Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/25/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W., bytom H., zastúpeného

Mgr. H. F., advokátkou v N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, Bratislava, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

AA/2007/11353/2-OPHN zo 6.júla 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo 14. novembra 2007č. k. -50 v časti, týkajúcej sa trov konania,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra

2007, č. k. -50, vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému ukladá

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 201,79 € do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia do rúk jeho právnej zástupkyne Mgr. H. F.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného zo 6.júla

2007 číslo AA/2007/11353/2-OPHN, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne o povinnosti žalobcu a s ním spoločne

posudzovaným osobám vrátiť dávku v hmotnej núdzi vo výške 32 720 Sk zvýšenú o 10%,

t.j. 35 992 Sk prijatú neprávom v období od 1. septembra 2006 do 31. marca 2007. Krajský

súd zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 8 015 Sk spočívajúcu v trovách

právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie žaloby na súd,

účasť na pojednávaní), pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny určil súd z tarifnej hodnoty

35 992 Sk vo výške 1 850 Sk za jeden úkon právnej pomoci. K jednotlivým úkonom priznal

krajský súd paušálnu náhradu výdavkov v celkovej výške 534 Sk (3 x 178 Sk). Krajský súd

priznal právnej zástupkyni žalobcu aj náhradu cestovných výdavkov za cestu 9.októbra 2007

na trase Nové Zámky – Nitra a späť v sume 743 Sk, ako aj náhradu za stratu času (cesta na

pojednávanie z Nových Zámkov do Nitry a späť) za 4 polhodiny vo výške 1 188 Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podal v zákonnej

lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že pri vyčíslení trov konania krajský súd postupoval

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom podľa názoru žalobcu bolo pri určení základnej

sadzby tarifnej odmeny potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Podľa

žalovaného bolo predmetom konania preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe

žaloby, v ktorej žalobca nenamietal sumu, ktorú má zaplatiť, ale samotný skutkový základ jej

vrátenia, a preto v tomto prípade nemožno vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Žalovaný

taktiež namietal súdom priznanú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času

9.októbra 2007, poukazujúc na skutočnosť, že na tento deň nebolo súdom na prejednanie veci

vytýčené žiadne pojednávanie, a z toho dôvodu nemohli vzniknúť ani hotové výdavky s ním

spojené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok

napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 015 Sk.

K podanému odvolaniu podala vyjadrenie právna zástupkyňa žalobcu, pričom

navrhovala rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške trov konania potvrdiť. Podľa jej názoru

krajský súd postupoval správne, keď pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal zo znenia

§ 10 ods. 1 vyhlášky. Hoci predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, preskúmanie spočívalo v posúdení, či žalobca má vrátiť peňažnú sumu

správnemu orgánu a v akej výške. V nadväznosti na znenie § 11 ods. 1 vyhlášky, právna

zástupkyňa žalobcu uviedla, že v danom súdnom spore hodnota práva je určená konkrétne,

sumou 35 992 Sk. Pokiaľ ide o priznanie cestovných výdavkov spojených s cestou na Krajský

súd v Nitre, muselo dôjsť v napadnutom rozsudku k písacej chybe, pretože právna

zástupkyňa predložila súdu vyúčtovanie s dátumom 14.novembra 2007, teda deň konania

pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

Z predloženého spisu súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní

14.1novembra 2007 uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslila v podaní

doručenom krajskému súdu dňa 19.novemra 2007, pričom pri výpočte odmeny vychádzala

z § 10 ods. 1 vyhlášky, na základe ktorého základnú sadzbu tarifnej odmeny určila sumou

1 850 Sk. Trovy právneho zastúpenia uplatnila za tri úkony právnej pomoci (prevzatie

veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní), pričom za účasť na pojednávaní dňa

14.novembra 2007 žiadala priznať aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 743 Sk spolu

z náhradou za stratu času za dve hodiny vo výške 1 188 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech, súd mu podľa § 250k

ods. 1 priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech

nemal. Pri stanovení výšky tarifnej odmeny však krajský súd pochybil, keď za základ jej

určenia považoval hodnotu 35 992 Sk a v dôsledku toho za každý úkon právnej pomoci

priznal právnej zástupkyni žalobcu odmenu vo výške 1 850 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní dospel k záveru, že krajský

súd nepostupoval správne, keď uznal právnej zástupkyni navrhovateľky výpočtový základ

z uvádzanej hodnoty sporu 35 992 Sk. V konaní pred krajským súdom nebola v predmetnej

veci spochybňovaná výška sumy, ktorá bola žalobcovi predpísaná na náhradu, ale predmetom

žaloby bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na

prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Základným kritériom, ktoré súd

uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu je zákonné, pričom nie je rozhodujúca výška samotného plnenia. Preto pri výpočte

výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nie je možné

odvolávať sa na znenie § 10 vyhlášky o stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej

hodnoty veci, ale je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 vyhlášky, na základe ktorého sa

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určuje ako 1/13 výpočtového

základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času,

Najvyšší súd súhlasí s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že pri vyhotovení napadnutého

rozsudku došlo k chybe v písaní, keď krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že právnej zástupkyni žalobcu patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času

v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 9.októbra 2007. Z predloženého spisu je

nepochybné, že právna zástupkyňa žalobcu sa zúčastnila pojednávania na krajskom súde

14.novembra 2007 a vo vyčíslení trov správne uplatnila náhradu hotových výdavkov

súvisiacich s účasťou na pojednávaní v deň 14.novembra 2007.

Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo podané dôvodne ohľadom

určenia výšky základnej sadzby tarifnej odmeny, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 218,35 € (6 578 Sk), ktoré

pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej pomoci vo výške 154,25 € (4 647 Sk), teda

45,51 € (1 371 Sk) za jeden úkon právnej služby spolu s prislúchajúcou paušálnou náhradou

5,91 €), (178 Sk) z náhrady cestovných výdavkov vo výške 24,66 € (743 Sk) a náhrady

za stratu času za štyri polhodiny vo výške 39,43 € (1 188 Sk).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania, lebo § 250k ods. 1 nepripúšťa možnosť priznania

náhrady trov konania žalovanému a žalobca bol v konaní úspešný len v menšej časti

a náhradu trov konania si neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová