Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/46/2014

Identifikačné číslo spisu: 3013200782 Dátum vydania rozhodnutia: 12.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3013200782.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom, so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/16335/Dan zo dňa 01.08.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -32 zo dňa 05.02.2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -32 zo dňa 5. februára 2014 v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len ,,“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/16335/Dan zo dňa 01.08.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 331,12 € pozostávajúcu z odmeny za právne zastupovanie podľa Ministerstva Spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to podľa prvej vety vo výške jednej šestiny výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 09.09.2013 () a podanie žaloby na súd zo dňa 23.09.2013 () po 130, € a x režijný paušál po 7, € a % DPH (55, €).

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že uvedenú výšku považuje za nedôvodnú. Poukazuje na to, že konanie vo veci podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je konaním vo veci sociálnych služieb (), a preto bolo potrebné postupovať podľa druhej vety

ustanovenia a odmenu stanoviť vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Tento postup zodpovedá aj ustálenému právnemu názoru a praxi slovenských súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR (napr. , , ). Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby zmenil výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania vo výške 331,12 €.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania ( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania a posúdenie otázky, či poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím je vecou sociálnych služieb v zmysle ustanovenia druhej vety , teda či odmena za jeden úkon právnej služby má byť určená vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa , výpočtovým základom na účely tejto je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa o peňažných príspevkoch, sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia: a) poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo b) poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon o sociálnych službách). c) Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa o peňažných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len ""), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací ") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

Podľa o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Podľa o sociálnych službách, sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na

- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej

začlenenia do spoločnosti,

- zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby,

- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

- prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca v upravil (t. j. zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia) tak, že sa uskutočňuje formou o. i. poskytovania peňažných príspevkov a poskytovania sociálnych služieb. Vzhľadom k tomu, že tieto inštitúty sú z hľadiska predmetu rozdielne, sú upravené v osobitných zákonoch. Z predmetu vyplýva, že upravuje najmä právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkoch a iné. Pod poskytovaním peňažných príspevkov sa rozumie poskytnutie finančných prostriedkov (či už jednorázovo alebo opakovane), ktoré príjemca môže účelne vynaložiť na lepšie zvládanie, resp. prekonanie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia (napr. kúpou, opravou, úpravou pomôcky), čím sa tak tieto peňažné príspevky nepriamo podieľajú pri prekonávaní a zmierňovaní dôsledkov ŤZP. Spomínané peňažné príspevky sú taxatívne uvedené v . Naproti tomu, zo znenia ustanovenia vyplýva, že pod poskytovaním sociálnych služieb rozumieme určitú fyzickú činnosť (odbornú alebo obslužnú), ktorá sa priamo podieľa pri prekonávaní a zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Takými činnosťami sú napríklad prepravná služba, sprievodcovská služba, tlmočnícka služba, domov na pol ceste, nocľaháreň a iné. Všetky sociálne služby sú podľa druhu uvedené v . V skratke tak možno povedať, že predmetom jedného zákona je poskytovanie peňažných prostriedkov a predmetom druhého zákona je určitá činnosť. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že peňažné príspevky na ŤZP a sociálne služby sú úplne odlišné inštitúty.

Z terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v ustanovení druhej vete vyplýva, že zákonodarca presne uvádza, za ktoré veci patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych služieb a veci týkajúce sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch. Ak by zákonodarca v citovanom ustanovení uviedol, že: „Vo veciach sociálnych patrí odmena...“, tak by sme sa mohli zamýšľať nad tým, či veci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov možno charakterizovať ako veci sociálne, a teda by za ne patrila odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Najvyšší súd SR tak na základe vyššie uvedeného nesúhlasí s názorom žalovaného, že predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa poskytovania peňažných príspevkov boli veci týkajúce sa sociálnych služieb. Keďže veci týkajúce sa poskytovania peňažných príspevkov na ŤZP nemožno stotožniť ani s pojmom dávky sociálneho poistenia, ktoré sú upravené o sociálnom poistení, ani s vecou týkajúcou sa preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch, najvyšší súd v zmysle potvrdil rozsudok krajského súdu v napadnutej časti o trovách konania ako vecne správny, pretože výška odmeny za jeden úkon právnej služby sa má určiť vo výške jednej šestiny výpočtového základu, ako to správne urobil krajský súd.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešný žalobca si v odvolacom konaní neuplatnil náhradu trov a žalovaný nárok na náhradu nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.