Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoCsp-37-2021.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: K. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. ul. XXX/XX, F. T., o zaplatenie 48,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. februára 2021, č.k. 9Csp/40/2020-136, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 48,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 29.12.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím čl. 10 ods. 2 písm. h) a i), čl. 10 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom práve, ako aj rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 a vo veci C-331/18 zo dňa 5. septembra 2019, keď dospel k záveru, že žalobca je dodávateľom a zároveň veriteľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, teda vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Právny názor, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pre absenciu rozpisu splátky na istinu, úrok, poplatky nesplnila náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia, už nebolo možné považovať za správny. Obdobný právny názor je aj na údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je určený v počte mesačných splátok - 60 mesiacov, pričom ani ostatné dôvody uvedené v žalobe po predbežnom posúdení nemajú za následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, prípadne že by bola zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná. Súd po preskúmaní náležitostí úverovej zmluvy dospel k záveru, že obsahuje zákonom dané náležitosti a po zosúladení rozhodovacej činnosti a v zmysle právne záväzných názorov vyšších súdnych autorít žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru uzatvorená zmluva neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 citovaného zákona. Ďalej zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, zmluvnú pokutu, rozhodcovskú doložku a dohodu o zrážkach zo mzdy. Neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona neplatné, čo spôsobuje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Poukázal na to, že predmetná zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, pričom on nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Poukázal na to, že splátkový kalendár spolu s VOP dostal poštou o niekoľko dní po podpise zmluvy. Podľa jeho názoru sa za zmluvu považuje len to, čo je podpísané obomi zmluvnými stranami. Skutočnosťou je, že žalobca ho neinformoval pred uzatvorením zmluvy jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, a značne tým obmedzil jeho schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Poukázal na rozhodovaciu činnosť okresných súdov SR. Namietol tiež, že žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by jeho právny predchodca zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Poukázal aj na to, že zmluva, zmluvné podmienky a vyhlásenie klienta uvedené priamo v zmluve, ako aj VOP sú veľmi ťažko čitateľné, resp. čitateľné len s optickými pomôckami.
4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Žalovaným napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za vecne správne. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a z jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožnil. V spore bolo preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti bol žalovaný zaviazaný súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnom tabuli a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9Csp/40/2020 je zaplatenie sumy 48,25 eur s príslušenstvom.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 100%.
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len skonštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd k dôvodom obsiahnutým v rozhodnutí súdu prvej inštancie dopĺňa nasledovné:
9. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvárania zmluvy medzi žalobcom a žalovaným obsahuje jasne a určito definované povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako povinné, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej tejto listiny (tu pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, v zmysle ktorého Smernica nevyžaduje, aby boli
zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný uvedený dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami).
10. Nie je správny záver odvolateľa, že uzatvorená zmluva o úvere nemá náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Najvyšší súd SR sa zaoberal eurokonformným výkladom citovaného ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, a teda je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z uvedeného je namieste ustáliť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch používa pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ v súlade s eurokonformným výkladom len na spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby uvedené ustanovenie zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, pričom uvedený interpretačný postup je potvrdený i novelou zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenou zákonom č. 279/2017 Z.z. účinnou od 01.05.2018, ktorá iba spresňuje už existujúce ustanovenie tým, že slovo „termín“ nahrádza slovom „frekvencia“.
11. Rovnako nebol správny záver odvolateľa, že predmetná zmluva nemá náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu za postačujúci je potrebné považovať údaj v zmluve o úvere (č.l. 22) termínu konečnej splatnosti úveru vzhľadom na bod 6.2 a 6.3 zmluvných podmienok (deň splatnosti splátok je 20. deň v mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy) v spojení s bodom III. zmluvy, kde je uvedený termín konečnej splatnosti mesiac/rok - 11/2017. Určenie termínu konečnej splatnosti úveru z takto uvedených podmienok nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami, pričom významná je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, ako jeden zo základných pilierov spotrebiteľského práva. Z tohto hľadiska nie je podstatné, či význam zákonnej formulácie „konečná splatnosť spotrebiteľského úveru“ spočíva v uvedení presného dátumu alebo konkrétneho počtu splátok spolu s ich začiatkom a frekvenciou, alebo v inom vyjadrení trvania splátkovej povinnosti spotrebiteľa. Nielen presný dátum, ale aj akékoľvek vyjadrenie konečnej splatnosti úveru, ktoré prinesie zmluvná prax, budú spĺňať túto zákonom stanovenú obsahovú zložku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ obstojí ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa.
12. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zamietnutia žaloby vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).