prípadoch spravidla
vyžiadali práceneschopnosť trvajúcu sedem až štrnásť dní, keby poškodená pracovala
a zamykaním brány jej zamedzoval vychádzať na ulicu,
hoci už bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota, a to
rozsudkom, sp. zn. 4 T 10/86, z 30. januára 1986 pre lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý vykonal v prvej a druhej
nápravnovýchovnej skupine od 30. novembra 1985 do 30. novembra 1988,
rozsudkom, sp. zn. 4 T 116/93, z 27. októbra 1993 v spojení s uznesením, sp. zn.
4 T 116/93, z 11. januára 1995 pre pokus ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorý vykonal v druhej
nápravnovýchovnej skupine od 27. júna 1998 do 27. júna 2000,
rozsudkom, sp. zn. 4 T 123/94, z 28. septembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 8 To 1911/94 z 10. novembra 1994 pre ublíženie na zdraví
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, ktorý vykonal
v druhej nápravnovýchovnej skupine od 27. júna 1994 do 27. júna 1998.
Za to bol odsúdený podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 43 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov
so zaradením pre výkon tohto trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej
skupiny.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 300/2005 Z. z., účinný
od 1. januára 2006) mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavné a tiež podľa
§ 228 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu trestným činom, a to M. P. v sume
7200 Sk a zdravotnej poisťovni S., a.s. v sume 11 814 Sk.
Proti už citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí návrhu
na povolenie obnovy konania podal odsúdený M. D. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil sám a tiež prostredníctvom obhajcu. V rozsiahlom podaní označenom zároveň aj
ako dovolanie, takmer identickom čo do obsahu a rozsahu s návrhom na povolenie obnovy
konania odsúdený M. D. opätovne poukazuje na to, že proces v pôvodnom konaní, ktorý sa
skončil odsudzujúcim rozsudkom, nerešpektoval Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, upravujúci zásady spravodlivého procesu. Konanie viedol zjavne
zaujatý predseda senátu, ktorý odmietol protokolovať viaceré skutočnosti svedčiace v jeho
prospech. Ďalej namietal správnosť zisteného skutku, postup krajského súdu pri hodnotení
dôkazov, keď tento prihliadol výlučne len na usvedčujúce výpovede zaujatých svedkov a
neprihliadol na viaceré dôkazy, ktoré nepotvrdzovali dôvodnosť vznesenia obvinenia pre
skutok z ktorého bol napokon uznaný za vinného. Rozhodnutie o jeho vine
z vykonštruovaného činu je opreté aj o nezákonne získaný dôkaz – nahrávku na diktafón,
urobenú svedkom Ď.. Okrem toho rovnako ako v pôvodnom konaní vyslovil nesúhlas
s právnym posúdením skutku, namietal právny záver, že trestného činu sa dopustil ako
obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára
2006 ako aj aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Tr. zák. v spojitosti s § 299a ods. 4 Tr. zák.
v súvislosti s rozhodovaním o treste.
V sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu taktiež namietal správnosť výroku
o vine, preto, že tento je založený na výpovediach proti nemu zaujatých svedkov.
Za najzávažnejší dôvod, pre ktorý mala byť povolená obnova konania ale považoval to,
že v pôvodnom konaní neboli vypočutí jeho susedia H., a to zrejme preto, že títo nemali
žiadne vedomosti o udalostiach uvedených v obžalobe, ktoré sa v skutočnosti nestali.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vyhovieť jeho návrhu
na povolenie obnovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
odsúdeného M. D. nie je dôvodná.
Krajský súd na verejnom zasadnutí dôvodne zamietol návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli odôvodniť obnovu konania vo vzťahu k jednotlivým výrokom uvedeným v § 394
ods. 1 Tr. por., ktorých sa môže obnova konania dotýkať.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom
je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí,
a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti
pôvodného rozhodnutia. Odôvodňujú mimoriadny prienik do nezmeniteľnosti a záväznosti
rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.
Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,
uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Naproti tomu za taký dôkaz nemožno
považovať dôkazy, ktoré sú zjavné zo spisu, aj keď sa orgán, ktorý pôvodne rozhodoval,
s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich prehliadol.
Odsúdený M. D. s výnimkou námietky, že v pôvodnom konaní neboli vypočutí aj jeho
susedia z pravej strany – H., neuvádzal v podanom návrhu a tiež v sťažnosti žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy predpokladané v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. ale sa domáhal
opätovného posúdenia zákonnosti a odôvodnenosti pôvodného rozhodnutia. V konaní
o obnove ale nie je prípustné takéto preskúmavanie. Riešiť možno iba to, či vyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a ak k tomu tak je, či by také dôkazy samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie vo vzťahu k výrokom taxatívne uvedeným v § 394 ods. 1 Tr. por.
Okolnosť, že ako svedkovia mohli prichádzať do úvahy aj susedia odsúdeného M. D.,
H., bola súdu známa už v pôvodnom konaní (viď stranu 9, prvostupňového rozsudku), ovšem
konajúci súd a ani odvolací súd nepovažovali za nutné vykonať aj tento dôkaz na objasnenie
veci a preverenie obhajoby odsúdeného, že žalovaný čin nespáchal.
Len púhy odkaz na existenciu ďalšieho možného dôkazného prostriedku, o ktorom
mal súd vedomosť nemôže odôvodňovať záver, že vyšli najavo skutočnosti predtým neznáme,
odôvodňujúce povolenie obnovy konania.
Uplatnením námietky o nevykonaní uvedeného dôkazu odsúdený napáda úplnosť
dokazovania v pôvodnom konaní, teda správnosť postupu konania predchádzajúceho
odsudzujúcemu rozsudku a vôbec berúc do úvahy aj jeho ostatné už spomenuté námietky
domáha sa revízie pôvodného rozsudku, čo ale v konaní o obnove neprichádza do úvahy.
Už vôbec nie je možné zaoberať sa jeho námietkami právnej povahy vo vzťahu k výroku
o vine a treste, prípadne v tom smere, či pôvodné rozhodnutie je založené na dôkazoch
vykonávaných zákonným spôsobom (diktafónová nahrávka), resp. či vo veci konal sudca,
ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a že malo dôjsť k porušeniu
jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. V tomto smere ide o dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods. 1 písm. c/, e/, g/, a i/ Tr. por., ktoré odsúdený M. D. uplatnil v podanom
dovolaní. Skutočnosť, že jeho dovolanie bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. septembra 2009, sp. zn. 1 Tdo V 8/2009, pre nesplnenie základnej
procesnej podmienky dovolania, ktorou je podanie dovolania prostredníctvom obhajcu (§ 373
ods. 1 Tr. por.), neoprávňuje odsúdeného žiadať, aby uvedené námietky právneho charakteru
boli posúdené v konaní o povolenie obnovy konania. Naopak také skúmanie je možné
len v rámci ž spomenutého dovolania, ktoré ako mimoriadny opravný prostriedok slúži
k náprave procesných a hmotnoprávnych pochybení v súdnych rozhodnutiach.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného
M. D. podľa § 193 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková