Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8d2/400693.bf8a5e.pdf
PDF · 186.79 KB
No categories available
1Obdo/9/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Obdo/9/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej
veci ţalobcu: F., a. s., N., B., IČO: X., zast.
J., advokátkou, H., P., proti ţalovanému: V., s. r. o., H., B., IČO: X., zast.
J., advokátom, L., B., o zaplatenie
940 008,80 Sk s prísl., na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 26. novembra 2007 č. k. 16 Cob/94/2007-433, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2007 č. k. 16 Cob/94/2007-433 z a m i e t a .
Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume
486,79 Eur (14 665,–Sk) na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zmenil ţalobu zamietajúci rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 393 346,80 Sk
s 15,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 31. 12. 2000 do zaplatenia a 546 662,-- Sk
s 15,5%-ným ročným úrok z omeškania od 20. 10. 2000 do zaplatenia a náhradu trov
prvostupňového konania v sume 465 427,50 Sk k rukám právnej zástupkyne JUDr. K. M..
Ďalej zmenil výrok o náhrade trov konania štátu tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť na účet
Okresného súdu v Prievidzi sumu 25 737,20 Sk v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 31 212,– Sk k rukám zástupkyne JUDr. K.M..
Podľa odôvodnenia rozhodnutia napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol
ţalobu o zaplatenie 940 008,80 Sk istiny s príslušenstvom, zaviazal ţalobcu k náhrade trov
konania ţalovaného a nahradiť trovy štátu vo výške 25 737,20 Sk na účet Okresného súdu
v Prievidzi. Vychádzal zo zistenia, podľa ktorého ţalobca nepreukázal hodnovernými
dokladmi, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo a kúpnej ceny, resp. jej doplatenia.
Podľa názoru súdu prvého stupňa, doklady, ktoré ţalobca súdu predloţil, nesvedčia o tom, ţe
ţalobca dodal ţalovanému 2.396 m obkladov a dlaţieb, za ktoré ţalovaný nezaplatil v celom
rozsahu. Pokiaľ sa týka M. B., tak tento predal obklady a dlaţby v len v mnoţstve 1.945 m2,
pretoţe pracovný list, ktorý je priloţený k sporným faktúram, nie je hodnoverný doklad. Nedá
sa z neho zistiť, v akom mnoţstve bolo urobených obkladov a dlaţieb a koľko omietok bolo
vykonaných. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe okrem
ţalobcu pracovali u ţalovaného aj iné firmy a ţalovaný zakúpil tovar aj od iných
dodávateľov. Zmluva o dielo č. 01/1999 P z 28. 09. 1999, je neplatná.
Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, ţe zmluva o dielo č. 1/1999 P zo dňa 28. 09. 1999 je
neplatná, tak s týmto názorom sa odvolací súd stotoţnil. To však podľa neho neznamená, ţe
ţalobca nedodal ţalovanému tovar – obklady a dlaţby a omietky pod obklady a dlaţby.
Podľa konštatovania odvolacieho súdu, je nepochybné, ţe ţalovaný si u ţalobcu
objednal dodanie obkladov a dlaţieb ich montáţ a omietky. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná, sporné bolo, aké mnoţstvo si ţalovaný objednal a aké mnoţstvo ţalobca
ţalovanému dodal. K tejto dohode došlo medzi ţalobcom a pánom V., ktorý vyhlásil
výberové konanie na dodávku obkladov a dlaţieb za prítomnosti pána M. B., ktorý ním bol
splnomocnený riadením celej stavby. Pán V. si vybral obklady a dlaţby
za cenu 700,– Sk, na základe čoho M. B. vystavil objednávku na 2140 m2 obkladov a dlaţieb.
Táto skutočnosť nebola ţalovaným vyvrátená a v spise sa nachádza objednávka ţalovaného
zo dňa 24. 01. 2000 opatrená pečiatkou ţalovaného s podpisom pána B.. Súd mal za
preukázané, ţe ţalobca dodal ţalovanému v súlade s objednávkou 2140 m2 obkladov
a dlaţieb a to pracovnými listami, ktoré sú podpísané ţalovaným, výpoveďou M. B. ako
osoby poverenej vedením celej stavby a nevylučujú to ani znalecké posudky. Pokiaľ pracovné
listy podpísali aj iné osoby ako M. B., tak odvolací súd bol toho názoru, ţe takto podpísaný
pracovný list netrpí vadou, pretoţe pán M. B. nemohol fyzicky vykonávať všetky práce a je
len logické, ţe určitými úlohami a prácami poveril aj iné osoby. Dôleţité je, ţe M. B. potvrdil,
ţe ţalobca tovar a sluţby tak ako ich vyfakturoval, aj dodal. Odvolací súd bol toho názoru, ţe
medzi účastníkmi bola prax, podľa ktorej nemusel stavbyvedúci M. B. vţdy osobne preberať
tovar a vychádza pritom z faktúry 001/00, ktorá bola; vystavená na dodávku 794 m2, ako aj
faktúry 002/00, ktorá bola vystavená na dodávku 89 m2, pri ktorých M. B., prevzal menšie
mnoţstvo tovaru ako mnoţstvo, ktoré bolo fakturované a ţalovaným bez akejkoľvek výhrady
uhradené. Taktieţ faktúru č. 003/00 zo dňa 04. 10. 2000, ktorá bola vystavená na sumu
742.420,– Sk ţalovaný čiastočne bez výhrad uhradil, pričom predmetom tohto sporu zostal
zvyšok vo výške 546 662,-- Sk. V zauţívanej praxi ţalobca pokračoval i ďalej a obklady
a dlaţby a práce s nimi spojené dodával ţalovanému a to od mesiaca marec 2000 do
novembra 2000 a to podľa potreby ţalovaného, pretoţe tento nemal skladové priestory. Túto
skutočnosť tvrdil a dokázal ţalobca pracovnými listami a pred súdom prvého stupňa aj pán M.
B..
Nad rámec písomnej objednávky dodal ţalobca ţalovanému 256 m tovaru, tento tovar
a s ním súvisiace práce ţalovaný prevzal. Ţalobca preukázal, ţe okrem obkladov, dlaţieb ich
montáţe a omietok dodal ţalovanému aj obklad na atiku, sokel, na 1-PP a na 1-NP. To, ţe si
ţalovaný sám zabezpečil 501.21 m2 dlaţby a cez D. A. B. mu bolo dodaných
5,30 m2 a K. 114,74 m2 obkladov a dlaţieb, nemá nič spoločného so ţalobcom, ktorý si svoju
povinnosť dodať tovar splnil, a preto mu vzniklo právo na doplatenie faktúry
č. 003/00 zo dňa 04. 10. 2000 v sume 546.662,– Sk a faktúry č. 005/00 zo dňa 04. 12. 2000
v sume 393 346,80 Sk.
Odvolací súd aplikoval na tento skutkový stav ust. § 323 a § § 407 ods. 3 Obch. zák.,
posúdil skutočnosť, ţe ţalovaný pri faktúre 003/00 uhradil čiastočne ako zálohu spolu
270 000,– Sk, ako uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením záväzku v zmysle § 407 ods. 3
Obch. zák.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a ţalobe
vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ust.
§ 238 ods. 1 O. s. p. a dôvodnosť o ust. § 241 ods. 2 písm. b/ v spojení s ust. § 213 ods. 2
Podľa neho odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z iného skutkového stavu
ako súd l. stupňa bez toho, aby postupoval v súlade s ust. § 213 ods. 2 O. s. p., ktoré mu
prikazuje v prípade, ţe má za to, ţe súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať. Táto jeho
povinnosť sa týkala skutočnosti mnoţstva vyúčtovaného a skutočne dodaného tovaru a prác,
spôsobu ich preukázania a hodnotenia dôkazov.
Tvrdí, ţe podmienkou toho, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkových
zistení súdu l. stupňa je, ţe prípadne ho doplniť a zadováţiť si tak, rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Podľa jeho mienky je neprípustné
a v rozpore s cit. ust. § 213 ods. 2 O. s. p., aby odvolací súd dospel k svojim odlišným
skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti ţaloby, len
na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom l. stupňa.
Poukazuje tieţ na zdôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd
uvádza, ţe ţalobca dodal ţalovanému nad rámec písomnej objednávky 256 m2 a ţalovaný
tento tovar prevzal, avšak z celého zdôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akého
dôkazu k tomu záveru dospel, čo povaţuje za zdôvodnenie rozsudku v rozpore s ust. § 157
ods. 2 O. s. p., a čo podľa neho robí rozhodnutie nepreskúmateľným.
V merite veci preukazuje tieţ na okolnosť, ţe odvolací súd opomenul zohľadniť
podmienku stanovenú v § 407 ods. 3 Obch. zák.
Dovolateľ tieţ poţiadal o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Ţalobca vo vyjadrení na dovolanie ţalovaného navrhol ho zamietnuť a priznať mu
náhradu trov dovolacieho konania.
Uvádza, ţe aj súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spomenul, ţe ţalovaný
zaplatil ţalobcovi na úhradu nezaplatených faktúr zálohu 70 000,– Sk a neskôr 200 000,– Sk,
ale na rozdiel od odvolacieho súdu túto skutočnosť právne neposúdil.
Podľa neho základom zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie sú odlišné
skutkové zistenia odvolacieho súdu, ale odlišné posúdenie veci (zaloţené predovšetkým
na odlišnom právnom posúdení čiastočnej úhrady faktúr), majúce za následok iné rozloţenie
dôkazného bremena medzi účastníkmi konania.
Podľa jeho mienky pokiaľ sa v niektorých okolnostiach skutkového zistenia
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu odlišujú od zistení v odôvodení rozsudku súdu
l. stupňa, moţno to v odôvodení rozsudku odvolacieho súdu napraviť postupom podľa § 165
O. s. p. bez vplyvu na meritórne rozhodnutie, a ak by nebol postup podľa § 165 O. s. p.
moţný, ide len o „drobné“ odchýlky od skutkových zistení súdu l. stupňa, spôsobené právnym
posúdením veci odvolacím súdom podľa § 323 a § 407 ods. 3 Obch. zák., ide len
o nepodstatné vady, ktoré hoci by boli porušením ust. § 213 ods. 2 O. s. p., nemohli mať
vplyv na meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci. Poukazuje na právny názor
niektorých rozsudkov NS ČR, podľa ktorého, ak ide o listiny, ktorými bol vykonaný dôkaz
súdom l. stupňa, môţe odvolací súd tieto dôkazy sám hodnotiť a dôjsť aj k iným skutkovým
záverom bez toho, aby dokazovanie zopakoval. Podľa neho konštantná judikatúra uznáva
poţiadavku opakovania dôkazov v prípade, ţe odvolací súd sa odchýli od skutkového zistenia
súdu l. stupňa v prípadoch, keď išlo o zistenie urobené na základe výpovede účastníkov
konania a svedkov.
Dovolací súd preskúmal dovolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti
a konštatoval, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., pretoţe smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu l. stupňa vo veci samej. Následne
dovolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243ods. 1 O. s. p veta
po bodkočiarku O. s. p. podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobca v odvolaní proti ţalobu zamietajúcemu
rozsudku súdu l. stupňa, oprel svoj ţalobou uplatnený o tvrdenie, ţe ţalovaný uplatnený nárok
uznal.
Na odvolacom pojednávaní dňa 20. 11. 2007 štatutárny zástupca ţalobcu
čo do pravdivosti svojho tvrdenia poukázal na v spise zaloţené príjmové a výdavkové listy
s pečiatkou a podpisom ţalovaného. Na tomto pojednávaní na tieto tvrdenia ţalobcu reagoval
právny zástupca ţalovaného námietkou, ţe v tom čase ţalovaný tvrdeniam ţalobcu čo do
dodaného mnoţstva tovaru veril, ale následne zistil, ţe im veriť nemoţno, čo potvrdilo aj
dokazovanie na súde l. stupňa.
V odpore zo dňa 17. 04. 2003 proti platobnému rozkazu (č. l. 39) právny zástupca
ţalovaného tvrdí, ţe ţalobca vzal návrh späť z dôvodu, ţe došlo k dohode o späťvzatí návrhu
ţalobcu, pretoţe ţalovaný sporné faktúry uhradil, o čom priloţil ako dôkaz výdavkové
a príjmové listy zo dňa 15. 11. 2002 na sumy 546 662,– Sk a 393 346,80 Sk.
Obsah tohto v spise zaloţeného dokladu je v rozpore s tvrdením ţalovaného
v dovolaní, ţe sumu 546 662,– Sk z faktúry č. 0003/00 zo dňa 04. 10. 2000 s termínom
splatnosti 14. 10. 2000 odmietol zaplatiť, pretoţe práce a tovar v takejto výške ţalobca
nedodal, aj s tvrdením, ţe faktúrou č. 0005/00 s termínom splatnosti 30. 12. 2000 vyúčtoval
ţalobca cenu vo výške 393 346,80 Sk, za dodávku obkladov a dlaţieb o výmere 594 m2
po 550,– Sk a montáţ obkladov a dlaţieb za cenu 52,– Sk, a ţe ţalovaný túto faktúru odmietol
zaplatiť, pretoţe bola vystavená bezdôvodne.
Ostatne, ţalovaný ani k dovolaniu ţiaden dôkaz pravdivosti tohto svojho tvrdenia
nepriloţil.
V zápisnici z pojednávania na Okresnom súde v Prievidzi zo dňa 20. 05. 2003
o vypočutí právnej zástupkyne ţalobcu, sa síce uvádza, ţe z tvrdenia ţalovaného o zaplatení
spornej pohľadávky vyplýva, ţe ţalovanú pohľadávku uznal a to tým, ţe tvrdil, ţe ju zaplatil,
ale z konania na súde l. stupňa je zrejmé, ţe na zohľadnení tejto skutočnosti v konaní
na l. stupni netrval, a aj v odvolaní sa zameral na preukazovanie dodania objednaného tovaru
a prác, pričom uznanie pohľadávky ţalovanými zrejme spomenul prakticky len v závere
odvolania.
Podľa dovolateľa konanie na odvolacom súde je postihnuté inou, neţ v ust. § 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto
chybu vidí stručne povedané v tom, ţe odvolací súd v rozpore s ust. § 213 ods. 2 O. s. p.
nezopakoval dokazovanie rozsahu potrebnom na to, aby zistil, ţe ţalobca ţalovanému
fakturovaný tovar skutočne dodal.
Dovolací súd na túto námietku dovolateľa konštatoval, ţe odvolací súd, keďţe
na posúdenie veci aplikoval ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák. sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal otázkou skutočného dodania fakturovaných prác a tovarov nad
rámec potrebnosti zo zreteľa poţiadavky jeho stručnosti a na úkor toho, aby aj v odôvodnení
zvýraznil nielen citáciou ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák., ale ak aj odvolaním
sa na príslušné písomné doklady v spise, ţe vec posúdil z iného právneho zreteľa, podľa iných
právnych ustanovení a posúdil ju tak dôvodne a správne.
Ţalovaný oprel dôvodnosť svojho dovolania o ust. § 241 ods. 2 písm b/ O. s. p.
a tvrdí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a túto chybu vidí v tom, ţe odvolací súd neaplikoval ust.§ 213 ods. 2 O. s. p.
Dovolací súd v konaní odvolacieho súdu vadu v konaní, ktorá spočívala v neaplikácii
ust. § 213 ods. 2 O. s . p. a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezistil. Podľa
názoru dovolacieho súdu odvolací súd svoj rozsudok síce odôvodnil v súlade s ust. § 157
ods. 2 O. s. p., ale neodôvodnil ho náleţite tak, aby aj z odôvodnenia bolo zrejmé, ako a na
základe akých dôkazov aplikoval ust. § 323 a § 407 ods. 3 Obch. zák.; Pre rozhodnutie
dovolacieho súdu je však podstatné, ţe nezistil danosť dôvodnosti dovolania podľa § 241
ods. 2 písm b/ O. s. p., ktorú v spojení s porušením povinnosti odvolacieho súdu podľa § 213
ods. 2 O. s. p. dovolateľ tvrdí. Nenáleţité, resp. dôvod aplikovania príslušného ustanovenia
nevysvetľujúce odôvodnenie rozhodnutia nie je dôvodom, pre ktorý by bolo moţné podať
proti rozhodnutiu dovolanie. Je tieţ nesporné, ţe takéto odôvodnenie vyplynulo najmä
z obsahu odvolania a zápisnica z odvolacieho pojednávania svedčí o tom, ţe odvolací súd
sa zameral aj na otázku uznania pohľadávky.
Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O. s. p.
zamietol.
Úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania. Právna
zástupkyňa ţalobcu si ich vyúčtovala sumou 29 330,– Sk, pričom si vyúčtovala 2 úkony
právnej sluţby po 14 475,– Sk, prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie
k dovolaniu a 2 x reţijný paušál po 190,– Sk. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov
za prevzatie a prípravu zastúpenia, pretoţe JUDr. M. zastupovala ţalobcu
aj v konaní na súde l. stupňa, aj na súde odvolacom, nebolo teda potrebné, aby znovu
preberala a pripravovala zastúpenie. Dovolací súd preto priznal ţalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania v sume 14 665,– Sk t. j. 486,79 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je riadny opravný prostriedok prípustný.
V B. 12. augusta 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková