Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-129-2011.pdf
PDF · 129.2 KB
No categories available
16Cob/129/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Františka Kováča, v právnej veci žalobcu: FORTE BOJNICE, a.s., Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 36 303 861, právne zast. H.. J. T., advokát, F. XX/X, R., proti žalovanému: VAVRO, spol. s r.o., Hurbanovo námestie 1581/2, Bojnice, IČO: 31 619 347, zast. Advokátska kancelária H.. N. U., Y., Q.. Ľ. T. X, U., o zaplatenie 31.202,57 eur (940.008,80 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14Cb/289/2002-354 zo dňa 29. marca 2007, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13.056,72 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 31.12.2000 do zaplatenia a sumu 18.145,85 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 20.10.2000 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
M e n í výrok o náhrade trov konania štátu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza sumu 854,31 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania k rukám právneho zástupcu H.. J. T., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 31.202,57 eur (940.008,80 Sk) istiny s príslušenstvom a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v sume 9.693,38 eur (292.023 Sk) a nahradiť trovy štátu 854,31 eur (25.737,20 Sk) na účet Okresného súdu Prievidza. Vychádzal zo zistenia, podľa ktorého žalobca nepreukázal hodnovernými dokladmi, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo a kúpnej ceny, resp. jej doplatenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa doklady, ktoré žalobca súdu predložil, nesvedčia o tom, že žalobca dodal žalovanému 2 392 m2 obkladov a dlažieb, za ktoré žalovaný nezaplatil v celom rozsahu. Pokiaľ sa týka J. U., tak tento predal obklady a dlažby len v množstve 1 945 m2, pretože pracovný list, ktorý je priložený k sporným faktúram, nie je hodnoverný doklad. Nedá sa z neho zistiť, v akom množstve bolo položených obkladov a dlažieb a koľko bolo vykonaných omietok. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že okrem žalobcu pracovali u žalovaného aj iné firmy a žalovaný zakúpil tovar aj od iných dodávateľov. Zdôraznil, že prvý znalec v závere znaleckej úlohy uviedol, že v hoteli bolo položených 1 695,27 m2 obkladov a dlažieb, druhý znalec uviedol, že bolo položených 1 729 m2 obkladov a dlažieb a posledný tretí znalec uviedol, že bolo položených 2 896,3 m2 obkladov a dlažieb. S poukazom na znalecké posudky súd prvého stupňa ustálil, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, a to pracovné listy podpísané J. U., nie je možné považovať za hodnoverné listinné dôkazy, a to aj s poukazom na to, že z pracovných listov sa nedá zistiť, koľko m2 bolo dodaných obkladov a koľko m2 dlažieb a akého druhu. Podľa
názoru súdu prvého stupňa tiež nebolo v konaní preukázané, v akom rozsahu vykonal žalobca omietky, pretože v pracovných listoch je uvedený len počet odpracovaných hodín. Súd prvého stupňa poukázal na svedecké výpovede Z.. G. X., W. U., ktorí uviedli, že dodávali žalovanému obklady a dlažby. Taktiež svedkovia D. a Y. potvrdili, že kládli dlažby a robili omietky aj iní pracovníci ako žalobca, ako napr. firma Kelmax, Progres a Keramat.
Ustálil, že Zmluva o dielo č. 01/1999 P z 28.09.1999 je neplatná.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal jej plnú náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že iba J. U. mohol preberať tovar. Poukázal na to, že J. U. osobne od žalobcu prevzal 481 m2 obkladu a 190 m2 dlažby, pričom ostatný tovar prevzali iné osoby. Táto situácia nastala pri faktúrach č. 001/00 a 002/00, ktoré faktúry žalovaný zaplatil, pričom J. U. prevzal menšie množstvo tovaru a väčšie množstvo v mene žalovaného prevzali iné osoby. Poukázal na zaužívanú prax, ktorá pokračovala aj pri faktúrach č. 003/00 a 005/00, pri ktorých už nastali problémy s tým, že žalovaný v celom rozsahu faktúry neuhradil. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že žalovaný si objednal u žalobcu 2 140 m2 obkladov a dlažieb a žalobca dodal len 1 945 m2 a do pozornosti odvolaciemu súd dal tú skutočnosť, že podľa listinných dôkazov žalobca dodal žalovanému 2 396 m2 obkladov a dlažieb. Názor súdu, že neuniesol dôkazné bremeno sa nezakladá na pravde, pretože pri faktúre č. 003/00 žalovaný plnil len čiastočne, a to 270.000 Sk, pričom neuhradená zostala suma 546.662 Sk a v konaní preukázal dodanie tohto množstva tovaru žalovanému. To isté platí aj pri faktúre č. 005/00, ktorú žalovaný neuhradil vôbec, a preto je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 393.346,80 Sk dôvodný.
Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa bezdôvodne uzavrel, že len J. U. mohol od žalobcu preberať obklady a dlažby, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to mohli robiť aj iné osoby a aj to robili, pretože J. U. riadil celú stavbu Hotela Pod zámkom a nemohol byť nepretržite na stavbe. V takom prípade objednaný a dodaný tovar preberali osoby prítomné na stavbe, avšak dôležité je, že pracovné listy po odsúhlasení dodaného tovaru podpísal J. U.. Do pozornosti dal aj tú skutočnosť, že žalovaný nikdy nenamietal množstvo dodaného tovaru. Ku každej faktúre bol priložený pracovný list podpísaný už spomínaným J. U.. Ďalej v odvolaní uviedol, že kontrolné znalecké dokazovanie vykonané znalcom Z.. R. je najpresnejšie a podľa tohto znalca bolo v Hoteli Pod zámkom spolu položených 2 896,3 m2 obkladov a dlažieb. Poukázal aj na svedeckú výpoveď svedka J. U., ktorý sa vyjadril, že časť žalobcom dodaných obkladov a dlažieb cca 200 m2 bolo zo stavby ukradnutých.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je založené na zisteniach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a v úvahách súdu prvého stupňa sa nachádzajú rozpory pri hodnotení dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Tunajší súd ako odvolací súd prvýkrát vo veci rozhodol dňa 26. novembra 2007 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného k zaplateniu spolu 940.008,80 Sk s príslušenstvom, k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania a k náhrade trov štátu. Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že Zmluva o dielo č. 1/1999 P zo dňa 28.09.1999 je neplatná, tak s týmto názorom sa stotožnil, ale nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedodal žalovanému tovar a neposkytol služby, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Mal za preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie obkladov a dlažieb, ich montáž a omietky. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, sporné bolo, aké množstvo si žalovaný objednal a aké množstvo žalobca dodal. Vychádzal pritom zo skutočnosti, podľa ktorej došlo k dohode medzi žalobcom a pánom T., ktorý vyhlásil výberové konanie na dodávku obkladov a dlažieb za prítomnosti pána J. U., ktorý ním bol splnomocnený riadením celej stavby. Nebola sporná ani skutočnosť, že si pán T. vybral obklady a dlažby za jednotkovú cenu 700 Sk, na základe čoho pán J. U. vystavil objednávku na 2 140 m2 obkladov a dlažieb. Toto vyplýva z objednávky žalovaného zo dňa 24.01.2000, ktorá je opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom pána J. U.. To, že žalobca dodal žalovanému tovar v súlade
s objednávkou, t.j. 2 140 m2 obkladov a dlažieb, mal odvolací súd preukázané pracovnými listami, ktoré sú podpísané žalovaným, t.j. splnomocnenou osobou J. U.. Pokiaľ boli pracovné listy podpísané aj inými osobami ako pánom J. U., tak odvolací súd bol názoru, že tieto listinné dôkazy netrpia vadou s poukazom na to, že stavbyvedúci nemohol fyzicky vykonávať všetky práce a je len logické, že určitými úlohami a prácami poveril aj iné osoby. Pre posúdenie danej veci je dôležité to, že pán J. U. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že žalobca tovar a služby, tak ako ich vyfakturoval, aj žalovanému dodal.
Nad rámec objednávky žalobca dodal žalovanému 256 m2 tovaru a mal za preukázané, že tento tovar a s ním súvisiace práce žalovaný prevzal. V rozsudku tiež poukázal odvolací súd na to, že sama skutočnosť, že si žalovaný sám zabezpečil 501,21 m2 dlažby a cez Dom Art Bojnice mu bolo dodaných 5,30 m2 obkladov a dlažieb a prostredníctvom Kerametal 114,74 m2 obkladov a dlažieb nemá žiaden vplyv na to, že si žalobca svoju povinnosť splnil. Na faktúru č. 003/00, ktorú žalovaný uhradil čiastočne, súd aplikoval ust. § 323 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie záväzku.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd z iného skutkového stavu ako súd prvého stupňa a nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia je potrebné dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať. Najvyšší súd SR ako dovolací súd po preskúmaní dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, pretože žalobca v odvolaní poukázal len na to, že žalovaný uplatnený nárok uznal a na pojednávaní dňa 20.11.2007 poukázal len na listinné dôkazy, ktoré boli založené v spise, pričom na pojednávaní pred odvolacím súdom právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdeniam žalobcu čo do dodaného množstva tovaru veril, a preto faktúry uhradil buď v celom rozsahu, alebo čiastočne a až následne zistil, že to nie je pravda. Dovolací súd dal do pozornosti aj obsah odporu, ktorý podal žalovaný proti platobnému rozkazu a v ktorom tvrdil, že všetky faktúry uhradil a chýba mu len príjmový a výdavkový pokladničný doklad, o čom súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu ani dovolaciemu súdu nepredložil žiaden dôkaz a žiaden dôkaz nepredložil ani k údajnej dohode o späťvzatí žaloby, podľa ktorej dohody mali byť sumy 546.662 Sk a 393.346,80 Sk žalobcovi zaplatené. Ďalej dovolací súd poukázal na to, že pokiaľ dovolávateľ videl nesprávnosť rozhodnutia v tom, že odvolací súd nezopakoval dokazovanie podľa § 213 ods. 2 O.s.p., tak dovolací súd sa s týmto názorom nestotožnil a poukázal na to, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal otázkou skutočného dodania fakturovaných prác a tovarov nad rámec potrebnosti so zreteľom na požiadavky jeho stručnosti a na úkor toho, že v odôvodnení stačilo zvýrazniť len citáciu § 323 ods. 1, 2 a § 407 ods. 3 Obch. zákonníka, ale poukázal na príslušné písomné doklady a keď aj vec posúdil aj z iného právneho zreteľa, posúdil ju dôvodne a správne. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z obsahu odvolania a zápisnice z odvolacieho pojednávania na odvolacom súde a svedčí jednoznačne o tom, že odvolací súd sa zameral aj na otázku uznania pohľadávky.
Ústavný súd SR, ktorý rozhodoval na základe sťažnosti žalovaného, svojim nálezom zo dňa 06.05.2010 II. ÚS 400/09-57 rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho zo dňa 12.08.2009 sp.zn. 1Obdo 9/2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozhodnutím zo dňa 14. júna 2011 č.k. 1Obdo 32/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.11.2007 č.k. 16Cob/94/2007-433 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí poukázal na názor Ústavného súdu, podľa ktorého krajský súd konal a rozhodoval v trojčlennom senáte, preto účastníci konania majú právo na to, aby sa mohli k dôkazom vykonaným v odvolacom konaní vyjadriť. Ústavný súd poukázal tiež na to, že to, že boli dôkazy vykonané už pred okresným súdom, nemá žiaden vplyv na tú skutočnosť, že k tým istým dôkazom by sa mali účastníci vyjadriť aj pred odvolacím súdom a v rámci zopakovania dôkazov by mal krajský súd viesť účastníkov ku kontradiktórnej výmene názorov, nielen k uznaniu záväzku, ale aj vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Poukázal na názor Ústavného súdu, podľa ktorého Najvyšší súd ako dovolací súd nemôže vykonávať dokazovanie, nie je oprávnený nahrádzať chýbajúce hodnotenie dôkazov zo strany krajského súdu a primárne hodnotiť dôkazy, ktoré sám nevykonal. Uviedol, že podľa názoru ÚS SR odvolací súd v ďalšom konaní sa bude zaoberať námietkami žalovaného uvedenými v dovolaní a listinné dôkazy bude potrebné prečítať, alebo oboznámiť ich obsah a dať možnosť stranám sa k ich obsahu vyjadriť.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.
Po tom, čo rozhodol Ústavný súd SR tak, že zrušil svojim nálezom zo dňa 06.05.2010 II.ÚS 400/09-57 rozsudok Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu zo dňa 12.08.2009 sp. zn. 1Obdo 9/2008 a Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 1Obdo 32/2010 zo dňa 14. júna 2011 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2007 č.k. 16Cob/94/2007-433, odvolací súd, rešpektujúc nález Ústavného súdu a zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR, zopakoval dokazovanie v súlade s ust. § 213 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd prejednal vec podľa usmernenia ÚS SR a NS SR a to tak, že sa oboznámil celý obsah spisu, a to prečítaním a oboznámením s ich obsahom a účastníci konania mali možnosť sa ku každému listinnému dôkazu vyjadriť. Doplnil dokazovanie výsluchom svedkov J. U. a J. H.. Dospel k záveru, že Zmluvu o dielo č. 01/1999P zo dňa 28.09.1999, tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd nepovažoval za platnú, pretože táto zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy, keď jednak v nej nebolo uvedené sídlo žalovaného, resp. bolo uvedené iné sídlo žalovaného ako v tom čase mal a za najdôležitejší nedostatok považoval to, že súčasťou zmluvy nebola jej príloha, v ktorej mal byť vymedzený predmet zmluvy. Sama táto skutočnosť nemôže znamenať, že žalobca nedodal žalovanému tovar a neurobil omietky pod obklady a dlažby.
Pokiaľ sa týka neplatnosti zmluvy, tak žalovaný vo svojich vyjadreniach túto skutočnosť nevyvracal, ale poukazoval na to, že žalovaný mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou Fertik - Stav spol. s r.o. a nie s fyzickou osobou J. U. a poukazoval na to, že uzatvárať zmluvu, t.j. akúkoľvek, mohla len J. H.. Odvolací súd sa preto zameral na zistenie skutočnosti, či pán J. U. bol osobou, ktorá mohla za žalovaného konať a či bol splnomocnený v mene žalovaného konať. Na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom J. U., J. H., ako aj z vyjadrenia H. T. dospel k záveru, že J. U. bol osobou, ktorý mohol za žalovaného konať, a to napriek tomu, že nedisponoval písomným plnomocenstvom. Ako bolo vyššie uvedené, vyplýva to z listinných dôkazov, ako aj zo svedeckej výpovede pána J. U., ktorý bol vypočutý ako svedok pred súdom prvého stupňa, ale bol vypočutý aj pred odvolacím súdom dňa 04. decembra 2012. Na pojednávaní svedok potvrdil, že pán T. ho splnomocnil vykonávať všetky funkcie ako stavbyvedúceho a poveril ho, aby v jeho mene aj konal. Pri konfrontácii sa pozeral žalovanému priamo do očí a viackrát žalovanému povedal, že ho splnomocnil, aby v jeho mene konal pri rekonštrukcii Hotela Pod zámkom v Bojniciach. Zo svedeckej výpovede mal odvolací súd za preukázané, že pokiaľ sa týka žalobcu, tak tento sa zúčastnil výberového konania za prítomnosti pána H. T. a J. U. a pán H. T. si vybral materiál, obklady a dlažby, ktoré majú byť dodané do Hotela Pod zámkom. To, že J. U. bol splnomocnený, mal súd preukázané aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to dodávateľa GLOBÁL spol. s r.o. Bojnice, IČO: 31 580 637 (z čl. 593), z listu Z.. H. J. (bývalého konateľa spoločnosti PROGRES Kanianka s.r.o. z čl. 606) a H. D. (z čl. 607). Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že aj títo dodávatelia uzatvárali zmluvy aj s pánom J. U. v určitom období a nie je teda pravdou tvrdenie, že J. U. nebol splnomocnený konať v mene žalovaného. Ďalej túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z listinného dôkazu, a to faktúry č. 001/00 a faktúry č. 002/00 a čiastočne aj z faktúry č. 003/00, ktoré boli vystavené žalobcom, pričom podklady k faktúram boli podpísané okrem iných aj J. U.. Prvé dve faktúry uhradil žalovaný v celom rozsahu a tretiu čiastočne. Ak by bolo pravdou tvrdenie žalovaného, že J. U. nebol splnomocnený v mene žalovaného konať, tak by žalovaný faktúry vrátil ako nedôvodne vystavené a nebol by ich uhradil.
Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že jedinou osobou, ktorá mohla v mene spoločnosti žalovaného uzatvárať akékoľvek zmluvy, bola konateľka J. H. (jeho sestra) a dospel k záveru, a to aj svedeckou výpoveďou J. H., že tomu tak nebolo. Svedkyňa J. H. pred odvolacím súdom vypovedala, že jej brat H. T. nadobudol Hotel Pod zámkom, ktorý však určitú dobu nerekonštruoval, ale neskôr sa rozhodol, že takto spraví. Keďže nebol občanom Slovenskej republiky, prišiel za ňou, aby sa stala konateľkou, ale jej prisľúbil, že nebude mať s tým žiadne starosti. O celej rekonštrukcii vie len toľko, že jej brat mal podpísanú zmluvu s nejakou firmou, ktorá mala zabezpečovať prestavbu Hotela Pod zámkom a párkrát sa stretla s pánom J. U., ktorý si prišiel zobrať od nej peniaze. Taktiež uviedla, že jej brat pánovi J. U. dôveroval a prestal mu dôverovať až vtedy, keď sa dozvedel, že spoločnosť pána U. mala problémy, a preto žalovanému nebola vyplatená DPH. Tiež uviedla, že so žalovanou spoločnosťou
ani so stavbou nemala nič spoločného, nezabezpečovala dodávky ani práce. Konateľkou bola do doby, dokiaľ sa nezačal hotel prevádzkovať. Vo svojej svedeckej výpovedi poukázala na to, že rekonštrukciu Hotela Pod zámkom riadil jej brat, pretože on to celé financoval, a preto ona ako konateľka s nijakým subjektom, ktorý bol dodávateľom prác alebo materiálu do Hotela Pod zámkom, nikdy nerokovala a nepodpísala žiadnu objednávku ani dodací list, okrem zmluvy so spoločnosťou Fertik-Stav s.r.o. Taktiež uviedla, že nikdy neviedla účtovníctvo žalovaného a toto účtovníctvo viedol pán A., ktorý prišiel aj na to, že z daňového úradu nebola vyplatená DPH. Poukázala na to, že medzi ňou a jej bratom pánom H. T. bola taká dohoda, že ona bude zapísaná len formálne v obchodnom registri ako konateľka, ale všetko si bude riadiť on sám a z tohto dôvodu nepozná ani obsah dohody medzi pánom J. U. a jej bratom. Ďalej svedkyňa uviedla, že bola v tom, že pán J. U. je stavbyvedúci, ale ako predstaviteľ firmy Fertik-Stav s.r.o. a nie ako fyzická osoba a že ona ako konateľka spoločnosti nikdy neudelila plnú moc pánovi J. U..
Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že pán H. T. (pani J. H. v mene spoločnosti nevystupovala ako konateľka v pravom slova zmysle, pretože podľa jej vyjadrenia bola v obchodnom registri uvedená len formálne) splnomocnil J. U., aby v mene spoločnosti žalovaného VAVRO, spol. s r.o., Bojnice, IČO: 31 619 347, riadil rekonštrukciu Hotela Pod zámkom. K splnomocneniu J. U. ako fyzickej osoby došlo podľa názoru odvolacieho súdu z dôvodu, že firma Fertik - Stav s.r.o. mala problémy, neplnila si svoje povinnosti nielen voči svojim dodávateľom, ale aj voči daňovému úradu, a preto žalovanému nebola vrátená DPH a z tohto dôvodu sa neskôr dostala do konkurzu.
Po tom, čo odvolací súd dospel k záveru, že J. U. bol splnomocnený žalovaným k vedeniu stavby sa zaoberal tým, či žalobca dodal žalovanému tovar a vykonal práce tak, ako si ich vyfakturoval a dospel k záveru, že nárok žalobcu za dodanie tovaru a vykonanie prác je dôvodný a žalobca to v konaní aj preukázal. Dodanie materiálu a služieb vyplýva z faktúr, pracovných listov, pokladničných dokladov a zo znaleckého posudku Z.. R. a výpovede svedka J. U.. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že na základe znaleckého dokazovania nemohol žalobca dodať také množstvo obkladov a dlažieb ako ich žiada v žalobe, tak odvolací súd sa s týmto nestotožnil s poukazom na to, že pokiaľ žalobca vychádzal zo znaleckého posudku znalca D., ako aj znalca R., tak tieto znalecké posudky neriešili v znaleckej úlohe komplexne obklad celého objektu Hotela Pod zámkom, a preto výsledok znaleckého dokazovania týmito znalcami nie je možné vziať v úvahu pre ich nekomplexnosť. Práve naopak, z kontrolného znaleckého posudku znalca Z.. G. R., ktorý znaleckú úlohu riešil komplexne, treba vychádzať. Zo znaleckého posudku tohto znalca vyplýva, že pri znaleckej úlohe bolo potvrdených dodanie 2 965,93 m2 obkladov a dlažieb, a preto dodanie aj inými subjektami vzhľadom na znalecké dokazovanie bolo možné. Na základe znaleckého dokazovania možno ustáliť, že žalobca reálne mohol dodať obklady a dlažby a vykonať práce, omietky, tak ako si ich uplatnil a nie je vylúčené, že mohlo byť dodaných aj viac obkladov a dlažieb, pretože niektoré mohli byť demontované a osadené nové. V konaní bolo preukázané, že na stavbe dochádzalo k odcudzeniu materiálu a preukázateľne cca 200 m2 obkladov a dlažieb. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol dodať toľko obkladov a dlažieb ako si ich vyúčtoval a uplatnil, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože znalecký posudok Z.. G. R. to nevylučuje a treba vziať v úvahu, že na stavbe došlo k odcudzeniu materiálu, okrem iného obkladov a dlažieb, ktorá skutočnosť má vplyv na použitie obkladov a dlažieb. To, že žalobca dodal obklady a dlažby a vykonal pre žalovaného práce, jednoznačne potvrdil svedok J. U., ktorý potvrdil ako splnomocnený zástupca žalovaného, že od žalobcu prevzal tovar v množstve, v ktorom si ho vyfakturoval a prevzal aj vykonanie prác pre žalovaného. Túto skutočnosť potvrdil i pri konfrontácii so žalovaným.
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obch. zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obch. zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 420 ods. 1 Obch. zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, v akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Ak predávajúci poruší povinnosť a tovar má vady, má kupujúci právo vady tovaru čo do množstva dodania, ako aj kvality reklamovať.
Podľa § 536 ods. 1 Obch. zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 560 ods. 1 Obch. zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 562 ods. 1 Obch. zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prehliadnuť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí; bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti; a bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný dodanie tovaru, resp. vykonanie diela reklamoval čo do množstva dodaného tovaru alebo do rozsahu zhotoveného diela. Práve naopak, žalobca preukázal, že žalovanému dodal obklady a dlažby a vykonal pre žalovaného práce, ktorých prevzatie žalobcovi potvrdil žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu J. U. v pracovných listoch. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi oznámil dodanie tovaru, ktoré by malo vady či už do množstva alebo kvality a nereklamoval ani porušenie povinností žalobcu pri vykonaní omietok pod obkladmi a montáž obkladov. Preukázateľne žalovaný prvýkrát namietal, že mu tovar a dielo neboli žalobcom dodané v takom rozsahu, ako to vyplýva z pracovných listov, až v priebehu konania, pričom ani v podanom odpore túto skutočnosť nenamietal. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na namietané vady čo do množstva dodaného tovaru a rozsahu zhotoveného diela až po časovom odstupe, ktorý je v rozpore s ust. § 428 a § 562 Obch. zákonníka s poukazom na to, že s nedodržaním lehoty bez zbytočného odkladu zaniká právo žalovaného namietať nedodanie určeného množstva tovaru a vykonania určitého rozsahu diela.
Bez povšimnutia odvolaciemu súdu nezostala obrana žalovaného, ktorý obranu menil, keď najskôr tvrdil, že suma, ktorá je predmetom konania, bola uhradená a chýba mu len príjmový pokladničný doklad, neskôr tvrdil, že predmet sporu bol zaplatený prostredníctvom tretej osoby, avšak žalovaný ani jedno tvrdenie v konaní nepreukázal.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil (čo bolo potvrdené aj pri svedeckej výpovedi J. U. a vzájomnej konfrontácii s H. T.), že H. T. a J. U. sa dávnejšie poznali, a to z pôsobenia oboch v Nemecku, ktoré bolo pred tým, ako bola rekonštrukcia Hotela Pod zámkom a z tohto obdobia zostali medzi nimi nevyjasnené vzťahy, ktoré sa zhoršili pri rekonštrukcii Hotela Pod zámkom a nespokojnosťou pána H. T. s prácou J. U.. Spolupráca medzi pánom H. T. a J. U. a zhoršenie ich vzťahov nemôže mať vplyv na nárok žalobcu.
Na základe vyššie uvedených dôvodov a skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie 31.202,57 eur, a to titulom doplatenia ceny za dielo a kúpnej ceny, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva opak. A pokiaľ tvrdil, že pohľadávku žalobcovi zaplatil, tak toto v konaní nepreukázal.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Odvolací súd zmenil aj výrok o náhrade trov konania tak, že neúspešného žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi ich plnú náhradu, a to podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa v konaní pod sp. zn. 14Cb/289/2002 do spojenia s vecou sp. zn. 14Cb/247/2002 v sume 16.961 eur, a to nasledovne: za zaplatený súdny poplatok z návrhu 907,18 eur (27.330 Sk), za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 180/1991 Zb. po 87,96 eur (2.650 Sk) (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby zo dňa 26.09.2002), 2x režijný paušál po 3,31 eur (100 Sk) (za rok 2002), za 5 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 591/2002 Z.z. po 355,17 eur (10.700 Sk) (2 porady s klientom 03.01.2003, 03.10.2003, 2x účasť na pojednávaní dňa 20.05.2003 a 06.10.2003 a písomné podanie na súd 07.01.2003), 5x paušál po 4,24 eur (128 Sk) (rok 2003, spolu v celkovej sume 2.790,11 eur) (84.055 Sk). Ďalej súd priznal za konanie vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp.zn. 14Cb/247/2002 do spojenia s vecou sp. zn. 14Cb/289/2002 za zaplatený súdny poplatok 652,75 eur (19.665 Sk) a za trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. č. 180/1991 Zb. po 82,98 eur (2.500,- Sk) (prevzatie a príprava zastúpenia), 1x režijný paušál 3,31 eur (100 Sk) rok 2002, ďalej 4 úkony právnej služby podľa vyhl. č. 591/2002 Z.z. po 284,90 (8.583 Sk) (žaloba 04.11.2002, 2x písomné podanie 10.12.2002 a 17.12.2002, porada s klientom 13.12.2002), za jeden úkon po 71,20 eur (2.145 Sk) (1/4 odmeny za účasť na pojednávaní dňa 06.10.2003, odročené bez pojednávania), 4x paušál po 3,31 eur (100 Sk) (rok 2002) a 1x paušál 4,24 eur (128 Sk) (rok 2003) spolu v celkovej sume 1.967,40 eur (59.270 Sk). Za konanie vedené pred súdom prvého stupňa vedené pod sp. zn. 14Cb/289/2002 po spojení s vecou sp. zn. 14Cb/247/2002 za trovy právneho zastúpenia 7 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 591/2002 Z.z. a vyhl. č. 163/2002 Z.z. po 466,37 eur (14.050 Sk) za 5 účastí na pojednávaní dňa 25.11.2003, 15.12.2003, 16.01.2004, 17.02.2004 a 15.03.2004, 2x za poradu s klientom v dňoch 12.12.2003 a 13.02.2004, za jeden úkon právnej služby po 116,59 eur (3.512,50 Sk) (1/4 z odmeny za účasť na pojednávaní dňa 29.03.2004, odročené bez prejednania veci), 3x paušál po 4,24 eur (128 Sk) (rok 2003), 5x paušál po 4,51 eur (136 Sk) (rok 2004). Ďalej trovy právneho zastúpenia spočívajúce v odmene advokáta za 15 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 469,69 eur (14.150 Sk), a to za 6 účastí na pojednávaní dňa 03.03.2005, 27.06.2005, 19.10.2006, 05.02.2007, 05.03.2007, 29.03.2007, 6 porád s klientom 14.01.2005, 16.06.2006, 16.10.2006, 01.03.2007, 27.03.2007 a 12.04.2007, 2x písomné podanie na súd 21.06.2006 a 27.03.2007, 1x za účasť na znaleckom úkone 05.05.2006; ďalej priznal za jeden úkon právnej služby 117,40 eur (3.537 Sk) (1/4 z odmeny za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2006 odročené bez prejednania veci), 3x paušál po 4,97 eur (150 Sk) (rok 2005), 6x paušál po 5,44 eur (164 Sk) (rok 2006), 7x paušál po 5,90 eur (178 Sk) (rok 2007) + náhrada za stratu času za cestu Prievidza - Bojnice a späť v trvaní 15 min. a 20 min. dňa 05.05.2006, t.j. 2x polhodina po 9,06 eur (273 Sk), spolu 18,12 eur (546 Sk) + náhrada cestovných výdavkov za cestu 18 km x spotreba 7,7 1/100km x 1,26 eur (38 Sk) / 1 PHM, t.j. 1,72 eur (52 Sk) a paušálna náhrada za použitie vozidla 18 x 0,20 (6,20 Sk), t.j. 3,68 eur (111 Sk), spolu v celkovej sume 10.691,84 eur (322.102,50 Sk). Za odvolacie konanie bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia spočívajúca v odmene advokáta za 3 úkony právnej služby podľa vyhl. 655/2004 Z.z. po 469,69 eur (14.150 Sk), a to za odvolanie zo dňa 17.04.2007, porada s klientom 16.11.2007 a účasť na pojednávaní dňa 20.11.2007, 3x paušál po 5,90 eur (178 Sk) + náhrada za stratu času za cestu Prievidza - Trenčín a späť v trvaní 1 hod. 55 min. dňa 20.11.2007, t.j. 4x polhodina po 9,85 eur (297 Sk) spolu 39,43 eur (1.188 Sk) + náhrada cestovných výdavkov za uvedenú cestu 150 km x spotreba 7,7 l/100 km x 1,26 eur (38 Sk) / 1 PHM, t.j. 14,53 eur (438 Sk) a paušálna náhrada za použitie vozidla 150 x 0,20 (6,20 Sk) t.j. 30,87 eur (930 Sk), spolu v celkovej sume 1.511,65 eur (45.540 Sk). Trovy právneho zastúpenia boli žalobcovi priznané za zastupovanie H.. X. J..
Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za zastupovanie H.. J. T. spolu vo výške 4.433,40 eur, a to za zastupovanie na pojednávaní dňa 19.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 15.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa 17.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa 06.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa
04.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 477,37 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa 08.01.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 477,55 eur; za zastupovanie na pojednávaní dňa 05.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 469,74 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 477,55 eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi jeden úkon právnej služby a jedenkrát režijný paušál (469,74 eur + 7,63 eur spolu 477,37 eur) za prevzatie a prípravu zastupovania H.. J. T. z dôvodu, že takýto úkon právnej služby odvolací súd priznal pri uplatnení trov právneho zastúpenia H.. X. J.. Odvolací súd je názoru, že pokiaľ žalobca uplatnil aj druhýkrát pri zmene advokáta úkon právnej služby za prevzatie a prípravu zastupovania, tak zmena právneho zastúpenia nemôže byť na ťarchu druhého účastníka. Súd priznal na náhrade cestovných výdavkov za cesty v roku 2012 v dňoch 18.09.2012, 19.09.2012, 17.10.2012, 06.11.2012, 20.11.2012 a 04.12.2012 náhradu za stratu času cesta Prievidza
- Trenčín v trvaní 2 hodín a cesty Trenčín - Prievidza v trvaní 2 hodín, spolu 4 polhodiny po 12,71 eur, t.j. 1 cesta 50,84 eur a za 6 ciest spolu 305,04 eur. Za náhradu cestovných výdavkov cesta Prievidza - Trenčín a späť spolu 140 km: a/ základná náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 25,60 eur (140 km x 0,183 eur) spolu 6 ciest 153,72 eur; b/ náhradu za spotrebované pohonné hmoty si žalobca neuplatnil. Spolu súd priznal náhradu cestovných výdavkov za cesty v roku 2012 spolu 458,76 eur.
Na náhrade cestovných výdavkov za cesty v roku 2013 v dňoch 08.01.2013 a 05.03.2013 za náhradu za stratu času cesta Prievidza - Trenčín v trvaní 2 polhodín a cesty Trenčín - Prievidza v trvaní 2 polhodín spolu 4 polhodiny po 13,01 eur, t.j. 1 cesta 52,04 eur spolu za 2 cesty 104,08 eur a ďalej priznal náhradu cestovných výdavkov cesty Prievidza - Trenčín a späť spolu 140 km, za a/ základná náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 25,60 eur (140 km x 0,183 eur) spolu za 2 cesty 51,24 eur; b/ náhradu za spotrebované pohonné hmoty si žalobca neuplatnil. Náhradu cestovných výdavkov za cesty za rok 2013 súd priznal vo výške 155,32 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny bola priznaná podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Súd celkom priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 21.394,40 eur.
O náhrade trov konania štátu odvolací súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní mal úspech žalobca, a preto odvolací súd zmenil výrok súdu prvého stupňa o povinnosti nahradiť trovy štátu tak, že ich zaviazal zaplatiť žalovanému.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.