Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
edc/377457.0afc1e.pdf
PDF · 95.51 KB
No categories available
7Sžso/25/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Sžso 25/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W., bytom H., zastúpeného
Mgr. H. F., advokátkou v N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Bratislava, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
AA/2007/11353/2-OPHN zo 6.júla 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo 14. novembra 2007č. k. 29S/61/2007-50 v časti, týkajúcej sa trov konania,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra
2007, č. k. 29S/61/2007-50, vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému ukladá
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 201,79 € do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia do rúk jeho právnej zástupkyne Mgr. H. F.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného zo 6.júla
2007 číslo AA/2007/11353/2-OPHN, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne o povinnosti žalobcu a s ním spoločne
posudzovaným osobám vrátiť dávku v hmotnej núdzi vo výške 32 720 Sk zvýšenú o 10%,
t.j. 35 992 Sk prijatú neprávom v období od 1. septembra 2006 do 31. marca 2007. Krajský
súd zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 8 015 Sk spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie žaloby na súd,
účasť na pojednávaní), pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny určil súd z tarifnej hodnoty
35 992 Sk vo výške 1 850 Sk za jeden úkon právnej pomoci. K jednotlivým úkonom priznal
krajský súd paušálnu náhradu výdavkov v celkovej výške 534 Sk (3 x 178 Sk). Krajský súd
priznal právnej zástupkyni žalobcu aj náhradu cestovných výdavkov za cestu 9.októbra 2007
na trase Nové Zámky – Nitra a späť v sume 743 Sk, ako aj náhradu za stratu času (cesta na
pojednávanie z Nových Zámkov do Nitry a späť) za 4 polhodiny vo výške 1 188 Sk.
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že pri vyčíslení trov konania krajský súd postupoval
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom podľa názoru žalobcu bolo pri určení základnej
sadzby tarifnej odmeny potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Podľa
žalovaného bolo predmetom konania preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe
žaloby, v ktorej žalobca nenamietal sumu, ktorú má zaplatiť, ale samotný skutkový základ jej
vrátenia, a preto v tomto prípade nemožno vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Žalovaný
taktiež namietal súdom priznanú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času
9.októbra 2007, poukazujúc na skutočnosť, že na tento deň nebolo súdom na prejednanie veci
vytýčené žiadne pojednávanie, a z toho dôvodu nemohli vzniknúť ani hotové výdavky s ním
spojené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok
napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 015 Sk.
K podanému odvolaniu podala vyjadrenie právna zástupkyňa žalobcu, pričom
navrhovala rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške trov konania potvrdiť. Podľa jej názoru
krajský súd postupoval správne, keď pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal zo znenia
§ 10 ods. 1 vyhlášky. Hoci predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, preskúmanie spočívalo v posúdení, či žalobca má vrátiť peňažnú sumu
správnemu orgánu a v akej výške. V nadväznosti na znenie § 11 ods. 1 vyhlášky, právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že v danom súdnom spore hodnota práva je určená konkrétne,
sumou 35 992 Sk. Pokiaľ ide o priznanie cestovných výdavkov spojených s cestou na Krajský
súd v Nitre, muselo dôjsť v napadnutom rozsudku k písacej chybe, pretože právna
zástupkyňa predložila súdu vyúčtovanie s dátumom 14.novembra 2007, teda deň konania
pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 OSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.
Z predloženého spisu súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
14.1novembra 2007 uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslila v podaní
doručenom krajskému súdu dňa 19.novemra 2007, pričom pri výpočte odmeny vychádzala
z § 10 ods. 1 vyhlášky, na základe ktorého základnú sadzbu tarifnej odmeny určila sumou
1 850 Sk. Trovy právneho zastúpenia uplatnila za tri úkony právnej pomoci (prevzatie
veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní), pričom za účasť na pojednávaní dňa
14.novembra 2007 žiadala priznať aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 743 Sk spolu
z náhradou za stratu času za dve hodiny vo výške 1 188 Sk.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech, súd mu podľa § 250k
ods. 1 OSP priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech
nemal. Pri stanovení výšky tarifnej odmeny však krajský súd pochybil, keď za základ jej
určenia považoval hodnotu 35 992 Sk a v dôsledku toho za každý úkon právnej pomoci
priznal právnej zástupkyni žalobcu odmenu vo výške 1 850 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní dospel k záveru, že krajský
súd nepostupoval správne, keď uznal právnej zástupkyni navrhovateľky výpočtový základ
z uvádzanej hodnoty sporu 35 992 Sk. V konaní pred krajským súdom nebola v predmetnej
veci spochybňovaná výška sumy, ktorá bola žalobcovi predpísaná na náhradu, ale predmetom
žaloby bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na
prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Základným kritériom, ktoré súd
uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu je zákonné, pričom nie je rozhodujúca výška samotného plnenia. Preto pri výpočte
výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nie je možné
odvolávať sa na znenie § 10 vyhlášky o stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej
hodnoty veci, ale je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 vyhlášky, na základe ktorého sa
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určuje ako 1/13 výpočtového
základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.
Pokiaľ ide o priznanie náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času,
Najvyšší súd súhlasí s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že pri vyhotovení napadnutého
rozsudku došlo k chybe v písaní, keď krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že právnej zástupkyni žalobcu patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času
v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 9.októbra 2007. Z predloženého spisu je
nepochybné, že právna zástupkyňa žalobcu sa zúčastnila pojednávania na krajskom súde
14.novembra 2007 a vo vyčíslení trov správne uplatnila náhradu hotových výdavkov
súvisiacich s účasťou na pojednávaní v deň 14.novembra 2007.
Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo podané dôvodne ohľadom
určenia výšky základnej sadzby tarifnej odmeny, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 218,35 € (6 578 Sk), ktoré
pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej pomoci vo výške 154,25 € (4 647 Sk), teda
45,51 € (1 371 Sk) za jeden úkon právnej služby spolu s prislúchajúcou paušálnou náhradou
5,91 €), (178 Sk) z náhrady cestovných výdavkov vo výške 24,66 € (743 Sk) a náhrady
za stratu času za štyri polhodiny vo výške 39,43 € (1 188 Sk).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania, lebo § 250k ods. 1 nepripúšťa možnosť priznania
náhrady trov konania žalovanému a žalobca bol v konaní úspešný len v menšej časti
a náhradu trov konania si neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. septembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová