Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/787/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. P., L.. XX.X.XXXX, P. J. Y.T. XX, XXX XX Č., J. S. Y., právne zast.: Advokátska kancelária SLAMKA & Partner s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti povinnému: ARMOD, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 717 835, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Martin Thomka, so sídlom exekútorského úradu Pavla Mudroňa 483/28, 036 01 Martin, pod č. XXXEX XXX/XX, o vymoženie 5.004,73 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 9.3.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5.004,73 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. XCpr/XX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 26.08.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa 30.06.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 26.08.2021 a uznesenia Okresného súdu Ružomberok č. k. XCpr/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.01.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 02.03.2022.

2. Poverením zo dňa 24.3.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku, so sídlom exekútorského úradu Pavla Mudroňa 483/28, 036 01 Martin, ktorý ju vedie pod č. XXXEX XXX/XX.

3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.3.2022. Dňa 11.4.2022 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, adresovaný na exekútorský úrad, to znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zaniklo právo ním priznané, úhradou celého peňažného plnenia zo strany povinného. Ďalej povinný uviedol, že na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa 30.06.2021 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. XCpr/XX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2020, ktorým súd zaviazal povinného k úhrade náhrady mzdy za obdobie od 18.12.2019 do 17.9.2020 vo výške 7.134,73 Eur v hrubom), povinný v lehote určenej rozsudkom vyhotovil výplatnú pásku a vo výplatnom termíne v mesiaci 03/2022 vykonal vyúčtovanie mzdy. Z náhrady mzdy povinný odrátal výšku zákonných odvodov a taktiež zálohu na mzdy vyplatenú oprávnenému v zmysle , pričom záloha na mzdy bola oprávnenému poskytnutá až vo výške 4.967,45 Eur. Zároveň uviedol, že po vyhotovení výplatnej pásky a odrátaní všetkých zákonných zrážok mal oprávnený

nárok na náhradu mzdy vo výške 7.134,73 Eur v hrubom, t. j. v čistom vo výške 4.826,78 Eur. V zmysle priložených potvrdení o prevzatí záloh je podľa názoru povinného preukázané, že oprávnenému bola poskytnutá záloha na mzdy až vo výške 4.967,45 Eur, teda vo vyššej čiastke, než na ktorú mal oprávnený nárok po prepočte náhrady mzdy. Na základe týchto skutočností žiadal povinný zastaviť predmetnú exekúciu, keďže povinný svoju povinnosť splnil v celom rozsahu. Povinný ako dôkazný prostriedok k návrhu na zastavenie exekúcie predložil v prílohe okrem exekučných titulov aj: potvrdenie o prevzatí zálohy zo dňa 27.5.2019, 5.6.2019 a 14.6.2019, potvrdenie o prevzatí zálohy za 05/2019, 06/2019, 08/2019 a 09/2019, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 29.7.2019 a výplatnú pásku pre výplatný termín 03/2022.

5. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že považuje dokumenty o poskytnutej zálohe za nepravdivé, účelovo vykonštruované a nie je si vedomý toho, že by mu také zálohy boli niekedy poskytnuté, pričom tieto tvrdenia oprávnený popiera. Ďalej oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, a to predovšetkým z dôvodu, že právo priznané oprávnenému nezaniklo pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, úhradou celého peňažného plnenia zo strany povinného, pričom skutočnosti, ktoré uvádza povinný vo svojom návrhu, nemajú žiadny vplyv na exekučné konanie a nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Zároveň oprávnený uviedol, že konanie pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. XCpr/XX/XXXX a následné odvolacie konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. XCoPr/X/XXXX, boli konaniami, predmetom ktorých bol nárok oprávneného z pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi povinným a oprávneným. Podľa názoru oprávneného nie je právne možné, aby zanikali nároky z pracovnoprávnych vzťahov započítaním, pričom nepozná inštitút započítania. Ak je povinný toho názoru, že má voči oprávnenému určitú pohľadávku, musel by sa jej plnenia domáhať prostredníctvom žaloby a je neprípustné, aby čo i len žiadal o zastavenie exekučného konania na základe svojho jednostranného úkonu. Oprávnený má za to, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v uvedený taxatívne. Znamená to, že iným, v neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keby povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre zánik pohľadávky oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009, sp. zn. ). Na základe týchto skutočností, teda podľa názoru oprávneného, nie je právne možné, aby jednostranné započítanie vykonané povinným voči nároku z pracovnoprávneho vzťahu oprávneného zakladalo dôvod zastavenia exekúcie, pričom nevznikli predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku, nakoľko pohľadávka oprávneného nezanikla. Vzhľadom na to oprávnený uviedol, že navrhuje súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 20.5.2022 súdu na rozhodnutie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončené právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; , , až 12 a platí rovnako.

17. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

18. Podľa Z . z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z prechádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

19. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy z výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je

úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

20. Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

21. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

22. Podľa , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

23. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len „“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzdy za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zaúčtovaná. Do zúčtovacej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

24. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

26. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia

exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

27. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ostatných doručených podaní a príloh dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

28. Pod náhradou mzdy je potrebné rozumieť to, že sa nejedná o ekvivalent mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. Vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne priznanie náhrady mzdy plynúcej z tohto neplatného skončenia súdom, je pre každého zamestnanca zadosťučinením a dovolaním sa spravodlivosti voči nezákonnému a nesprávnemu postupu zamestnávateľa. plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru má pre zamestnanca vždy kompenzačný a satisfakčný charakter, pretože mu nahrádza mzdu za obdobie, počas ktorého nemohol pre zamestnávateľa vykonávať prácu z dôvodu, že s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Predpokladom priznania náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru je vždy rozhodnutie súdu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom. Na mieste je potrebné dodať, že , ktorá vyplýva z neplatne skončeného pracovného pomeru, okrem uvedených funkcií patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov.

29. Je všeobecne zaužívanou súdnou praxou o priznávaní náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru sumou vychádzajúcou z priemerného zárobku zamestnanca zisteného z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, teda sumou brutto, pretože sa v zmysle za mzdu nepovažuje a neustanovuje, že pri náhrade mzdy sa vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku. Uvedené potvrdzuje aj samotný exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. XCpr/ XX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2020 v bode 20 „Podkladom vyčíslenia je údaj o priemernom zárobku, ktorý vychádza z dohodnutej mesačnej mzdy 800,- eur brutto s tým, že vyčíslenie náhrady mzdy bolo dané za obdobie od 18.12.2019 t.j. dňom vrátenia poštovej zásielky obsahujúcej oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní PZ žalobcu až ku dnešnému dňu (vyhlásenie rozsudku súdu) v celkovej výške 7.134,73 eur (za obdobie od januára 2020 do augusta 2020 vo výške 8 x 800,- eur = 6400,- eur plus alikvotná časť mesiaca december 2019 vo výške 800,- eur/19 pracovných dní x 7 = 294,73 eur plus alikvotná časť mesiaca september 2020 vo výške 800,- eur/20 pracovných dní x 11 = 440,- eur)..“ Z uvedeného vyplýva, že súd v základnom konaní vychádzal z priemernej hrubej mzdy oprávneného a na základe uvedeného dospel k celkovej čiastke náhrady mzdy. Daný postup bol následne odobrený Krajským súdom v Žiline. Súdy teda v zásade nemajú povinnosť, a inak to nebolo ani v posudzovanom prípade, uviesť vo výroku súdneho rozhodnutia sumu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v čistom, t. j. netto. Je úlohou zamestnávateľa v zmysle osobitných právnych predpisov uvedených vyššie v tomto odôvodnení vykonať povinné zrážky na poistnom a na preddavku na daň až potom, ako súd právoplatne rozhodne o neplatnosti skončenia pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Preto, ak oprávnenému súd priznal exekučným titulom náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru bez odrátania povinných zrážok na poistnom a na preddavku na daň z príjmu, má povinný ako zamestnávateľ povinnosť vykonať zákonné zrážky podľa zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení a zákona o dani z príjmov.

30. Povinného ako zamestnávateľa teda na základe vyššie uvedeného osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy (brutto) z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému. Z povinným predloženého dôkazu Výplatnej pásky za obdobie 3/2022 ako aj z Vyjadrenia k spôsobu

výpočtu čistej mzdy zo dňa 11.10.2022, má súd za preukázané, že zamestnávateľ zúčtoval odvody zamestnanca z jeho hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom t. j. zo sumy 7.134,73 Eur, na zdravotné poistenie vo výške 285,38 Eur, nemocenské poistenie vo výške 99,88 Eur, starobné poistenie vo výške 285,38 Eur, invalidné poistenie vo výške 214,04 Eur, poistenie v nezamestnanosti vo výške 71,34 Eur a daň preddavkovú vo výške 1.351,91 Eur, a teda vyčíslil čistú náhradu mzdy vo výške 4.826,78 Eur. Z výplatnej pásky ďalej vyplýva, že celková cena práce tzv. super hrubá mzda je v celkovej výške 9.646,15 Eur. Relevantný dôkaz (napr. výpis z bankového účtu) preukazujúci skutočnú úhradu týchto odvodov zamestnanca príslušným orgánom povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdu nepredložil. Táto skutočnosť však nebola zo strany oprávneného namietaná.

31. Spornou otázkou medzi oprávneným a povinným zostal spôsob výpočtu čistej mzdy z náhrady mzdy vo výške 7.134,73 Eur v hrubom z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola priznaná v exekučnom titule. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil istinu vo výške 5.004,73 Eur ako čistú mzdu. Výšku peňažného nároku v časti istiny odôvodnil nasledovne: Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. XCpr/XX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2020, zaviazal súd Žalovaného t. j. Povinného k povinnosti zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému náhradu mzdy v celkovej výške 7.134,73 Eur brutto. Z uvedeného vypláva, že je povinný zaplatiť oprávnenému vyššie uvedenú sumu krátenú o 32,4 % odvodové zaťaženie. Odôvodnenie odvodového zaťaženia: Za zamestnanca je zamestnávateľ povinný odviesť na zdravotné a sociálne poistenie spolu 13,4 % z hrubej mzdy: a) 4 % zdravotné poistenie, b) 1,4 % nemocenské poistenie, c) 4 % starobné poistenie, d) 3 % invalidné poistenie, e) 1 % poistenie v nezamestnanosti. Čo zo sumy súdom priznanej hrubej mzdy (7.134,73 Eur) predstavuje sumu 956,05 Eur. Po takto vykonaných odvodoch dostaneme základ dane vo výške 6.178,68 Eur (t.j. 7.134,73 - 956,05). Daň z príjmu zamestnanca, ktorú je za neho povinný odviesť zamestnávateľ predstavuje 19 % zo základu dane. V tomto prípade je základ dane 6.178,68 Eur a 19 % z tohto základu predstavuje sumu 1.173,95 Eur (t.j. 6.178,68 / 100 x 19). Výška istiny tak predstavuje sumu 5.004,73 Eur (t.j. 7.134,73 - 956,05 - 1.173,95).

32. Súd vlastnou činnosťou vypočítal výšku odvodového zaťaženia ako aj čistú mzdu z náhrady mzdy vo výške 7.134,73 Eur v hrubom z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola priznaná v exekučnom titule. Na sociálne poistenie (konkrétne - 1,4 % nemocenské, 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % poistenie v nezamestnanosti) sa zamestnancovi malo zraziť 9,4 % z hrubej mzdy v prospech Sociálnej poisťovne. Spolu sa zamestnancovi malo zraziť 670,66 Eur. Na zdravotné poistenie sa zamestnancovi malo zraziť 4 % z hrubej mzdy v prospech Zdravotnej poisťovne. Spolu sa zamestnancovi malo zraziť 285,39 Eur. V prospech daňového úradu sa zráža 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky príjmu zamestnanca. V zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa v danom prípade malo zraziť zamestnancovi 19 % zo základu dane (zdaniteľnej mzdy) po odrátaní povinných zrážok na poistnom, t.j. zo sumy 6.178,68 Eur (7.134,73 - 670,66 - 285,39) v prospech daňového úradu, čo po prepočítaní predstavuje daň z príjmu vo výške 1.173,95 Eur. V tejto časti teda povinný nesprávne postupoval pri spôsobe výpočtu čistej mzdy, keď 19 % daň z príjmu zamestnanca (oprávneného) počítal z náhrady mzdy vo výške 7.134,73 Eur v hrubom. V danom prípade sa súd stotožnil v návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorom si oprávnený správne uplatnil istinu (čistú mzdu) vo výške 5.004,73 Eur (7.134,73 - 670,66 - 285,39 - 1.173,95) po odrátaní odvodového a daňového zaťaženia z náhrady mzdy vo výške 7.134,73 Eur v hrubom. Uvedené odvodové a daňové zaťaženie vyplýva zo (, , , , , , ), zo ( a zo (, ). 33. Zároveň súd uvádza, že sa stotožnil s tvrdením oprávneného, a to konkrétne v nemožnosti využitia inštitútu započítania v pracovnoprávnych vzťahoch, nakoľko z obsahu návrhu na zastavenie vyplýva, že povinný poskytol oprávnenému zálohu na mzdy až vo výške 4.967,45 Eur, ktorú si započítal proti pohľadávke priznanej exekučným titulom a o túto sumu ponížil svoj záväzok voči oprávnenému. Súd však dáva do pozornosti, že exekučný súd je súdom vykonávacím, t.j. zabezpečuje výkon už judikovaného nároku iným súdom, pričom, takéto započítanie by nebolo možné. V tomto súd odkazuje aj na oprávneným predložené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009, sp. zn. .

34. V exekučnom konaní po začatí exekúcie môže k účinnému započítaniu dôjsť za splnenia zákonného predpokladu stanoveného v § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa na jednostranné

započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu proti oprávnenému. Teda námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tzn. pohľadávku tiež opatrenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. V prípade, že povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, respektíve nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie po zániku pohľadávky).“ (Števček M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 316-317).

35. V tomto exekučnom konaní súd mohol konštatovať, že povinný nepreukázal súdu skutočnosť, že po začatí exekúcie za splnenia podmienky podľa § 61e Exekučného poriadku došlo k spôsobilému jednostrannému započítaniu vzájomnej judikovanej pohľadávky povinného voči vzájomnej judikovanej pohľadávke oprávneného, v čoho dôsledku po vzniku exekučného titulu nenastal zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 37. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.