Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/9/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej

veci ţalobcu: F., a. s., N., B., IČO: X., zast.

J., advokátkou, H., P., proti ţalovanému: V., s. r. o., H., B., IČO: X., zast.

J., advokátom, L., B., o zaplatenie

940 008,80 Sk s prísl., na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 26. novembra 2007 č. k. -433, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2007 č. k. -433 z a m i e t a .

Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume

486,79 Eur (14 665,–Sk) na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zmenil ţalobu zamietajúci rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 393 346,80 Sk

s 15,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 31. 12. 2000 do zaplatenia a 546 662,-- Sk

s 15,5%-ným ročným úrok z omeškania od 20. 10. 2000 do zaplatenia a náhradu trov

prvostupňového konania v sume 465 427,50 Sk k rukám právnej zástupkyne JUDr. K. M..

Ďalej zmenil výrok o náhrade trov konania štátu tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť na účet

Okresného súdu v Prievidzi sumu 25 737,20 Sk v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 31 212,– Sk k rukám zástupkyne JUDr. K.M..

Podľa odôvodnenia rozhodnutia napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol

ţalobu o zaplatenie 940 008,80 Sk istiny s príslušenstvom, zaviazal ţalobcu k náhrade trov

konania ţalovaného a nahradiť trovy štátu vo výške 25 737,20 Sk na účet Okresného súdu

v Prievidzi. Vychádzal zo zistenia, podľa ktorého ţalobca nepreukázal hodnovernými

dokladmi, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo a kúpnej ceny, resp. jej doplatenia.

Podľa názoru súdu prvého stupňa, doklady, ktoré ţalobca súdu predloţil, nesvedčia o tom, ţe

ţalobca dodal ţalovanému 2.396 m obkladov a dlaţieb, za ktoré ţalovaný nezaplatil v celom

rozsahu. Pokiaľ sa týka M. B., tak tento predal obklady a dlaţby v len v mnoţstve 1.945 m2,

pretoţe pracovný list, ktorý je priloţený k sporným faktúram, nie je hodnoverný doklad. Nedá

sa z neho zistiť, v akom mnoţstve bolo urobených obkladov a dlaţieb a koľko omietok bolo

vykonaných. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe okrem

ţalobcu pracovali u ţalovaného aj iné firmy a ţalovaný zakúpil tovar aj od iných

dodávateľov. Zmluva o dielo č. 01/1999 P z 28. 09. 1999, je neplatná.

Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, ţe zmluva o dielo č. 1/1999 P zo dňa 28. 09. 1999 je

neplatná, tak s týmto názorom sa odvolací súd stotoţnil. To však podľa neho neznamená, ţe

ţalobca nedodal ţalovanému tovar – obklady a dlaţby a omietky pod obklady a dlaţby.

Podľa konštatovania odvolacieho súdu, je nepochybné, ţe ţalovaný si u ţalobcu

objednal dodanie obkladov a dlaţieb ich montáţ a omietky. Táto skutočnosť nebola medzi

účastníkmi sporná, sporné bolo, aké mnoţstvo si ţalovaný objednal a aké mnoţstvo ţalobca

ţalovanému dodal. K tejto dohode došlo medzi ţalobcom a pánom V., ktorý vyhlásil

výberové konanie na dodávku obkladov a dlaţieb za prítomnosti pána M. B., ktorý ním bol

splnomocnený riadením celej stavby. Pán V. si vybral obklady a dlaţby

za cenu 700,– Sk, na základe čoho M. B. vystavil objednávku na 2140 m2 obkladov a dlaţieb.

Táto skutočnosť nebola ţalovaným vyvrátená a v spise sa nachádza objednávka ţalovaného

zo dňa 24. 01. 2000 opatrená pečiatkou ţalovaného s podpisom pána B.. Súd mal za

preukázané, ţe ţalobca dodal ţalovanému v súlade s objednávkou 2140 m2 obkladov

a dlaţieb a to pracovnými listami, ktoré sú podpísané ţalovaným, výpoveďou M. B. ako

osoby poverenej vedením celej stavby a nevylučujú to ani znalecké posudky. Pokiaľ pracovné

listy podpísali aj iné osoby ako M. B., tak odvolací súd bol toho názoru, ţe takto podpísaný

pracovný list netrpí vadou, pretoţe pán M. B. nemohol fyzicky vykonávať všetky práce a je

len logické, ţe určitými úlohami a prácami poveril aj iné osoby. Dôleţité je, ţe M. B. potvrdil,

ţe ţalobca tovar a sluţby tak ako ich vyfakturoval, aj dodal. Odvolací súd bol toho názoru, ţe

medzi účastníkmi bola prax, podľa ktorej nemusel stavbyvedúci M. B. vţdy osobne preberať

tovar a vychádza pritom z faktúry 001/00, ktorá bola; vystavená na dodávku 794 m2, ako aj

faktúry 002/00, ktorá bola vystavená na dodávku 89 m2, pri ktorých M. B., prevzal menšie

mnoţstvo tovaru ako mnoţstvo, ktoré bolo fakturované a ţalovaným bez akejkoľvek výhrady

uhradené. Taktieţ faktúru č. 003/00 zo dňa 04. 10. 2000, ktorá bola vystavená na sumu

742.420,– Sk ţalovaný čiastočne bez výhrad uhradil, pričom predmetom tohto sporu zostal

zvyšok vo výške 546 662,-- Sk. V zauţívanej praxi ţalobca pokračoval i ďalej a obklady

a dlaţby a práce s nimi spojené dodával ţalovanému a to od mesiaca marec 2000 do

novembra 2000 a to podľa potreby ţalovaného, pretoţe tento nemal skladové priestory. Túto

skutočnosť tvrdil a dokázal ţalobca pracovnými listami a pred súdom prvého stupňa aj pán M.

B..

Nad rámec písomnej objednávky dodal ţalobca ţalovanému 256 m tovaru, tento tovar

a s ním súvisiace práce ţalovaný prevzal. Ţalobca preukázal, ţe okrem obkladov, dlaţieb ich

montáţe a omietok dodal ţalovanému aj obklad na atiku, sokel, na 1-PP a na 1-NP. To, ţe si

ţalovaný sám zabezpečil 501.21 m2 dlaţby a cez D. A. B. mu bolo dodaných

5,30 m2 a K. 114,74 m2 obkladov a dlaţieb, nemá nič spoločného so ţalobcom, ktorý si svoju

povinnosť dodať tovar splnil, a preto mu vzniklo právo na doplatenie faktúry

č. 003/00 zo dňa 04. 10. 2000 v sume 546.662,– Sk a faktúry č. 005/00 zo dňa 04. 12. 2000

v sume 393 346,80 Sk.

Odvolací súd aplikoval na tento skutkový stav ust. § 323 a § § 407 ods. 3 Obch. zák.,

posúdil skutočnosť, ţe ţalovaný pri faktúre 003/00 uhradil čiastočne ako zálohu spolu

270 000,– Sk, ako uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením záväzku v zmysle § 407 ods. 3

Obch. zák.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a ţalobe

vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ust.

a dôvodnosť o ust. v spojení s ust.

Podľa neho odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z iného skutkového stavu

ako súd l. stupňa bez toho, aby postupoval v súlade s ust. , ktoré mu

prikazuje v prípade, ţe má za to, ţe súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať. Táto jeho

povinnosť sa týkala skutočnosti mnoţstva vyúčtovaného a skutočne dodaného tovaru a prác,

spôsobu ich preukázania a hodnotenia dôkazov.

Tvrdí, ţe podmienkou toho, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkových

zistení súdu l. stupňa je, ţe prípadne ho doplniť a zadováţiť si tak, rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Podľa jeho mienky je neprípustné

a v rozpore s cit. ust. , aby odvolací súd dospel k svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti ţaloby, len

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom l. stupňa.

Poukazuje tieţ na zdôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd

uvádza, ţe ţalobca dodal ţalovanému nad rámec písomnej objednávky 256 m2 a ţalovaný

tento tovar prevzal, avšak z celého zdôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akého

dôkazu k tomu záveru dospel, čo povaţuje za zdôvodnenie rozsudku v rozpore s ust. § 157

ods. 2 , a čo podľa neho robí rozhodnutie nepreskúmateľným.

V merite veci preukazuje tieţ na okolnosť, ţe odvolací súd opomenul zohľadniť

podmienku stanovenú v § 407 ods. 3 Obch. zák.

Dovolateľ tieţ poţiadal o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

Ţalobca vo vyjadrení na dovolanie ţalovaného navrhol ho zamietnuť a priznať mu

náhradu trov dovolacieho konania.

Uvádza, ţe aj súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spomenul, ţe ţalovaný

zaplatil ţalobcovi na úhradu nezaplatených faktúr zálohu 70 000,– Sk a neskôr 200 000,– Sk,

ale na rozdiel od odvolacieho súdu túto skutočnosť právne neposúdil.

Podľa neho základom zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie sú odlišné

skutkové zistenia odvolacieho súdu, ale odlišné posúdenie veci (zaloţené predovšetkým

na odlišnom právnom posúdení čiastočnej úhrady faktúr), majúce za následok iné rozloţenie

dôkazného bremena medzi účastníkmi konania.

Podľa jeho mienky pokiaľ sa v niektorých okolnostiach skutkového zistenia

v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu odlišujú od zistení v odôvodení rozsudku súdu

l. stupňa, moţno to v odôvodení rozsudku odvolacieho súdu napraviť postupom podľa § 165

bez vplyvu na meritórne rozhodnutie, a ak by nebol postup podľa

moţný, ide len o „drobné“ odchýlky od skutkových zistení súdu l. stupňa, spôsobené právnym

posúdením veci odvolacím súdom podľa § 323 a § 407 ods. 3 Obch. zák., ide len

o nepodstatné vady, ktoré hoci by boli porušením ust. , nemohli mať

vplyv na meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci. Poukazuje na právny názor

niektorých rozsudkov NS ČR, podľa ktorého, ak ide o listiny, ktorými bol vykonaný dôkaz

súdom l. stupňa, môţe odvolací súd tieto dôkazy sám hodnotiť a dôjsť aj k iným skutkovým

záverom bez toho, aby dokazovanie zopakoval. Podľa neho konštantná judikatúra uznáva

poţiadavku opakovania dôkazov v prípade, ţe odvolací súd sa odchýli od skutkového zistenia

súdu l. stupňa v prípadoch, keď išlo o zistenie urobené na základe výpovede účastníkov

konania a svedkov.

Dovolací súd preskúmal dovolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti

a konštatoval, ţe je prípustné podľa , pretoţe smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu l. stupňa vo veci samej. Následne

dovolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243ods. 1 O. s. p veta

po bodkočiarku podľa a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobca v odvolaní proti ţalobu zamietajúcemu

rozsudku súdu l. stupňa, oprel svoj ţalobou uplatnený o tvrdenie, ţe ţalovaný uplatnený nárok

uznal.

Na odvolacom pojednávaní dňa 20. 11. 2007 štatutárny zástupca ţalobcu

čo do pravdivosti svojho tvrdenia poukázal na v spise zaloţené príjmové a výdavkové listy

s pečiatkou a podpisom ţalovaného. Na tomto pojednávaní na tieto tvrdenia ţalobcu reagoval

právny zástupca ţalovaného námietkou, ţe v tom čase ţalovaný tvrdeniam ţalobcu čo do

dodaného mnoţstva tovaru veril, ale následne zistil, ţe im veriť nemoţno, čo potvrdilo aj

dokazovanie na súde l. stupňa.

V odpore zo dňa 17. 04. 2003 proti platobnému rozkazu (č. l. 39) právny zástupca

ţalovaného tvrdí, ţe ţalobca vzal návrh späť z dôvodu, ţe došlo k dohode o späťvzatí návrhu

ţalobcu, pretoţe ţalovaný sporné faktúry uhradil, o čom priloţil ako dôkaz výdavkové

a príjmové listy zo dňa 15. 11. 2002 na sumy 546 662,– Sk a 393 346,80 Sk.

Obsah tohto v spise zaloţeného dokladu je v rozpore s tvrdením ţalovaného

v dovolaní, ţe sumu 546 662,– Sk z faktúry č. 0003/00 zo dňa 04. 10. 2000 s termínom

splatnosti 14. 10. 2000 odmietol zaplatiť, pretoţe práce a tovar v takejto výške ţalobca

nedodal, aj s tvrdením, ţe faktúrou č. 0005/00 s termínom splatnosti 30. 12. 2000 vyúčtoval

ţalobca cenu vo výške 393 346,80 Sk, za dodávku obkladov a dlaţieb o výmere 594 m2

po 550,– Sk a montáţ obkladov a dlaţieb za cenu 52,– Sk, a ţe ţalovaný túto faktúru odmietol

zaplatiť, pretoţe bola vystavená bezdôvodne.

Ostatne, ţalovaný ani k dovolaniu ţiaden dôkaz pravdivosti tohto svojho tvrdenia

nepriloţil.

V zápisnici z pojednávania na Okresnom súde v Prievidzi zo dňa 20. 05. 2003

o vypočutí právnej zástupkyne ţalobcu, sa síce uvádza, ţe z tvrdenia ţalovaného o zaplatení

spornej pohľadávky vyplýva, ţe ţalovanú pohľadávku uznal a to tým, ţe tvrdil, ţe ju zaplatil,

ale z konania na súde l. stupňa je zrejmé, ţe na zohľadnení tejto skutočnosti v konaní

na l. stupni netrval, a aj v odvolaní sa zameral na preukazovanie dodania objednaného tovaru

a prác, pričom uznanie pohľadávky ţalovanými zrejme spomenul prakticky len v závere

odvolania.

Podľa dovolateľa konanie na odvolacom súde je postihnuté inou, neţ v ust. § 241

ods. 2 písm. a/ vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto

chybu vidí stručne povedané v tom, ţe odvolací súd v rozpore s ust.

nezopakoval dokazovanie rozsahu potrebnom na to, aby zistil, ţe ţalobca ţalovanému

fakturovaný tovar skutočne dodal.

Dovolací súd na túto námietku dovolateľa konštatoval, ţe odvolací súd, keďţe

na posúdenie veci aplikoval ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák. sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia zaoberal otázkou skutočného dodania fakturovaných prác a tovarov nad

rámec potrebnosti zo zreteľa poţiadavky jeho stručnosti a na úkor toho, aby aj v odôvodnení

zvýraznil nielen citáciou ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák., ale ak aj odvolaním

sa na príslušné písomné doklady v spise, ţe vec posúdil z iného právneho zreteľa, podľa iných

právnych ustanovení a posúdil ju tak dôvodne a správne.

Ţalovaný oprel dôvodnosť svojho dovolania o ust.

a tvrdí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a túto chybu vidí v tom, ţe odvolací súd neaplikoval ust.

Dovolací súd v konaní odvolacieho súdu vadu v konaní, ktorá spočívala v neaplikácii

ust. § 213 ods. 2 O. s . p. a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezistil. Podľa

názoru dovolacieho súdu odvolací súd svoj rozsudok síce odôvodnil v súlade s ust. § 157

ods. 2 , ale neodôvodnil ho náleţite tak, aby aj z odôvodnenia bolo zrejmé, ako a na

základe akých dôkazov aplikoval ust. § 323 a § 407 ods. 3 Obch. zák.; Pre rozhodnutie

dovolacieho súdu je však podstatné, ţe nezistil danosť dôvodnosti dovolania podľa § 241

ods. 2 písm b/ , ktorú v spojení s porušením povinnosti odvolacieho súdu podľa

ods. 2 dovolateľ tvrdí. Nenáleţité, resp. dôvod aplikovania príslušného ustanovenia

nevysvetľujúce odôvodnenie rozhodnutia nie je dôvodom, pre ktorý by bolo moţné podať

proti rozhodnutiu dovolanie. Je tieţ nesporné, ţe takéto odôvodnenie vyplynulo najmä

z obsahu odvolania a zápisnica z odvolacieho pojednávania svedčí o tom, ţe odvolací súd

sa zameral aj na otázku uznania pohľadávky.

Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalovaného podľa

zamietol.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania. Právna

zástupkyňa ţalobcu si ich vyúčtovala sumou 29 330,– Sk, pričom si vyúčtovala 2 úkony

právnej sluţby po 14 475,– Sk, prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie

k dovolaniu a 2 x reţijný paušál po 190,– Sk. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov

za prevzatie a prípravu zastúpenia, pretoţe JUDr. M. zastupovala ţalobcu

aj v konaní na súde l. stupňa, aj na súde odvolacom, nebolo teda potrebné, aby znovu

preberala a pripravovala zastúpenie. Dovolací súd preto priznal ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania v sume 14 665,– Sk t. j. 486,79 Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je riadny opravný prostriedok prípustný.

V B. 12. augusta 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková