Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/103/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného

Z., a.s., T., zastúpeného Mgr. J. G., advokátom v D., proti povinnému M. N., bývajúcemu

v P., zastúpeného JUDr. T. B., advokátom v P., o vymoženie 170 811,40 Sk s prísl., vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica, pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. decembra 2007 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 26. júla 2007 č.k. -36

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. M. Š.

pod sp. zn. Ex 102/2007. Poukázal na to, že na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa

28.3.1995 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, predmetom ktorej bol predaj

osobného motorového vozidla Škoda Favorit Solitaire, rok výroby 1994, za cenu

286 000,- Sk, s dohodnutou v zmluve podmienkou, že výška kúpnej ceny bude odpočítaná

z výšky dlhu povinného voči oprávnenému uplatneného v trestnom konaní je zrejmé, že došlo

k započítaniu vymáhaného dlhu povinného v plnej výške a v momente podania návrhu na

vykonanie exekúcie oprávneným tento dlh neexistoval.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 28. decembra 2007

č.k. -52 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že námietky povinného

proti exekúcii zamietol. V odôvodnení uviedol, že z predloženého exekučného titulu nesporne

vyplýva, že povinný bol zaviazaný k zaplateniu sumy 170 811,40 Sk s príslušenstvom, z titulu

pracovnoprávnej zodpovednosti za schodok (manko) na zverených hodnotách podľa § 176

a nasl. platného do 31.3.2002 (), ktorú spôsobil ako

hmotne zodpovedný zamestnanec oprávneného v roku 1993/1994. Z uvedeného je zrejmé,

že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu pracovnoprávneho vzťahu a nárok oprávneného

na náhradu škody vzniknutej v rokoch 1993-1994 súd posudzoval podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (). V preskúmavanej veci povinný po

doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol,

že voči oprávnenému žiadne záväzky nemá, nakoľko pohľadávka oprávneného zanikla

započítaním. Poukázal na to, že ešte v priebehu trestného konania uzatvoril s oprávneným

dňa 28.3.1995 kúpnu zmluvu, ktorou previedol na neho motorové vozidlo zn. Škoda Solitaire

v hodnote 286 000,- Sk s tým, že kúpnu cenu mu oprávnený nezaplatil, ale táto bola

započítaná na náhradu škody. Mal za to, že pohľadávka oprávneného na náhradu škody

zanikla započítaním ku dňu 28.3.1995. Je nesporné, že k zániku práva obsiahnutého

v exekučnom titule z hmotnoprávnych dôvodov môže dôjsť aj započítaním pohľadávky,

pokiaľ to v znení neskorších predpisov

v ustanovení § 252 a nasl. taxatívne upravuje výpočet spôsobov zánikom práva a povinností

z pracovnoprávnych vzťahov. Znamená to, že iným, než v uvedeným

spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby

zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasný prejav. Vzhľadom k tomu, že

iné než taxatívne vymedzené spôsoby zániku práv a povinností neupravoval,

a nakoľko právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky

z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a nie je možné ani

proti ním namietať započítanie jednostranným úkonom.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním. V opravnom prostriedku

uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, pretože trpí vadou podľa § 237

písm. f/ , konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Odňatie možnosti konať pred súdom spočíva

v tom, že odvolací súd bez pojednávania zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a jeho

námietky zamietol bez toho aby ho vypočul k veci. Iná vada konania v zmysle ustanovenia

spočíva v tom, že oprávnený nemal aktívnu legitimáciu na

podanie návrhu na exekúciu. V konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica pod

sp. zn. na pojednávaní 10.1.2008 prostredníctvom právneho zástupcu výslovne

uviedol, že na základe zmluvy z 30.11.2000 vložil do majetku P., a.s., P., všetok svoj

nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že P., a.s.,

nemá aktívnu legitimáciu vymáhať pohľadávku voči nemu z rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. . Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Takýto výklad a aplikácia

ustanovení v § a nasl. tak, ako ich učinil odvolací súd,

sú už dávno prekonané. Je nepochybné, že citovaný vznikol v období, keď

prvoradá bola ochrana majetku v socialistickom vlastníctve a bolo nemysliteľné, aby v otázke

náhrady škody na tomto majetku mala prednosť dohoda zamestnanca a zamestnávateľa pred

zákonom. Vývoj spoločenských a ekonomických vzťahov spoločnosti po roku 1989 mal na

následok, že niektoré ustanovenia sa stali výslovne nepoužiteľné. Aj preto

napr. v určuje, že sa zamestnávateľ a zamestnanec

môžu dohodnúť na spôsobe náhrady škody. Keďže v danom prípade došlo medzi ním

a oprávneným k uzavretiu kúpnej zmluvy po roku 1989 (v roku 1995), kedy sa skutočne

začína presadzovať zmluvná voľnosť, dôvodne sa domnieva, že nemožno striktne poprieť

možnosť uzatvoriť dohodu o náhrade škody medzi súkromnou spoločnosťou

a zamestnancom. Navrhol, aby Najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu povinného navrhol dovolanie

povinného zamietnuť a povinného zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle , môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237

pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na povinného tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia povinného, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Povinný v dovolaní namietal, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie o vyhovení

námietkam iba na základe skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom a nevypočul ho

k veci, bez toho aby nariadil pojednávanie, čím odňal mu možnosť konať pred súdom.

Takýmto postupom odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania.

Podľa ustanovenia účinného do 15.10.2008 pojednávanie

netreba nariaďovať ak odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo námietkam

vyhovené napadol oprávnený. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade zákon upúšťa

od nariadenia pojednávania pokiaľ odvolanie smeruje proti uzneseniu. V otázke zásady

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania ako to predostrel povinný v dovolaní je

potrebné uviesť, že novela vykonaná zvýraznila a ešte viac

posilnila reformačné rozhodovanie odvolacieho súdu, najmä v právnych ale i v skutkových

otázkach, a to až do takej miery, že v našom občianskom súdnom konaní už nemožno

hovoriť, že je založené na princípe jeho dvojinštančnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že povinnému

nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv priznaných mu v občianskom

súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania

možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné

považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto

k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa povinnému znemožnila realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolateľ namietal inú vadu konania spočívajúci v tom, že oprávnený nemal

aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na exekúciu. Vychádzal z prehlásenia právneho

zástupcu oprávneného v konaní pred Okresným súdom v Považskej Bystrici pod sp. zn.

na pojednávanie 10.1.2008, ktorý výslovne uviedol, že na základe zmluvy

z 30.11.2000 vložil do majetku P., a.s., P., všetok svoj nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok

a pohľadávky. Ako je zrejmé, povinný v základnom konaní pred okresným súdom pod sp. zn.

a v odvolacom konaní pod sp. zn. nespochybňoval aktívnu

legitimáciu žalobcu, túto nespochybňoval ani v predmetnom exekučnom konaní pred súdmi

nižších stupňov. Námietka aktívnej legitimácie zaznela až v dovolacom konaní, ktorá je však

hypotetická a ničím nepodložená. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolanie nie je

ďalším odvolaním ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za

tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou

treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Teda ani vada tejto povahy v dovolacom konaní nebola preukázaná.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd sa s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom stotožňuje a k už

vysloveným argumentom ešte dodáva.

Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich veriteľovi

a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Zánik práva započítaním nastane okamihom,

kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Námietku započítania vzájomnej

pohľadávky možno uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia podľa a nasl. , ako

aj v exekučnom konaní podľa v znení zmien a doplnkov, resp.

návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Za moment stretnutia pohľadávok

spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní a tým aj zániku práva tvoriaceho predmet

exekúcie treba považovať, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného tým, že

doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky.

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku (§ 252

až 257 ), uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené ( ),

dohodou o sporných nárokoch ( ), smrťou zamestnanca (

), prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote – preklúziou. Výpočet

spôsobov zániku práv a povinnosti je v uvedený taxatívne. Znamená to,

že iným, v neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto

smere súhlasnú vôľu. Pretože iné než uvedené spôsoby zániku práv

a povinnosti nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky,

predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno

započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať.

V posudzovanom prípade uplatnil povinný proti pohľadávke oprávneného, ktorá má

nepochybne pracovnoprávnu povahu, keďže ide o schodok (manko) na zverených hodnotách,

k započítaniu svoj nárok vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Je pritom nerozhodné a právne

irelevantné, či sa jedná o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo

občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych

vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by povinnému vznikol proti oprávnenému

ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre zánik pohľadávky

oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný.

Záverom je potrebné poznamenať, že u oprávneného došlo k zmene obchodného mena

a sídla spoločnosti z P., a.s., T., na Z., a.s., T., pričom IČO a číslo účtu zostali nezmenené.

Ako vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Trenčín z 22.10.2007 zápis bol vykonaný dňa

23.10.2007.

Z uvedeného dôvodu je v záhlaví predmetného rozhodnutia uvedený oprávnený Z., a.s., so

sídlom T..

Odvolací súd preto vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch a jeho

rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenie, takže dovolací súd dovolanie povinného zamietol

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: